Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 20. februára 2019, prejednal odvolania okresného prokurátora a obžalovaného D. F., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 09.01.2019 sp.zn. 5T/48/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaných M. D. a D. F..

Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaných:

M. D., nar. XX.XX.XXXX v R. R., trvale bytom G. V. XXXX/XXX, R. R., toho času v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica a

D. F., nar. XX.XX.XXXX v R. R., trvale bytom H. X/A, R. R., toho času v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica

o d s u d z u j e

obžalovaného M. D. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Obžalovaného D. F. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obidvoch obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D. F. z a m i e t a.

V ostatných častiach ponecháva rozsudok okresného súdu nezmenený.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaní M. D. a D. F. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode v čase okolo 01:30 h dňa 25.07.2018 v R. R., na verejnom detskom ihrisku v parku pod Pamätníkom SNP v časti medzi korčuliarskou dráhou a hotelom LUX, pristúpili v smere od Námestia Slobody k tam nachádzajúcej sa hojdačke, na ktorej ležal Y. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. G., nar. XX.XX.XXXX, kde D. F. zakrývajúc si tvár tričkom bez slova kontroloval situáciu a M. D. držiac v ruke plynovú pištoľ zn. EKOL Lady so zlatými prvkami, kalibru 9 mm so slovami ,,dajte nám všetko čo máte a otočte sa chrbtom k nám“, pristúpil k Y. C., ktorý mu v obave o svoj život a zdravie vydal mobilný telefón zn. Samsung model Galaxy Note 8 Black, čiernej farby, v čiernom obale so SIM kartou na číslo XXXX XXX XXX, v.č. 352003098264763 a čiernu koženú peňaženku, ktorá obsahovala OP, kartu poistenca, platobnú kartu VÚB, cestovnú kartu MHD, všetko na meno Y. C. a finančnú hotovosť vo výške cca 30,- Eur a pernamentky na hokej a následne sa otočil na M. G., ktorej namieril pištoľ na hlavu, kde menovaná v obave o svoj život a zdravie vydala mobilný telefón zn. Hyuawei, P 20 Lite nezisteného výrobného čísla, ružovej farby s čiernym krytom so SIM kartou na číslo XXXX XXX XXX, ktorý patril L. R., nar. XX.XX.XXXX, kde páchateľ držiaci v ruke zbraň vzal voľnou rukou od osôb uvedené veci a povedal im, aby išli preč, neobzerali sa, načo títo z miesta ušli preč, čím uvedeným konaním vznikla Y. C. majetková škoda vo výške 1 097,- Eur a vlastníkovi mobilného telefónu zn. Hyuawei L. R., majetková škoda vo výške 380,- Eur.

Za to boli odsúdení obžalovaní M. D. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), l) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere tri roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný D. F. bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere tri roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu bol obžalovanému podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na štyri roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich možností a schopností nahradiť v skúšobnej dobe škodu poškodeným stranám, a to minimálne v polovičnej výške.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obom obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Y. C. škodu v sume 1.097,- Eur a poškodenej L. R. škodu v sume 380,- Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie tak okresný prokurátor, ako aj obžalovaný.

Okresný prokurátor sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste u oboch obžalovaných a uloženia trestov odňatia slobody vo výmere sedem rokov u každého zvlášť so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, s ponechaním ostatných výrokov ohľadom ochranného opatrenia a náhrady škody.

V dôvodoch odvolania okresný prokurátor vyslovil nesúhlas s aplikáciou ust. § 39 ods. 1,3 písm. d) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u oboch obžalovaných tak, ako to navrhla prokurátorka v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní. V tejto trestnej sadzbe sú zohľadnené už poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti, pritom v danom prípade treba podrobne analyzovať všetky okolnosti skutku, od spôsobu jeho vykonania až po objekt chránený Trestným zákonom.

