Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-23-2018.pdf
PDF · 140.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX B. Z. B., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.669,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.108,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.175,52 eur od 22.10.2015 do 16.04.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.157,86 eur od 17.04.2018 do 19.04.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.125,52 eur od 20.04.2018 do 15.05.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.108,88 eur od 16.05.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,00 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 35,40 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.03.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.736,40 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.736,40 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, tak že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,00 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.736,40 eur do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,21 eur. Zároveň sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 09.04.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,00 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver spolu s úrokom v 36-tich mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 53,08 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok a keďže bol v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako tri mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 05.10.2015. V súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 21.10.2015, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené a predstavuje sumu 1.736,40 eur, pričom žalovaný do dňa vyhotovenia žaloby celkovo uhradil sumu 174,48 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.736,40 eur od 21.10.2015 do zaplatenia. Žalobca si popri nároku na zmluvné pokuty uplatnil aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobca si preto uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % p. a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil úrok z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1.736,40 eur od 21.10.2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500,00 eur, žalobca si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.736,40 eur do zaplatenia. Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval. Okrem písomných upomienok bol žalovaný opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinnosti formou sms správ, resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho záväzkov. V nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania právnym zástupcom si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému. Výška tejto náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 97,60 eur a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 10,61 eur. V žalobe žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.
3. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 13.06.2018, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 13.06.2018, uviedol, že dňa 09.04.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500,00 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal uhradiť úver spolu s úrokom v 36-tich mesačných splátkach vo výške 53,08 eur (splátka istiny vo výške 41,67 eur a úroku vo výške 11,41 eur). Žalovaný okrem predmetnej zmluvy uzavrel aj Dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa zaviazal splácať žalobcovi (ako poskytovateľovi služby) mesačnú úhradu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (čl. I., bod 7.1 dohody). Splátka podľa Dohody o poskytovaní služby bola 34,16 eur. Počet splátok a ich splatnosť bola dohodnutá rovnako, ako počet splátok a termín splatnosti splátok podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX (teda 36 splátok, splatnosť 11. deň v mesiaci). Žalovaný k uzavretiu dohody pristúpil slobodne a dobrovoľne pričom o uvedenej skutočnosti bol pred jej podpisom výslovne informovaný. Odplata za služby podľa Dohody o poskytovaní služieb nie je predmetom žalovaného nároku. Z celkovej sumy úveru 1.910,88 eur (36 splátok vo výške 53,08 eur) žalovaný uhradil splátky vo výške 241,12 eur, z toho 195,45 eur na istinu, 45,64 eur na úroky. Žalovaná suma vo výške 1.669,76 eur teda pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 1.304,64 eur, nesplatených úrokov z úveru vo výške 365,12 eur. Žalobca ďalej v podaní uviedol vyčíslenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z jednotlivých súm: zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.736,40 eur od 21.10.2015 do 15.04.2018 vo výške 631,36 eur, zo sumy 1.718,74 eur od 16.04.2018 do 18.04.2018 vo výške 0,69 eur, zo sumy 1.686,40 eur od 19.04.2018 do 14.05.2018 vo výške 16,86 eur, zo sumy 1.669,76 eur od 15.05.2018 do 13.06.2018 vo výške 19,37 eur a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.736,40 eur od 21.10.2015 do 15.04.2018 vo výške 23,78 eur, zo sumy 1.718,74 eur od 16.04.2018 do 18.04.2018 vo výške 0,03 eur, zo sumy 1.686,40 eur od 19.04.2018 do 14.05.2018 vo výške 0,64 eur, zo sumy 1.669,76 eur od 15.05.2018 do 13.06.2018 vo výške 0,73 eur. Poukázal na skutočnosť, že aj keď sankcie spolu (693,46 eur) nepresiahli sumu poskytnutého úveru (1.500,00 eur), žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu iba do dňa 13.06.2018. Ďalej uviedol, že berie žalobu späť v časti úhrad vykonaných po podaní žaloby vo výške 66,64 eur. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.669,76 eur, vyčíslené zmluvné pokuty spolu vo výške 693,46 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1.669,76 eur od 21.10.2015 do zaplatenia.
