Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO 31 383 408, právne zast. advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanej: maloletá Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X., zastúpená zákonným zástupcom (otcom): D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, X., o zaplatenie 146,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09. marca 2017, sp.zn. 30C/701/2015-42, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 146,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 146,67 eur od 22.01.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku odvolací súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 146,67 eur s príslušenstvom, z dôvodu dlžného poistného a o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 788 ods. 1, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecne dôvodil, že žalobca odvodzoval svoje právo na žalovanú sumu z poistného vzťahu so žalovanou. Uzatvorenie zmluvy preukazoval listinným dôkazom, a to návrhom poistnej zmluvy zo dňa 16.6.2013, ktorý podpísal otec žalovanej, a poistkou č. 110/123056-9, pričom v žalobe uviedol, že poistná zmluva zanikla dňa 21.1.2014 pre neplatenie poistného bez akejkoľvek bližšej konkretizácie. K žalobe pripojil výzvu zo dňa 11.12.2013, v ktorej žalovanej oznamuje, že poistné je uhradené len do 1.10.2013, vyzýva ju na zaplatenie nedoplatku 120,- eur v lehote jedného mesiaca, ktorá plynie od piateho dňa od prevzatia tejto výzvy odosielajúcim poštovým podnikom, spolu s upozornením, že ak dlžné poistné nezaplatí včas, poistenie zanikne uplynutím jednomesačnej lehoty, pričom poisťovňa má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. V oznámení o zániku poistenia sa konštatuje, že poistná zmluva zanikla v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 21.1.2014. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že otec maloletej žalovanej D. U. uzavrel za žalovanú poistnú zmluvu a následne prestal plniť mesačné poistné. Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci nemal súd za preukázané, že k zániku poistenia došlo dňa 21.1.2014, tak ako to tvrdí žalobca, nakoľko z citovaného ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že jednomesačná lehota pre zánik poistenia plynie od doručenia výzvy, ktorú skutočnosť žalobca v konaní právne relevantným spôsobom nepreukázal (ani netvrdil). Podľa názoru súdu prvej inštancie v prejednávanej veci excesívne konanie zástupcu vyžaduje ochranu zastúpeného. I keď uzatvorenie poistnej zmluvy za žalovanú jej zákonným zástupcom sa považuje za bežnú vec a nepotrebuje schválenie súdom, vzhľadom na dôsledky správania zástupcu (dlh maloletej) jeho právny úkon (opomenutie plnenia poistného), za bežnú vec už nemožno považovať a pre jeho platnosť (ukončenie poistnej zmluvy) je nutné schválenie súdom. Pokiaľ k takémuto schváleniu nedošlo (žalobca to netvrdil), je tento právny úkon neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a nárok uplatnený žalobou proti žalovanej nemohol teda ani vzniknúť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že úspešná žalovaná má voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, avšak s poukazom na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu, že vzhľadom na dôsledky správania zástupcu (dlh maloletej), jeho právny úkon (opomenutie plnenia poistného) za bežnú vec na rozdiel od uzavretia poistnej zmluvy už nemožno považovať a pre jeho platnosť teda platnosť ukončenia poistnej zmluvy je nutné schválenie súdom. Nesprávny je záver súdu, že pokiaľ k takémuto schváleniu právneho úkonu nedošlo, je tento právny úkon neplatný podľa ust. § 39 a nárok uplatnený žalobou proti žalovanej nemohol vzniknúť. Opomenutie platenia poistného je potrebné považovať za právnu skutočnosť, resp. podmienku ustanovenú právnou normou, ktorá spôsobí vznik, zmenu alebo zánik právnym vzťahov. K vzniku alebo zániku právneho vzťahu je treba, aby nastala určitá skutočnosť predpokladaná právnou