Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Co-8-2019.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1a/ Mgr. G. U., rod. P., bytom B., A. XXX/XX, 1b/ Ing. G. P., bytom P., U L. XXX, 3/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX, 12a/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX, 12b/ J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., H. XXX/XX, všetci žalobcovia právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/ A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX, 2a/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nad U., D. XXXX, žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom B., D. XXXX, 3/ Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, právne zastúpený JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom B., E. XXXX, 7/ A. J., bytom B., L. XXXX, 8/ J. J., bytom U. P. D., X. D. XXXX, na neznámom mieste, zastúpený Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, 9/ N. D., bytom U. P. D., B. XXXX/A, 10a/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., A. - U L. XXXX/XC, 10b/ C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - H. E., H. XXX/X, Česká republika, 10c/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., H. X, Česká republika, 10d/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - A., U L. XXXX/XC, 11/ G. J., bytom B., L. XXX, 12c/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. XXXX/X, 12d/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., G. U. XXXX/XX, 12e/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. nad Y. XXX, 12f/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX, 13/ N. P., bytom L. XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 03. augusta 2016 sp. zn. 8C/1079/1999-1039, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov (po viacnásobných úpravách žalobného návrhu, naposledy na základe uznesenia súdu prvej inštancie z 18. októbra 2013, sp. zn. 8C/1079/1999-762) na určenie vlastníckeho práva - že do dedičstva po neb. D. P., rod. J., zomrelej dňa XX.XX.XXXX patrí podiel 1/220-ín, že do dedičstva po zomr. D. A. a zomr. J. A. patrí podiel 31/240- ín a žalobkyni v rade 3/ D. J., nar. XX.XX.XXXX patrí podiel 1/220-ín - nehnuteľnosti zapísanej na Správe katastra Čadca, vytvorenej geometrickým plánom č. 8C 1079/99 zo dňa 18.10.2003 ako KN- C parc. č. 3556/2 - les o výmere 4863 m2. Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia okolnosti, za ktorých by mali nadobudnúť vlastnícke právo ku KN-C parc. č. 3556/2 - les o výmere 4863 m2 nepreukázali. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Miartuša č. 6/2001 a nasl. spisu vyplýva, že pôvodný geometrický plán č. 31562388-87/98 bol podkladom pre zápis vlastníckeho práva ku KN-C parc. č. 3556/2 - les o výmere 7214 m2 na základe Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva na základe notárskej zápisnice N 299/98, Nz 12/99 zo dňa 15.01.1999, ktorým G. Y. osvedčil vlastnícke právo k tejto časti pozemno-knižnej parcele č. 780. Podľa znaleckého
