Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/65/2018

Potvrdené rozhodnutím 3To/133/2019
„Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného S. L. pre prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 08. januára 2020 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 02. 2019 sp. zn. 5T/65/2018, a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. L. z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného S. L., pre prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 20. 02. 2019 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný S. L., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom M.. G. XXXX/XX, R.,

uznáva sa za vinného, preto že

v období od mesiaca august 2015 do 16. 06.2016 v katastrálnom území S. U. na parcele registra C č. XXXX/X a XXXX/XX, okres R. uskutočňoval stavbu „prestavba rekreačnej chaty“, ktorá nie je jednoduchou stavbou alebo drobnou stavbou v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)a na zrealizovanie ktorej sa v zmysle stavebného zákona požaduje stavebné povolenie, bez povolenia príslušného stavebného úradu, pričom nie je vlastníkom pozemku par. č. číslo XXXX/X, ktorý čiastočne zastaval stavebnou činnosťou, pričom tento patrí viacerým vlastníkom v užívaní a správe Urbársko-komposesorátskej spoločnosti - p.s. S. U., XXX XX S. U., ktorá v tomto rozsahu nemohla užívať a v stavebných prácach pokračoval aj napriek tomu, že bol dňa 20.10.2015počas vykonania štátneho stavebného dohľadu na mieste stavby podľa § 102Stavebného zákona vyzvaný, aby zastavil všetky stavebné práce na nepovolenej stavbe a aj napriek tomu, že dňa 25.11.2015 vydala obec S. U., spoločný obecný úrad - Odbor stavebnej správy pod číslom Z. rozhodnutie, ktorým zastavila všetky stavebné práce na stavbe, ktoré si prevzal dňa 02.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2015, pričom ani toto rozhodnutie nerešpektoval a v stavebných právach pokračoval s tým, že bola dokončená dostavba zimnej záhrady, zrealizované vonkajšie schodisko, jeho prestrešenie a obmurovanie, ukončená prístavba z juhovýchodnej strany, zrealizovaný okapový chodník, nádrž s vodou, spevnená štrková plocha a stavba terasy zámkovou dlažbou

teda

- bez stavebného povolenia postavil časť stavby, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobil tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku,

- maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách a v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonával práce, úpravyalebo inak pokračoval v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,

čím spáchal

- prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona,

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 31. 05. 2018 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/392/16/6611obžalobu na S. L. pre prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Trestného zákona.

Obžalovaný S. L. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že využíva svoje právo a odmietol vypovedať. Na základe uvedeného preto v zmysle § 258 ods. 4 Trestného zákona bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom poučení uviedol, že využíva § 34 Trestného poriadku a ku skutku nevypovedal.

