Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-7-2018.pdf
PDF · 177.26 KB
No categories available
11S/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: MACHINERY GROUP, s.r.o., so sídlom Tallerova 2/4, 811 02 Bratislava, IČO: 44 345 526, právne zastúpený JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom Bakalárska 6, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102299652/2017 zo dňa 6. novembra 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102299652/2017 zo dňa 6. novembra 2017 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.01.2018 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102299652/2017 zo dňa 06.11.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. 101649032/2017 zo dňa 27.07.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 8.270,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2015, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 4.574,33 Eur a vyrubením dane v sume 3.695,67 Eur, v podstate z dôvodu, že deklarovaní dodávatelia tovaru (spoločnosť G20 s.r.o.) a služieb (spoločnosť OFN s.r.o.) nie sú subjektmi, ktoré spornými faktúrami deklarovaný tovar a služby reálne žalobcovi dodali.
2. Žalobca, požadujúci v petite správnej žaloby zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie, vytkol daňovým orgánom nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii ustanovení daňového poriadku, zákona o účtovníctve a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
3. K spôsobu preverovaniu zdaniteľných obchodov fakturovaných dodávateľom G20 s.r.o. žalobca uviedol, že uvedená spoločnosť v priebehu daňovej kontroly zmenila sídlo, avšak v novom sídle ju správca dane nekontaktoval. Žalobca v priebehu daňovej kontroly žiadal správcu dane, aby vykonal aj ohliadku dodaného tovaru v prevádzke žalobcu, avšak správca dane tento dôkaz nevykonal. Správca dane tak podľa žalobcu nevyužil všetky možnosti, ktoré podľa zákona má a dokazovanie neviedol v súlade so zákonom. Ak sa u spoločnosti G20 s.r.o. nepodarilo preukázať vznik daňovej povinnosti, nebolo to zavinením žalobcu. Žalobca poukázal na to, že správca dane nepreukázanie dodania služby (tovaru) zo strany spoločnosti G20 s.r.o. odôvodňuje v podstate len tým, že účtovníctvo dodávateľa je nedostupné. Zabezpečenie tohto dôkazu však nebolo v možnostiach a schopnostiach žalobcu, ktorý správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval. Žalobca zdôraznil, že jeho dôkazné bremeno v daňovom konaní nie je neobmedzené, čo je podporené aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) vo veciach sp. zn. 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011, 3Sžf/44/2012. Od daňového subjektu nie je možné požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal, s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.“ V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali výrobné a obstarávacie procesy u iných daňových subjektov (svojich dodávateľov) pred dodaním tovaru.
4. K spôsobu preverovania uskutočnenia zdaniteľných služieb fakturovaných dodávateľom OFN s.r.o. žalobca rozhodnutiam daňových orgánov vytkol absenciu zdôvodnenia konštatácie, že spoločnosť OFN s.r.o. nemala materiálno-technické, technologické, personálne a logistické predpoklady na vykonanie služieb uvedených na predmetných faktúrach a na súvisiacich dokladoch výkonových listov. Pritom svedkyňa B. D., disponujúca generálnou plnou mocou na zastupovanie spoločnosti OFN s.r.o., vo svoje výpovedi potvrdila materiálno-technické a technologické vybavenie na poskytnutie fakturovaných služieb, zároveň predložila čestné vyhlásenia osôb participujúcich na prácach službách finálne dodaných žalobcovi. Uvedené osoby však správca dane v konaní nevypočul. Žalobca zdôraznil, že nemôže byť vyhodnotené v jeho neprospech, že v dôsledku zániku spoločnosti OFN s.r.o. zlúčením s inou spoločnosťou nebola B. D. schopná predložiť na účely preverenia účtovníctvo uvedenej spoločnosti.
5. Žalobca poukázal na to, že pred uzatváraním obchodov si dodávateľov preveril. O dodávateľoch neboli zverejnené žiadne údaje, ktoré by nasvedčovali, že spoločnosti si neplnia svoje povinnosti. Nefigurovali v zozname rizikových spoločností zverejnenom na stránke finančnej správy, ani v zoznamoch neplatičov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Všetky záväzky si spoločnosti OFN s.r.o. a G20 s.r.o. plnili riadne a včas. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že pochybnosti na ich strane vznikli výlučne z dôvodu potreby preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, ku ktorej sa správca dane nedostal, avšak na uvedenú skutočnosť nemá žalobca žiadny vplyv. Žalobca nemohol predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Žalobca zdôraznil, že z príslušných ustanovení zákona o DPH nie je možné vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu ohľadne právnych vzťahov týkajúcich sa výlučne jeho dodávateľov. Pre nepreukázanie týchto skutočností nemôže žalobca znášať dôkaznú núdzu.