posudku Ing. Jozefa Miartuša, v skutočnosti KN-C parc. č. 3556/2 - les o výmere 7214 m2 bola vytvorená aj z pozemno-knižnej parcely č. 781. Následne znalec Ing. Jozef Miartuš vyhotovil geometrický plán č. 8C 1079/99 zo dňa 18.10.2003, ktorým bola vytvorená nová KN-C parc. č. 3556/2 o výmere 4863 m2. Podľa znaleckého posudku Ing. Krišpinského z 21.05.2011 č. 22/2011 zistil, že pôvodná pozemno- knižná parcela č. 780 bola pôvodne zapísaná v pozemno-knižnej vložke 46, neskôr došlo k odpisovaniu zápisov do pozemno-knižných vložiek č. 896, 52, 742, 939, 748, 45, 51, 758 a 741. Znalec poukázal na nedostatky zápisu tak pôvodnej právnej listiny - pozemno-knižnej vložky č. 46, rozpory vo vyhotovení geometrického plánu č. 31562388-87/98 s geometrickým plánom Ing. G. D., ako aj pri výpočte podielov spoluvlastníkov v rámci vykonania ROEP v tejto časti obce. Následne v doplnku znaleckého posudku č. 22/2011 znalec Ing. Krišpinský určil podiely pôvodných žalobkýň tak, aby spolu dávali jeden celok. Vo veci okrem výsluchu účastníkov, svedkov, bola vykonaná ohliadka na mieste samom. Na základe vykonanej ohliadky, kde žalovanú parcelu identifikoval na mieste samom až znalec, bolo možné dospieť k záveru, že ani samotní žalobcovia v prírode nevedeli určiť, ktorej KN-C parcele 3556/2 zodpovedá konkrétna parcela v prírode. Nebolo potvrdené tvrdenie žalobcov v žalobe, že sa jedná o tú časť pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. 780, ktorá bola G. Y. vyrúbaná. Na základe vykonaného dokazovania nebolo možné taktiež dospieť k záveru, že by sa jednalo o časť pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. 780, ktorú by v minulosti mali užívať vo vydelenom stave pozemno-knižní spoluvlastníci - právni predchodcovia žalobcov. Nasvedčuje tomu výpoveď žalobkyne v rade 3/ na pojednávaní ako aj výpovedí vypočutých svedkov B. U., D. G., G. G., D. E., D. D., ktorí potvrdili, že už od dávnej minulosti užívali jednotlivé rodiny konkrétne časti pozemno-knižných parciel vo vydelenom stave, ktoré mali ich oddelené hranicou, tzv. hromadlicami. Aj pôvodní žalobcovia najskôr poukazovali na užívanie pozemno-knižných parciel vo vydelenom stave, neskôr reálnu deľbu začali popierať. Skutočnosť, že už v minulosti pri zápisoch vlastníctva do jednotlivých pozemno-knižných vložiek došlo k vykonaniu reálnej deľby medzi pozemno- knižnými spoluvlastníkmi svedčí aj zápis vlastníctva do týchto pozemno-knižných vložiek, keď súd povolil zápisy na základe „skutočnej držby“. Uvedené vyplýva napr. aj z darovacej zmluvy č. N7/72, ktorou B. J. a G. J. darovali „zo svojho“ lesa vlastníctvo k pozemno-knižnej parcele č. 780. Aj v období, keď správu lesov vykonávali Stredoslovenské lesy, OLZ Čadca, pri jednaniach o výrube sa konalo s tými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, resp. ich právnymi nástupcami, ktorí mali v užívaní takto vydelenú časť lesa, zodpovedajúcu pôvodnej časti pozemno-knižnej parcele č. 780. V danom prípade zo strany žalobcov bolo nedostatočne len popierať titul nadobudnutia vlastníctva na strane žalovaných, na základe notárskej zápisnice č. N 299/98, Nz 12/99 zo dňa 15.01.1999, ale pre úspech v spore bolo potrebné preukázať, že im svedčí vlastnícke právo k žalovanej C-KN parc. č. 3556/2 vytvorenej geometrickým plánom Ing. Jozefa D. v tomto konaní. V priebehu sporu žalobcovia neposkytli tvrdenia za účelom preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovanej parcele, naopak tieto skutkové tvrdenia si aj vzájomne odporovali a v časti určenia výšky žiadaného podielu boli ich tvrdenia nepreukázané. Preto na základe záverov znaleckého posudku, ďalej pre vzájomné rozporné tvrdenia, absenciu nedostatočných skutkových vymedzení a podkladov, žalobcovia v spore nemohli byť úspešní. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia. Uviedli, že pokiaľ niektorý z účastníkov chcel preukázať deľbu pozemno-knižných spoluvlastníkov v dávnej minulosti, bolo potrebné jednoznačne určiť, ktorý zo spoluvlastníkov nadobudol nehnuteľnosť po deľbe, keďže je nedostatočné, ak z užívacieho stavu správy katastra vyplýva, že tá ktorá časť pozemku parcely sa rozdelila a bola užívaná užívateľsky na niektorého zo spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie pri vyslovení uvedeného záveru vychádzal z výpovedi svedkov, ktorí nepochádzajú z danej oblasti ani v tejto nežili. Vo vzťahu k bodu 13. odôvodnenia uviedli, že len spôsobom, akým je originál listiny alebo právoplatné dedičské rozhodnutie, právoplatná zmluva alebo darovacia, kúpna zmluva, môže spoluvlastník dokazovať vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. Nimi predložené listiny v konaní nikto nespochybnil. Vo vzťahu k bodu 14. uvádzajú, že nikde netvrdili, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva ku konkrétnym častiam spornej nehnuteľnosti, keďže tieto nikdy neboli vydelené a deľba prebehla až vtedy a tým spôsobom, že si nehnuteľnosti privlastnil žalovaný, na základe čoho nehnuteľnosti boli vyrúbané a z finančných prostriedkov žalovaný profitoval. K bodu 15. uvádzajú, že spornú nehnuteľnosť nevedeli na mieste samom určiť preto, že inak vyzerá les a inak vyrúbaný les, kde sa strácajú všetky základné záchytné body. Nesprávne hodnotenie vyplýva aj z bodu 16. odôvodnenia, keďže každý zo žalobcov uviedol titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti ako aj naliehavý právny záujem na určení, že im podiel patrí do vlastníctva, nakoľko nehnuteľnosť si previedol žalovaný v celosti napriek tomu, že mu nepatrí. V bode 17. je uvedené absolútne neprijateľné tvrdenie súdu, že možno predpokladať, že ich právny predchodcovia
alebo oni sami mali tiež reálne vydelenú časť vo vzťahu k iným vložkám tvoriacim parcelu 780 a preto sa môžu domáhať určenia vlastníckeho práva k reálne vydeleným častiam parciel, pretože k takejto možnosti dokazovanie vykonané nebolo. Rozsudok súdu prvej inštancie v bode 18. je rozháraný, nedáva odpoveď na žiadne otázky a závažným spôsobom odbieha od súdnej praxe. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a ich žalobe vyhovieť.
3. Žalovaný v rade 3/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že súd pri vykonávaní dokazovania a vyhodnotenia skutkových okolností postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Správne súd vyhodnotil skutkový stav, že pokiaľ pozemno-knižná parcela č. 780 bola zapísaná v 9 pozemno-knižných vložkách bolo možné ustáliť, že žalobcovia ako aj ich právni predchodcovia mali tiež reálne vydelené časti, na základe čoho sa mohli domáhať určenia vlastníckeho práva.
4. Žalovaní v rade 12d/, 12e/ a 12f/ uviedli, že pokiaľ v minulosti boli vedení ako žalobcovia, s týmto nesúhlasili. Vo veci sa písomne vyjadrili, že voči žalobe nemajú výhrady a žiadne nároky si nerobia.
5. Žalovaní v rade 1/ a 2a/ žiadali rozsudok súdu ako správny potvrdiť. Uviedli, že žalobcovia svoje odvolanie odôvodňujú tým, že majú podiel v spornej nehnuteľnosti, lebo mali podiel v pkn parc. 780, ktorú nehnuteľnosť stotožnil v znaleckom posudku znalec Ing. Jozef Miartuš a ak došlo v minulosti k nejakým prevodom, tak len medzi žalobcami navzájom. Žalobcovia tým popreli reálnu deľbu, ktorá podľa ich tvrdenia nebola ničím preukázaná. V tejto súvislosti poukazujú na ohliadku na mieste samom konanú dňa 06.10.2010, kedy samotní pôvodní navrhovatelia uviedli, že v minulosti boli pozemky podelené, každý užíval svoju časť. Spornú nehnuteľnosť