Zo skutkového deja je možno vyvodiť skutočnosti majúce vplyv na výmeru trestu, predovšetkým je to okolnosť, že spáchali skutok vo vzájomne súčinnosti a dohody na spáchaní zločinu. Tento bol spáchaný v neskorých nočných hodinách od 01.30 hod. a s využitím svetelných podmienok a taktiež nulovej frekvencie pohybu iných osôb, potencionálnych svedkov, resp. osôb, ktoré by mohli zabrániť v spáchaní zločinu. Zločin bol spáchaný v nočných hodinách na odľahlom mieste, toto miesto si vytypovali aj z hľadiska času obžalovaní tak, aby čo najlepšie vytvorili podmienky pre spáchanie svojho zločinu bez možnej interakcie iných osôb včítane svetelných podmienok, ktoré im umožňovali počítať aj s faktorom momentu prekvapenia, a tak získať nielen fyzickú, ale aj psychologickú prevahu nad obeťami svojho činu.

V ďalšom proti ukladaniu trestu pod dolnú hranicu svedčia osobnostné črty poškodených a ich činnosť pred spáchaním skutku. Išlo o dve obete zločinu, keď Y. C. krátko predtým dovŕšil vek osemnásteho roku a maloletá M. G. ho dovŕšila 29.11.2000, teda Y. C. nadobudol plnoletosť len 21 dní pred skutkom a v prípade poškodenej maloletej M. G. ide o maloletú osobu, ktorá používa postavenie dieťaťa, teda chránenej osoby. Je teda zrejmé, že páchatelia si vytypovali osoby - deti, resp. na prahu dospelosti a podľa jeho názoru účelovo, nakoľko sa jednalo o osoby, u ktorých bol výrazný predpoklad, že sa nebudú aktívne brániť konaniu obžalovaných. Nemožno prehliadnuť, že jednou z obetí bola osoba ženského pohlavia, čo opäť predpokladá prípadnú nižšiu aktivitu zo strany poškodených v zmysle obrany. Nemožno prehliadnuť, že poškodený Y. C. ležal na hojdačke v čase útoku a bol v polohe, ktorá predpokladá menšiu reakčnú dobu na možný útok a znemožňuje poškodenému prípadnú primeranú reakciu. Následne poukazuje aj na aplikáciu ust. § 138 písm. a) Tr. zák., a to, že skutok bol spáchaný so zbraňou. Uvedené jednoznačne možno hodnotiť ako zámer obžalovaných vykonať svoj útok na záujem chránený zákonom dôraznejšie, pričom hrozba touto plynovou pištoľovou bola vykonaná priamo voči Y. C. a následne aj voči maloletej M. G. mierením na ich hlavy. Toto odzrkadľuje chladnosť a zároveň brutalitu spôsobu vykonania lúpeže, neohovoriac o tom, že páchatelia práve zadovážením a použitím zbrane si úmyselne vytvorili maximálnu prevahu nad obeťami a ich prípadnému obrannému správaniu. To tiež vypovedá o premyslenom kalkulovaním obžalovaných a treba podotknúť, že poškodený Y. C. bol v dôsledku tohto skutku aj u psychológa.

Zo znaleckého dokazovania je tiež zrejmé, že u M. D. zistili syndróm závislosti od kanabinoidov a psychostimulancií v klinicky rozvinutom štádiu a symptomatický abhúzus alkoholu a u D. F. syndróm závislosti od kanabinoidov v klinicky rozvinutom štádiu a abhúzus psychostimulancií a alkoholu bez prítomnosti jednoznačne preukázateľných znakov závislosti. Tieto faktory sa podieľali na páchaní trestnej činnosti obžalovaných a možno boli aj stimulom k získaniu finančných prostriedkov prostredníctvom lúpeže. Obžalovaný D. v súčasnej dobe je stíhaný za zločin falšovania a pozmeňovania neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., ďalej 11.01.2017 bol už odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a aj v tomto konaní mu bolo uložené ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.