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Ako nedôvodnú ju navrhol zamietnuť. Zdôraznil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly skúmal, či bolo faktúrou č. 2711153 deklarované zdaniteľné plnenie aj reálne uskutočnené dodávateľom G20 s.r.o. uvedeným na faktúre. Vykonaným preverovaním u dodávateľa G20 s.r.o. sa nepreukázalo, že tovar dodal práve tento dodávateľ, hoci správca dane nespochybňoval existenciu tovaru, ktorý mal byť podľa predloženej faktúry dodaný žalobcovi. Preto by uskutočnenie fyzickej ohliadky tovaru, ktorú požadoval žalobca, nebolo relevantným dôkazom potvrdzujúcim identitu dodávateľa. Žalobca okrem spornej faktúry nepredložil žiadny ďalší dôkaz, že dodávku tovaru uskutočnila osoba uvedená na predloženej faktúre. Nepreukázal, ako sa nakontaktoval na dodávateľa, či s ním predtým už obchodoval, či a akým spôsobom si ho preveril, či s ním ešte následne obchodoval, t.j. či pristupoval k uskutočneniu zdaniteľného plnenia z eurokonformného hľadiska zodpovedne. Pretože u dodávateľa G20 s.r.o. nebolo možné preukázať vznik daňovej povinnosti, následne nemohlo dôjsť ani k vzniku práva na odpočítanie dane na strane kontrolovaného daňového subjektu.
7. Pri službách, ktoré mali byť žalobcovi dodané spoločnosťou OFN s.r.o., poukázal žalovaný na výpovede konateľa žalobcu a B. D., od 12.12.2015 do 11.10.2016 prokuristky spoločnosti OFN s.r.o. Títo síce vo všeobecnej rovine potvrdili dodanie deklarovaných služieb, avšak podľa žalovaného nie je možné správne určiť, že tieto činnosti vykonávala B. D. za označenú dodávateľskú spoločnosť, resp. v jej mene ako jej oprávnený zástupca (prokurista), pretože fakturované služby nespadajú pod pojem „prevádzka podniku“ a rovnako nesúvisia s prevádzkou podniku. Pri službách, ktoré mala subdodávateľsky zabezpečiť Y. A. a mala si ich zaplatenie u B. D. uplatniť faktúrou č. 1020150012 vystavenou formálne spoločnosťou For Made s.r.o., poukázal žalovaný na zistenia správcu dane o fiktívnosti tejto faktúry.
8. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nespochybnil existenciu dodaných služieb ani žalobcom uvádzaný prínos pre jeho podnikateľskú činnosť, ale skutočnosť, že faktúrou deklarované služby poskytla práve spoločnosť OFN s.r.o. Zodpovednosť žalobcu spočíva v preukázaní, že spoločnosť OFN s.r.o. vystavila spornú faktúru na základe touto spoločnosťou reálne uskutočnených zdaniteľných obchodov a odpočítanie DPH bolo žalobcom následne uplatnené v súlade so zákonom o DPH. Tieto skutočnosti podľa žalovaného v daňovom konaní preukázané neboli.
9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že faktúra vystavená spoločnosťou OFN s.r.o. neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 74 ods. 1 písm. f) až i) zákona o DPH. Nie je možné podľa nej vyčísliť hodnotu jednotlivých druhov ani rozsah služieb uvedených na výkonových listoch, ktoré tvorili prílohu faktúry.
10. K námietke žalobcu o nesprávnom rozložení dôkazného bremena žalobca odkázal na rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 4Sžf/30/2014 a 2Sžf/4/2009, podľa ktorých primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH. Podľa rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 5Sžf/17/2011 musí daňový subjekt vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predkladaných faktúrach. Aj z ďalších rozsudkov NS SR vo veciach sp. zn. 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012 a 2Sžf/88/2014 podľa žalovaného vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, keďže práve on preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane.
11. Žalovaný zdôraznil aj právny názor NS SR prezentovaný v rozsudku vo veci sp. zn. 5Sžf/94/2014: „Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá takýto subjekt možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.“
12. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“), z ktorej vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak znovu až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a že vzhľadom na objektívne skutočnosti doložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu tieto skutočnosti overiť. Nie je však v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, tiež C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling).
13. Žalovaný zdôraznil, že z pozície odvolacieho orgánu posudzoval predovšetkým otázku, či na základe objektívnych skutočností zistených v daňovom konaní bolo možné urobiť spoľahlivý záver o tom, že daňový subjekt ako zdaniteľná osoba vedel alebo mal vedieť, že posudzované plnenia zakladajúce právo na odpočet dane, boli súčasťou konania zneužitia práva. Odvolací orgán dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt musel vedieť, vzhľadom na všetky okolnosti objektívne zistené správcom dane, že predmetné plnenia sú súčasťou zneužitia práva a ak si aj svojej účasti v reťazci nebol vedomý, mal pri rozumnej miere opatrnosti prijať také opatrenia, ktoré by jeho účasť na takomto konaní vylúčili, resp. by jej predišli. Podľa žalovaného bolo preukázané, že plnenia deklarované žalobcom ako zdaniteľné plnenia, z ktorých by mu mal vzniknúť nárok na odpočítanie DPH, neprebehli tak, ako vyplývalo z predložených dokladov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie prijatia vyššie opísaných služieb od dodávateľov deklarovaných v sporných faktúrach.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení žalobcovi rozhodol vo veci verejne vyhláseným rozsudkom, upustiac od prejednania veci na pojednávaní, ktoré nežiadal žiaden z účastníkov, nevyžadoval to verejný záujem a správny súd to nepovažoval za potrebné.