4. V súlade s ustanovením § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len"C.s.p.") súd rozhoduje o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.02.2019, na ktoré sa dostavil žalovaný, nedostavili žalobca a jeho právny zástupca, ktorí podaním doručeným súdu dňa 06.02.2019 ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a nežiadali odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a doložených listín, a to konkrétne: žaloba zo dňa 16.02.2018 č.l. 1, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX č.l. 4, kópia doručenky č.l. 5, zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.l. 6-9, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru podpísaná žalovaným dňa 27.03.2015 č.l. 10-11, zmluvné dojednania č.l. 12-15, súhrnná tabuľka o platbách ku dňu 20.02.2018 č.l. 16, oznámenie o zosplatnení zo dňa 23.09.2015 č.l. 17, výpis z účtu žalobcu č.l. 18, podanie žalobcu doručené súdu dňa 13.06.2018 č.l. 37-41, súhrnná tabuľka o prehľade platieb č.l. 42, listina označená ako "Karta klienta" k predmetnej zmluve č.l. 43 a ďalšieho obsahu spisu.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že si dlh spôsobil. Mal vtedy ťažké obdobie, nebola pre neho vtedy iná možnosť. Snažil sa aj telefonicky so žalobcom dohodnúť o splácaní dlžnej sumy v splátkach, ale žalobca to žiadal uhradiť v dvoch alebo troch splátkach, čo on nebol schopný uhradiť. Nevedel uviesť, koľko presne žalobcovi titulom predmetnej zmluvy uhradil, niečo bolo uhradené prostredníctvom jeho zamestnávateľa, ktorým je P. C. Kostrín. Poukázal na skutočnosť, že nemá taký dostatočný príjem, aby to uhradil jednorázovo. Bol by schopný dlžnú sumu splácať najviac vo výške 200,00 eur mesačne. Uviedol, že je rozvedený, platí výživné vo výške 100,00 eur mesačne na jeho dieťa. Býva u matky, je zamestnaný v Salaši Kostrín s mesačným príjmom 320,00 eur v čistom. Ako bývalý štátny zamestnanec dostáva ešte stabilizačný príspevok vo výške 141,00 eur, ale jeho vyplácanie bude končiť v auguste roku 2019. K jeho výdavkom patria náklady do práce, na telefón vo výške 25,00 eur mesačne, náklady na stravu. Ešte mal na tunajšom súde jedno súdne konanie, kde mu bola uložená povinnosť platiť sumu okolo 700,00 eur, pričom teraz sú mu strhávané súdnym exekútorom splátky vo výške 141,00 eur každý mesiac. Čo mu príde uvedený príspevok, tak to mu hneď súdny exekútor strhne. Vlastní byt kúpený s exmanželkou na úver.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaný dňa 27.03.2015 podpísal Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej aj len "žiadosť"), v ktorej požiadal žalobcu (veriteľa) o poskytnutie úveru, a to za podmienok, vyznačených v článku 5 s názvom "Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR". Táto časť listiny obsahuje údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb ak bude uzavretá) 87,24 eur, poskytnutá čiastka úveru 1.500,00 eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36 pri výške mesačnej splátky vrátane úrokov v sume 53,08 eur, celková čiastka, ktorú dlžník mal zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania + poplatok za poskytnutie úveru) 2.060,88 eur. Predpokladaná RPMN bola stanovená na 27,03 % ročne, ročná úroková sadzba 17,77 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %. V článku 8 uvedenej listiny je uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute, a to vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. 14,60 % ročne. Uvedená listina bola veriteľom - žalobcom podpísaná dňa 09.04.2015, pričom do článku 6 uvedenej listiny s názvom "Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur" boli vyplnené totožné údaje ako v článku 5 len s tým rozdielom, že RPMN bola uvedená vo výške 26,84 %. Dňa 09.04.2015 žalobca vypracoval listinu označenú ako "Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX", v ktorej oznámil žalovanému, že mu bol schválený úver vo výške 1.500,00 eur za tam uvedených podmienok, a to celková výška úveru 1.500,00 eur, poplatok za poskytnutie úveru 150,00 eur, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky 53,08 eur, z toho istina 41,67 eur a úroky 11,41 eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby mesačne 34,16 eur, výška celkovej platby za úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) 87,24 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 11.05.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 11.04.2018, mesačná periodicita splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania "11", RPMN úveru 26,84 %, priemerná hodnota RPMN 34,42 %, ročná úroková sadzba 17,77 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola určená vo výške 2.060,88 eur. Žalobca zároveň v spore predložil aj Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu žalobcu bez dátumu, ktoré boli podpísané dlžníkom.