Poukazujúc na okolnosti prípadu a spôsob vykonania trestného činu vyslovil názor, že tu nie je dôvod na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže skutok bol spáchaný jednoznačne premyslenou formou s vytypovaním miesta času a obetí, aby bol dokonaný čo najľahšie za súčasného použitia zbrane, teda aby útok bol čo najdôraznejší. Vzhľadom k osobám páchateľov a konštatovanie súdu, že páchatelia tento skutok spáchali vo veku 19 rokov, u obžalovaného D. ako aj u obžalovaného F. konštatuje, že práve naopak táto skutočnosť by nemala byť vzatá do úvahy súdom ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu, ale ako dôvod na uloženie trestu v rámci zákonných hraníc, nakoľko obžalovaný už tak v nízkom veku dokázali do najmenších detailov premyslieť zločin lúpeže s výpočtom všetkých faktorov, ktoré im uľahčili spôsob vykonania tohto zločinu, t.j. miesto, čas, vek obetí, pohlavie obetí a iných skutočností. Tieto skutočnosti znásobuje obdobne ako aj ich závislosť na omamných a psychotropných látkach a ich nebezpečenstvo pre spoločnosť. Má teda za to, že v konkrétnom prípade použitie zákonnej sadzby, t.j. 7 rokov nepodmienečne pre oboch obžalovaných je žiaduce, a to nielen vo vzťahu k individuálnemu pôsobeniu tohto trestu na obžalovaných, ale i z hľadiska generálnej prevencie pred takými istými skutkami spáchanými obdobným spôsobom.

Obžalovaný D. F. podal odvolanie proti výroku o vine ako aj vo výroku o treste a domáhal sa kvalifikovania skutku v zmysle obžaloby miernejšie a to podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a uloženia trestu zodpovedajúceho tejto právnej kvalifikácie so zohľadnením miery konania obžalovaného a prispenia k spáchaniu predmetného skutku.

V dôvodoch odvolania podľa jeho názoru súd nemal dostatočné podklady, aby vyslovil vinu o tohto obžalovaného v zmysle obžaloby, keďže na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by akokoľvek podopieral záver, že obžalovaný o skutočnostiach spolupáchateľa o použití zbrane vedel, ďalej, že by sa on sám čo i len dotkol niektorých z poškodených, že by mal vedomosť o tom, že niektorá z osôb poškodených je mladšia ako 18 rokov, resp., že by vedel o skutočnostiach podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby, vzhľadom na svoje osobné pomery mal a mohol. Tiež vo výroku o treste potom treba korigovať jeho výmeru pri kvalifikácii podľa ods. 1 § 188, ale aj v tej výmere, ako mu bol uložený, je neprimeraný, s prihliadnutím na mieru zavinenia tak, ako bol uložený aj jeho spoluobžalovanému, ďalej treba zohľadniť, v akej miere sa podieľal na spáchaní trestnej činnosti tento obžalovaný, uložený trest nie je v súlade s ust. § 34 ods. 5 Tr. zák. Treba uviesť, že každý zo spolupáchateľov zodpovedá, ako keby trestný čin spáchal sám, avšak len za predpokladu, že celé konanie bolo dohodnuté a teda nie v prípade, ak zo strany niektorého z nich dôjde ku konaniu vybočujúcemu z dohody. Práve excesívne konanie jednej z osôb v rámci spolupáchateľstva má za následok, že spolupáchateľ, ktorý sa ho dopustil zodpovedá rozsahu tohto excesu ako samostatný páchateľ a druhý páchateľ zodpovedá iba za trestný čin, ku ktorému smeroval jeho úmysel. Obžalovaný F. nemal vedomosť o tom, že spoluobžalovaný D. hodlá pri skutku použiť zbraň a že osoby, ktoré útokom boli dotknuté, nedovŕšili vek osemnásteho roku, nebolo preukázané, že o tom vedel, alebo vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery by vedieť mal a mohol. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že nešlo o plánovaný útok, ale došlo k nemu impulzívne a obžalovaný vo svojej účasti na skutkoch napokon privolil len pod podmienkou jeho pasívnej účasti, keď mu D. povedal, že tam bude len tak stáť, tak s tým súhlasil. O tom, že sa takto obžalovaný F. aj správal pri útoku, svedčia aj výpovede poškodených, keď nebola zaznamenaná žiadna aktivita zo strany obžalovaného F. voči poškodeným.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto časti, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, na rozdiel od odvolania obžalovaného F., ktoré dôvodné nie je.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti napadnutého rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Dôkazy priame i nepriame boli vyhodnotené v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a vedú aj odvolací súd k záveru k jednoznačnému záveru, že obaja obžalovaní sa dopustili predmetného skutku tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