15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102299652/2017 zo dňa 06.11.2017, potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101649032/2017 zo dňa 27.07.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 8.270,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015, nepriznaním nadmerného odpočtu DPH v sume 4.574,33 Eur a vyrubením DPH v sume 3.695,67 Eur.
16. Z administratívneho spisu pre potreby súdneho prieskumu správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2015. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100080148/2017 zo dňa 16.01.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.02.2017.
17. Žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH zo zdaniteľného obchodu na základe faktúry č. 2711153 zo dňa 27.11.2015 od dodávateľa G20 s.r.o., Z. XX, I., IČO: 43 965 061, vystavenej za „dodávku viazacích prostriedkov podľa Zmluvy o dielo“ v počte 24 ks, za celkovú sumu 37.620,- Eur, z toho DPH v sume 6.270,- Eur.
18. Žalobca si okrem toho uplatnil nárok na odpočet DPH za dodávku služieb od dodávateľa OFN s.r.o., a to na základe faktúry č. 20150028 zo dňa 30.11.2015 v sume 10.000,- Eur, z toho DPH v sume 2.000,- Eur, za „spracovanie účtovníctva, administratívne práce a poradenstvo.“ Výkonový list zo dňa 01.11.2015 ako príloha faktúry obsahoval vypracovanie vzoru Zmluvy o prenájme pracovného náradia (bez označenia zmluvných strán, bez podpisov, dátumu a uvedenia konkrétneho náradia ako predmetu zmluvy). Zmluva vrátane preberacieho protokolu boli priložené k faktúre. Ďalší výkonový list zo dňa 01.11.2015 obsahoval kontrolu, viazanie, lepenie a kompletizáciu dokladov. Na uvedených činnostiach mala okrem B. D. participovať aj Y. A.. Výkonový list zo dňa 03.11.2015 obsahoval kontrolu oprávnenosti nákladov a výnosov, ktorú mala zrealizovať Y. A.. Výkonový list zo dňa 05.11.2015 obsahoval poradenstvo v oblasti pracovných rokovaní, schôdzí a porád realizované Y. A.. Jeho súčasťou je dokument „Spoločenské a organizačné zásady pracovného rokovania, schôdze, porady.“ Výkonový list zo dňa 10.11.2015 obsahoval vypracovanie internej smernice obehu a kontroly účtovných dokladov s pripojenou vypracovanou smernicou č. 2/2015. Výkonový list zo dňa 16.11.2015 obsahoval poradenstvo v oblasti pracovných rokovaní deklarujúci aj participáciu Y. A. s pripojeným dokumentom „Spoločenské a organizačné zásady pracovného rokovania.“ Výkonový list zo dňa 21.11.2015 obsahoval vypracovanie internej smernice na pracovné cesty a cestovné náhrady zamestnancov s pripojenou vypracovanou smernicou č. 3/2015. Výkonový list zo dňa 25.11.2015 obsahoval vypracovanie internej smernice spôsobu vedenia účtovníctva s pripojenou internou smernicou č. 1/2015. Výkonový list zo dňa 27.11.2015 obsahoval vypracovanie obchodných podmienok s pripojeným dokumentom „Obchodné podmienky.“
19. Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu - dodanie viazacích prostriedkov v zmysle faktúry č. 2711153 od dodávateľa - spoločnosti G20 s.r.o. - dožiadaním Daňového úradu Bratislava. Z jeho odpovede vyplynulo, že spoločnosti G20 s.r.o. bolo zaslané opakované predvolanie, avšak na pojednávania sa zástupca spoločnosti nedostavil. Zo spisu uvedenej spoločnosti bolo zistené, že na adrese sídla evidovaného v Obchodnom registri sa nenachádza, pričom tam nemá prenajaté žiadne podnikateľské, prevádzkové, skladové alebo kancelárske priestory. Má zriadené len virtuálne sídlo a splnomocnenca na preberanie pošty. Zásielky miestne príslušného daňového úradu nepreberá a nekomunikuje s ním. Ani konateľ spoločnosti G20 s.r.o. L. D. zásielky nepreberá, na telefonáty a e- maily nereaguje na ústne pojednávania sa nedostavuje. Vzhľadom na uvedené zistenia správca dane skonštatoval, že mu nepodarilo preveriť zdaniteľný obchod v zmysle faktúry č. XXXXXXX.
20. Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie rôznych služieb - v zmysle faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou OFN s.r.o. - taktiež prostredníctvom dožiadania na Daňový úrad Bratislava. Z jeho odpovede vyplýva, že správca dane zaslal predvolanie na sídlo spoločnosti Premium Trading s.r.o., ktorá je na základe výpisu z Obchodného registra právnym nástupcom spoločnosti OFN s.r.o. Konateľ spoločnosti Premium Trading s.r.o. sa z ústneho pojednávania ospravedlnil z dôvodu pobytu v zahraničí. Zo spisu spoločnosti Premium Trading s.r.o. bolo zistené, že na adrese tejto spoločnosti uvedenej v Obchodnom registri - Karpatské námestie 10A, Bratislava - na terase bytového domu sa nachádza spoločnosť ALL4Web s.r.o., ktorá poskytuje sídla spoločnostiam a v zmluvnom rozsahu ich informuje o zaslanej pošte. Na vchode je nalepený zoznam spoločností, ktorí na adrese Karpatské námestie 10A majú aktuálne registrované sídlo. Tento zoznam obsahoval cca 180 spoločností, medzi nim aj Premium Trading s.r.o.
21. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane okrem iných dokladov aj výkonové listy k faktúre č. 20150028, vystavenej dodávateľom OFN s.r.o. Na týchto výkonových listoch sú uvedené mená osôb B. D., Y. A.. Uvedené osoby mali vykonať služby, uvedené na výkonových listoch a následne vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXX. Správca dane v tejto súvislosti preveroval, či spoločnosť OFN s.r.o. v roku 2015 bola registrovaným zamestnávateľom, pričom bolo od Sociálnej poisťovne zistené, že táto spoločnosť v roku 2015 nebola evidovaná ako zamestnávateľ v zmysle § 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
22. Z výpovede konateľa žalobcu O. D. k obchodom so spoločnosťou OFN s.r.o. vyplynulo, že B. D. sa postarala o propagandu a marketing, nakoľko žalobca nemal ani webovú stránku. Fakturované služby podľa k faktúram priložených výkonových listov vykonala pani D., pravdepodobne s osobami, ktoré sú na nich uvedené. Žalobca si ju vybral aj preto, že vedela veci riešiť komplexne. On jej zadal iba všeobecné požiadavky, ona sa postarala o detaily, technickú a organizačnú stránku. Mala všetko na starosti a požadované služby dodala „na kľúč“. Žalobca potvrdil vykonanie služieb podľa výkonových listov, a to, že tieto služby využil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o prenájme bola použitá na prenájom VZV, používanie nového loga a webovej stránky, roznesenie letákov, vykonanie školenia v oblasti pracovných rokovaní, schôdzí, porád a pod.
23. Správca dane, reagujúc na pripomienky žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, vykonal výsluch svedkyne B. D.. Podľa výpisu z Obchodného registra bola v období od 12.12.2015 do 11.10.2016 jedinou majiteľkou a prokuristkou spoločnosti OFN s.r.o. a od 26.02.2016 do 15.02.2017 aj splnomocnenou zástupkyňou žalobcu. Od roku 2015 bolo ťažisko podnikania spoločnosti OFN s.r.o. v dovoze a predaji nákladných áut. Aktivity so spoločnosťou MACHINERY GROUP, s.r.o. boli jej aktivitami po odobrení pánom I.. Túto činnosť vykonávala v priestoroch svojho bytu v Novákoch, u konateľ žalobcu v jeho kancelárii alebo v Bánovciach nad Bebravou. Špeciálne priestory k tomu potrebné neboli, postačoval výkonný počítač. Spoločnosť OFN s.r.o. mala podľa svedkyne aj zamestnancov, avšak ich počet nevedela spresniť. K počiatkom spolupráce so spoločnosťou MACHINERY GROUP, s.r.o. uviedla, že prostredníctvom U.. U. J. sa zoznámila že s konateľom O. D., ktorý ju požiadal, aby sa mu pozrela na účtovníctvo z predchádzajúcich rokov. Spolupráca sa neskôr rozrástla o marketing a rôzne zákazky. Väčšinu zabezpečovala ona osobe a na to, na čo sama nestačila, si hľadala okolo seba ľudí. K sporným faktúram vystaveným pre žalobcu uviedla, že Rámcovú zmluvu o spolupráci, reklame, marketingovej a obchodnej činnosti zo dňa 25.08.2015, uzatvorenej medzi žalobcom ako odberateľom a spoločnosťou OFN s.r.o. dodávateľom, písala ona. Zmluva sa dojednávala priebežne, podpis na zmluve patrí jej. Vystavila sporné faktúry a výkonové listy, ktoré sú ich prílohami. Úhrady faktúr boli zrealizované bankovým prevodom. Svedkyňa B. D. sa vyjadrila aj k participácii iných osôb na realizovaných službách. Y. A. vykonala školenia v oblasti pracovných rokovaní, schôdzí a porád a ako účtovníčke činnej pre spoločnosť OFN s.r.o. sa jej dali skontrolovať „aj O. veci“.
24. Y. A. mala svoju činnosť pre spoločnosť OFN s.r.o. vyúčtovať faktúrou č. 1020150012 od spoločnosti For Made, s.r.o., k čomu bol správcom dane vypočutý ako svedok P. K., vtedajší konateľ spoločnosti For Made s.r.o. Svedok vypovedal, že spoločnosť For Made s.r.o. v roku 2015 nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, nepozná spoločnosť OFN s.r.o. ani spoločnosť MACHINERY GROUP, s.r.o.
Taktiež nepozná ani Y. A.. Odtlačok pečiatky na dokladoch, ktorými disponoval správca dane, nepatrí spoločnosti For Made s.r.o. Na základe uvedených zistení správca dane skonštatoval, že faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 2.500,- Eur, na ktorej ako dodávateľ je uvedená spoločnosť For Made s.r.o. a ako odberateľ spoločnosť OFN s.r.o., je fiktívna. Správca dane uviedol, že sa opakovane pokúšal skontaktovať so Y. A. prostredníctvom telefonického kontaktu poskytnutého B. D., avšak neúspešne.
