Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/198/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX, o zaplatenie 487,01 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti 280,00 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 75,39 eura spolu s úrokom z omeškania:

- 5,25% ročne zo sumy 355,39 eura od 20.02.2014 do 22.05.2017,

- 5,25% ročne zo sumy 285,39 eura od 23.05.2017 do 19.06.2017,

- 5,25% ročne zo sumy 215,39 eura od 20.06.2017 do 18.07.2017,

- 5,25% ročne zo sumy 145,39 eura od 19.07.2018 do 18.08.2017,

- 5,25% ročne zo sumy 75,39 eura od 19.08.2017 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 45,94%.

V. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2016 domáhal zaplatenia sumy 487,01 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 487,01 eura od 20.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.

2. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16Csp/198/2016-35 zo dňa 29.06.2017 súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca cestou svojho právneho zástupcu v rozsahu 207,01 eura s príslušenstvom, v rozsahu 280,00 eur navrhol konanie zastaviť. V odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zmenil v súlade s petitom odvolania.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 9Co/265/2017-53 zo dňa 06.11.2018 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd v uznesení zároveň určil, že prvoinštančný súd viazaný názorom odvolacieho súdu vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, keď bude nevyhnutné dôsledne sa zaoberať uplatňovaným nárokom z hľadiska aplikácie dotknutých právnych noriem spotrebiteľského práva, najmä obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a opätovne vo veci rozhodne, pričom sa vysporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca so žalovaným podpísali dňa 13.08.2013 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 471,51 eura a žalovaný sa zaviazal splácať úver 18 - imi splátkami vo výške 39,82 eura mesačne. V zmysle zmluvy bola určená splatnosť pôžičky 02/2015, bola dohodnutá ročná úroková sadzba 69,11%, RPMN 69,11%, priemerná RPMN 48,52%, náklady spotrebiteľa 225,09 eura. Celková výška úveru predstavovala sumu 696,60 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, právnemu predchodcovi žalobcu uhradil sumu 116,12 eura. Žalobca zosplatnil dlh ku dňu 19.02.2014 - doručenie upomienky, podľa ktorej mal žalovaný dlh vo výške 127,42 eura uhradiť do 3 dní od doručenia výzvy. Výzva nebola doručená, vrátená dňa 09.01.2014.

7. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Žalobca súdu spolu s odvolaním doručeným súdu dňa 22.08.2017 vzal žalobu v časti istiny vo výške 280,00 eur späť z dôvodu úhrad splátok žalovaným, a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd na základe uvedeného rozhodol o späťvzatí žaloby v časti 280,00 eur a konanie v tejto časti vo výroku I. tohto rozsudku zastavil.

10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

12. Na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 471,51 eura, čo vyplýva z predloženej zmluvy uzavretej dňa 13.08.2013. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 18. mesačných splátkach po 39,82 eura, celkom 716,76 eura. Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej priemernej miere nákladov 69,11%, priemerná RPMN 48,52%, úrok 69,11%, celkové náklady spotrebiteľa 225,09 eura, konečná splatnosť úveru bola 02/2015.

13. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil 116,12 eura. Prvá splátka bola splatná 20.09.2013 a nasledujúce vždy 20. dňa v mesiaci..

14. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa 17.03.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávky, následne súd pripustil zmenu žalobcu.

15. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“) v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) z.č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

24. Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 20.02.2014 bola vo výške 0,25%.

27. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

28. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

29. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o presnom dátume konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy taktiež zakladá záver, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bez poplatkov.

30. Žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., keď veriteľ/žalobca je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovanej ako dlžníka splácať úver. V zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z uvedeného dôvodu.

31. Po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je čiastočne dôvodný, nakoľko žalobca sa domáha zaplatenia splátok v celkovej výške 207,01 eura (po späťvzatí žaloby v časti istiny vo výške 280,00 eur). Žalovaný však čerpal úver vo výške 471,51 eura, ktorý súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a zaplatil sumu 116,12 eura do podania žaloby a 280,00 eur po podaní žaloby, teda menej než jej bolo z titulu úveru poskytnuté. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku a to vrátane uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko si ich žalobca uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami.

32. Žalobca sa v žalobe domáha aj zaplatenia príslušenstva a to 9,16 eura a to náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V tejto časti súd zamietol žalobu, nakoľko žiadnym spôsobom neboli žalobcom bližšie špecifikované a ani preukázané.

33. Ohľadom aplikácie ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd konštatuje, že vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, súd neskúmal premlčanie nároku aj bez návrhu, nakoľko ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorého sa aj bez návrhu prihliadalo na premlčanie nároku vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy, je považované za nesúladné s čl. 46 ods. 1, v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný premlčanie nenamietal. Nakoľko bolo zistené, že

žalovaný z poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi neuhradil celú sumu, považoval súd návrh žalobcu za sčasti dôvodný a vyhovel mu, v ostatnej časti súd žalobu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej. Žalobca bol úspešný v časti istiny 75,39 eura a rovnako v časti istiny 280,00 eur, kedy súd síce konanie zastavil, ale zavinením žalovaného, keď uhrádzal splátky po podaní žaloby a teda žalovaný zavinil zastavenie konania v tejto časti. . Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 72,97% a žalovaný v 27,03%, t.j. žalobca mal celkový úspech v konaní 45,94% (72,97 - 27,03) a v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

37. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody ani neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

38. Podľa § 396 ods. 1,3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie(1). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.(3)

39. Podľa § 453 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie.

40. O trovách odvolacieho konania vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.06.2017, č. k. 16Csp/198/2016-35 v zamietajúcej časti súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu odvolaním napadnutého rozsudku.

41. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).