V prvom rade však treba konštatovať, že obžalovaný M. D. na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu, ktoré vyhlásenie bolo súdom prvého stupňa prijaté a akceptovanie za splnenia všetkých procesných podmienok pre takýto postup. Vo vzťahu k tomuto obžalovanému však muselo byť čiastočne vykonané dokazovanie, pretože ide o spolupáchateľstvo v jednočinnom súbehu so spoluobžalovaným D. F., ktorý v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní nepopieral spáchanie predmetného skutku, na rozdiel od obžalovaného D. však neprijal právne posúdenie predmetného skutku v zmysle obžaloby a namietal jeho kvalifikáciu podľa ods. 2 § 188 Tr. zák., podľa jeho názoru malo byť konanie kvalifikované len podľa ods. 1 § 188 u tohto obžalovaného, keď bolo preukázané, že on nevyvíjal žiadnu aktivitu pri predmetnom útoku voči poškodeným a len stál v blízkosti obžalovaného D., o ktorom síce vedel, že nosí so sebou predmetnú zbraň, ale nebola uzavretá nejaká dohoda o tom, že pri skutku túto zbraň použije, túto videl u obžalovaného D. naposledy v doobedňajších hodinách toho dňa, že ju nosil za pásom nohavíc. Rovnako on nevedel, že poškodené osoby alebo aspoň jedna z nich nedosiahla vek dospelosti a jeho subjektívny vzťah k tejto skutočnosti preukázaný nebol.

Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou poškodeného M. D., ktorý sa v plnom rozsahu k spáchaniu predmetného skutku doznal a zjavne potvrdil aj úmyselnú účasť obžalovaného D. F. na spáchaní predmetného skutku, pretože došlo k dohode medzi ním a obžalovaným F., že sa on svojou účasťou zúčastní na skutku, je pritom zrejmé, a to aj z výpovede obžalovaného F., že tento poskytol obžalovanému D. pred skutkom na maskovanie svoju mikinu, slnečné okuliare, pritom zbraň videl u obžalovaného minimálne v ten deň v doobedňajších hodinách a podľa jeho výpovede v prípravnom konaní mal vedomosť o tom, že obžalovaný D. nosí túto zbraň stále so sebou a nosí ju vzadu za opaskom na chrbte, ktorú odtiaľto nakoniec obžalovaný aj vytiahol a povedal poškodeným, aby dali všetko, čo majú pri sebe. Rovnako je zrejmé, že poškodeného Y. C. poznal, pretože podľa výpovede obžalovaného D. spolu sedávali predtým aj na kofole a podobne, obžalovaný F. v rámci tohto útoku, keď údajne len pri jeho uskutočnení zistil, že obžalovaný D. použil zbraň, túto skutočnosť nijako nenamietal, resp. nenamietal ani tú skutočnosť, že obžalovaný žiadal od poškodených vydať všetko, čo majú pri sebe a rovnako mu nevadilo, že zjavne ide o osoby, ktoré zrejme nebudú dospelé, naopak, práve z týchto dôvodov si týchto poškodených spolu s obžalovaným vytypovali v predpoklade, že týchto dostatočne vystrašia a nebudú klásť odpor tak, ako keby došlo k prepadnutiu dospelých osôb - chlapov, ktorí by im mohli v konečnom dôsledku zabrániť k dokončeniu predmetného skutku a prípadne sa ubrániť útoku a odhaliť ich totožnosť. Tento útok bol dostatočne pripravený na to, aby mohol byť úspešne vykonaný a dokončený tak, ako sa v skutočnosti aj stalo za súčasného maskovania oboch páchateľov tak, aby ich totožnosť pri daných svetelných podmienkach nemohla byť odhalená. Pokiaľ ide o vedomosť alebo nevedomosť o použití zbrane pri útoku, odvolací súd vychádza z výpovede jednak obžalovaného D., ale tiež z výpovede poškodených, že obžalovaný D. vytiahol zbraň bez nejakého predchádzajúceho varovania, prípadne až po prípadnom odpore poškodených, teda je zrejmé, že aj obžalovaný D. F. bol dostatočne uzrozumený s tým resp. bolo dohodnuté, že skutok bude vykonaný za použitia tejto zbrane. Je potom zrejmé, že čiastočne aktívnou účasťou pri poskytnutí maskovacích prostriedkov spoluobžalovanému D. ako aj prítomnosťou pri samom skutku urobil útok dôraznejším a takýmto konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože spoločným konaním proti inému použili hrozbu násilia a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - maloletej poškodenej. Je zrejmé, že s konaním obžalovaného M. D. sa obžalovaný D. F. v plnej miere stotožnil a v podstate jeho konanie prevzal a stotožnil sa s ním, čo potvrdil priamou účasťou pri skutku.

Odvolací súd na rozdiel od výroku o vine u obžalovaného D. F., ktorý preskúmal z pohľadu tohto obžalovaného, zistil pochybenie vo výroku o treste u oboch obžalovaných, vychádzajúc z odvolania okresného prokurátora podaného v neprospech oboch obžalovaných vo výroku o treste. Preto u oboch obžalovaných výrok o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a rozhodol sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol odvolací súd na všetky významné skutočnosti v zmysle § 34 Tr. zák. Na jednej strane prihliadol a hodnotil v prospech obžalovaných skutočnosti, že k spáchaniu trestnej činnosti, teda z pohľadu skutku doznali, i keď u obžalovaného D. F. nejde o úplné doznanie, pretože popiera mieru účasti v zmysle obžaloby na danom skutku na rozdiel od obžalovaného D. do tej miery, že by jeho konanie napĺňalo skutkovú podstatu zločinu tak, ako ju ustálil okresný prokurátor v obžalobe. Jednoznačne však musel brať v úvahu skutočnosť, že obaja obžalovaní sa dopustili predmetného skutku vo veku blízkom veku mladistvých, u obžalovaného D. skutočnosť, že sa k spáchaniu predmetného skutku doznal a pred jeho spáchaním viedol riadny život, i keď bol potrestaný, pozerá sa na neho, akoby trestaný nebol v zmysle účinkov zahladenia predchádzajúceho odsúdenia, u obžalovaného F. tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, kde vyplývajú v prospech obžalovaného D. poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d), l) Tr. zák. a u obžalovaného F. podľa § 36 písm. d), j) Tr. zák., ktoré skutočnosti bolo potrebné vziať v úvahu aj aplikáciou ust. § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. a ukladaním trestu v zníženej trestnej sadzbe na hornej hranici o jednu tretinu. Neboli zistené však žiadne významné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u oboch obžalovaných tak, ako to aplikoval v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, pretože poľahčujúce okolnosti a ich význam v prospech obžalovaných zásadným spôsobom stierajú skutočnosti, že obžalovaní sa dopustili predmetného skutku naplnením dvoch kvalifikačných znakov ods. 2 § 188 v zmysle písm. c) a d) Tr. zák., pretože nesporne bolo preukázané, že násilia sa dopustili závažnejším spôsobom konania, keď pri útoku bola použitá zbraň a zároveň na chránenej osobe, minimálne poškodená v predmetnej osobe, v čase spáchania skutku bola osobou maloletou a táto skutočnosť musela byť obžalovaným známa, keď inak nie z pohľadu zjavná, pretože aj z tohto dôvodu si práve vybrali týchto poškodených na vykonanie lúpežného prepadnutia.

V neprospech obžalovaných odvolací súd vyhodnotil aj tú skutočnosť, že obaja obžalovaní prerušili návštevu strednej školy v podstate približne v rovnakom čase a bezdôvodne, zjavne v dôsledku nevhodného osobnostného vývoja, keď obaja obžalovaní začali užívať a zneužívať psychoaktívne látky označované ako drogy rôzneho druhu až do štádia závislosti u obžalovaného D. a u obžalovaného F. v štádiu zneužívania na hranici závislosti, rovnako aj alkoholických nápojov v týchto štádiách, obžalovaný D. bol už nútene podrobený liečeniu protitoxikomanickému ambulantnou formou, ktoré nesplnilo zákonom sledovaný účel. Je zrejmý predpoklad rovnajúci sa istote, že práve na zabezpečenie finančných prostriedkov pre možnosť kúpy rôznych drog obžalovaní vykonali aj predmetný skutok, aby si tak zabezpečili prostriedky na ich kúpu, čo vyplýva z ich výpovedí, aj keď nie celkom priamo, ale bolo jasné, že mali v úmysle predmetným skutkom získať finančné a iné prostriedky, ktoré by mohli speňažiť, pretože zákonný zdroj príjmov zjavne nemali. Nemožno prehliadnuť, že išlo o premyslené a pomerne dôkladne pripravené konanie oboch obžalovaných z hľadiska riešenia miesta, času a objektov, resp. predmetom útoku a spôsobu vykonania útoku aj za použitia zbrane tak, aby sa mohol útok vykonať úspešne, bez väčšieho odporu a bez prípadného odhalenia totožnosti obžalovaných poškodenými, resp. inými osobami, ktoré by sa v blízkosti vôbec nenachádzali. Nemožno prehliadnuť aj spôsob vykonania skutku tak, že obžalovaný D. mieril s pištoľou priamo na hlavu oboch v podstate maloletých poškodených, čo malo výrazný psychologický a psychický efekt v nepriaznivom ďalšom pociťovaní uvedeného útoku u poškodených do tej miery, že boli nútení, resp. poškodení Y. C., vyhľadať aj odbornú pomoc psychológa, obaja dlhodobejšie pociťovali strach a snažili sa vyhýbať pobytu na verejnosti, hlavne vo večerných hodinách zo strachu, a to v dôsledku predchádzajúceho útoku oboch obžalovaných.

Vychádzajúc z týchto skutočností a úvah, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. a ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ani u jedného z obžalovaných, a preto uložil obžalovaným tresty odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce v ich prospech v zmysle poľahčujúcich okolností.

Oboch obžalovaných odvolací súd zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaní neboli v posledných desiatich rokoch súdne potrestaní nepodmienečným trestom odňatia slobody pre inú úmyselnú trestnú činnosť.

Vychádzajúc z charakteru spáchania predmetného trestného činu, jeho motívu, ako aj znaleckého dokazovania znalcov z odboru psychiatrie, k zneužívaniu a stupňa závislosti obžalovaných na omamných a psychotropných látkach, berúc v úvahu aj návrh na formu liečenia, odvolací súd ukladal obžalovaným ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré v prípade úspešnosti by mohlo byť jednou zo záruk, že obžalovaní po vykonaní uložených trestov odňatia slobody nebudú pokračovať v páchaní trestnej činnosti. V tejto časti odvolací súd neukladal ochranné opatrenie sám, ale na základe uvedených úvah ponechal v platnosti rozsudok okresného súd u ochranných opatrení u oboch obžalovaných, keďže tieto považoval za zákonné, rovnako aj výrok o náhrade škody u oboch obžalovaných.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.