25. Rozhodnutím č. 101649032/2017 zo dňa 27.07.2017 správca dane žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume 8.270,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015, nepriznaním nadmerného odpočtu DPH v sume 4.574,33 Eur a vyrubením DPH v sume 3.695,67 Eur. Skonštatoval, že nebolo preukázané, že by tovary a služby vyúčtované spornými faktúrami boli žalobcovi dodané deklarovanými dodávateľmi - spoločnosťami G20 s.r.o. a OFN s.r.o. Uvedeným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 resp. ods. 2 zákona o DPH, ale im vznikla len z titulu uvedenia dane na daňovom doklade - faktúre. Taktiež nebolo preukázané, že by deklarovaní dodávatelia mali materiálno-technické, technologické, personálne a logistické predpoklady na dodanie tovaru, resp. vykonanie služieb v zmysle sporných faktúr.
26. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správu dane podal žalobca odvolanie. Prezentoval názor, že všetky zákonné podmienky na priznanie odpočtu DPH splnil. Daň deklarovaná na riadne a v súlade so zákonom vystavených faktúrach bola riadne zaúčtovaná, faktúry boli uhradené bankovým prevodom, daň bola priznaná v daňovom priznaní k DPH za november 2015 a sporné faktúry boli vykázané v kontrolných výkazoch. K zdaniteľným obchodom sa vyjadril nielen konateľ žalobcu, ale k dodaniu služieb spoločnosťou OFN s.r.o. bola vypočutá aj B. D.. Prostredníctvom spoločnosti OFN s.r.o. bol žalobcovi zabezpečený systém vo vedení a triedení účtovných dokladov, vypracované chýbajúce interné smernice, zabezpečené potrebné školenia, bolo vytvorené logo, internetová stránka a zabezpečila sa reklama. Výsledkom bolo, že konateľ žalobcu mal viac času venovať sa chodu spoločnosti, zlepšil sa jeho kontakt so zákazníkmi. Žalobca sa na trhu viac zviditeľnil, čím sa zvýšil obrat spoločnosti. Žalobca teda preukázal ekonomické dôvody uzatvorených obchodov a prínos pre jeho podnikanie. Podľa žalobcu správca dane bližšie nezdôvodnil, ako dospel k záveru, že spoločnosť OFN s.r.o. nemala dostatočné materiálno-technické, personálne a logistické predpoklady na vykonanie fakturovaných služieb. Procesnému postupu správcu dane vytkol, že nevypočul osoby, ktorých čestné vyhlásenia boli predložené ako dôkaz toho, kto participoval na konkrétnych službách fakturovaných spoločnosťou OFN s.r.o. Bez vypočutia týchto osôb totiž nie je možné spochybniť obsah výpovede B. D. a tvrdiť, že nebolo v kompetencii týchto osôb vykonať práce uvedené vo výkonových listoch. Žalobca vyjadril aj názor, že si splnil povinnosť preveriť si svojich obchodných partnerov. O spoločnostiach G20 s.r.o. a OFN s.r.o. neboli na verejne dostupných portáloch zverejnené žiadne údaje, ktoré by nasvedčovali, že spoločnosti si neplnia svoje povinnosti. Nefigurovali v zozname rizikových spoločností zverejnenom na stránke finančnej správy, ani v zoznamoch neplatičov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. V nadväznosti na to žalobca zdôraznil, že v jeho kompetencii nebolo predkladať relevantné dôkazy týkajúce sa iných daňových subjektov, napr. účtovnú a inú evidenciu, preto aj správca dane v rámci dokazovania nezískal od ním preverovaných spoločností tieto dôkazné prostriedky, nemôže to byť žalobcovi kladené za vinu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 4Sžf/16/2010, 3Sžf/1/2010 a 3Sžf/1/2011. V kontexte týchto rozhodnutí mal žalobca v odvolaní za to, že správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určil žalobcovi.
27. Napadnutým rozhodnutým žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. K faktúram vystavených spoločnosťou OFN s.r.o. a k nim pripojeným výkonovým listom uviedol, že údaje na nich sú navzájom nepresvedčivé, t.j., že nie je možné podradiť pod všeobecné pomenovanie služieb uvedené na faktúre jednotlivé činnosti uvedené na konkrétnom výkonovom liste, ktorý tvorí prílohu faktúry. Žalovanému chýba vzájomná súvislosť a nadväznosť údajov uvedených na predložených faktúrach na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa výkonových listov. Predložené výkonové listy neobsahujú jednotkovú cenu bez dane a sadzbu dane v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 písm. g) a h) zákona o DPH. Keďže faktúry vystavené spoločnosťou OFN s.r.o. nespĺňajú všetky náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. f) a g) zákona o DPH, nespĺňajú podľa žalovaného formálne podmienky vzniku nároku na odpočet DPH. K námietke nevypočutia osôb označených žalobcom, za súčinnosti ktorých mala B. D. pre žalobcu dodať fakturované služby, žalovaný uviedol, že správca dane nemal k dispozícii údaje, na základe ktorých by bolo možné tieto osoby jednoznačne identifikovať a predvolať na ústne pojednávanie. Výsluchy týchto osôb by však aj tak podľa žalovaného neprispeli k lepšiemu posúdeniu preskúmavanej otázky, pretože by síce boli schopní uviesť detaily jednotlivých pracovných výkonov, o ktoré ich požiadala B. D., na druhej strane by to však neprispelo k preukázaniu, že práce uvedené na výkonových listoch vykonali v mene spoločnosti OFN s.r.o. Žalovaný tiež pripomenul, že B. D. ako prokuristka spoločnosti OFN s.r.o. mohla pre žalobcu vykonávať spornými faktúrami deklarované činnosti, ktorých existenciu správca dane nespochybňuje, avšak nie je možné správne určiť, že tieto činnosti vykonávala za označenú dodávateľskú spoločnosť OFN s.r.o., resp. v jej mene, ako jej oprávnený zástupca - (prokurista), pretože fakturované služby nezapadajú pod pojem „prevádzka podniku“ a rovnako nesúvisia s prevádzkou podniku.
28. K odvolacej námietke, že žalobca si splnil povinnosť preverovať svojich obchodných partnerov, žalovaný uviedol, že DPH je ľahko zneužiteľná, preto každý podnikateľský subjekt musí byť pri svojom podnikaní dostatočne predvídavý a obozretný. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je spojený s otázkou zodpovednosti za dôsledky vlastných podnikateľských rozhodnutí. Ak si žalobca obchodných partnerov vybral sám, mal možnosť vynaložiť všetky potrebné opatrenia vyplývajúce mu z jeho podnikateľskej zodpovednosti. Hoci overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu, v prípade, ak si uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. vo forme uplatnenia nároku na odpočítanie DPH, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to podľa žalovaného bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Z judikatúry súdov (napr. rozsudky NS SR vo veciach sp. zn. 4Sžf/20/2011, sp. zn. 8Sžf/51/2010) podľa žalovaného tiež vyplýva, že každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a následne si zabezpečiť potrebné doklady na splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/97/2009 vyplýva, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je nielen to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktoré neužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, t.j. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalovaným sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. To znamená, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardná požiadavka správcu dane prekračujúca rámec zákona v rozpore s ustálenou judikatúrou, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou žalobcu, ktorý je tak plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Konkrétny spôsob overenia obchodných partnerov je na podnikateľskom subjekte.
29. K odvolacej námietke o nesprávnom rozložení dôkazného bremena žalovaný odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 4Sžf/30/2014 a 2Sžf/4/2009. Dôkaznému bremenu sa podľa žalovaného venuje aj SD EÚ, ktorých v rozhodnutí vo veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) vyslovil, že „nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca dane nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. V rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je SD EÚ tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dani z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dani odopretý.
30. K otázke rozloženia dôkazného bremena žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 4Sžf/30/2014 a 2Sžf/4/2009, podľa ktorých primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH. Podľa rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 5Sžf/17/2011 musí daňový subjekt vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predkladaných faktúrach. Aj z ďalších rozsudkov NS SR vo veciach sp. zn. 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012 a 2Sžf/88/2014 podľa žalovaného vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, keďže práve on preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Žalovaný zdôraznil aj právny názor NS SR prezentovaný v rozsudku vo veci sp. zn. 5Sžf/94/2014 (už citovaný v bode 11. tohto rozsudku).
31. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“), z ktorej vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak znovu až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a že vzhľadom na objektívne skutočnosti doložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu tieto skutočnosti overiť. Nie je však v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, tiež C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling). Podľa judikatúry SD EÚ týkajúcej sa výkladu záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (napr. rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - MaksPen), právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH zaplatenú na vstupe z nadobudnutých tovarov alebo prijatých služieb dodaných (poskytnutých) inou zdaniteľnou osobou predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH, ktorý bol premietnutý do vnútroštátnej právnej úpravy vykonanej predovšetkým zákonom o DPH. Daňové orgány členských štátov EÚ sú však oprávnené nepriznať uplatnené právo na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je tomu v prípade, ak sa na podvodnom konaní vedome podieľa samotná zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, alebo ak vie alebo s ohľadom na všetky okolnosti má vedieť, že sa kúpou tovaru alebo prijatím služby zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa na účely smernice 2006/112 považuje za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane teda možno zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastňuje na transakcii predstavujúcej daňový podvod.
32. Žalovaný záverom napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že vzhľadom na dôvody žalobcovho odvolania a s poukazom na žalovaným uvádzanú judikatúru posudzoval predovšetkým otázku, či na základe objektívnych skutočností zistených v daňovom konaní bolo možné urobiť spoľahlivý záver o tom, že žalobca ako zdaniteľná osoba vedel alebo mal vedieť, že posudzované plnenia zakladajúce právo na odpočet dane boli súčasťou konania zneužitia práva. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca musel vzhľadom na všetky okolnosti objektívne zistené správcom dane vedieť, že predmetné plnenia sú súčasťou zneužitia práva a ak si aj svojej účasti v reťazci nebol vedomý, mal pri rozumnej miere opatrnosti prijať také opatrenia, ktoré by jeho účasť na takomto konaní vylúčili, resp. by jej predišli. Podľa žalovaného žalobca spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že splnil zákonné podmienky pre odpočet DPH v zmysle zákona o DPH tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.
33. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
38. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona je faktúrou každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.
39. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu "vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 6, k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66, o) meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a alebo § 69aa, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa.
40. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
42. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
43. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
44. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
45. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
46. Správny súd pripomína, že preukazovanie relevantných skutočností v daňovom konaní nie je orientované iba na preverovanie výsledku, t.j. reálnu existenciu dodaných tovarov alebo služieb. Pre účely uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH nepostačuje dokázať, že niečo sa zrealizovalo, dodalo alebo poskytlo, ale rovnako dôležité je preukázať, že dielo zrealizoval alebo službu dodal či poskytol práve ten konkrétny (a nie iný) subjekt, ktorý je deklarovaný na príslušnej faktúre ako dodávateľ (k tomu bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžf/16/2014). Je preto plne legitímne, ak správca dane dokazovanie orientuje aj k jednotlivým prvkom celého procesu vedúceho k výsledku a k osobe skutočného dodávateľa tovaru alebo služby a následne vyhodnotí, či dôkazy získané a vykonané v daňovom konaní verifikujú tvrdenia daňového subjektu alebo im táto kvalitatívna vlastnosť chýba.
47. Správny súd považuje za dôležité upriamiť pozornosť na judikatúru týkajúcu sa rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázky dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013 „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ Správny súd považuje za vhodné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015, podľa ktorého „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“ Z novších výsledkov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ...“ Napokon správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017, v ktorom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi.“ V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.“
48. Z vyššie citovaných ako aj ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konaniu vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016).
49. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je v časti namietajúcej neuznanie práva na odpočet DPH na podklade faktúry č. 2711153, vystavenej spoločnosťou G20 s.r.o., nedôvodná. V kontexte tvorenom vyššie citovanými rozhodnutiami NS SR, aplikujúc ich na prejednávaný prípad, správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili, resp. ako nedostatočné vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní k uplatneniu práva na odpočet DPH na podklade faktúry č. XXXXXXX, vystavenej spoločnosťou G20 s.r.o., je potrebné považovať za odôvodnený zisteným skutkovým stavom a za právne korektný. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Žalobca okrem faktúry č. XXXXXXX nepredložil v daňovom konaní žiadny ďalší relevantný dôkaz, ktorým by sa preukázalo, že dodávku tovaru uskutočnil subjekt uvedený na faktúre. Ako už zdôraznil žalovaný, žalobca nepreukázal, ako sa nakontaktoval na dodávateľa, či s ním predtým už obchodoval, či a akým spôsobom si ho preveril, či s ním ešte následne obchodoval, t.j. či pristupoval k uskutočneniu zdaniteľného plnenia zodpovedne. Nepredložil žiadne objednávky, obchodnú korešpondenciu, ani neposkytol žiadne iné informácie, ktoré by pomohli objasniť okolnosti dohodnutia deklarovaného zdaniteľného obchodu či jeho priebeh. To, že u dodávateľa G20 s.r.o. nebolo možné preukázať vznik daňovej povinnosti z dôvodu nemožnosti vypočuť zástupcu dodávateľa pre korešpondenčnú nekontaktnosť, je skutočnosťou, ktorú síce nemožno dávať za vinu žalobcovi, avšak súčasne treba uviesť, že nemožnosť dopracovať sa k uvedenému dôkazu neprenáša dôkazné bremeno na správcu dane (1Sžf/4/2016). Keďže správca dane nespochybňoval existenciu tovaru, ktorý mal byť podľa faktúry č. XXXXXXX dodaný žalobcovi, je možné súhlasiť s daňovými orgánmi, podľa ktorých by uskutočnenie fyzickej ohliadky tovaru, ktorú požadoval žalobca, nebolo relevantným dôkazom potvrdzujúcim identitu skutočného dodávateľa.
50. V časti namietajúcej neuznanie práva na odpočet DPH na podklade faktúry č. 20150028 vystavenej spoločnosťou OFN s.r.o. považuje správny súd správnu žalobu za dôvodnú. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôrazňoval formálne nedostatky predmetnej faktúry. Podľa názoru správneho súdu faktúra vo svojej podstate predstavuje potvrdenie, ktoré deklaruje uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Nie je právnym titulom (dôvodom) na obchodné plnenie, ale len vyjadrením, že zdaniteľné plnenie sa prijalo alebo sa prijalo peňažné protiplnenie pred prijatím samotného zdaniteľného plnenia. Faktúrou sa preto len deklaruje obchod, ktorý sa v skutočnosti udial. Platí však, že faktúra je odrazom materiálneho (skutočného) plnenia. Preto aj prípadné obsahové (formálne) nedostatky faktúry ešte nezakladajú dôvod na odopretie nároku na odpočet DPH z uskutočneného zdaniteľného plnenia.
