Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-27-2018.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne U. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. N. X, XXX XX E. proti žalovanému Obec Honce, Honce 54, 049 32 Štítnik, IČO: 00 328 286, právne zastúpený JUDr. Ján Halko, advokát so sídlom Cyrila a Matoda 2, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 824,85 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 824,85 Eur.
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi (žalobkyňa podiel 1/6, žalovaný podiel 5/6) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., okres E., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, a to: parcely registra „W.“ M. číslo XXX, druh: trvalé trávne porasty o výmere XXXXm2, pozemok umiestnený v intraviláne obce. Ďalej uviedla, že predmetný pozemok využíva žalovaný na športové účely, ako futbalové ihrisko. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. Zn. 25 Cdo 2616/99 „V prípade, ak spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá nájomná či iná zmluva, obohatenie druhého spoluvlastníka spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva (než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu) bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu.“. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom. Vyplýva to z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ, t. j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi neumožňujú plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, že nesúhlasí s výškou nájmu aký uviedla žalobkyňa a predložil Odborný posudok č. XXX/XXXX znalca Ing. Dionýza Dobosa.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie listinami a to : žaloba č. l. 1 - 3, výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXX č. l. 5, prípis vo veci majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľnosti č. l. 6, návrh nájomnej zmluvy č. l. 7, prípis vo veci Obce Honce - odpoveď na majetkoprávne vysporiadanie č. l. 8, prípis vo veci majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľnosti č. l. 9,vyjadrenie žalovaného k žalobe č. l. 20, vyjadrenie žalobkyne č. l. 26, odborné posúdenie všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti spoločnosťou IT reality č. l. 27, vyjadrenie žalovaného č. l. 31, odborný posudok č. XXX/ XXXX č. l. 32 - 40, zápisnica z pojednávania zo dňa 09.11.2018 č. l. 49 - 50, vyčíslenie nákladov spojených s údržbou futbalového ihriska č. l. 54, kópia mapového klienta č. l. 55 - 57, zápisnica z pojednávania zo dňa 10.01.2019 č. l. 58 - 60, osvedčenie o dedičstve Y. XXX/XX č. l. 61 - 64, stanovy Obecnej telovýchovnej jednoty Honce č. l. 65 - 67, výpis z evidencie Občianskych združení Ministerstva vnútra SR č. l. 68, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla č. l. 69.
5. Súd v prvom rade skúmal, či žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
6. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).
7. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.1.2012 sp.zn. 6 Cdo 214/2011).
8. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, resp. všetky subjekty, ktoré sú nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017).
9. Vzhľadom na to, že predmetnú nehnuteľnosť užíva združenie Obecná telovýchovná jednota Honce, IČO: 35 535 857, so sídlom Honce 4, 049 32 Honce a nie žalovaný, čo mal súd za preukázané z vykonaného dokazovania, žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Keďže žaloba trpí nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, súd žalobu zamietol.
10. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia §257 CSP, nakoľko v konaní videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že až počas samotného konania súd zistil, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, i keď až do samotného vykonania dôkazu o jeho pasívnej vecnej legitimácii sa tak správal aj vo vzťahu voči súdu a žalobkyni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).