si pôvodní pozemno-knižní spoluvlastníci rozdelili ešte v roku 1932. Taktiež žalobkyňa v rade 3/ D. J. na pojednávaní dňa 18.10.2012 uviedla, že v minulosti to bolo tak, že mali kôpkami oddelené svoje časti parcele, každý mal svoje. Pochybením zo strany spoluvlastníkov bolo, že po rozdelení parcely si na ich vydelené časti nedali vyhotoviť geometrický plán, a preto deľba medzi spoluvlastníkmi nebola v mapách graficky vyznačená. Skutočnosť, že časť pozemno-knižnej parcely č. 780 zodpovedajúcej C-KN parc. 3556/2 bola vo vlastníctve J. Y. vyplýva aj z „vyšetrenia dŕžavy J. D., giv, civilným geometrom zo dňa 01.10.1940“. Skutočnosť, že vo vydelenom stave bola pozemno-knižná parcela č. 780 užívaná, potvrdili aj vypočutí svedkovia. Z týchto dôvodov preto žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
6. Žalobcovia v replike z 9.10.2017 (nazvanej ako „Stanovisko“) uviedli, že k vyjadreniu žalovaných v rade 12d/, 12e/, 12f/ pripomienky nemajú. K vyjadreniu žalovaných 1/, 2a/ možno uviesť len toľko, že k žiadnej deľbe v minulosti nedošlo, nakoľko tomu svedčia zápisy na Správe katastra Čadca. Aj pokiaľ pozemky vykupovala v roku 2006 Národná diaľničná spoločnosť, k výplate náhrady za vyvlastnené pozemky došlo podľa evidovaného spoluvlastníckeho podielu.
7. Žalovaný v rade 3/ podal písomné stanovisko k replike žalobcov podaním zo dňa 09.10.2017. Nestotožnil sa s konštatovaním žalobcov k výkladu dôkazného bremena, na ktorom účastník, vychádzajúc i z jeho vyjadrenia zo dňa 10.05.2017, má za to, že je správny právny a skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, na základe pozitívnej určovacej žaloby, že ich právni predchodcovia boli ku dňu svojho úmrtia spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti v žiadaných podieloch. Z hľadiska predložených listinných dôkazov v odvolacom konaní stranou žalobcov tieto s poukazom na § 366 CSP v odvolacom konaní nie je možné použiť.
8. Žalovaní v rade 12d/, 12e/, 12f/ k vyjadreniu žalobcov zo dňa 09.10.2007 uviedli, že k nemu námietky nemajú.
9. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v rade 3/ uviedli, že žiadané spoluvlastnícke podiely boli jednoznačne podložené dedičskými rozhodnutiami a zmluvami, ktoré boli súdu predložené už pred 20 rokmi. Tieto listiny nikto nespochybnil a je zrejmé, že na základe týchto listín nadobudli podiely k spornej nehnuteľnosti.
10. D. L. vo svojom podaní z 02.11.2018 uviedla, že nemieni pokračovať v tomto súdnom konaní.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozsudku, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako správny potvrdil.
12. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobcov na určenie vlastníckeho práva (a o určenie, že vec patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch), keď na základe dôkaznej iniciatívy podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovanej (novo vytvorenej) KNC parc. č. 3556/2 - les o výmere 4863 m2 k.ú. L., v určených spoluvlastníckych podieloch, žalobcovia nepreukázali, je správny. Odvolací súd sa s vyhodnotením skutkových okolností a so zaujatým právnym záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd považoval za významné zdôrazniť niektoré závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli súd k zaujatiu právneho záveru o nedôvodnosti uplatnenej žaloby žalobcov, ako aj potrebné sa vyjadriť k tým odvolacím dôvodom žalobcov, na základe ktorých nepovažovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.
13. Z hľadiska uplatnenia žaloby - jeho vymedzenia, odvolací súd dáva do pozornosti závery uznesenia Krajského súdu v Žiline z 19. decembra 2005 sp. zn. 6Co 130/05-216, v ktorom okrem iného hodnotil aj vytvorenie parcely č. 3556/2 - les o výmere 7214 m2 vzhľadom na závery znaleckého posudku Ing. Jozefa Miartuša (č.l. 89), v ktorom uviedol, že vo vzťahu k uvedenej parcele v súčasnej dobe zapísanej na LV č. XXX nie je možné zistiť, či bola vytvorená z pozemno-knižnej parcely č. 780 alebo bola vytvorená aj z pozemno-knižnej parcely č. 781. Následne uvedeným znalcom bol vypracovaný geometrický plán zo dňa 18.10.2003, u ktorého odvolací súd dal do pozornosti, že nie je možné z neho zistiť, z ktorej pozemno-knižnej parcely (780 alebo 781) bola vytvorená KN-C parc. č. 3556/2
- les o výmere 4863 m2 a KN parc. č. 3556/4 - les o výmere 2351 m2. V kontexte uvedeného je potrebné hodnotiť aj znalecký posudok č. 22/2011 z 21.05.2011 a doplnok k znaleckému posudku č. 22/2011 z 31.12.2012 (č.l. 564, 698), ktorý vypracoval Ing. Pavol Krišpinský, znalec z odboru geodézia a kartografia, v ktorom (okrem iného) poukázal na rozpor vo vyhotovení GP č. 331562388-87/98 zo dňa 02.04.1998 a geometrického plánu č. 8C 10798/99 zo dňa 18.08.2003, ktorý v tomto konaní vypracoval Ing. G. D., keď na základe GP z roku 1998 (podľa GP z roku 2003 nie je správny) bola osvedčená časť pkn parc. č. 780. Napriek tomu, že podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva bolo reakciou žalobcov na vydanie notárskej zápisnice N 299/98, Nz 12/99 zo dňa 15.01.1999, na základe ktorej G. Y. si osvedčil vlastnícke právo k novovytvorenej CKN parc. č. 3556/2 - lesný pozemok o výmere 7214 m2, k.ú. L., v súčasnej dobe vedenej na LV č. XXX, bolo povinnosťou žalobcov identifikovať novovytvorenú parcelu spôsobom - geometrickým plánom, ktorý by mohol byť podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností. Napriek tomu, že v predchádzajúcom rozhodnutí bolo na uvedenú skutočnosť odvolacím súdom poukázané, na uvedené nebolo žalobcami žiadnym spôsobom reagované.
14. Je zrejmé, že pokiaľ v priebehu konania bola vytvorená KN-C parc. č. 3556/2 - les o výmere 4863 m2 na základe geometrického plánu Ing. G. D. GP č. 8C 10798/99 zo dňa 18.08.2003, nejedná sa o totožnú parcelu s KN-C parc. č. 3556/2 - lesný pozemok o výmere 7214 m2, ktorá je v súčasnej dobe zapísaná na LV č. XXX k.ú. L. v prospech G. Y. v 1/1 - žalovaného v rade 2a/. Aj keď žalobcovia na základe podanej žaloby vyslovili nesúhlas s nadobudnutím vlastníckeho práva A. Y. a D. Y., rod. U. na základe notárskej zápisnice č. N 299/98, Nz 12/99 zo dňa 15.01.1999 uvádzaným spôsobom aj v určenom rozsahu, pokiaľ sa na základe podanej žaloby domáhali určenia vlastníckeho práva k inej (možno) čiastočne totožnej novovytvorenej parcele č. 3556/2, bolo však z hľadiska posudzovania ich úspechu alebo neúspechu povinnosťou v spore predkladať súdu také tvrdenia, z ktorého by bolo zrejmé, že im svedčí vlastnícke právo k takto vymedzenej pôvodnej časti pozemno-knižnej parcely č. 780, a to v určitých spoluvlastníckych podieloch. Z hľadiska splnenia dôkazného bremena bolo preto nepostačujúce len tvrdenie, že žalovaní v rade 1/ A. Y. a v rade 2a/ G. Y. (ich právni predchodcovia) v tejto časti pozemno-knižnej parcele nenadobudli vlastníctvo, ale že (pozitívne) im k tejto časti pozemno- knižnej parcele č. 780 vlastnícke právo svedčí na základe tvrdenej právnej skutočnosti, odvíjajúc sa od vlastníckeho práva ich právnych predchodcov.
