Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-72-2018.pdf
PDF · 114.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: AS ZIZLAVSKY v.o.s., IČO: 28 490 738, so sídlom Široká 36/5, 110 01 Praha 1, Česká republika, SKP úpadcu TOPGEO BRNO spol. s r.o., v konkurze, IČO: 41 603 338, Olomoucká 75, 627 00 Brno, Česká republika, zast. DRV Legal, s.r.o. advokátní kancelár, IČO: 29 315 883, Hlinky 118, 603 00 Brno, Česká republika proti žalovanému: BÖGL a KRÝSL, k.s., Renoirova 1051/2a, Hlubočepy, 152 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 26 374 919, konajúca prostredníctvom: BÖGL a KRÝSL, k.s. - pobočka, IČO: 42027101, Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Radek Ondruš, advokát, Bubeníčkova 502/42, 615 00 Brno, Česká republika, o zaplatenie 203.730,12 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/169/2014-303 zo dňa 20.02.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/169/2014-352 zo dňa 15.03.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu II č.k. 22Cb/169/2014-303 zo dňa 20.02.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/169/2014-352 zo dňa 15.03.2018 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 203.730,12 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.06.2013 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.04.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 203.730,12 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 21.11.2012 až do zaplatenia titulom neuhradenia faktúry za vykonané práce podľa zmluvy o dielo zo dňa 16.09.2011.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 07.10.2011 bola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalovaným (organizačná zložka) ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola realizácia diela - špeciálne zakladanie na akciu D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek 4,200 - 7,500 podľa platnej RDS a eventuálnych požiadaviek investora (NDS). Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za vykonané práce faktúrou č. FVS 1220071 zo dňa 07.11.2012, splatnou dňa 20.11.2012, a to v sume 203.730,12 eur. Žalovaný do dnešného dňa predmetnú faktúru neuhradil. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca v rozpore s realitou fakturoval cenu prác podľa zmluvy o dielo, pričom v žalobe neuviedol a nepreukázal, že pre žalovaného vykonal konkrétne práce a že tieto boli vyúčtované v súlade so zmluvou o dielo (vrátane splatnosti faktúry). Samotná faktúra č. FVS 1220071 zo dňa 07.11.2012 nie je dôkazom existencie nároku žalobcu voči žalovanému.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 536 ods. 1 a § 369 Obchodného zákonníka.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 07.10.2011 bola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalovaným (organizačná zložka) ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola realizácia diela - špeciálne zakladanie na akciu D1 Jánovce
- Jablonov, I. úsek 4,200 - 7,500 podľa platnej RDS a eventuálnych požiadaviek investora (NDS). Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za vykonané práce faktúrou č. FVS 1220071 zo dňa 07.11.2012, splatnou dňa 20.11.2012, a to v sume 203.730,12 eur. Vo faktúre sa odvolával na predmetnú zmluvu o dielo, pričom práce vyfakturoval podľa priloženého súpisu prác. Prílohou faktúry bolo sedem súpisov realizovaných prác (súpisov naviac prác v nadväznosti na odlišnú geológiu), ktoré boli dňa 19.01.2012 riadne prevzaté na kontrolu zástupcom žalovaného, o čom svedčí jeho podpis na každom súpise prác (ide o podpis G.. U. H.Y. - riaditeľ organizačnej zložky SR žalovaného). Uvedené skutočnosti neboli medzi subjektmi konania sporné. Fakturovaná suma v sebe zahŕňa jednak cenu za skutočne zrealizované práce vo výške 36.730,- eur a náklady za prestoje vo výške 167.000,- eur. Súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko žalobca relevantným a dostatočným spôsobom preukázal, že mu vzniklo právo na zaplatenie predmetnej faktúry v plnom rozsahu. Žalobca preukázal žalovaný nárok prostredníctvom platne uzatvorenej zmluvy o dielo, faktúry, ktorá bola vystavená na jej základe, jednotlivých súpisov realizovaných prác, ktoré boli jej prílohou a obsahovali podrobne špecifikované fakturačné položky, ako aj stavebný denník. V jednotlivých súpisoch boli presne špecifikované vykonané práce na predmetnej stavbe, prestoje vrtných súprav v dôsledku odlišnej geológie schvaľovania novej RDS, ako aj náhrada škody za zničené a nadmerne opotrebené vrtné náradie v dôsledku odlišnej geológie.
6. V zmysle bodu 4.2. zmluvy o dielo bol žalobca oprávnený žalovanému fakturovať cenu za skutočne realizované práce, a to za splnenia podmienky, že predloží žalovanému súpis skutočne realizovaných prác, ktoré má v úmysle vyfakturovať a za podmienky, že predložený súpis skutočne realizovaných prác žalovaný odsúhlasí. Súd má za to, že žalovaný odsúhlasil jednotlivé súpisy vykonaných prác, keďže ich prevzal na kontrolu už dňa 19.01.2012 a v zmluvne dohodnutej lehote 14 dní sa k nim vôbec nevyjadril. V zmysle uvedeného postupu žalovaného nemal žalobca dôvod nevystaviť predmetnú faktúru, ktorú mal žalovaný nepochybne v svojej dispozícii dňa 15.03.2013, pričom jej splatnosť v zmysle zmluvy (bod 4.) nastala po uplynutí 95 kalendárnych dní po jej obdržaní žalovaným (t.j. omeškanie žalovaného so zaplatením faktúry nastalo dňa 19.06.2013).
7. Keďže sa žalovaný v zmluvne dohodnutej lehote k súpisom nevyjadril, fakticky uznal, že špecifikované práce boli riadne vykonané, rovnako v tejto lehote nijak nerozporoval ani vznik škody žalobcu na vrtných súpravách, či existenciu prestojov nezapríčinených žalobcom. Z uvedeného dôvodu súd považuje za irelevantný list žalovaného zo dňa 15.03.2013, ktorým žalobcovi oznámil, že mu predmetnú faktúru vracia z dôvodu, že prestoje neboli v stavebnom denníku za jeho stranu uznané a odsúhlasené. Stavebný denník je oficiálnym dokumentom stavby, pričom žalovaný mal možnosť kedykoľvek počas výkonu stavebných prác do neho nahliadnuť a prípadne rozporovať jednotlivé zápisy u osoby zodpovednej za stavbu, alebo priamo u žalobcu. Žalovaný mal možnosť tiež rozporovať prestoje po tom, čo mu boli predložené na kontrolu jednotlivé súpisy vykonaných prác, v ktorých boli prestoje taktiež špecifikované. Na druhej strane súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade so zmluvným dojednaním (bod 7.22.) sa oprávnenosť žalobcu fakturovať žalovanému jednotlivé prestoje neviaže na súhlas, či ich uznanie zo strany žalovaného (v stavebnom denníku, alebo v inej forme), ale je založená výlučne na faktickej existencii prestojov nezavinených žalobcom, čo bolo súdu dostatočne preukázané z priloženého stavebného denníka za obdobie od 15.09.2011 až do 29.12.2011. Ak žalovaný tvrdí, že nedošlo k prestojom špecifikovaným v stavebnom denníku a v jednotlivých súpisoch realizovaných prác, ktoré riadne prevzal na kontrolu a nerozporoval v zmluvne dohodnutej lehote, je potrebné, aby svoje tvrdenie podložil relevantným dôkazom, nestačí len prosté konštatovanie, že prestoje neboli v stavebnom denníku za jeho stranu uznané a odsúhlasené.
8. Subsidiárne na podporu tvrdení žalobcu svedčí podľa súdu prvej inštancie aj dohoda medzi sporovými stranami uzatvorená dňa 07.05.2013, v ktorej sa v bode 5. dohodli, že sumy, ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému v celkovej výške 306.218,- eur (podľa faktúry č. FVS 1220069, FVS 1220013, FVS 1220027, ako aj faktúry č. FVS 1220071, ktorá je predmetom tohto konania) spoločne použijú voči spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Z vymoženej sumy pripísanej na účet žalobcu má prináležať žalovanému 50 % s tým, že spôsob vymáhania sa dohodne neskôr. Podľa názoru súdu by žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal, keby nárok žalobcu vyplývajúci z faktúry č. FVS 1220071 neexistoval, resp. keby mal žalovaný za to, že nedošlo k výkonu prác, k existencii prestojov a poškodeniu vrtných súprav tak, ako boli vyúčtované v zmysle predmetnej faktúry. Tvrdenia žalovaného súd v tejto súvislosti preto považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných povinností. Keďže žalobca vykonal pre žalovaného fakturované práce riadne a včas a oprávnene účtoval vzniknuté prestoje, ako aj nadmerné opotrebovanie náradia (v dôsledku odlišnej geológie terénu), vzniklo mu právo na zaplatenie ich ceny v zmysle vystavenej faktúry. Na druhej strane žalovaný svoju zmluvnú povinnosť uhradiť predmetnú faktúru nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa 19.06.2016, teda po uplynutí zmluvne dohodnutých 95 dní po tom, čo mal žalovaný predmetnú faktúru nepochybne vo svojej dispozícii (dňa 15.03.2013).
9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s tvrdením žalovaného, že žalovaná faktúra sa netýka prác v zmysle predmetnej zmluvy o dielo, ale ide o práce naviac, ktoré vyžadovali písomnú objednávku zo strany žalovaného. Napriek tomu, že pri jednotlivých súpisoch realizovaných prác je uvedené, že ide o naviac práce v nadväznosti na odlišnú geológiu, práce boli vykonané na stavbe, ktorá je predmetom zmluvy o dielo zo dňa 16.09.2011, pričom táto zmluva výslovne uvádza, že sa zhotoviteľ zaväzuje podľa tejto zmluvy zhotoviť pre objednávateľa predmetné dielo vrátane všetkých súvisiacich prác, ako aj podľa eventuálnych požiadaviek investora (NDS). Naviac práce boli riadne zaznamenané v stavebnom denníku, žalovaný preto o ich vykonaní musel vedieť včas, pričom v lehote 14 dní od predloženia súpisu prác na kontrolu zástupcovi žalovaného ich voči žalobcovi ani nijak nerozporoval. Súd z toho dôvodu dospel k názoru, že výslovný písomný súhlas žalovaného na vykonanie naviac prác na predmetnej stavbe nebol potrebný. Rovnako aj pri prestojoch, tieto neboli zavinené žalobcom, keďže podľa stavebného denníka a jednotlivých súpisov prác podpísaných zástupcom žalovaného vznikli v dôsledku schvaľovania novej realizačnej dokumentácie stavby (RDS) a požiadaviek investora stavby (NDS), ktoré bol žalobca povinný brať do úvahy vzhľadom na uvedený predmet diela v zmluve o dielo zo dňa 16.09.2011. Chyby projektovej dokumentácie stavby sa uvádzajú aj v dohode zo dňa 07.05.2013 v bode 5. a uviedli ich pri svojej výpovedi na dožiadanom súde aj osoby, ktoré dohodu podpísali za sporové strany (C. O. Y. U. O.).
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu prvej inštancie predovšetkým to, že konanie a napadnuté rozhodnutie ako jeho výsledok malo vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. Súd prvej inštancie neuviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ani to, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu považuje za nepreskúmateľné.
12. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne skutkovo nezistil, že zmluva o dielo upravovala právny režim prác podľa zmluvy a tzv. naviac práv odlišne. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by došlo k písomnému odsúhlaseniu naviac prác, ktorých zaplatenia sa domáha samostatnými dodatkami alebo zápismi v stavebnom denníku podpísanými G.. U.A. H. oprávneným konať vo veciach zmluvných. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru vôbec nezistil, čo bolo predmetom zmluvy o dielo.
13. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo nezistil, že žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. FVS1220071 opotrebovanie strojov. Na tento nárok nie je možné použiť zmluvu o dielo, pretože takéto dojednania neobsahoval. Súd ďalej nesprávne skutkovo nezistil, že žalobca fakturoval faktúrou č. FVS1220071 nie cenu prác podľa zmluvy o dielo, ale prác naviac, ktoré vyžadovala Národná diaľničná spoločnosť (ďalej len NDS). Súd ďalej nezistil obsah harmonogramu prác, z ktorého vyplýva, že k prestojom techniky došlo v úplne inej dobe. Podľa žalovaného nebola splnená ani podmienka splatnosti žalovanej čiastky.
14. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia aj v tom, že nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 181 ods. 2 C.s.p. a dôkazným bremenom zaťažil žalovaného. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne zistil, že fakturovaná suma zahŕňa jednak cenu za skutočne vykonané práce vo výške 36 730 eur a náklady za prestoje vo výške 167 000 eur. Ďalšou zložkou žaloby bol aj nárok na zaplatenie za opotrebovanie strojov vo výške 9 916,20 eur.
15. Obsiahlou a samostatnou kapitolou vo výpočte nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie sú podľa žalovaného súdom nezistené a preto neposúdené rozpory medzi obsahom stavebného denníka a tvrdeniami žalobcu, resp. obsahom súpisu naviac prác, ktoré boli prílohou faktúry č. FVS 1220071.
16. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., keďže súd neskúmal dôvody neplatnosti zmluvy o dielo a bez ďalšieho s ňou nakladal ako s platnou. Ako objednávateľ je v zmluve o dielo označený BOGL a KRÝSL, k.s. pobočka so sídlom Budovateľská 48, 080 01 Prešov, IČO 42027101, pričom takto označený subjekt je iba pobočkou obchodnej spoločnosti a ako taký nemá právnu subjektivitu.
17. Ďalej poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ak súd neaplikoval na opotrebovanie strojov všeobecne záväznú právnu úpravu a ak súd dospel k záveru, že ak žalovaný nerozporoval prestoje v stavebnom denníku, faktický tento nárok uznal.
18. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.
19. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberá tak rozdielnosťami medzi prácami podľa zmluvy o dielo ako aj tzv. naviac prácami, tak i predmetom samotného diela podľa zmluvy. Práce boli prevedené v dôsledku odlišnej geológie na stavbe a v dôsledku zmeny dokumentácie pre realizáciu stavby, nepochybne teda súviseli s predmetom diela. Pokiaľ ide o opotrebovanie strojov, uviedol, že išlo o nadmerné opotrebovanie strojov, ako vyplýva zo súpisov, pričom vzniklo z dôvodu odlišnej geológie a zlej projektovej dokumentácie. Zdokumentované je v stavebnom denníku. Zopakoval, že v zmysle čl. 4.2 zmluvy došlo k dohode zmluvných strán o uznaní záväzku. Následkom uznania dlhu došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného. Poukázal na čl. 5.8 zmluvy, podľa ktorého došlo k predĺženiu termínov uvedených v harmonograme, pretože žalovaný nezaistil stavebnú pripravenosť.
20. K námietke žalovaného, že súd obrátil dôkazné bremeno a zaťažil ním žalovaného, uviedol, že tento postup je v súlade s čl. 4.2 zmluvy, pretože tento článok je dohodou o spôsobe uznania záväzku. Žalobca preukázal, že postupoval v súlade so zmluvou, predložil súpis prác žalovanému, ktorý nereagoval napriek tomu, že reagovať mohol a mal, ak namietal nesprávnosť.
