Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-411-2009.pdf
PDF · 66.75 KB
Case nature
Subarea
15Er/411/2009
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Ľ. U., G.. XX.XX.XXXX, J.. XX.XX.XXXX, G. K. W., za účasti súdneho exekútora: Mgr. Ing. Stanislav Sklenář, exekútorský úrad so sídlom Vrbovská cesta 96, Piešťany, o vymoženie 348,52 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č. 5202 041949* zo dňa 02.07.2009 poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. Stanislava Sklenářa vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 348,52 eura a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ ODI v Galante, č. ORP-182/DI-SK-2008 zo dňa 18.03.2008.
2. V priebehu konania súd zistil, že povinný dňa 12.06.2014 zomrel, a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Galanta, sp.zn. 24D/109/2014, Dnot 197/2014 zo dňa 20.11.2014 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel dňa 12.06.2014 bez zanechania majetku, súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto uznesenia a exekúciu podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
11. S poukazom na ust. 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko povinný zomrel v roku 2014, pričom dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tento mal dostatočný časový priestor na predloženie podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo však opomenul. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.