Poškodený M. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že je predsedom Urbárskeho spoločenstva S. U.. Na stavbe sa robila stavebná úprava, keď šiel okolo, pýtal sa jedného zamestnanca, že čo sa tam robí, a povedal mu, že obžalovaný rozširuje chatu. Išiel na obecný úrad zistiť, čo sa deje, oni o ničom nevedeli, rozprával sa aj so svedkom Š., ktorý o tom tiež nič nevedel, tak následne podal oznámenie a začal konať Stavebný úrad, pretože to bolo na ich pozemku. On bol prítomný pri všetkých konaniach, na prvom obžalovaný povedal, že sa nevyjadrí, jemu povedal, že je silný hráč, aby si s ním nezačínal, a na druhom jednaní odmietol podpísať zápis. Ak si dobre spomenul, tak išlo o parcelu XXXX/ X, mal k tomu aj doklady, pričom parcela je vo vlastníctve urbárskej spoločnosti. Obžalovaný bol vyzvaný, aby pozastavil činnosť, čo neuposlúchol, stavbu dokončil celú, odmietol podpísať zápis. V máji 2016 bol poškodený prítomný na mieste, stavba bola už prakticky dokončená. Obžalovaný argumentoval tým, že prvý geometrický plán bol zmätočný, že to kúpil od železničnej spoločnosti, ale na liste vlastníctva to nemal uvedené. Raz hovoril, že to bude rekreačná chata, potom, že to bude tábor, pokiaľ vie, tak má asi tri izby hore, postavil tam schodisko, osadil tam bez povolenia aj novú žumpu, upravil svojvoľne parkovisko. Nemá to svoj vodovod ani kanalizáciu, preto písali aj žiadosť na hygienu do R.. Obžalovaný povedal, že si to postaví, a ich ignoroval. Parcela je vedená ako lesný pozemok, bol tam plánový lesný sklad na manipuláciu s drevom, tam to už teda nemohli robiť, pretože tam postavil schodisko, ktoré je blízko zvážnice, a pri manipulácii s drevom hrozí jeho poškodenie, preto žiadajú o jeho odstránenie. Obžalovaný aj odkúpil podiel v spoločenstve, bol na valnom zhromaždení, kde chcel odkúpiť pozemok za 15,- Eur, ako bol pôvodne ohodnotený, oni ale dali návrh na vyššiu cenu, lebo povedali, že to môže urobiť každý, že si postaví stavbu a potom odkúpi pozemok, s čím ale obžalovaný nesúhlasil, svoj návrh stiahol, preto sa o tom ani nehlasovalo.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že obžalovaný je členom pozemkového spoločenstva. Ten pozemok bol mierny svah, obžalovaný ho zrovnal. Vpredu, kde obžalovaný spravil parkovisko, tak to využívali ako sklad dreva, a kde je prístavba, to nevyužívali, lebo DEPO si tam v minulosti postavilo rekreačnú chatu, čiže to nemohli užívať. V blízkosti chaty obžalovaného sú aj ďalšie chaty, asi jedenásť. Pozemok sa využíval na manipuláciu s drevom roky dozadu. Poškodený poznal chatu aj predtým, ako ju nadobudol obžalovaný. Predtým tam schodisko nebolo, to vybudoval obžalovaný, predtým tam bol prístupový chodník.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že sa tam nedávala nová žumpa, 300 metrov od chaty je zakopaný vagón, 300 metrov je vedená aj kanalizácia, ktorá je funkčná. Chata nebola vo vlastníctve DEPA, ale spoločnosti CARGO, od nich ju kúpil. Schodisko neupravoval, bolo postavené v roku 1962, on ho len prestrešil, čo je možné odstrániť za tri hodiny. Sú tam ďalšie tri chaty vo vzdialenosti 5 metrov, hora je v súčasnosti vyťažená, teda v nej nie je možné ťažiť, nemohli by ani teda poškodiť schodisko pri manipulácii s drevom.

Svedkyňa L.. V. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že je starostkou obce S. U.. O celej veci sa dozvedeli na podnet Urbárskeho spoločenstva, išlo o podnet na zdokumentovanie a prešetrenie údajne nepovolenej stavby. Na základe toho iniciovali Štátny stavebný dozor, na ktorý v zmysle zákona povolali kvalifikovanú osobu, svedka A.. Š.. Následne veci prebiehali tak, ako je to uvedené v spisoch. Na bližšie okolnosti si už ale presne nepamätala. Na mieste stavby boli minimálne dvakrát, pričom sa snažili vec argumentovať a dohodnúť sa, ale akékoľvek dohody, napr. o odkúpenie pozemku, tak zo strany obžalovaného ku nim nedošlo. Až po vykonanom stavebnom dozore bol podaný návrh na stavebné povolenie, pričom stavebník bol vyzvaný na jeho doplnenie, pretože išlo o neúplné podanie, následne bolo konanie prerušené, pretože stavebník nedoručil všetky potrebné doklady, a potom sa už zaoberali podnetom na Okresnú prokuratúru. Bolo vydané aj rozhodnutie o zastavení stavby. Ona osobne bola aj na mieste stavby, komunikovali s obžalovaným, poškodeným, aj s pánom Š. ohľadne legislatívnych noriem, a vždy sa snažili dospieť k dohode a stavebníkovi vyhovieť, ale nestretlo sa to s pozitívnou odozvou. Po vydaní rozhodnutia o zastavení prác sa pokračovalo v prácach. Podľa jej vedomostí bol prerobený interiér, bočné schodisko, pozemkové úpravy v okolí. Z miestnych pomerov vedela, že nehnuteľnosť by v súčasnosti nemala byť obývaná, neprebieha tam žiadna činnosť, ani stavebná, ani ubytovacia. Kolaudačné rozhodnutie nebolo vydané.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že aktuálne platný územný plán obce S. U. bol schválený v septembri 2018. Pred ním bol územný plán pôvodný, z roku 2003, a mal 12 doplnkov, až do roku 2014. Po roku 2014 teda mala obec územný plán z roku 2003 s 12 doplnkami, ale neboli už robené nové doplnky a pracovalo sa na obstaraní nového územného plánu. V rámci nového územného plánu bolo územie P. riešené podľa nej ako rekreačná chatová oblasť.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorá uviedol, že po podaní stavebného povolenia mal súhlas obce, pretože stavebný úrad mu vyrúbil dvojnásobok poplatku, teda vo výške 100,- Eur, ktorý zaplatil. Potreboval vypracovať projekt, oslovil asi 4 ľudí, ale nebol úspešný, pretože išlo o malý rozsah prác a architektov zaujímajú iné zákazky. Potom už obec a urbárske spoločenstvo konalo tak, ako konalo.

Svedok A.. M. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že je zamestnancom Mesta R., obec S. U. má s mestom R. zmluvu o výkone stavebného úradu, pričom prišla výzva z obce S. U., aby sa spravil štátny stavebný dohľad. Ten sa zrealizoval a zistilo sa, že sa realizuje stavba bez stavebného povolenia. Pri dohľade bol prítomný aj obžalovaný, aj sa dohodli, ako sa bude postupovať, že podá dodatočné stavebné povolenie, že pristúpi k odkúpeniu pozemku, lebo podnet prišiel od vlastníka pozemku. Spravil sa teda dohľad, obžalovaný povedal, že si to dá do poriadku, tak sa čakalo asi tri mesiace, ale potom povedal, že si nebude nič vysporadúvať, a aby robili, čo majú. Bolo teda prerušené stavebné konanie, obžalovaný bol vyzvaný, aby doložil potrebné doklady. Pri rokovaniach aj zástupca vlastníkov pozemku uviedol, že oni sú ochotní sa dohodnúť, aby obžalovaný prišiel na členskú schôdzu. Tiež bolo vydané aj rozhodnutie o zastavení stavby, tá stavba v prvej fáze pri prvom dohľade bola v štádiu hrubej stavby, a pri tom druhom dohľade to bolo už skoro dokončené. Obžalovaný sa vyjadril, že ide o prestavbu rekreačnej chaty, potom uvádzal, žeby tam chcel penzión, tiež spomínal, že rokoval s primátorkou mesta R., žeby tam bol tábor pre deti. Vedel o tom, že bolo pokračované v prácach aj po vydaní rozhodnutia o zastavení prác.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že stavebný zákon, pokiaľ si pamätal, definoval pojem jednoduchej stavby v § 139b. stavba obžalovaného v zmysle stavebného zákona nie je jednoduchou stavbou, lebo prístavba je dvojpodlažná, nebol ani spravený geometrický plán, podľa neho je to viac ako 300 metrov štvorcových. Nevedia, či je to stavba na individuálnu rekreáciu, pretože nebolo oznámené, na aký účel bola stavba postavená, a na aký účel má byť užívaná.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa Ing. Jarmila Kaššová, ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že trvá na záveroch znaleckého posudku, podľa nej posudok aj zodpovedá na dosť otázok, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní. Jej boli v uznesení položené 4 otázky, na ktoré odpovedala, mala k dispozícii spis, bola v kontakte so svedkom A.. Š., ktorý jej poskytol fotodokumentáciu zo stavebných dohľadov, spojila sa aj s predchádzajúcim vlastníkom, spoločnosťou CARGO, ktorá jej poskytla znalecký posudok na stavbu z roku 2004, teda bola schopná odpovedať na položené otázky. V posudku je aj fotodokumentácia z pôvodného stavu, teda sa dá posúdiť rozsah vykonaných prác. Podľa jej názoru prejednávaná stavba nie je ani jednoduchá, ani drobná stavba, a neslúži ani na individuálnu rekreáciu, teda na realizovanie akýchkoľvek stavebných prác je potrebné vydanie stavebného povolenia. Čo sa týka kódu číslo XX na LV, tak to je údaj, ktorý sa prenáša do údajov katastrálneho úradu, vždy sa vychádza z dokladov, ktoré poskytne stavebný úrad, vychádza sa z kolaudačného rozhodnutia, teda je tu uvedený kód 20 a k nemu popis - rekreačná chata. To sa prenáša asi od roku 1962 alebo 1963, kedy bola stavba prvýkrát skolaudovaná. Čo sa týka rozdelenia stavieb na bytové a nebytové, tak bytové sú tie, ktoré sú určené na trvalé bývanie, všetky ostatné sú nebytové, ako napr. hotely a penzióny.

Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemala k dispozícii kolaudačné rozhodnutie, nebolo ani potrebné na zodpovedanie položených otázok. V stavebnom zákone nie je definícia stavby na individuálnu rekreáciu, tam takéto drobné definície nie sú, tie sú uvedené v iných číselníkoch. Nedá sa povedať, aká by bola v zmysle stavebného zákona stavba slúžiaca na individuálnu rekreáciu, pretože podľa stavby môže ísť aj o jednoduchú stavbu, alebo nie. Jeden starý číselník uvádzal aj stavbu na individuálnu rekreáciu, v súčasnosti ale majú platný číselník štatistického úradu, v zmysle ktorého predmetná stavba je definovaná ako ostatné zariadenia na krátkodobé pobyty, teda stavba sa zaraďuje do tejto triedy. Po starom išlo aj o chaty na individuálnu rekreáciu, ale bol vypracovaný prevodník na nový číselník, a tam boli definované len ako jednobytové budovy, pričom aj ona, ako aj znalec v roku 2004, začlenili túto stavbu do kategórie ostatné stavby na individuálne pobyty. Nikde nie sú určené ani definované parametre pre stavbu na individuálnu rekreáciu, niekedy to bolo, ale bolo to obmedzené na 80 metrov štvorcových, teda už len ohľadne výmery by nešlo o stavbu na individuálnu rekreáciu. Spomínaný číselník štatistického úradu je vydávaný pre potreby stavebných úradov, znalcov, projektantov, na zatriedenie stavieb, pretože štatistický úrad o tom vedie evidenciu, preto každá stavba sa zatrieďuje pre potreby štatistického úradu. Číselník nezohľadňuje to, či ide o jednoduchú stavbu, alebo nie, pretože štatistický úrad to nepotrebuje, tieto veci sú potom definované v stavebnom zákone.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že oslovil štátny archív, kde má doklad o tom, že v roku 1962 bola plánová na predmetných základoch veranda, zabudované nosníky sú z roku 1962, ale nedopátral sa ani k stavebnému povoleniu, ani kolaudačnému rozhodnutiu. Sú tam teda staré nosníky. Pokračoval v stavbe len preto, že bolo zlé počasie, hrozilo poškodenie stavby, tak spravil ten prístrešok. On by vo Veľkej Lúke nikdy nepodnikal, spomínané účely stavby sú len dohady, chata slúži pre jeho rodinu, on len postavil prístrešok, ktorý bol povolený v roku 1962, teraz ho zrealizoval.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok A. A., ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná z lyžovania a zo športu už roky. Robil mu nejaké rekonštrukcie, stavebné práce, aj na rekreačnej chate. Týkalo sa to strešných krytín, tie sa vymenili a zachoval sa pôvodný stav a realizovala sa tam veranda, kde sa použila pôvodná konštrukcia na pôvodných základoch. Išlo o oceľovú konštrukciu, potom sa to celé uzavrelo, tým sa to ukončilo, nič zložité sa tam nerobilo. On už ďalšie práce nerobil, na starosti mal tie hrubé stavby. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa tam realizovalo nejaké schodisko. Keď začal robiť on, boli tam zložené betónové nosnice, boli rozpadnuté, bolo to naľavo pri chate.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že on realizoval staré nosníky, tie sa použili aj na prestrešenie, bola to stará oceľová konštrukcia, to sa prekrylo, a potom sa tam dávalo len výplňové murivo. Nosníky tvorili aj strechu, to bolo staré, odstraňovala sa z nich hrdza a dával sa nejaký náter. Základy sa nekopali, za chatou smerom k lesu bol starý betónový základ, a vpredu boli betónové pätky, tak sa nemuseli kopať základy. Vzadu za chatou sa nerealizovali stavebné práce, tam boli pôvodné základy, čo sa týka nejakého murovania, to on nerealizoval. On začal tou strechou, pretože sa to muselo prekryť, aby nedochádzalo ku nejakým škodám, potom tam robil tú konštrukciu, kým tam bol on, tak tam nikto iný nebol. Tá stará „áčková“ konštrukcia buď bola už demontovaná, keď tam on prišiel, už tam nijaká nebola, nevedel, čo všetko tam bolo pôvodné, k tomu sa nevedel vyjadriť.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že oceľových konštrukcií tam bolo viac, 4 nosníky a 4 stĺpy ostali, teraz tam už nie je žiadny bodrel, v šesťdesiatom štvrtom sa tam mala stavať oceľová konštrukcia, 4 nosníky teda ostali, ostatné je odvezené.

K tejto výpovedi sa vyjadril aj poškodený, ktorý uviedol, že asi pred dvomi mesiacmi, keď šiel po hore, tak tam boli tie staré nosníky.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 12/2017 Ing. Jarmily Kaššovej, zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že predmetná stavba je začlenená medzi pozemné stavby, podľa účelu ide o nebytovú budovu, a zaraďuje sa medzi ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty. Nejde o jednoduchú ani drobnú stavbu, a na uskutočnenie takejto stavby, ako aj na jej zmeny sa vyžaduje stavebné povolenie. Prístavbami vykonanými súčasným vlastníkom došlo k zväčšeniu zastavanej plochy budovy rekreačnej chaty o 126 m2. Podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zasahuje stavba svojimi časťami do parcely C-KN č. XXXX/X - lesný pozemok.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica zo štátneho stavebného dohľadu (č.l. 134 - 158), kúpna zmluva (č.l. 158 - 160), výpis LV (č.l. 161 - 176), Zmluva o pozemkovom spoločenstve (č.l. 177 - 190), žiadosť o odkúpenie pozemku (č.l. 191), zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia (č.l. 198 - 200), inzerát (č.l. 203 - 205), potvrdenie o zápise spoločenstva (č.l. 208 - 209), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 220 - 223), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 249), potvrdenie zo štátneho archívu (č.l. 250), fotodokumentácia (č.l. 251), geometrický plán (č.l. 263 - 265).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Obžalovaný síce svoju vinu od začiatku trestného stíhania popiera, aj keď vo veci odmietol vypovedať, z jeho vyjadrení je zrejmé, že je presvedčený o tom, že neporušil žiadny zákon pri realizácii stavebných úprav na rekreačnej chate. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol opakovane upozorňovaný na to, že na stavebné práce, ktoré vykonával, bolo v zmysle zákona potrebné stavebné povolenie. Taktiež mu boli známe závery štátneho stavebného dohľadu, ktoré ale nerešpektoval. Rovnako tak mu bolo doručené rozhodnutie o zastavení stavby, ktoré aj nadobudlo právoplatnosť, a napriek ktorému v stavebných prácach naďalej pokračoval. Zo stavebného zákona, výsluchu znalkyne, ako aj zo samotného znaleckého posudku je zrejmé, že nešlo o jednoduchú, ani drobnú stavbu, a na jej realizáciu bolo potrebné stavebné povolenie. Zo znaleckého posudku taktiež jednoznačne vyplýva, že podľa geometrického plánu č. 109/2015 zasahuje stavba svojimi časťami do parcely C-KN č. XXXX/X - lesný pozemok, ktorý je vo vlastníctve viacerých vlastníkov, a v užívaní a správe Urbársko- komposesorátskej spoločnosti - p.s., S. U.. Obžalovaný teda bez stavebného povolenia, ktoré bolo na realizované stavebné práce potrebné, postavil časť stavby, ktorá zasahuje do pozemku, ktorý nie je v jeho vlastníctve, a tým spôsobil vážnu ujmu na právach vlastníka pozemku. Vlastnícke právo sa pritom v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, a každý vlastník má právo s predmetom vlastníctva nakladať a užívať ho. Je evidentné, že vlastníci tento pozemok užívať nemôžu, keďže je zastavaný, a tiež bude zrejme problematické takýto pozemok napr. predať, keďže na ňom sčasti stojí cudzia stavba. Vykonaným dokazovaním bola síce preukázaná snaha obžalovaného všetky záležitosti ohľadne jeho stavby dať do súladu so zákonom, avšak táto jeho snaha nebola premenená do žiadneho relevantného výsledku. Naopak, napriek právoplatnému rozhodnutiu o zastavení stavby v stavebných prácach naďalej pokračoval. Súd preto uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.

V zmysle § 277 ods. 2 Trestného poriadku súd odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dôkazu - výsluch svedka L.. C. N., pretože podľa názoru súdu z dovtedy vykonaného dokazovania bol skutkový a právny stav objasnený v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, pričom súd ale vyhovel návrhu obžalovaného a vypočul ním navrhnutého svedka A. A., ktorý sa podieľal na stavebných prácach.

K obhajobe obžalovaného súd konštatuje, že v zmysle stavebného zákona nešlo o jednoduchú stavbu, ako sa to snažil prezentovať, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, a taktiež je zrejmé, že nemohol konať v dobrej viere, keďže mu tieto skutočnosti boli známe, čo vyplynulo z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, ako aj právoplatného rozhodnutia o zastavení stavby. Taktiež bola vyvrátená jeho obhajoba, že stavba slúži pre jeho potreby, a potreby jeho rodiny. Z listinného dôkazu - inzerátu na č.l. 203 je zrejmé, že stavba bola ponúkaná ako penzión pre 30 až 50 osôb, s doplnkovými službami, čo zrejme nie sú potreby rodiny obžalovaného. S poukazom na žalovaný skutok, s poukazom na platné zákony v čase realizácie stavby je tiež irelevantné, či pôvodné stavebné povolenie, resp. projekt, počítal s terasou, schodiskom, a inými súčasťami stavby, keďže v čase realizácie stavebných práv boli tieto vykonávané v rozpore s platným právom.

Podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 348 ods. 1 písm. l) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný S. L. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a ods. 1 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Trestného zákona, pretože bez stavebného povolenia postavil časť stavby, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobil tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku, a maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách a v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonával práce, úpravy alebo inak pokračoval v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom na uvedené potom trestná sadzba trestu odňatia slobody v tomto prípade predstavuje 8 mesiacov až 2 roky.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že sa v minulosti dopustil 17 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol 1 krát súdne trestaný, ešte v roku 1974, pričom sa naňho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere8mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 16 mesiacov. Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože ho odsúdil za viac trestných činov. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.