Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-184-2018.pdf
PDF · 123.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/184/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s.r.o., so sídlom Silvánská 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, zastúpeného zástupcom Silken Legal - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 47 236 469, proti žalovanému: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Kadura a spol., so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, v konaní o zaplatenie 352,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/16/2017-98 zo dňa 16. marca 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/16/2017-98 zo dňa 16. marca 2018 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 12.07.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 352,25 Eur titulom zmluvnej pokuty a príslušenstva k tejto pohľadávke vo výške 165 Eur titulom nákladov spojených s jej uplatnením. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný nedodržal podmienky uzavretej zmluvy o dielo, a preto mu v zmysle čl. VII bod 4 účtoval zmluvnú pokutu vo výške 14% z ceny diela. Cena diela predstavovala sumu 68.000 CZK. Štrnásť percent z tejto sumy v prepočte na eurá k dátumu splatnosti zmluvnej pokuty predstavuje 352,25 Eur. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavovali spoplatnené upomienky zasielané žalovanému v zmysle čl. VII bod 3 písm. a) až c) zmluvy.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, § 351 ods. 1, § 302 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.
3. Okresný súd mal preukázané, čo nebolo ani medzi stranami sporné, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom existoval záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o dielo na prípravu a realizáciu prác. Vykonávané dielo spočívalo vo vyžínaní plochy 20 ha v lesných porastoch v okolí Obce Tachov v Českej republike. Žalovaný sa zaviazal vykonať dielo do 20.07.2015. Žalovaný vykonávané dielo nedokončil a ešte dňa 27.06.2015 miesto výkonu diela opustil a už sa nevrátil. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalobca listom zo dňa 08.07.2015 od uzatvorenej zmluvy o dielo odstúpil, ktoré odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 10.07.2015.
4. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia dohodnutej zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti ukončiť vykonávanie diela v dohodnutom termíne. Z Prílohy č. 1 k zmluve o dielo vyplynulo, že žalovaný mal dielo vykonať v termíne do 20.07.2015. Do omeškania s vykonaním diela sa žalovaný mohol dostať najskôr dňa 21.07.2015. Až týmto dňom mohlo zo strany žalovaného dôjsť k porušeniu zabezpečenej povinnosti. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, žalobca pred uplynutím lehoty žalovaného na splnenie záväzku (vykonanie diela) od zmluvy o dielo odstúpil. Účinky odstúpenia nastali doručením odstúpenia od zmluvy žalovanému dňa 10.07.2015. Odstúpením od zmluvy podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, a to s účinkami ex nunc, to znamená ku dňu odstúpenia od zmluvy. Nebolo pritom relevantné, že žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy žalovaným. Podľa § 302 Obchodného zákonníka sa odstúpenie od zmluvy nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Bolo však nutné rozlišovať, a to bolo v prejednávanej veci rozhodujúce, či k porušeniu zabezpečenej povinnosti došlo do okamihu odstúpenia od zmluvy alebo k odstúpeniu od zmluvy došlo ešte pred porušením zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Zo zistených skutkových okolností vyplynulo, že zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou do okamihu odstúpenia žalobcu od zmluvy nedošlo. Žalovaný totiž ku dňu 10.07.2015 ešte s vykonaním diela nebol v omeškaní. Nebol teda splnený obligatórny predpoklad pre vznik povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, to znamená, že porušenie zmluvnej povinnosti a účinky dohody o zmluvnej pokute nemohli nastať. Spolu s odstúpením od zmluvy totiž zanikla aj dohoda o zmluvnej pokute. Z týchto záverov okresný súd žalobu zamietol, ktorá predstavovala zaplatenie zmluvnej pokuty, vrátane príslušenstva k žalovanej pohľadávke pozostávajúce z nákladov spojených s jej uplatnením.
5. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP. Žalobca poukázal na ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa neho v konaní bolo nesporné, že žalovaný opustil miesto vykonávania diela už dňa 27.06.2015, pričom žalobcovi oznámil, že vo vykonávaní diela ďalej nebude pokračovať. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil svojím vyjadrením na pojednávaní dňa 12.01.2018. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. VIII bod 1 písm. f) zmluvy, podľa ktorého ako objednávateľ mohol s okamžitou platnosťou odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ, t.j. žalovaný neukončí zmluvne dohodnuté dielo alebo preruší vykonávanie diela v rozpore so zmluvou bez primeraného dôvodu. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že k porušeniu povinnosti, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy objednávateľom, môže dôjsť už pred zmluvne dohodnutým časom plnenia záväzku, na základe vyhlásenia osoby povinnej plniť, že záväzok nesplní. Takéto vyhlásenie zároveň vylučuje, že dielo bude vykonané riadne v zmysle § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa tým dostal do omeškania s vykonávaním diela, na ktoré sa zaviazal už dňa 28.06.2015, keďže dňom ukončenia vykonávania diela znemožnil ďalšie vykonávanie diela svojou osobou a subdodávateľmi, znemožnil vykonanie diela riadne a včas, a túto skutočnosť výslovne žalobcovi oznámil. Ďalšie správanie žalovaného až do dňa 08.07.2015, teda do dňa odoslania odstúpenia od zmluvy žalobcu, rovnako ničím nenasvedčovalo úmyslu žalovaného pokračovať vo vykonávaní diela, pričom poukázal na skutočnosť, že v tomto čase z dôvodu rozsahu diela už ani nebolo možné predpokladať jeho ukončenie žalovaným. Samotný žalovaný informoval žalobcu, že s ním viac nechce spolupracovať, ako aj, že nastúpil na výkon práce v Rakúsku, z čoho bolo evidentné, že nemieni dielo dokončiť. Tieto skutočnosti potvrdil priamo žalovaný na pojednávaní dňa 12.01.2018, pričom z vyjadrení žalovaného dokonca vyplývalo, že dielo nemohol a ani nechcel následne dokončiť. Žalobca preto od zmluvy odstúpil, aby následne mohol zabezpečiť vykonanie diela iným dodávateľom. Okresný súd nesprávne právne vec posúdil, ak neprihliadol na vznik omeškania už v čase vyhlásenia žalovaného o odmietnutí pokračovať v plnení záväzku. Žalobca zvýraznil, že rozsudok okresného súdu je prekvapivým rozhodnutím. Počas celého konania žalovaný nárok žalobcu vo svojej podstate nenamietal, čo do dôvodu ani výšky. Z odporu žalovaného nevyplynula relevantná námietka proti skutočnosti, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu podľa zmluvy vznikol, ani proti výške takéhoto nároku, rovnako ako nevyplynul ani z vyjadrení žalovaného na pojednávaniach vykonaných dňa 12.01.2018 a dňa 16.03.2018. Okolnosti a právne odôvodnenie nároku žalobcu uplatneného žalobou v rozsahu vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty neboli v konaní spochybnené, nebolo možné považovať ich za sporné, ani im z tohto dôvodu nebola žiadnym spôsobom venovaná pozornosť, a i napriek tomu okresný súd práve týmito okolnosťami odôvodnil napadnutý rozsudok.
7. Žalobca poukázal na Čl. 8, Čl. 9, Čl. 11 ods. 4, § 181 ods. 2 CSP. V dôsledku postupu okresného súdu, najmä ak v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP neuviedol predbežné právne posúdenie veci na pojednávaní dňa 16.03.2018, žalobca nemal vôbec možnosť vyjadriť sa k otázkam vzniku omeškania žalovaného ako dlžníka a vzniku nároku na zmluvnú pokutu ako takého, pričom tieto otázky odôvodnene považoval za nesporné a na právnom posúdení týchto otázok súd prvej inštancie založil rozsudok. K predvídateľnosti súdneho rozhodnutia žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17.10.2011, sp. zn. 7Cdo 42/2010. Predvídateľné je len také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami. Na požiadavku predvídateľnosti súdneho rozhodnutia odkazuje aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 18.03.1997, č. 21497/93, Mantovanelli proti Francúzsku. Podstata princípu kontradiktórnosti súdneho konania spočíva aj v tom, že súd nemôže rozhodnúť o tom, čo by nebolo predmetom diskusie, nejedná sa však len o argumenty protistrany, ale aj o argumenty súdu. Porušením princípu kontradiktórnosti je aj taký postup súdu, ktorý rozhodne na základe právnej argumentácie, ktorú žiaden z účastníkov konania netvrdil, bez toho, aby pred svojim rozhodnutím umožnil vyjadriť sa sporovým stranám k tejto právnej argumentácii (ktorú mieni aplikovať). Okresný súd preto založil v konaní inú vadu, ktorá mala podstatný vplyv na vydanie rozsudku a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s právnym názorom sudcu podstatným pre neskoršie rozhodnutie a vyjadriť sa k skutočnostiam rozhodujúcim pre rozhodnutie. Táto iná vada, a to porušenie princípu kontradiktórnosti - predstavovala porušenie práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
8. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení poukázal na to, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec posúdil z právneho hľadiska správne a svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo odôvodnil. Žalovaný sa stotožnil so záverom okresného súdu, že nebolo relevantné, či žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy zo strany žalovaného. Odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy s účinkami ex tunc. Odstúpenie od zmluvy by sa nedotýkalo nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za predpokladu, že tento nárok vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy. Zmluvné strany jednoznačne dohodli vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty až okamihom omeškania zhotoviteľa so zhotovením diela, t.j. najneskôr dňa 21.7.2015. Skôr nárok na zmluvnú pokutu nemohol vzniknúť. Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, ktorého účinky nastali nesporne dňa 10.7.2015, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zanikol. Na tomto závere nemení nič ani čl. VIII. bodu 1. písm. f) Zmluvy o dielo zo dňa 23.6.2015 ani ust. § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní. Toto ustanovenie upravuje len oprávnenie odstúpiť od zmluvy, nie vznik nároku na zmluvnú pokutu. Ten bol stranami jednoznačne vymedzený v Zmluve o dielo zo dňa 23.6.2015. Porušenie povinnosti zhotoviteľa, ktoré by zakladalo vznik nároku na zmluvnú pokutu, bolo definované ako omeškanie zhotoviteľa, ku ktorému mohlo dôjsť až dňa 21.07.2015. Ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, a to dňa 10.07.2018 ešte žalovaný nebol v omeškaní. Nie je možné súhlasiť s tým, že rozsudok okresného súdu je prekvapivý. Odôvodnenie rozsudku presvedčivo vychádza z ustáleného skutkového stavu, ktorý bol medzi stranami nesporný a žalobca ho mohol predvídať, nakoľko si musel byť vedomý, že od zmluvy o dielo odstúpil ešte skôr, než mu mohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.
9. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 05.06.2018 (č.l. 146 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10tich dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/184/2018-158 zo dňa 19.11.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.02.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
12. K odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 19.04.2018, krajský súd uvádza, že tieto mohol posudzovať len za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 366 CSP, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd za použitia ust. § 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie dokazovania a ani na jeho doplnenie. Tak žalobca, ako aj žalovaný boli poučení o sudcovskej koncentrácii konania podľa ust. § 153 CSP, zákonnej koncentrácii konania podľa ust. § 154 CSP, ktoré poučenie bolo súčasťou aj predvolania na pojednávanie na deň 16.03.2018 (č.l. 91 spisu). Žalobcom ako odvolateľom nebol preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 366 písm. a) až d) CSP, preto v rámci odvolacieho konania nebol daný zákonný priestor k tomu, aby krajský súd prihliadal k novým tvrdeniam, okolnostiam, ktoré žalobca neuplatňoval v konaní pred okresným súdom a ktoré vykvalifikoval až v rámci podaného odvolania zo dňa 19.04.2018.
13. Oboznámením sa s priebehom a postupom konania, dokazovania pred okresným súdom, nebolo zistené, že by došlo k vade konania pred okresným súdom, ktorá by mohla mať vplyv na vydanie rozsudku okresného súdu, ktorej vady konania sa domáhal žalobca v rámci podaného odvolania. Nedošlo ani k inej vade konania, ktorá by predstavovala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces tak, ako to uvádzal v ním podanom odvolaní v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) a či uvedený postup súdu znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, prípadne maril možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Krajský súd sa oboznámil s postupom okresného súdu, na základe ktorého konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nebola žalobcovi zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní v súvislosti s podanou žalobou, t.j. nebolo žalobcovi upreté právo predkladať tvrdenia, označovať dôkazy na ním tvrdenú opodstatnenosť podanej žaloby. Žalobca mal postupom konania okresného súdu vytvorené podmienky k tomu, aby uplatňoval a napĺňal výkon svojich oprávnení.
14. Krajský súd uvádza, že nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu v tom, že by v danej veci malo ísť o prekvapivé súdne rozhodnutie z dôvodu, že podľa žalobcu okresný súd mal konať v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP, ak neuviedol predbežné právne posúdenie veci na pojednávaní dňa 16.03.2018, na základe čoho žalobca tvrdil, že nemal vôbec možnosť vyjadriť sa k otázkam vzniku omeškania žalovaného ako dlžníka a vzniku nároku na zmluvnú pokutu ako takého, pričom tieto otázky považoval za nesporné a na právnom posúdení týchto otázok okresný súd založil rozsudok. Tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný. Je síce pravdou, že na pojednávaní konanom dňa 16.03.2018 podľa obsahu zápisnice z tohto pojednávania nie je zo strany okresného súdu zaznamenaný postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, avšak tento postup súdu prvej inštancie bol dodržaný, čo vyplýva z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.01.2018 (č.l. 74 až 79 spisu), kde zo strany 3 písomného vyhotovenia Zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.01.2018 vyplýva postup okresného súdu v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, keď je zaprotokolované ...„Sudkyňa postupuje podľa ust. § 181 ods. 2 CSP". Na tomto pojednávaní bol prítomný tak štatutárny orgán žalobcu, ako aj právny zástupca žalobcu. Z postupu žalobcu nebolo preukázané, že by bola vznesená námietka voči obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.01.2018, v ktorej bol okresným súdom konštatovaný postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, preto krajský súd z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.01.2018 vychádzal. Krajský súd konštatuje, že tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný, pretože je zaznamenaný postup okresného súdu v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP.
15. Z postupu konania súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobca bol vylúčený z realizácie práva, ktoré mu priznáva procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok. Krajský súd je toho názoru, že ak by aj okresný súd nepostupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, čo však nebol prípad danej sporovej veci, ak takto súd prvej inštancie postupoval, tak ani uvedené by neznamenalo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože ak bol žalobca zastúpený právnym zástupcom, a to advokátskou kanceláriou, tak s ohľadom na profesijnú odbornosť právneho zástupcu žalobcu sa vyžaduje, aby bolo konané s náležitou znalosťou veci, ktorá je spojená s touto odbornosťou, a teda aj vo vzťahu k preukazovaniu opodstatnenosti podanej žaloby v spojení s Čl. 11 ods. 3 CSP.
16. Krajský súd poukazuje na to, že obdobou ust. § 181 ods. 2 CSP pred touto procesno-právnou úpravou bolo ust. § 118 ods. 2 O.s.p., vo vzťahu ku ktorému zákonnému ustanoveniu sa vyjadroval Ústavný súd SR v Uznesení č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012, keď uviedol, že sa stotožňuje s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého ...„porušenie zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne". Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí dodal, že ani prípadné porušenie tohto ustanovenia nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu procesno- právny predpis, a to v tom čase Občiansky súdny poriadok priznával.
17. Okresný súd svojim postupom nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho práva, ktoré mu procesno- právny predpis, a to Civilný sporový poriadok priznáva. Krajský súd konštatuje, že okresný súd svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi ako strane sporu, aby realizovala jej patriace procesné práva. K porušeniu práva na spravodlivý proces dochádza len vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo sa však v danej veci a v danom konaní pred súdom prvej inštancie nestalo. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadrovať sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) (primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/69/2017). K takémuto stavu porušenia práva na spravodlivý proces, vo vzťahu k sporovej strane žalobcu, v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených zhodnotení krajským súdom nedošlo.
18. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal postup okresného súdu v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP, čo sa na základe vyššie uvedených zhodnotení, zistení krajským súdom nepreukázalo, a to, že žalobca v konaní nemal vôbec možnosť vyjadriť sa k otázkam vzniku omeškania žalovaného ako dlžníka a vzniku nároku na zmluvnú pokutu, tak táto odvolacia námietka žalobcu nemohla obstáť. Žalobca uplatňoval žalobou zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom a v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie mal tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť k uplatnenému žalobnému nároku a k plneniu si týchto povinností mal súdom prvej inštancie vytvorené podmienky. Potvrdzuje to aj samotný obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.01.2018, spôsob vedenia konania, dokazovania, keď na tomto pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie, v zmysle ktorého okresný súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom doplnenia skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom ohľadom splatnosti zmluvnej pokuty, ktorým vyhláseným uznesením okresný súd uložil žalobcovi, aby rozhodujúce skutkové tvrdenia ohľadne splatnosti zmluvnej pokuty doručil okresnému súdu v lehote 20-tich dní od konania pojednávania s tým, že po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Neobstála v žiadnom smere preto odvolacia námietka žalobcu, že by nemal vôbec možnosť vyjadrovať sa k otázkam vzniku omeškania žalovaného ako dlžníka a vzniku nárok na zmluvnú pokutu ako takého. Žalobca zastúpený advokátkou kanceláriou už z titulu profesionality tohto právneho zastúpenia si bol vedomý svojej povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti a pri priebehu konania pred súdom prvej inštancie, keď mal žalobca dané možnosti na plnenie si týchto povinností, nemohla obstáť odvolacia námietka žalobcu v tom, že by okresný súd nedal žalobcovi možnosť na plnenie si týchto povinností a následne, že by došlo k prekvapivému súdnemu rozhodnutiu.
19. Krajský súd v rámci posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu preto nemohol prihliadať k novým tvrdeniam žalobcu, obsiahnutým v odvolaní, ktoré neprezentoval pred okresným súdom, t.j. nebolo možné prihliadať na nové skutkové ani právne tvrdenia žalobcu, a to k ustanoveniu Čl. VIII. bod 1 písm. f) uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v spojení s ust. § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka. Krajský súd i napriek uvedenému dodáva, že pokiaľ by aj k uvedeným tvrdeniam ako novotám použitým až v rámci podaného odvolania prihliadol, tak ani tieto sa nedotkli vecnej správnosti záverov rozhodnutia okresného súdu, napadnutých odvolaním žalobcu. Tak, ako uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku, žalobca uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a príslušenstva k tejto pohľadávke odvodzoval z Čl. VII. bodu 4 Zmluvy o dielo na prípravu a realizáciu prác č. 2015007 zo dňa 23. júna 2015 (ďalej len „zmluva o dielo") v spojení s Prílohou č. 1 k tejto zmluve o dielo. Poukázal na úkon Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2015 s predložením doručenky, z ktorej vyplynul dátum doručenia odstúpenia od zmluvy o dielo žalovanému dňa 10.07.2015. Z úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo vyplýval dôvod odstúpenia - nedodržanie podmienok uvedených v zmluve, a to najmä Čl. VIII. bod 1. písm. b) zmluvy o dielo, ku ktorému dôvodu krajský súd poukazuje na nové tvrdenie žalobcu v odvolaní s poukazom na Čl. VIII. bod 1. písm. f) zmluvy o dielo. Žalobca v konaní pred okresným súdom podľa Čl. 8 CSP uviedol tvrdenia, označil dôkazy, ktorými preukazoval svoje tvrdenia a ak z týchto tvrdení a dôkazov vychádzal okresný súd, tak postupoval vecne správne, v nadväznosti čoho aj v rámci odvolacieho konania mohol len k nim prihliadať krajský súd pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd vecne správne poukázal aj na ďalšie dôkazy, ktoré boli predkladané žalobcom, a to na upomienku č. 1, č. 2, písomné vyčíslenie pohľadávok zo dňa 28.08.2015, faktúru č. 2015029 zo dňa 21.07.2015.
20. Bolo nepochybné, že žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Čl. VII. bodu 4. uzavretej zmluvy o dielo, ktorá zmluvná pokuta bola viazaná na omeškanie žalovaného s ukončením (úplným vykonaním) diela (prípadne časti diela). Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o dielo bol dohodnutý termín ukončenia dňa 20.07.2015. Okresný súd správne poukázal na úkon Odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2015, ktorý bol žalovanému doručený dňa 10.07.2015, t.j. úkon odstúpenia od zmluvy o dielo a jeho účinky nastali momentom doručenia žalovanému, pričom žalobca tento úkon uskutočnil ešte pred zmluvne dohodnutým termínom ukončenia diela dňa 20.07.2015. V úkone Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2015 je uvedený ako dôvod odstúpenia Čl. VIII. bod. 1 písm. b) zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že objednávateľ môže s okamžitou platnosťou odstúpiť od zmluvy o dielo, ak zhotoviteľ vykonáva dielo nesprávne, neodborne, nedostatočne alebo v rozpore s pokynmi objednávateľa. Žalobca až v odvolaní poukázal na Čl. VIII. bod 1. písm. f) zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu ako objednávateľa s okamžitou platnosťou odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ neukončí zmluvne dohodnuté dielo alebo preruší vykonávanie diela v rozpore so zmluvou bez primeraného dôvodu. Krajský súd zdôrazňuje, že tento dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo bol žalobcom vyjadrený až v ním podanom odvolaní, a to odkaz na Čl. VIII. bod 1. písm. f) zmluvy o dielo, ktorý ako dôvod odstúpenia nie je uvedený v úkone odstúpenia od zmluvy o dielo, pretože je tam vyjadrený dôvod podľa Čl. VIII. bod 1. písm. b) zmluvy o dielo. S dôvodom žalobcu ako novotou v rámci odvolacieho konania, s odkazom na Čl. VIII. bod 1. písm. f) zmluvy o dielo nemohol pracovať krajský súd a ani preto, ak v úkone odstúpenia od zmluvy o dielo je vyjadrený dôvod podľa čl. VIII. bod 1. písm. b) zmluvy o dielo.
21. Vo všeobecnosti zmluvná pokuta mala zabezpečovať splnenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta pre platnosť dojednania musí mať zákonom vyžadovanú písomnú formu. Podľa Čl. VII. bodu 4. zmluvy o dielo dohodnutá zmluvná pokuta bola viazaná na omeškanie žalovaného s ukončením diela, prípadne jeho časti a podľa Prílohy č. 1 k zmluve o dielo termín ukončenia bol dňa 20.07.2015. Z tvrdení a dôkazov uvádzaných žalobcom okresný súd správne skonštatoval, že ak mal žalovaný vykonať dielo, resp. ukončiť dielo dňa 20.07.2015, tak jeho omeškanie s vykonaním tohto diela mohlo nastať až dňa 21.07.2015, za ktoré omeškanie bola medzi žalobcom a žalovaným v Čl. VII. bodu 4. zmluvy o dielo dohodnutá zmluvná pokuta. Žalobca však pred uplynutím tohto termínu na plnenie, vykonanie diela žalovaným, od zmluvy o dielo odstúpil a ak účinky odstúpenia nastali momentom doručenia odstúpenia od zmluvy o dielo žalovanému, t.j. dňa 10.07.2015, tak došlo aj k zániku práv a povinností z uzavretej zmluvy o dielo ku dňu doručenia odstúpenia, t.j. k 10.07.2015. S účinkami tohto odstúpenia, ako správne uviedol okresný súd, zanikli všetky práva a povinnosti z uzavretej zmluvy o dielo ex nunc a nezostali v platnosti ani ustanovenia týkajúce sa dojednanej zmluvnej pokuty podľa ust. § 302 Obchodného zákonníka z dôvodu, že zmluvná pokuta písomne dohodnutá zabezpečovala ukončenie diela žalovaným v termíne dňa 20.07.2015. V čase uskutočneného úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo, vzhľadom k dohodnutému termínu ukončenia diela dňa 20.07.2015, ešte nenastalo porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorá bola zabezpečená písomne dohodnutou zmluvnou pokutou podľa Čl. VII. bodu 4. uzavretej zmluvy o dielo. Okresný súd preto vecne správne uzavrel, že zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou do okamihu odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo nedošlo, a preto nemohol tu ani existovať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom, ktorá bola dohodnutá za omeškanie žalovaného s ukončením diela, ktorý termín bol dňa 20.07.2015. Pri úkone odstúpenia od zmluvy o dielo sa jeho účinky nedotknú len toho nároku na zmluvnú pokutu, ktorej vznik nastal ešte pred účinkom úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo, ktorá skutková, právna situácia však v danej sporovej veci nenastala.
22. Okresný súd vecne správnym spôsobom vyhodnotil, že žalobca nepreukázal nárok na zmluvnú pokutu, keďže podľa jej písomnej dohody v zmluve o dielo nebol preukázaný jej základný predpoklad, a to omeškanie žalovaného s ukončením diela pri dohodnutom termíne ukončenia dňa 20.07.2015 a pri účinku úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo spojeného so zánikom práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo k dátumu dňa 10.07.2015, a to doručením úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo žalovanému. Naviac, krajský súd dodáva, že v úkone odstúpenia od zmluvy o dielo bol vykvalifikovaný dôvod podľa Čl. VIII. bodu 1. písm. b) zmluvy o dielo a nie Čl. VIII. bod 1. písm. f) zmluvy o dielo, uvádzaný žalobcom až v odvolaní, na ktorý dôvod nebolo možné prihliadať vzhľadom k písomnosti úkonu Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2015 a za primeranej aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 61/2016 30. novembra 2016. V úkone Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 08.07.2015 je dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia s odkazom na Čl. VIII bodu 1 písm. b) zmluvy o dielo. Žalobca nepreukázal základný predpoklad pre uplatnenú zmluvnú pokutu, a to porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, jeho omeškanie, keďže účinky úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo nastali jeho doručením žalovanému dňa 10.07.2015, kedy zanikli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, s účinkami úkonu odstúpenia od zmluvy ex nunc. Ak okresný súd žalobu žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené, za aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.04.2012, z ktorého vyplýva ...„Odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi okresného súdu, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu".
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.