21. K namietanej neplatnosti zmluvy uviedol, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby nemá sama o sebe právnu subjektivitu, z ust. § 13 ods. 5 Obch. zák. však vyplýva zákonné zastúpenie podnikateľa, keď vedúci odštepného závodu alebo organizačnej zložky je zo zákona oprávnený konať za právnickú osobu.
22. K rozporovanému vzniku škody v nadmernom opotrebení strojov poukázal na zápisy v stavebnom denníku, ktorý súdy považujú za dôkaz, ktorým je možné preukázať dianie na stavbe.
23. Žalovaný v písomnej replike zo dňa 14.6.2017 uviedol, že žalobca uplatnil vo svojom vyjadrení neprípustne nové skutkové tvrdenia spočívajúce v tom, že nikto iný ako žalovaný nemohol zadať žalobcovi práve fakturované faktúrou č. FVS1220071 a že došlo k predĺženiu termínov uvedených v harmonograme. Nesúhlasil s názorom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo/96/2008 ohľadne aplikácie stavebného denníka. Uviedol, že predmetné práce vykonával žalobca na žiadosť NDS.
24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 13.02.2019.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu a žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
25. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
26. Odvolací súd z obsahu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom právnom základe, že podľa uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 07.10. 2011 (ďalej iba zmluva), ktorej predmetom bolo zhotoviť pre objednávateľa dielo vrátane všetkých súvisiacich prác podľa platnej dokumentácie pre realizáciu stavby a podľa eventuálnych požiadaviek investora, dielo realizoval a predložil žalovanému súpisy prác, na ktoré treba v zmysle čl. 4 bod 2 zmluvy hľadieť ako odsúhlasené a spôsobilé byť podkladom pre vystavenie faktúry. V konaní bolo zistené, že súpisy a teda aj vystavená faktúra obsahovali jednak zrealizované práce a jednak prestoje nezavinené zhotoviteľom, do ktorých žalobca zahrnul aj škodu za nadmerné opotrebovanie strojov.
27. Podľa čl. 4 bod 2 zmluvy (Platobné podmienky a fakturácia) objednávateľ sa vyjadrí k súpisu prác do 14 dní odo dňa jeho prevzatia. V opačnom prípade budú zmluvné strany predmetný súpis považovať za odsúhlasený a zhotoviteľ je oprávnený predmetné práce fakturovať.
28. Podľa čl. 7 bod 22 zmluvy v prípade prestojov strojných mechanizmov a pracovníkov zhotoviteľa nezavinených zhotoviteľov je tento oprávnený účtovať objednávateľovi náklady za prestoje vo výške špecifikovanej v predmetnom ustanovení.
29. Odvolacie dôvody spočívali predovšetkým v nesprávnom zistení skutkového stavu, nesprávnom právnom posúdení ako aj vytýkaných vadách, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K vytýkanej vade podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nemožno súhlasiť so žalovaným, že súd prvej inštancie neuviedol, ako posúdil podstatné argumenty strán, ktoré dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil a že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie (odsek 11) je zrejmé, že dokazovanie vykonal predmetnou zmluvou, súpismi prác predloženými žalovanému na kontrolu dňa 19.01.2012, faktúrou č.FVS1220071 zo dňa 07.11.2012 na sumu 203 730,12 eur (ďalej iba faktúra), stavebným denníkom, pričom súd prvej inštancie na tieto listinné dôkazy nielen poukázal, ale ich aj vyhodnotil a vysporiadal sa s argumentáciou strán (odseky 11 až 13). Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.02.2017 vyplýva, že strany sporu prehlásili, že im je známy obsah dôkazov založených v spise. Žiadne iné dôkazy neboli navrhnuté, preto súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol na základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd preto nesúhlasí s odvolacím dôvodom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
30. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, predovšetkým, že nezistil, že zmluva upravovala právny režim prác podľa zmluvy a tzv. naviac prác odlišne. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na odsek 12 napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie výslovne uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že išlo o práce naviac a zdôvodňuje z akých dôkazov pri tomto závere vychádzal. Žalovaný teda nanajvýš môže nesúhlasiť s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, nemôže však tvrdiť, že súd prvej inštancie sa s touto jeho argumentáciou vôbec nevysporiadal. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že na predmetné práce sa vzťahuje režim podľa čl. 4 bod 2 v spojení s čl. 2 bod 1 zmluvy, keďže žalobca vykonal práce súvisiace s predmetom diela a tieto bol povinný vykonávať aj na základe požiadaviek NDS.
