Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-310-2021.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Subarea
2S/310/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: T. J., bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: Q. J., bytom F. XX, XXX XX B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1001401/293162/2021 zo dňa 17.08.2021, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.10.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 29.10.2021, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1001401/293162/2021 zo dňa 17.08.2021, ktorým žalovaný, podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 138254/2021 zo dňa 01.04.2021 (ďalej aj ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“). Napadnutým rozhodnutím colný úrad podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej spolupráci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 466/2009 Z.z.“) v súlade s ustanovením § 56a zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z.z.“) a s ustanovením § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, presne špecifikovaným vo výroku napadnutého rozhodnutia, za účelom zabezpečenia nedoplatku, vo výške 208.368,61 EUR, dlžnému na základe výkazu nedoplatkov vydaného Ministerstvom financií Rakúskej republiky č. 100/68274/246/2000 zo dňa 10.10.2005 a zníženému o sumu úhrad solidárnych dlžníkov.
2. Žalobným návrhom sa žalobkyňa domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
3. Žalobkyňa v žalobe zároveň požiadala správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnila tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma žalobkyni, ktorá má nenapraviteľné následky. Tvrdila, že zriadením záložného práva k bytu č. 51 na 12. poschodí, vchod: Mlynarovičova 14, zapísaný na LV č. 2604 pre katastrálne územie Petržalka, prípadne následným speňažením, by bol zmarený účel tejto správnej žaloby (spočívajúci v
poskytovaní ochrany subjektívnym právam), keďže prípadným speňažením bytu by vznikla žalobkyni nenapraviteľná ujma. Tvrdila, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a ani záujmom tretích osôb vrátane žalovaného s tým, že žalovaný, resp. Colný úrad Bratislava konania vedie už viac ako 4 roky bez relevantného výsledku. Podľa žalobkyne zriadením záložného práva a následným speňažením bytu už z povahy veci dochádza k nenapraviteľnému následku, keďže je všeobecne známe, že návrat do predošlého stavu nie je možný, resp. nie je dosiahnuteľný bez enormnej finančnej, časovej a inej súvisiacej záťaže žalobkyne. Pokiaľ by odkladný účinok správnej žalobe priznaný nebol a žalobkyňa by bola v konaní o preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom úspešná, utrpel by tak ujmu, ktorá by sa nedala napraviť. Argumentujúc tým, že zriadenie záložného práva predstavuje mimoriadne vážny zásah do práva na rešpektovanie obydlia, ďalej uviedla, že v prípade straty bývania v dôsledku zriadenia záložného práva a speňaženia bytu hrozí vznik škody či inej ujmy a dochádza k porušovaniu jej práv a to až do takej miery, ktorá je ťažko napraviteľná, resp. nenapraviteľná.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.02.2022, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 16.02.2022. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobkyne a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že Colný úrad Bratislava postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s platnými právnymi predpismi a dostatočne zdôvodnil oprávnenosť a aj povinnosť zriadiť na zabezpečenie vymáhania pohľadávky postupujúceho orgánu Rakúskej republiky colné záložné právo. Námietky žalobkyne uvedené v žalobnom návrhu považoval žalovaný za irelevantné a bezpredmetné s tým, že predmetné námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí ani priznanie odkladného účinku žalobe. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na tú skutočnosť, že žalobkyňa za celé doterajšie vymáhacie konanie neprejavila snahu o splatenie dlhu ani čo i len čiastočnou hradou pohľadávky. Naopak, z konania žalobkyne, najmä z uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, je podľa žalovaného možné usudzovať, že žalobkyňa sa snaží zbavovaním majetku obchádzať veriteľa - postupujúci orgán Rakúskej republiky najmä tým, že nehnuteľnosť uvedenú v napadnutom rozhodnutí účelovo previedla už počas vymáhania nedoplatku darovacou zmluvou na svoju dcéru Stanislavu Rajnohovú. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd uznesením podanej žalobe odkladný účinok nepriznal.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyne a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP.
11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňovala hrozbou závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu, obsahom spisového materiálu súdenej veci, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa neosvedčila. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobkyni ňou tvrdený následok (hrozba závažnej ujmy) nepredložila. Zo samotného konštatovania žalobkyne, že „okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma žalobkyni, ktorá má nenapraviteľné následky“ spočívajúce v obave „zo straty bývania a speňaženia bytu“ v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania týchto tvrdení a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany žalobkyne, tvrdená hrozba závažnej ujmy na strane žalobkyne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva.
12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov, len s poukazom na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov, nepostačuje.
13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.
14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobkyne obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobkyňa hodnoverne neosvedčila tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.
15. Záverom pre úplnosť správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žiadateľa o jeho priznanie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov zo strany žalobcu. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Naviac, žalobkyňa v predmetnej právnej veci nepreukázala ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.
16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
17. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neosvedčila splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.