Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/58/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: I.. I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, M., zastúpená JUDr. Robertom Goralom, bytom Pionierov 16, Rožňava, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 18. decembra 2017, č. k. 5Csp/37/2017-80

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.5.2016 (ďalej tiež len „dohoda o zrážkach zo mzdy“), ktorú strany uzavreli na zabezpečenie jej záväzkov zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 46050495505000 zo dňa 9.5.2016 (ďalej tiež „úverová zmluva“). Vo svojej argumentácii žalobkyňa poukázala na formulárovú povahu zmluvnej dokumentácie a akcentovala, že napriek deklarovaniu opaku v dohode o zrážkach zo mzdy, nemala možnosť ju nepodpísať, nakoľko by jej inak žalovaný úver neposkytol. Rovnako podľa tvrdenia žalobkyne nebola poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody. Žalobkyňa zastávala názor, že z týchto dôvodov bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v rozpore s ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z.z., v znení neskorších zmien a doplnkov a je preto neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkyne je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná tiež z dôvodu, že ňou neprejavila svoju skutočnú vôľu byť viazaná takouto dohodou a rovnako aj z dôvodu neurčitosti vyjadrenia výšky ňou zabezpečenej pohľadávky (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Napokon žalobkyňa v dôvodoch neplatnosti poukázala na spotrebiteľskú neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy majúc za to, že ňou došlo v právnom vzťahu so žalovaným k založeniu značnej nerovnováhy v jej neprospech. Nevyváženou bola podľa presvedčenia žalobkyne dohoda o zrážkach zo mzdy preto, že umožňovala žalovanému kedykoľvek počas doby splácania úveru predložiť ju na realizáciu jej zamestnávateľovi a tiež preto, že vo svojej podstate vylučovala možnosť súdnej kontroly úverovej pohľadávky a jej ochrany ako spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa v tejto súvislosti upriamila pozornosť tiež na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík, pôsobiacej na Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 (pod č. 8636/2010-110.8, 113, 179, bod 9), podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Na odôvodnenie procesnej prípustnosti určovacej žaloby žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy medzičasom predložil

zamestnávateľovi, a že len určenie jej neplatnosti môže zamestnávateľovi zabrániť ďalej vykonávať z jej mzdy zrážky a v právnom vzťahu strán tým odstrániť stav právnej neistoty.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že žalovaný na základe úverovej zmluvy poskytol žalobkyni peňažnú sumu 10.000,- Eur oproti záväzku žalobkyne vrátiť ich spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 18,56 % a nákladmi spojenými s úverom pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 20,4% v 96 mesačných splátkach po 201,95 Eur. Splnenie záväzkov z úverovej zmluvy strany zabezpečili písomnou dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá mala podobu samostatnej listiny s jasným označením (nadpisom). Na podklade svedeckej výpovede Mgr. Vladimíra Škundu súd prvej inštancie v tejto súvislosti skutkovo ustálil, že pred uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa možnosť prečítať si ju, že žalobkyňa podpisovala dohodu o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou, a že tak urobila dobrovoľne a po vysvetlení, že pokiaľ dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpíše, nič sa nestane.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 53 ods. 1 a 2 a § 551 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov a § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov a po právnom posúdení veci podľa týchto noriem dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neplatným právnym úkonom. Vyšiel pritom z úvah, že právna úprava nevylučuje zabezpečenie spotrebiteľských záväzkov dohodou o zrážkach zo mzdy, a že dohoda o zrážkach zo mzdy bola v danom prípade uzavretá vo forme osobitnej listiny a tak nejde o prípad, kedy by bola skrytá medzi iné zmluvné ustanovenia. Vyzdvihol tiež tú skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola opatrená jasným nadpisom a tak žalobkyni muselo byť zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj podpis pripája. Vedomosť žalobkyne o tom, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy bola podľa názoru súdu prvej inštancie naviac umocnená i tým, že je vysokoškolsky vzdelaná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril tiež, že značnú nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám o sebe fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť priamo, bez potreby súdneho rozhodnutia. Napokon prvoinštančný súd v odôvodnení tiež skonštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na nej v tomto spore viaznúce. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plným procesným úspechom žalovaného v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe vyhovie. V odvolaní žalobkyňa polemizovala so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Odvolateľka v tomto smere vytkla súdu prvej inštancie, že vo svojich právnych úvahách nezohľadnil skutočnosť, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nemala možnosť voľby medzi úverom so zabezpečením a bez zabezpečenia a tak uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v konečnom dôsledku bolo zo strany žalovaného vynútené. Odvolateľka v odvolaní nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o význame ňou nadobudnutého najvyššieho vzdelania pre spôsob posúdenia platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a akcentovala, že jej vysokoškolské vzdelanie len umocňuje nelogickosť toho, aby dobrovoľne pristúpila na dohodu o zrážkach zo mzdy za situácie, ak by bola o jej dôsledkoch riadne poučená a mala na výber. Pokiaľ súd odlišné skutkové východiská, čo do okolnosti uzavretia spornej dohody vyvodil zo svedeckej výpovede Mgr. Vladimíra Škundu, žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že tento svedok je zamestnancom žalovaného a z toho dôvodu je potrebné jeho výpoveď považovať za účelovú a tendenčnú. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových zistení na podklade vykonaných dôkazov (nedostatky pri hodnotení vierohodnosti svedeckej výpovede) a na nesprávne právne posúdenie veci, podľa úvahy odvolacieho súdu žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami ťažiskovo nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právnych úvah súdu prvej inštancie, na podklade ktorých došlo k sformovaniu jeho záveru o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti dohody o zrážkach zo mzdy správne vychádzal zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľko-dlžníckeho vzťahu strán z úverovej zmluvy a nevyhnutne i zabezpečovacieho právneho vzťahu z dohody o zrážkach zo mzdy. Správne preto aplikoval na zistený skutkový stav tiež predpisy na ochranu spotrebiteľa, okrem iných tiež i ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z., určujúce za neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (tiež) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, až na prípad, keď táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny (I), spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia (II) a mal možnosť ju odmietnuť (III). Na škodu veci však súd prvej inštancie takto správne zvolenú právnu normu v okolnostiach prípadu správne nepoužil. S jeho úvahami možno totiž súhlasiť len potiaľ, pokiaľ vyhodnotil ako splnenú zákonnú požiadavku uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny. Opomenul však už posúdiť platnosť tohto právneho úkonu z hľadiska tiež ďalších dvoch zákonných parametrov, ktorými sú poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch jeho uzavretia a možnosť jeho uzavretie odmietnuť. Súd prvej inštancie sa skutočne len pokúsil odôvodniť svoj záver o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v celom zákonom určenom spektre požiadaviek kladených na tento právny úkon úvahami o jasnom nadpise dohody o zrážkach zo mzdy a o rozumových predpokladoch žalobkyne, z ktorých vyvodil, že žalobkyni muselo byť zrejmé, čo podpisuje. Nevedno síce, kam týmto záverom súd prvej inštancie smeroval, nad akúkoľvek pochybnosť sa ním však ale minul dikcii ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z., ktorá vo svojej podstate vedomosti spotrebiteľa o tom čo podpisuje neprikladá váhu, ale ako už bolo zmienené na inom mieste, vyžaduje pre platné zabezpečenie spotrebiteľského záväzku, okrem uzavretia vo forme osobitnej listiny tiež, aby bol spotrebiteľ o dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy poučený, a aby mal možnosť odmietnuť ju. Tieto podmienky sú podľa názoru odvolacieho súdu nezastupiteľné pre záver o skutočnej vôli spotrebiteľa pristúpiť na zmluvnú podmienku predloženú mu dodávateľom.