9. Podľa predloženého výpisu z účtu bol žalovanému dňa 09.04.2015 reálne poskytnutý úver vo výške 1.350,00 eur, teda nepochybne po započítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,00 eur.
10. Oznámením o zosplatnení zo dňa 23.09.2015, ktoré žalovaný podľa doručenky prevzal dňa 05.10.2015, žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4, 5 vo výške 261,72 eur. Zároveň bol upozornený, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac, ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
11. Z nerozporovaných tvrdení žalobcu a zo súhrnnej tabuľky o prehľade platieb vyplýva, že žalovaný uhradil veriteľovi dňa 07.05.2015 sumu 87,24 eur, dňa 16.06.2015 sumu 87,24 eur, dňa 16.04.2018 sumu 17,66 eur, dňa 19.04.2018 sumu 32,34 eur, dňa 15.05.2018 sumu 16,64 eur. Celkovo uhradil žalovaný žalobcovi na základe predmetnej zmluvy sumu 241,12 eur.
12. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
21. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
22. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
27. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
28. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
34. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.
35. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
36. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o ochrane spotrebiteľa") od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
37. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).
40. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
41. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
42. Súd dospel k záveru, že dňa 09.04.2015 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva, ktorú súd posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Konkrétne text návrhu (žiadosti) síce podpísal žalovaný, avšak reálne nemal možnosť do tohto predpripraveného textu formulárovej žiadosti žalobcu zasiahnuť. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a vzhľadom na predmet zmluvy i ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného zákona musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Z vykonaného dokazovania listinami Oznámenie veriteľa o schválení úveru - Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 09.04.2015 a Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu mal súd preukázané uzatvorenie písomného právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd však zistil, že uvedená zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 citovaného zákona), a to v prvom rade údaj - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Aj keď je v listine Oznámenie veriteľa zo dňa 09.04.2015 o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere ako dátum splatnosti poslednej splátky úveru uvedený údaj 11.04.2018, tento údaj však nevyplýva zo žiadosti žalovaného ako dlžníka (ktorá predchádzala oznámeniu veriteľa - žalobcu), a ak mal byť tento údaj súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel byť akceptovaný (podľa § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany žalovaného ako druhého účastníka zmluvy, pričom takáto akceptácia predložená súdu zo strany žalobcu nebola, čo spôsobuje že samotná zmluva zo dňa 09.04.2015 takýto údaj (termín konečnej splatnosti) neobsahuje. Zákon o spotrebiteľských úveroch priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bol i údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tento údaj v zmluve musí byť uvedený a medzi účastníkmi zmluvy aj dohodnutý. Rovnako tak až v listine Oznámenie veriteľa o schválení úveru je uvedená splatnosť mesačnej splátky. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov, a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalovaným a na ktoré písomne nereagoval akceptáciou tohto návrhu, pričom v žiadosti žalovaného ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Predmetná zmluva neobsahuje tiež dohodnutý údaj o RPMN, pretože v žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru je tento údaj uvedený vo výške 27,03 %, avšak s dodatkom že ide o údaj predpokladaný, pričom v údajoch schváleného úveru je už iný údaj, a to vo výške 26,84 %. I v tom prípade, aby sa takýto údaj stal súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel by byť akceptovaný aj zo strany žalovaného ako druhého účastníka zmluvy. Súd ďalej zistil, že predmetná zmluva obsahuje nesprávny údaj výšky úveru. V posudzovanom prípade žalovaný dostal do dispozície nie sumu 1.500,00 eur, ale len sumu 1.350,00 eur, teda suma 1.500,00 eur po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 150,00 eur. Výklad pojmu celková výška úveru podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ani ďalšiu základnú náležitosť, a to celkovú výšku úveru. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že požičaná suma úveru je údaj, ktorý vstupuje ako jeden z hlavných vstupných údajov do rovnice pre výpočet RPMN v konkrétnom prípade. Následne, ak je výška poskytnutého úveru určená nesprávne, je potom aj výpočet RPMN nesprávny a pre spotrebiteľa klamlivý.
43. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanému za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení). Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver vo výške 1.350,00 eur riadne nesplácal. Žalovaný z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 1.350,00 eur na základe zmluvy zo dňa 09.04.2015 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak bol povinný vrátiť žalobcovi iba istinu, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Z tvrdení žalobcu a z predloženej listiny žalobcu - prehľad o úhradách žalobcovi žalovaným, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, súd zistil, že žalovaný žalobcovi nepravidelne uhradil sumu 241,12 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi patrí právo na zaplatenie sumy 1.108,88 eur (ako rozdiel sumy 1.350,00 a sumy 241,12 eur) spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku istiny súd žalobu zamietol.
44. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení, vyššie uvedených záverov súdu súd priznal žalobcovi istinu vo výške 1.108,88 eur (a to len poskytnuté a doteraz nevrátené finančné prostriedky). Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Nakoľko uvedený vzťah medzi stranami bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i úrok z omeškania sa musí spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami. Žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti poskytnutého úveru a dňom 21.10.2015 sa v danom prípade poskytnutý úver stal predčasne splatný v celom rozsahu. Od nasledujúceho dňa je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, čo uvádza aj žalobca v podanej žalobe. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, bola vo výške 0,05 %, a preto v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je o 5 % bodov vyššia, t. j. vo výške 5,05 % ročne. Súd na základe uvedeného podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v uvedenej výške z dlžnej sumy od 22.10.2015 do zaplatenia, pričom súd zohľadnil výšku dlhu v rozhodnom čase s prihliadnutím na skutočnosť, že dňa 16.04.2018, dňa 19.04.2018 a dňa 15.05.2018 žalovaný vykonal v prospech žalobcu čiastočné úhrady (vo výške 17,66 eur, 32,34 eur a 16,64 eur). Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
45. Súd žalobu zamietol i v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd dospel k názoru, že žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže prináležať, keďže zmluvná pokuta nebola dojednaná písomne tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v článku 8.1 predmetnej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, avšak akceptácia uvedenej žiadosti (návrhu na uzatvorenie zmluvy) v podobe oznámenia žalobcu o schválení úveru neobsahuje čo i len zmienku o zmluvnej pokute. Uvedené ustanovenie zároveň nie je výsledkom individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami a žalobca opak v spore nepreukázal (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Aj v prípade, že by súd posúdil ustanovenie o zmluvnej pokute v článku 8.1 predmetnej žiadosti za platne písomne dojednané medzi stranami sporu, takéto dojednanie o zmluvnej pokute by ex lege (§ 53 ods. 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka) bolo neplatné pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Text návrhu (žiadosti) síce podpísal žalovaný, avšak reálne nemal možnosť do tohto predpripraveného textu formulárovej žiadosti žalobcu zasiahnuť. Žalovaný teda nemal možnosť tento zjavne len jednostranný záväzok žalovaného zmeniť a ovplyvniť. Žalovaný, pokiaľ chcel získať od žalobcu finančné prostriedky, musel žiadosť podpísať, inak by mohol len žiadosť ako celok nepodpísať a potom by mu finančné prostriedky neboli poskytnuté. Opak, resp. iné žalobca v spore nepreukázal a ani text žiadosti (návrhu) neobsahuje možnosť žalovaného toto