51. Žalovaný pomerne podrobným výkladom ustanovení Obchodného zákonníka o prokúre spochybnil spôsobilosť B. D. zaväzovať spoločnosť OFN s.r.o. činnosťami deklarovanými faktúrou č. 20150028, nakoľko fakturované služby podľa žalovaného nespadajú pod pojem „prevádzka podniku“ a rovnako nesúvisia s prevádzkou podniku. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že uvedené úvahy sú síce akceptovateľné, ale pre kontrolované zdaniteľné obdobie (november 2015) právne bezvýznamné, nakoľko B. D. bola prokuristkou spoločnosti OFN s.r.o. od 12.12.2015 do 11.10.2016. Súčasťou administratívneho spisu sú však aj dve generálne plné moci, jedna zo dňa 15.08.2015, druhá zo dňa 19.11.2015, ktorými spoločnosť OFN s.r.o., zastúpená konateľom K. I., splnomocňuje B. D. na „všetky právne úkony“, pričom v každej z týchto plných mocí je uvedené, že nemajú obmedzenú dobu platnosti. V prípade existencie týchto plnomocenstiev, za situácie, že správca dane zotrval na prezentovaných pochybnostiach, či služby dodané žalobcovi fyzicky B. D. ako splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti OFN s.r.o., môžu byť považované za formálne dodané touto spoločnosťou, bolo potrebné vypočuť K. I., konateľa dodávateľa v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu. V prípade korešpondenčnej nekontaktnosti využiť iné možnosti zabezpečenia tejto osoby na výsluchu (predvedenie). Ak tak správca dane neučinil a K. I. k okolnostiam obchodov medzi spoločnosťou OFN s.r.o. a žalobcom nevypočul, je jeho záver o nepreukázaní dodania služieb deklarovaným dodávateľom predčasný, založený na nedostatočnom zistení skutkového stavu. Obdobne správny súd považuje za predčasnú úvahu daňových orgánov o tom, že pri participácii Y. A. ako subdodávateľského subjektu časti služieb dodaných žalobcovi nie je preukázané, že táto osoba vykonala služby vyplývajúce z niektorých výkonových listov v mene spoločnosti OFN s.r.o. Za týmto účelom bolo potrebné Y. A. vypočuť v procesnom postavení svedka. V administratívnom spise je síce úradný záznam o tom, že správca dane sa Y. A. neúspešne pokúšal telefonicky kontaktovať na čísle, ktoré mu poskytla B. D., avšak nie je zrejmé, či využil aj iné možnosti zabezpečenia tohto svedka. Z administratívneho spisu totiž nevyplýva vyčerpávajúca snaha informačne vyťažiť B. D. k osobným údajom tejto svedkyne, napr. vyžiadaním si adresy pobytu alebo mailovej adresy. B. D. pritom pri výsluchu uviedla, že je so Y. A. v stále aktívnom kontakte. Aj konateľ žalobcu pri svojom výsluchu uviedol, že Y. A. pozná a vie o tom, že spolupracuje s B. D. a že subdodávateľsky spolupôsobila pri realizácii služieb dodaných žalobcovi. Pre nezabezpečenie vyššie uvedených dôkazov sú aj úvahy žalovaného o prípadnej vedomosti žalobcu o jeho účasti na zneužívajúcom konaní v zmysle ním obsiahlo citovanej judikatúry NS SR a SD EÚ predčasné. Až po ich zabezpečení a vykonaní bude môcť žalovaný korektne vysloviť právny záver o tom, ktorými konkrétnymi dôkazmi bola preukázaná vedomosť žalobcu o jeho prípadnej účasti na zneužívajúcom konaní vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu dodanému spoločnosťou OFN s.r.o.. Uvedené je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca, limitovaný v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení absenciou tých vyhľadávacích oprávnení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosťou daňových orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Ak sa argumentuje, že tu k podvodu alebo k zneužitiu práva došlo, ak daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vymenujú niektoré skutočnosti (dôkazy) majúce preukazovať existenciu zneužívajúceho konania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdia v súvislosti s otázkou možnej ne/vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní, je potrebné bez takéhoto posúdenia závery daňových orgánov považovať za predčasné, t.j. nepreskúmateľné. Žalovaný na str. 17 napadnutého rozhodnutia síce uvádza, že žalobca musel vedieť „vzhľadom na všetky okolnosti“ zistené správcom dane, že predmetné plnenia sú súčasťou zneužitia práva, neponúka však konkrétny výpočet týchto okolností. Za dôkaznej situácie, kedy žalobca aj B. D. v podstate potvrdili dodanie deklarovaných služieb aj ich rozsah, keď konateľ žalobcu vnímal B. D. v tom čase ako osobu oprávnenú konať za spoločnosť OFN s.r.o., keď je k dispozícii plná moc oprávňujúca B. D. na „všetky právne úkony“ za spoločnosť OFN s.r.o., keď daňové orgány nespochybňujú existenciu dodaných služieb ani ich následnú využiteľnosť na uskutočňovanie vlastných zdaniteľných plnení žalobcu, je rezultát žalovaného o tom, že žalobca „musel vedieť“ o svojej účasti na zneužívajúcom konaní, argumentačne neudržateľný.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní sa žalovaný bude riadiť právnym názorom správneho súdu vysloveným vyššie. V naznačenom smere doplní dokazovanie za účelom ustálenia, či došlo k fakturovanému plneniu v mene spoločnosti OFN s.r.o. uvedenej na faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2015 prostredníctvom B. D. a Y. A.. Následne vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti, vrátane vyporiadania sa k otázkou vedomosti žalobcu o jeho prípadnej účasti na zneužívajúcom alebo podvodnom konaní vo vzťahu k DPH.
53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
54. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.