31. Za podstatné odvolací súd považuje, že žalobca predložil na kontrolu žalovanému, konkrétne osobe oprávnenej na kontrolu súpisov G.. U. H., predmetné súpisy a žalovaný nevyužil možnosť sa k súpisom vyjadriť, čím nastala fikcia, že súpisy sú odsúhlasené. Žalobca teda vystavil v tejto časti predmetnú faktúru na základe odsúhlaseného súpisu prác. Prvý krát namietal tento nárok žalovaný až v tomto súdnom konaní s tým, že začal tvrdiť, že ide o naviac práce, ktoré boli objednané NDS a neboli žalovaným ako objednávateľom schválené. Odvolací súd je však toho názoru, že vzhľadom na fikciu, že žalovaný zrealizované práce odsúhlasil, presunulo sa dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý ak chcel byť úspešný musel by preukázať, že napriek odsúhlaseným súpisom neboli práce vykonané a teda nevznikol nárok na zaplatenie. Napokon treba uviesť, že žalovaný ani netvrdil, že práce neboli vykonané, bránil sa len tým, že išlo o práce naviac a nie práce podľa zmluvy.
32. Podľa žalovaného nebola splnená ani podmienka na zaplatenie fakturovanej čiastky za prestoje, keďže súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav týkajúci sa prestojov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na citovaný čl. 7 bod 22 zmluvy, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu fakturovať prestoje, ak ich nezavinil, pričom toto oprávnenie nepodliehalo predchádzajúcemu súhlasu žalovaného, ale len splneniu zmluvných podmienok. Možno súhlasiť, že aj keď žalobca zahrnul prestoje do súpisov realizovaných prác, fikcia podľa čl. 4 bod 2 sa týka iba realizovaných prác a teda prestoje nemožno mať za odsúhlasené podľa citovaného článku. Nič to však nemení na tom, že žalobca bol oprávnený prestoje vyúčtovať. Tým, že ich zahrnul do predmetných súpisov, mal možnosť sa žalovaný k prestojom vyjadriť, čo do 15.3.2013 neurobil. Prestoje žalobca preukázal stavebným denníkom, z ktorého vyplýva, že žalovaný tieto zápisy nikdy nespochybnil.
33. Pokiaľ ide o stavebný denník, odvolací súd poukazuje na to, že sa riadi zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 46 d) sa do stavebného denníka zaznamenávajú všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Stavebný denník vedie stavbyvedúci a okrem iných subjektov je do stavebného denníka oprávnený robiť zápisy aj stavebný dozor a projektant. Z právneho hľadiska ako aj podľa súdnej judikatúry je stavebný denník dôkazovým materiálom v súdnom spore. Ak teda fakturoval žalobca prestoje na základe zmluvy a podkladom bol stavebný denník, ktorý do začatia súdneho konania nikto nerozporoval, bolo povinnosťou žalovaného, ak chcel byť úspešný, preukázať, že tento nárok nie je oprávnený.
34. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia aj pokiaľ ide o nárok za nadmerné opotrebovanie strojov, mal za to, že súd prvej inštancie ani nezistil, že žalobca fakturoval aj tento nárok, pričom ide o náhradu škody. Odvolací súd poukazuje na odsek 11 napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie uvádza, že žalobca preukázal nárok prostredníctvom zmluvy o dielo, faktúry, ktorá bola vystavená na jej základe, jednotlivých súpisov realizovaných prác, ktoré boli jej prílohou a obsahovali podrobne špecifikované fakturačné položky, ako aj stavebný denník. V jednotlivých súpisoch boli presne špecifikované vykonané práce na predmetnej stavbe, prestoje vrtných súprav v dôsledku odlišnej geológie schvaľovania novej RDS, ako aj náhrada škody za zničené a nadmerne opotrebené vrtné náradie v dôsledku odlišnej geológie. Ďalej v tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v lehote 14 dní po prevzatí súpisov nerozporoval vznik škody na vrtných súpravách, či existenciu prestojov nezapríčinených žalobcom. Odvolací súd nesúhlasí so žalovaným, že nárok na platenie za nadmerné opotrebovanie strojov je nárokom na náhradu škody a nevyplýva zo zmluvy. Aj keď zmluva o dielo výslovne neupravovala náhradu škody v prípade tejto situácii, je zrejmé, že nadmerné opotrebenie vzniklo v súvislosti s vykonávaním prác podľa zmluvy, pričom príčinou bola odlišná geológia (narazenie na nepriepustný terén). Špecifikácia tohto nároku vyplýva z predložených súpisov, pričom žalovaný sa konkrétne k tomuto nároku nevyjadril, mal za to, že nebol žiadnym spôsobom zo strany žalobcu preukázaný.
35. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie zaťažil dôkazným bremenom žalovaného, odvolací súd uvádza, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia t.j. kto tvrdí, dokazuje. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že na základe uzatvorenej zmluvy o dielo a súpisov prác vystavil predmetnú faktúru, pričom svoje tvrdenia preukázal zmluvou, súpismi, faktúrou a stavebným denníkom. Žalovaný v konaní tvrdil, že nárok je nedôvodný, pretože išlo o práce naviac a prestoje a opotrebenie mechanizmov žalobca nepreukázal. Ak chcel žalovaný tieto skutočnosti vyvrátiť, mal uviesť nielen tvrdenia na svoju obranu, ale svoju obranu aj preukázať, resp. navrhnúť dôkazy. Podľa súdnej judikatúry dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuj pre seba priaznivé dôsledky. Keďže žalovaný v konaní nenavrhol vykonanie iných dôkazov, súd prvej inštancie správne vychádzal z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu.
36. K odvolaciemu dôvodu, ktorým je podľa žalovaného nesprávne právne posúdenie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval na predmetný spor ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Je nesporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, vymedzili predmet diela s tým, že je špecifikovaný ako dielo podľa čl. 2 bod 1 vrátane súvisiacich prác podľa dokumentácie a požiadaviek NDS. Strany sporu ďalej vymedzili platobné podmienky, v rámci ktorých mal možnosť žalovaný vyjadriť sa k súpisom prác a upravili možnosť účtovať prestoje nezavinené žalobcom. Ako už bolo uvedené podľa odvolacieho súdu bol oprávnený žalobca vyúčtovať aj nadmerné opotrebenie strojov, keďže súviselo so zhotovením diela a prestojmi vzhľadom na terén. Ako právny základ pre vystavenie faktúry slúžil aj stavebný denník, ktorý je podľa súdnej judikatúry odrazom stavebnej činnosti a diania na stavbe.
37. Na záver odvolací súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní uviedol viaceré skutočnosti, ktoré v priebehu konania neuvádzal a teda podľa § 366 C.s.p. ide o novoty v odvolacom konaní, na ktoré sa neprihliada. Medzi takéto námietky patrí údajná neplatnosť zmluvy o dielo, ktorá nebola v konaní vôbec spochybnená a obsiahle námietky týkajúce sa rozporu medzi obsahom stavebného denníka a žalobcovými tvrdeniami.
38. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zaoberal sa len tými odvolacími námietkami, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam.
39. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.
41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).