10. Pokiaľ právnym úvahám súdu prvej inštancie vo vzťahu k predpokladom platnosti dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. možno vytknúť (len) ich neúplnosť, kriticky je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie pri formovaní napadnutého rozhodnutia úplne odignoroval tvrdenia žalovanej o nedostatkoch v spôsobe vymedzenia pohľadávky, na podklade ktorých prezentovala názor o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť. Rovnako bez akéhokoľvek povšimnutia zo strany prvoinštančného súdu zostala tiež otázka procesnej prípustnosti žaloby, ktorá je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacích žalôb, a preto je súd povinný sa ňou zaoberať v každom prípade, a to vždy ešte pred hmotnoprávnym posudzovaním dôvodnosti určovacej žaloby.

11. Súd prvej inštancie pod vplyvom nesprávnej interpretácie ním použitej právnej normy a následkom neposudzovania veci v celom spektre rozhodujúcich právnych otázok, nevenoval už pozornosť, preto nevykonal dokazovanie a na jeho základe neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade sa vysporiadať s otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Len v prípadne pozitívneho záveru v tejto otázke bude ďalej úlohou prvoinštančného súdu zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku tiež z pohľadu ďalších podmienok platnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa ust.

§ 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. (viď bod 9 odôvodnenia), a tiež z hľadiska žalobkyňou namietanej neurčitosti tohto právneho úkonu. K tomu umožní stranám uplatniť eventuálne ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi. ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295 C.s.p., súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde tiež z právneho názoru odvolacieho súdu (§391 ods. 2 C.s.p.), vyjadreného v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

13. K spôsobu posúdenia procesnej prípustnosti určovacej žaloby v ďalšom konaní odvolací súd poznamenáva, že právna teória a ani aplikačná prax súdov nateraz nie sú úplne zajedno v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu možno zahrnúť pod hypotézu ust. § 137 písm. c) C.s.p., výslovne zakladajúceho procesnú prípustnosť len určovacej žaloby smerujúcej k určeniu, či tu právo je alebo nie je; nepredpokladá však výslovne procesnú prípustnosť tiež žaloby o určenie právnej skutočnosti, medzi inými tiež i neplatnosti právneho úkonu. Jedna názorová skupina vychádza z doslovného výkladu ust. § 137 písm. c) a d) C.s.p. a zo striktného rozlišovania medzi určením práva a určením právnej skutočnosti (rovnako ako odvolateľ); tá druhá zase z extenzívneho výkladu zákonnej úpravy s akcentovaním príbuznosti vymedzenia a druhovej kontinuity s ust. § 80 písm. c) zák. č. 99/1965 Zb. (O.s.p.) - procesného predpisu platného do 30.6.2016, ktorý i keď zakladal podľa svojho výslovného znenia (obdobne ako dnešná úprava) procesnú prípustnosť určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, právna prax z neho jednotne odvodzovala procesnú prípustnosť i žalôb o určenie iných právnych skutočností, medzi inými i žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti právnych úkonov, pokiaľ na takomto určení bol naliehavý právny záujem. Podľa úvahy odvolacieho súdu, požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov, vyjadrená Čl. 2 ods. 1 C.s.p. a potreba ústavne konformného výkladu vyjadrená v Čl. 3 ods. 1 C.s.p. zahŕňajúca v sebe i zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k súdu (Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) vo svojej podstate vylučujú úplné vyňatie súdneho prieskumu právne významných skutočností, pokiaľ na ich určení je inak naliehavý právny záujem, nakoľko nie je reálne, a prax to už i potvrdila, aby každá takáto skutočnosť bola bezo zvyšku označená v zákone. Praktický život, pri spotrebiteľských zmluvách zvlášť, totiž prináša najrozmanitejšie právne situácie, spravodlivé usporiadanie ktorých, i keď tak tomu spravidla bude, nemôže spočívať len v určení existencie či neexistencie práva. Tak je tomu i v danom prípade. Žalovaný realizuje právo, vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy za situácie, keď žalobkyňa tvrdí, že mu toto právo nepatrí vzhľadom na neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalovaný si pritom nároky z hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu na súde neuplatnil a inej preventívnej ochrany pred realizáciou práv žalovaného z úverovej zmluvy sa na súde v inom konaní nedomáha ani žalobkyňa. Otáznym v úvahách odvolacieho súdu preto nevyhnutne bolo, určenia akého práva sa, vychádzajúc z doslovného výkladu posudzovaného ustanovenia zákona, má žalobkyňa domáhať. Pokiaľ sa i na prvý pohľad javí, že procesne prípustným prostriedkom tu má byť určenie, že žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy, podľa názoru odvolacieho súdu takéto určenie, hoc formálne i práva, má paradoxne užší záber ako určenie neplatnosti právneho úkonu, a preto nevyhnutne nerieši spor strán natoľko komplexne a razantne ako určenie právnej skutočnosti - neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (napríklad nerieši právo žalovaného predložiť dohodu zamestnávateľovi, nedotýka sa ani právnej povinnosti zamestnávateľa vykonávať na jej základe zrážky zo mzdy a nerieši ani ostatné prípadné práva a povinnosti strán), čo prirodzene vnáša pochybnosť vôbec o prítomnosti naliehavého právneho záujmu na určení takého práva. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje praktický a účinný prostriedok ochrany spotrebiteľa pred dopadom sporných ustanovení úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorým je možné efektívne odstrániť stav jeho právnej neistoty a dosiahnuť i faktické usporiadanie právneho vzťahu strán tak, že k ďalšiemu uplatňovaniu nárokov z úverového vzťahu strán už nebude musieť dôjsť. Nazeranie odvolacieho súdu na otázku procesnej prípustnosti žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je výrazne ovplyvnené snahou vyhnúť sa formalistickému prístupu pri aplikácii právnych noriem a požiadavkou účinnej materiálnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Tieto aspekty, podľa úvahy odvolacieho súdu opodstatňujú procesnú prípustnosť určenia podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. (pokiaľ je teda na určení naliehavý právny

záujem) i inej entity ako práva, pokiaľ sa svojou povahou a dopadom na právne postavenie strán v okolnostiach konkrétneho prípadu významu určeniu práva vyrovná alebo ho dokonca prekoná.

14. K spôsobu aplikácie ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. v ďalšom konaní odvolací súd uvádza, že záver o náležitom poučení a o možnosti odmietnuť právny úkon nemožno vyvodiť len z toho, že to spotrebiteľ v zmluvnom texte prehlásil. Je potrebné mať totiž vždy na zreteli, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas, a že súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznucimi, alebo jednoducho len preceňujúca význam v zmluve prejavenej vôle či formálnu oddelenosť niektorého z dojednaní, opomína podľa odvolacieho súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou - ktorou podmienkou zaoberal. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nazerať aj na zmluvnú podmienku dohody o zrážkach zo mzdy. Možno súhlasiť s obvyklou argumentáciou dodávateľov, že mimo spotrebiteľských vzťahov je tento zabezpečovací inštitút ako každý iný. V spotrebiteľských vzťahoch však je a bolo vždy potrebné sledovať tiež, či jeho dojednaním nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy. V úvahách o rozsahu nerovnováhy treba mať samozrejme na zreteli, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút zakladá väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie v právach a povinnostiach účastníkov občianskoprávnych vzťahov, keďže už len jeho účelom je prakticky pomôcť realizovať práva len jednej strane. Podľa názoru odvolacieho súdu však vzhľadom na závažnosť tohto zabezpečovacieho inštitútu je potrebné v spotrebiteľských vzťahoch venovať mu zvýšenú pozornosť z hľadiska transparentnosti jeho úpravy a vyváženosti dopadu na práva a povinnosti strán; vyvarovať sa pritom najmä nevýraznému zakomponovaniu v zmluve či vo všeobecných obchodných podmienkach, založeniu takých práv veriteľovi, ktoré prakticky znamenajú možnosť kvantitatívnej alebo kvalitatívnej ľubovôle v jeho správaní sa a spôsobom jeho dojednania neobchádzať ochranu, ktorú spotrebiteľ voči dodávateľovi požíva. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože pasívnej ochrany, ktorej sa mu pred všeobecnými súdmi dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez pre neho nevýhodnej podmienky, na takúto preňho jednoznačne negatívnu podmienku pristúpil; na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať alebo ak aj áno, zmluvy sú uzatvárané za okolností, ktoré činia predstavu o možnosti spotrebiteľa nepodpísať len niektorú z dodávateľom predložených písomností bez vplyvu na dostupnosť úveru jednoducho povedané iluzórnou. Pri posudzovaní miery voľnosti rozhodovania spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv preto podľa názoru odvolacieho súdu treba vyjsť zo skutkového predpokladu, že spotrebitelia podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Ani v posudzovanej veci podľa skutkových záverov súdu prvej inštancie nateraz nebola tvrdená a ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno inak ako skonštatovať, že žalobkyňa rozhodne nemala objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o dohode o zrážkach zo mzdy bolo jednané, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumela a pokiaľ by i mala reálne na výber, aby na túto podmienku pristúpila. Takúto, pre spotrebiteľa na prvý pohľad zásadne nevýhodnú zmluvnú podmienku nestačí podľa úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom vyhlási, že na ňu pristúpil dobrovoľne. Odňatie garancií spotrebiteľskej ochrany pred všeobecnými súdmi a zverenie možnosti dispozície s časťou mzdy, predstavujúcou obvykle jediný zdroj príjmu spotrebiteľa, veriteľovi, podľa názoru odvolacieho súdu na dostatočné vyváženie nerovnováhy predpokladá dojednanie adekvátnej protihodnoty tejto nevýhody pre spotrebiteľa (napríklad znížený úrok, dlhšia splatnosť a pod.) za súčasnej úpravy primeraných záruk jeho ochrany, imanentnou súčasťou ktorej sú tiež jasne, určito a zrozumiteľne formulované zmluvné podmienky. V opačnom prípade je predstava, že náležite informovaný a poučený spotrebiteľ si z alternatív úver bez zabezpečenia a ten istý úver so zabezpečením dohodou o zrážkach so mzdy vyberie tú druhú absolútne nemysliteľná.

15. Napokon odvolací súd považuje za potrebné uviesť tiež niekoľko úvah k spôsobu posúdenia určitosti vymedzenia zabezpečenej pohľadávky. Vo všeobecnosti požiadavka určitosti právneho úkonu smeruje k poznateľnosti obsahu dojednania, teda aby stranám bolo jasné a i objektívne poznateľné, čo je jeho predmetom. V prípade zabezpečovacích úkonov sa požiadavka určitosti spája s potrebou určenia či objektívnej určiteľnosti zabezpečenej pohľadávky, bez ohľadu na to, či je predmetom zabezpečenia existujúca alebo budúca pohľadávka, pričom požiadavka určitého, teda jasne vyjadreného alebo objektívne zistiteľného údaja o zabezpečenej pohľadávke je v prípade dohody o zrážkach zo mzdy naviac umocnená vylúčením potreby priameho súdneho prieskumu pre uplatnenie uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu. Pre bezproblémovú realizáciu práv a povinnosti z dohody o zrážkach zo mzdy je tak dôležité, aby vyjadrenie zabezpečenej pohľadávky predstavovalo jasný a objektívne preskúmateľný podklad pre plnenie záväzku prostredníctvom zrážok a nie nekonkrétny, kvalitatívne a kvantitatívne neuzavretý výpočet do úvahy prichádzajúcich zmluvných a zákonných nárokov a ich príslušenstva a už vôbec nie z iných záväzkových vzťahov, ktoré ešte nevznikli a ktorých obsah vôbec nie je známy a pohľadávok z týchto vzťahov. Pokiaľ by sa preto v danom prípade potvrdili tvrdenia žalobkyne, že zabezpečená pohľadávka bola skutočne v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená takýmito bližšie neurčenými a objektívne neurčiteľnými kritériami, takýto spôsob vyjadrenia pohľadávky by podľa názoru odvolacieho súdu požiadavku určitosti rozhodne nespĺňal.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.