normou a táto skutočnosť v tomto prípade bola naplnená nesplnením povinnosti zaplatiť dohodnuté minimálne poistné, čím bola naplnená hypotéza právnej normy ustanovená v § 801 ods. 2 OZ. Zánik poistenia teda nastal v dôsledku nesplnenia povinnosti zaplatiť poistné priamo zo zákona. Schváliť právny úkon -opomenutie nejakého konania nie je možné a v prípade, ak by súd schvaľoval takéto nekonanie, musel by schvaľovať vlastne úmysel zákonného zástupcu porušiť zmluvné povinnosti. Žalobca má za to, že súd môže schváliť len dispozitívny právny úkon zákonného zástupcu, avšak nie konanie resp. nekonanie zákonného zástupcu, ktoré spôsobuje zánik poistenia priamo zo zákona. Ak by aj súd mal za to, že nedošlo k platnému skončeniu poistnej zmluvy, potom zmluva naďalej trvá a teda žalobca by mal nárok na zaplatenie poistného nie iba za obdobie, za ktoré požaduje jeho zaplatenie, ale od neplatenia poistného až dodnes. Odvolateľ pripomenul, že žalovanej bola až do zániku poistenia poskytnutá poistná ochrana v zmysle uzavretej poistnej zmluvy, ktorú súd považuje za platne uzavretú a toto ani nie je medzi stranami sporné. Z uvedeného je možné logicky vyvodiť oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie poistného za dobu trvania poistnej zmluvy. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 01.10.2013 do 21.01.2014, teda do zániku poistnej zmluvy, ktorý nastal na základe ustanovenia § 801 ods. 2 OZ. Pokiaľ súd konštatuje v odôvodnení, že nemal za preukázané, že k zániku poistenia došlo dňa 21.01.2014, nakoľko z ust. § 801 ods. 2 je zrejmé, že jednomesačná lehota pre zánik poistenia plynie od doručenia výzvy (pričom žalobca nepredložil dôkaz o jej doručení žalovanému), k tomuto odvolateľ uvádza, že právny zástupca žalobcu nedisponoval v čase začatia konania a nemá k dispozícií ani k dnešnému dňu takýto doklad, avšak opätovne poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní si uplatňuje nárok na zaplatenie poistného za obdobie trvania poistenia (poistnej zmluvy), preto na preukázanie dôvodnosti nároku na zaplatenie poistného nie je nevyhnutné dokladať súdom vyžiadanú výzvu. Ak by totiž súd dospel k záveru, že žalobca zánik poistenia nepreukázal, poistenie byť trvalo naďalej a o to viac by nárok žalobcu na dojednané poistné plnenie zostal zachovaný. Nepatrilo by mu iba vtedy, ak by žalovaný tvrdil, že poistenie zaniklo skôr, ako v deň tvrdený žalobcom a teda ak by bol deň zániku poistenia sporný, pričom tieto skutočnosti by bol povinný preukázať práve žalovaný. Odvolateľ pritom poukazuje na to, že prípadné tvrdenie žalovaného o tom, že poistenie nezaniklo alebo zaniklo neskôr ako v deň tvrdený žalobcom, by v tom prípade bolo len na prospech žalobcu, ktorý by tak bol oprávnený žiadať zaplatenie poistného za dlhšie obdobie. V danom prípade žalovaný nárok žalobcu ani deň zániku poistenia žiadnym spôsobom nerozporoval. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 146,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy istiny od 22.01.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania tak prvoinštančného ako aj odvolacieho.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, teda strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , vzhľadom k potrebe zopakovania dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1 vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavil iba žalobca, preto odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti žalovanej, resp. jej zákonného zástupcu ( § 180 v spojení s § 378 ods. 1 a to v medziach odvolania žalobcu celú vec, pretože od napadnutého výroku rozsudku vo veci samej bolo závislým i rozhodnutie o trovách konania, a vyhodnotením dokazovania dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30C/701/2015 bolo zaplatenie sumy 146,67 eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bol záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal zánik poistnej zmluvy dňom 21.01.2014, ako to tvrdil žalobca.