ustanovenie odmietnuť. Zmluvná pokuta je len jednostranná (zaväzuje len žalovaného) a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy žalobcu na včasné plnenie dlžnej sumy zo strany žalovaného, pričom nejde len o sankciu za nesplácanie istiny, ale ide aj o sankciu za neplatenie úrokov a ďalších platieb (napr. splátok podľa Dohody o poskytovaní služieb), na ktoré úroky a iné plnenia žalobca nemá pre neprijateľnosť zmluvných podmienok (a teda ich neplatnosť) nárok. Na základe takéhoto ustanovenia žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý si nesplnil svoj záväzok, požaduje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Výška zmluvnej pokuty 14,60 % ročne takmer dosahuje dohodnutý zmluvný úrok z úveru vo výške 17,77 % ročne. Žalobcovi pritom za to isté porušenie právnej povinnosti žalovaného patria aj úroky z omeškania, čiže ide o kumuláciu sankcií voči spotrebiteľovi, čo je neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/220/2016 zo dňa 12.07.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (Okresný súd Trnava č.k. 22C/80/2014-43 z 13.10.2015), ktorý vo výroku vyslovene určil, že dojednaná zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere týkajúca sa zmluvnej pokuty je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
46. Žalobca sa domáhal zaviazania žalovaného aj na úhradu nákladov 108,21 eur spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, odvolávajúc sa na ustanovenia o výške tarifnej odmeny advokáta (97,60 eur) za úkon právnej pomoci a režijný paušál (10,61 eur). Podľa § 9a ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko žalobca nepriložil k žalobe žiadne dôkazy (napr. doklad o úhrade odmeny advokáta), ktoré by oprávnenosť (skutočné náklady) tohto uplatneného nároku preukazovali a tento nárok žalobcu nevyplýva ani z predloženej zmluvnej dokumentácie žalobcu a žalovaného, súd preto v tejto časti žalobu zamietol.
47. Súd v konečnom dôsledku žalobe vyhovel v časti a v nedôvodne uplatnenej istine a príslušenstva žalobu zamietol.
48. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
49. Žalovaný v konaní navrhol, aby mu súd umožnil splácanie dlhu v mesačných splátkach vo výške 200,00 eur s poukazom na jeho osobné a zárobkové pomery s tým, že nie je v jeho schopnostiach uhradiť dlžnú sumu jednorázovo.
50. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné podľa názoru súdu vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, osobných a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
51. Pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd v danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovanému splácať v splátkach vo výške 200,00 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Súd zohľadnil predovšetkým výšku uloženej povinnosti žalovaného a jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery, pričom výšku mesačnej splátky určil tak, aby žalovaný bol schopný povinnosť uloženú rozsudkom žalobcovi dobrovoľne plniť a aby postupným pravidelným plnením povinnosti došlo k úhrade oprávnene uplatneného nároku žalobcu v primeranom čase.
52. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
54. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa v posudzovanom spore podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.736,40 eur s príslušenstvom. Žalobca pred doručením žaloby žalovanému zobral žalobu čiastočne späť na základe vykonaných úhrad žalovaného po podaní žaloby v sume 66,64 eur a v spore bol následne úspešný čo do zaplatenia sumy 1.108,88 eur s príslušenstvom (spolu v percentuálnom vyjadrení 67,70 %), vo zvyšnej časti bol žalobca neúspešný (v percentuálnom vyjadrení 32,30 %). Súd preto zaviazal žalovaného v stanovenej lehote zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 35,40 % (67,70 % mínus 32,30 %). O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.