15. Podľa predloženej identifikácie parciel Správy katastra Čadca z 05.05.2006 vyplýva, že pôvodná pozemno-knižná parcela č. 780 k.ú. L. bola zapísaná v pozemno-knižných vložkách č. 45, 51, 52, 939, 758, 896, 741, 748, 742 a pozemno-knižnej parcele č. 780 zodpovedá výmera 23 hektár 1320 m2. Z doplnenia k znaleckému posudku č. 22/2011 Ing. Pavla Krišpinského z 05.10.2012 vyplýva, že základnou vložkou zápisu pozemno-knižnej parcely č. 780 bola vložka č. 46, v ktorej na začiatku boli uvedené podiely v jednotlivých vložkách tak, že podiel 21/160 bol evidovaný vo vložke č. 40, podiely 3/32 a 4/32 vo
vložke 45 (časť I a II), podiel 1/8 vo vložke 47, podiel 1/8 vo vložke č. 48, podiel 1/16 vo vložke 49, podiel 7/32 vo vložke 50, podiel 11/160 vo vložke 51, podiel 11/160 vo vložke 52. Taktiež je zrejmé, že došlo k novým zápisom vlastníctva pozemno-knižnej parcele do vložiek, pričom zápis vo vložke 40 bol vykonaný do vložky 758, zápis vo vložke 45 bol vykonaný do vložky 939, zápis vo vložke 47 bol vykonaný do vložky 896, zápis vo vložke 48 bol vykonaný do vložky 741, zápis vo vložke 49 bol vykonaný vo vložke 748, zápis vo vložke 51 a 52 zostal zachovaný, zápis vo vložke 50 bol vykonaný do vložky 742. Z predložených výpisov z pozemkovej knihy pozemno-knižných vložiek č. 758, 739, 896, 741, 748, 51, 52 a 50 vyplýva nielen to, že zápis v tej ktorej pozemno-knižnej vložke zodpovedá rôzny spoluvlastnícky podiel, ale v konkrétnych pozemno-knižných vložkách je vedené vlastníctvo rôznych vlastníkov (spoluvlastníkov). Aj z uvedeného dôvodu zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania záver súdu prvej inštancie, že pôvodní pozemno-knižní spoluvlastníci v dávnej minulosti užívali pôvodnú pozemno-knižnú parcelu 708 vo vydelenom stave, oddelenom hranicami, čo môže zodpovedať aj zápisu pôvodných pozemno- knižných spoluvlastníkov - veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu v jednotlivých pozemno-knižných vložkách. Pokiaľ by možno aj teoreticky bolo možné prijať záver, že v súčasnej dobe nie je možné už reálne v prírode (vzhľadom na plynutie času) potvrdiť vlastníctvo právnym nástupcom pôvodných pozemno-knižných vlastníkov v takto vydelenom stave je zrejmé, že na základe podanej žaloby sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva v takom spoluvlastníckom podiele v novovytvorenej C- KN parcele, ktorý ani v súčasnej dobe aj po vykonanom ROEP v obci nezodpovedá zápisu vlastníckeho práva k iným parcelám evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. L., ktoré majú byť podľa výsledkov vykonaného dokazovania totožné s pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. 780, prípadne vlastníctvo nie je na liste vlastníctva evidované v prospech nich vôbec. Vo vzťahu k uvedenému zo strany žalobcov absentovali také skutkové tvrdenia aj návrhy na dokazovanie, ktoré by dôvodnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovanej parcele jednoznačne preukazovali.
16. Na základe uvedených skutočností, stotožňujúc sa s vyhodnotením skutkového stavu súdom prvej inštancie, že žalobcovia podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva na základe tvrdených skutočností v konaní nepreukázali, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)