7. Po vykonanom dokazovaní odvolací súd posúdil argumentáciu odvolateľa ako dôvodnú, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

8. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

9. Podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

10. Podľa ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

11. Žalobca listinnými dôkazmi (návrhom poistnej zmluvy a vystavenou poistkou) nesporne preukázal, že maloletá žalovaná v zastúpení zákonným zástupcom uzavrela so žalobcom platnú poistnú zmluvu Euro poistenie so začiatkom poistenia 01.07.2013. V zmluve bolo dohodnuté poistné 40,- eur, ktoré sa žalovaná zaviazala platiť mesačne poštovou poukážkou, koniec poistenia bol dohodnutý na 01.07.2043. Žalovaná spočiatku poistné uhrádzala a následne prestala platiť, ktorú skutočnosť žalovaný preukázal predložením poštového poukazu o zaplatení prvej sumy 40,- eur a interným výpisom žalobcu z účtu poistnej zmluvy, ktorý sumarizuje jednotlivé predpisy a platby, poukázané na túto zmluvu. Žalovaná má do dnešného dňa uhradené poistné iba do 01.10.2013. Vzhľadom k neplneniu záväzkov zo zmluvy žalobca dňa 11.12.2013 zaslal žalovanej upomienku s upozornením na vzniknutý nedoplatok na poistnom (v tom čase vo výške 120,- eur) a vyzval ju na úhradu dlžného poistného najneskôr v lehote jedného mesiaca, ktorá plynie od piateho dňa od prevzatia tejto výzvy s tým, že ak dlžné poistné nezaplatí včas, poistenie v zmysle § 801 ods. 2 zanikne uplynutím jednomesačnej lehoty. Dňa 24.01.2014 žalobca zaslal žalovanej oznámenie o zániku poistenia ku dňu 21.01.2014 o 00:00 hod. nakoľko na predchádzajúcu výzvu nereagovala a súčasne vyčíslil dlžné poistné, ktoré poisťovni prináleží do zániku poistenia v sume 146,67 eur, ktorú sumu ju aj vyzval uhradiť. Hoci žalobca k týmto písomnostiam nedoložil listinný dôkaz preukazujúci, kedy bola výzva zo dňa 11.12.2013 protistrane doručená, odvolací súd nepovažoval žalobcom tieto skutočnosti za sporné, nakoľko žalovaná dátum zániku poistenia a ani ostatné tvrdenia žalobcu nerozporovala.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôvodil, že nemá preukázané, že k zániku poistenia došlo dňa 21.1.2014 tak ako to tvrdí žalobca, nakoľko nepreukázal, kedy došlo k doručeniu výzvy, hoci zákon v ustanovení § 801 ods. 2 plynutie jednomesačnej lehoty pre zánik poistenia viaže na doručenie výzvy. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil. Treba vychádzať z ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V prejednávanej veci žalovaná ani jej zákonný zástupca žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprela, ani sa k veci vôbec nevyjadrila. V sporovom konaní potom súd nemá čo vykonávať dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Pokiaľ teda žalobca v tomto spore tvrdil, že poistný vzťah, ktorý preukázateľne vznikol, a z ktorého si žalovaná preukázateľne neplnila riadne svoje záväzky, zanikol dňom 21.01.2014 v dôsledku skutočnosti, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, súd nemal dôvod si tieto jeho tvrdenia neosvojiť a v meritórnom rozhodnutí z nich nevychádzať, zvlášť keď podľa názoru odvolacieho súdu z ničoho v konaní nevyplýva, že by tu mohli byť dôvodné pochybnosti o pravdivosti týchto nesporných tvrdení. Tvrdenia žalobcu totiž nie sú v žiadnom rozpore s predloženými dôkazmi, i keď konkrétny termín skončenia poistného vzťahu z dôkazov nemožno priamo overiť doručenkou potvrdzujúcou deň doručenia výzvy poisťovne.

13. Keďže žalovaná má uhradené poistné iba do 01.10.2013, žalobca v zmysle § 803 ods. 1 má právo na zaplatenie poistného za dobu do zániku poistenia, teda do 21.1.2014, po dobu počas ktorej bola žalovanej poskytnutá poistná ochrana. Výška dlžného poistného 146,67 eur pozostáva z poistného za mesiace október až december 2013 a alikvótnu časť mesiaca január 2014. Keďže žalovaná nepreukázala, že by žalovanú sumu čo len sčasti uhradila, z vykonaného dokazovania odvolací súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne a preto súd žalobcovi tento nárok priznal v celom rozsahu. Za nesprávny treba považovať záver prvoinštančného súdu, ktorý neplatnosť prípadného skončenia poistného vzťahu vyvodzoval z absencie schválenia právneho úkonu súdom, pretože takýto záver súdu nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Odvolací súd zhodne s odvolateľom považuje zánik poistenia v prípade o aký v spore išlo, za zákonom stanovený následok, ktorý bez ďalšieho nastane po naplnení podmienok predpokladaných ustanovením § 801 ods. 2 OZ, teda zo zákona a neprichádza do úvahy schvaľovanie opomenutia platenia poistného súdom.

14. Keďže žalovaná je so splnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi v omeškaní, má žalobca zároveň nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej istiny a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania žalovanej. Má tak nárok na úrok z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvým dňom omeškania bol u každej mesačnej splátky poistného deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie príslušnej splátky, avšak zo žalobcom predložených dôkazov presné dátumy splatnosti dotknutých mesačných splátok nevyplývajú. Vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby ECB v rozhodnom období, výška zákonných úrokov z omeškania do 13.11.2013 predstavovala 5,50% ročne a od uvedeného dátumu 5,25% ročne. Pokiaľ si žalobca žalobou uplatnil úrok z omeškania z celej istiny dňom nasledujúcim po zániku poistnej zmluvy, teda od 22.01.2014 až do zaplatenia vo výške 5,50%, požadoval úroky vyššie, než mu ( počítané z celej priznanej sumy) patrili, preto mu súd priznal úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 5,25% ročne a vo zvyšku žalobu zamietol.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ust. § 388 zmenil, keď považoval nárok žalobcu za dostatočne preukázaný v ním žalovanej výške istiny ako aj priznaného úroku z omeškania zo žalovanej sumy a keďže bol žalobca v spore prevažne úspešný a jeho neúspech bol iba v nepatrnej časti, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu aplikujúc ustanovenie § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

16. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .