Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/431/2010

Uznesenie

Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: J. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. B. U.I. XX/X, U., za účasti súdneho exekútora: Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 3, Bánovce nad Bebravou, o vymoženie 33,19 eura a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu zastavuje.

II. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková, poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 059422* zo dňa 18.05.2010, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 eura a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ ODI v Prievidzi, č. AA 1521265 zo dňa 21.08.2007.

2. Dňom 01.01.2015 na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok) došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácií KR PZ, ktoré prešli na MV SR, vo výške do 35 Eur (suma priemerných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok stanovená MV SR).

3. V priebehu konania súd zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava, sp.zn. 25OdK/7/2019 zo dňa 29.01.2019 vyhlásený konkurz.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

6. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú

1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.

8. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

9. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

10. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, pri kumulácii viacerých dôvodov na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko právo priznané exekučným titulom zaniklo ku dňu 01.01.2015, tzn. ide o dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý nastal skôr (konkurz na majetok povinného bol vyhlásený uznesením zo dňa 29.01.2019).

11. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

13. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).

14. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že v predmetnom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, zaniklo právo ním priznané. V danom prípade nie je možné zaviazať oprávneného na trovy exekúcie, nakoľko tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade by preto do úvahy prichádzal povinný, ktorého súd môže zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, avšak na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. V nadväznosti na uvedené, súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko vzhľadom na skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, niet subjektu, ktorý by trovy exekúcie znášal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.

Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.