Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9Csp/48/2018

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: INTRO.CO, s.r.o., IČO: 44 978 359, so sídlom Holíč, Kopčanská 35, právne zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 42, proti žalovanému: O. C., D.. XX.X.XXXX, H. N. C., O.. D. XXXX/X, právne zastúpený: Mgr. Róbert Kuka, LL.M., advokát so sídlom Bratislava, Šustekova 23, o zaplatenie 6.089,51 € s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Dňa 1.8.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 6.089,51 € spolu s príslušenstvom, a to z titulu nesplatenej ceny za poskytnuté tovary a služby v zmysle zmluvy o dielo. Zároveň podal dňa 15.2.2019 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo na motorovom vozidle vo vlastníctve žalovaného, a to motorovom vozidle druh U. A. Y. XXX Y. s evidenčným číslom Z. a číslom podvozku J.. Svoj návrh odôvodnil tým, že existuje dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie zo strany žalovaného, keďže okrem predmetného vozidla nedisponuje žiadnym iným majetkom, ktorým by mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu.

2. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

3. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 prvá veta neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

8. Podľa § 332 ods. 1 neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 333 neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

10. Jedným z osobitných procesných postupov upravených Civilným sporovým poriadkom je zabezpečovacie opatrenie, ktoré predstavuje osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom. Cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo ktorá už bola judikovaná), a to za účelom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, t.j. aby sa dosiahla záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré možno označiť za sudcovské. Z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Podobne ako pri neodkladnom opatrení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Aj napriek tomu je však potrebné skúmať, či navrhovateľ osvedčil všetky predpoklady na jeho nariadenie, t.j. spôsobilý predmet, zabezpečovaná peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, t.j. nesmie vzniknúť značný nepomer.

11. Súd preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho dôvody a dospel k záveru, že v danom konaní nie je splnený predpoklad umožňujúci jeho nariadenie. Žalobca svoj návrh odôvodňuje tým, že má voči žalovanému pohľadávku z titulu zmluvy o dielo, nakoľko plnil žalovanému na základe predmetnej zmluvy, žalovaný však za poskytnuté tovary a služby nezaplatil dojednanú cenu. Možno uzavrieť, že je splnený prvý z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia peňažnej pohľadávky, ktorá síce ešte nebola judikovaná, dôvodnosť peňažného nároku však žalobca preukázal. Na druhej strane žiadnym spôsobom neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie, t.j. nepredložil akékoľvek dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca svoju obavu odôvodnil skutkovým tvrdením, že by sa žalovaný mohol zbavovať svojho majetku (t.j. okrem iného aj predmetného motorového vozidla), nepreukázal však, že by žalovaný vykonával úkony smerujúce k scudzeniu alebo k inému nakladaniu s predmetným vozidlom, ako ani skutočnosť, že by žalovaný nedisponoval žiadnym iným majetkom. Ohrozenie uspokojenia peňažnej pohľadávky musí byť osvedčené tým, že žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade súd nemal preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj s poukazom na zásadu proporcionality, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

12. Súd o náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (t.j. nejedná sa o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), a teda nemožno v danom prípade postupovať v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .