Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-426-2018.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/426/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, o návrhu navrhovateľa: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXXX O., L., zastúpený JUDr. Zuzanou Reguli, advokátkou so sídlom Jašíkova 2, 821 04 Bratislava, vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX Z., zastúpenej procesným opatrovníkom Mestskou časťou Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, na odvolanie W. V. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.05.2018, č.k. 22Ps/13/2015-369, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 10.05.2018, č.k. 22Ps/13/2015-369 obmedzil spôsobilosť na právne úkony W. V., nar. XX.XX.XXXX vo vzťahu k nehnuteľnému majetku, s ktorým nie je spôsobilá nakladať ani ho akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, a vo vzťahu k lekárskej starostlivosti tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej psychiatrickej liečbe. Za opatrovníka W. V. ustanovil Mestskú časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, ktorá je oprávnená a povinná rozhodovať o jej psychiatrickej liečbe a zastupovať ju pri právnych úkonoch, v spôsobilosti na ktoré je obmedzená. Opatrovníkovi uložil povinnosť podávať príslušnému súdu správu o výkone svojej funkcie vždy k 01.05. a 01.11. v každom roku. Vyslovil, že trovy dôkazov platí štát. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 10 ods. 1, 2, § 27 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 248 ods. 1, 2, § 239, § 240 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u W. V. sú naplnené predpoklady na jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony, keď táto trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a to trvalou bludovou poruchou, v dôsledku ktorej nie je vôbec schopná robiť právne úkony týkajúce sa jej psychiatrickej liečby a nehnuteľného majetku, a zároveň je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v jej záujme. Konštatoval, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z výsluchu účastníkov konania a svedkyne R. L., znaleckého posudku č. 73/2016 zo dňa 02.11.2016 vypracovaného ustanovenou znalkyňou MUDr. X. W., ktorá bola v konaní aj vypočutá, znaleckého posudku č. 98/2017 zo dňa 18.08.2017 vypracovaného znalkyňou MUDr. N. M. v rámci trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava V pod ČVS: ORP-963/1-VYB- B5-2016, psychiatrickej a psychologickej znaleckej expertízy zo dňa 06.11.2014 vypracovanej v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde v M. v Z., uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.10.2015, č.k. 49Pu/12/2015-19, v zmysle ktorého došlo zo zákonných dôvodov k prevzatiu W. V. do ústavu zdravotníckej starostlivosti, lekárskej prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 06.11.2015, výpisu z registra priestupkov W. V. ako aj obsahu ďalšieho spisového materiálu. S poukazom na absolútnu nekritickosť W. V. k jej duševnému stavu a jej neschopnosť uvedomovať si svoje ochorenie považoval za potrebné ju obmedziť v spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k jej psychiatrickej liečbe. Zároveň rozhodol o jej obmedzení v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s nehnuteľným majetkom, keďže by u nej v dôsledku bludných predstáv mohlo dôjsť k nerozvážnej dispozícii s týmto majetkom a z toho vyplývajúcemu ohrozeniu jej bývania. Pokiaľ ide o nakladanie W. V. s jej hnuteľným majetkom a finančnou hotovosťou, resp. jej vystupovanie pred štátnymi a správnymi orgánmi, dospel k záveru, že realizácia týchto práv pre ňu nepredstavuje žiadne významné riziko, a teda nie sú dané dôvody na jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony v tomto smere. Uviedol, že zásah do uvedených práv W. V. neodôvodňujú ani je kverulanstké sklony (podávanie udaní), keď štátne a správne orgány majú možnosť posúdiť jej aktuálny duševný stav a využiť dostupné prostriedky na jej ochranu. Pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka W. V. prihliadol na to, že podľa vyjadrenia znalkyne je potrebné, aby táto požívala k osobe opatrovníka dôveru. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi ani alternatívne navrhnutej opatrovníčke, jej dcére R. L. zjavne nedôveruje a iný vhodný príbuzný nebol zistený, za opatrovníka jej ustanovil Mestskú časť Bratislava - Petržalka. Vo vzťahu k opatrovníkovi navrhnutému W. V., jej príbuznému M. V., ktorý dňa 07.03.2017 vyslovil predbežný súhlas so svojím ustanovením za opatrovníka, konštatoval, že z jeho postoja a počínania bolo evidentné neuvedomenie si vážnosti a rozsahu jej ochorenia ani obsahu funkcie opatrovníka, keď sa ani na opakované predvolania súdu prvej inštancie nedostavil na pojednávanie. V súlade s požiadavkou výkonu kontroly opatrovníctva uložil ustanovenému opatrovníkovi povinnosť podávať správy o výkone jeho funkcie. Vzhľadom na to, že vykonané dokazovanie považoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci, ďalšie návrhy W. V. na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. O trovách dôkazov rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP a o trovách konania podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k nehnuteľnému majetku a lekárskej starostlivosti podala v zákonnej lehote odvolanie W. V. žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony ako bezdôvodný zamietne. Súdu prvej inštancie vytkla, že nevykonal a nevyhodnotil všetky potrebné dôkazy tak, aby ochránil jej práva. Predovšetkým sa podľa jej názoru vôbec nezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľ ju psychicky a fyzicky týra, nadáva jej, vyhráža sa jej únosom, smrťou a odvezením do blázinca, na čoho základe na neho niekoľkokrát podala trestné oznámenie na políciu aj prokuratúru. Uviedla, že navrhovateľ sa o ňu trvale nestará a iba sa pokúša získať jej byt. Poukazovala tiež na správanie jej dcéry R. L., ktorá je voči nej drzá a na pojednávaní hovorila samé lži. Vyjadrila sa, že s ňou vedie spor o ublíženie na zdraví v Z., pretože ju zbila a zlomila jej rebrá. Namietala zaujatosť znalkyne MUDr. X. W. ako aj skutočnosť, že súd prvej inštancie napriek jej návrhu neustanovil ďalšieho znalca. Ako dôvod zaujatosti označila nepravdivé tvrdenia znalkyne, že „pije, droguje a fajčí“. Uviedla, že dobrovoľne chodí na pravidelné lekárske prehliadky, na čoho preukázanie k svojmu odvolaniu pripojila lekársku správu psychiatra MUDr. W. W. zo dňa 22.06.2018, v zmysle ktorej trpí organickou poruchou s bludmi, je pokojná, neohrozuje seba ani svoje okolie a vytvára dojem „sociálnej úzdravy“. Zdôraznila, že svoj byt nepredáva, pretože by nemala kde bývať. Vyjadrila sa, že si sama hospodári, vie sa o seba postarať a pozná aj právne dôsledky svojho konania.
4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu W. V. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní podrobne preskúmal naplnenie predpokladov na obmedzenie W. V. v spôsobilosti na právne úkony, postupoval v záujme ochrany jej práv a jej spôsobilosť na právne úkony obmedzil iba v nevyhnutnej miere. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že W. V. trpí duševných ochorením trvalého charakteru, ktoré ovplyvňuje jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, vedie u nej k poruchám správania a kverulantskému konaniu v podobe opakovaných trestných oznámení a výrazne emočného správania voči najbližšiemu okoliu, čo je evidentné aj v podanom odvolaní. Námietky W. V. voči znaleckému posudku znalkyne MUDr. X. W. č. 73/2016 zo dňa 21.11.2016 považoval za nedôvodné, keď aj ďalšie dôkazy korešpondovali so závermi predmetného znaleckého posudku. Poukázal na skutočnosť, že uvedené nebránilo W. V. v predložení súkromného znaleckého posudku, o čom bola súdom prvej inštancie aj poučená na pojednávaní konanom dňa 10.03.2017. Jej tvrdenie o pravidelnej liečbe uvedené v odvolaní označil za nepravdivé, keď z jej výsluchu na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 10.05.2018 vyplynulo, že v roku 2017 navštívila psychiatrickú ambulanciu MUDr. W. W., avšak v liečbe nepokračovala. K odvolaniu pripojená lekárska správa psychiatra W.. W. W. zo dňa 22.06.2018 podľa jeho názoru nie je dôkazom, ktorý by menil skutkový stav, keď nepreukazuje, že by W. V. naďalej netrpela ochorením diagnostikovaným znalkyňou, resp. že by sa pravidelne liečila a užívala lieky. Vo vzťahu k „sociálnej úzdrave“ W. V. konštatovanej psychiatrom uviedol, že ani vykonané znalecké vyšetrenie nepoukázalo na jej kognitívny (sociálny) deficit, na čo súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aj prihliadol.
5. Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu W. V. uviedol, že vzhľadom na jej duševnú poruchu zistenú znalkyňou MUDr. X. W. považuje podané odvolanie za bezpredmetné.
6. W. V. v priebehu odvolacieho konania doručila dňa 28.08.2018 súdu prvej inštancie a dňa 29.10.2018 odvolaciemu súdu ďalšie podania, v ktorých opätovne vyjadrila svoje podozrenie, že navrhovateľ sa ju pokúša pripraviť o byt podobne, ako sa o to v minulosti v Z. snažila jej dcéra R. L., pričom ju chcel za daným účelom dostať na psychiatrické oddelenie. Uviedla, že navštevuje lekára a lieči sa v súlade s jeho pokynmi, čo podložila pripojenými lekárskymi správami psychiatra MUDr. W. W. zo dňa 27.07.2018 a zo dňa 06.09.2018, v zmysle ktorých naďalej trpí organickou poruchou s bludmi, je pokojná, neohrozuje seba ani svoje okolie.
7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), dospejúc k záveru, že odvolanie Márie Janovej nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval správne, keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony W. V., majúc za preukázané, že táto trpí psychickou poruchou trvalého charakteru, z dôvodu ktorej jej bolo potrebné poskytnúť ochranu vo forme jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď na základe vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, dospel k záveru, že W. V. trpí trvalou bludovou poruchou, v dôsledku ktorej je úplne nekritická k svojmu duševnému stavu. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom obmedzenia W. V. v spôsobilosti na právne úkony určeným súdom prvej inštancie, ktorým zasiahol do jej právnej sféry iba v miere nevyhnutnej na zabezpečenie jej ochrany, a to výlučne v súvislosti so zabezpečením jej psychiatrickej liečby a v časti nakladania s jej nehnuteľným majetkom, resp. jeho zaťažovania, aby nerozvážnou dispozíciou s daným majetkom neohrozila svoje bývanie.
11. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky W. V., tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Vo svojom odvolaní namietala predovšetkým zaujatosť znalkyne MUDr. X. W., iba z dôvodu, že táto mala nepravdivo uviesť, že užíva alkohol, drogy a fajčí. Uvedené tvrdenie sa však nezakladá na pravde, keď ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku č. 73/2016 zo dňa 21.11.2016 naopak konštatovala, že u W. V. nezistila príznaky nadmerného užívania alkoholu ani závislosti od návykových látok. Vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu W. V. na doplnenie znaleckého dokazovania kontrolným znaleckým posudkom sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, ktorý s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania nepovažoval za potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, keďže aj ostatné vykonané dôkazy, vrátane znaleckého posudku MUDr. N. M. č. 98/2017 zo dňa 18.08.2017, korešpondovali so závermi znaleckého dokazovania vykonaného ustanovenou znalkyňou MUDr. X. W.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že W. V. bola súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 10.03.2017 poučená aj o možnosti predložiť ako dôkaz súkromný znalecký posudok, čo však neurobila. Pokiaľ ide o lekárske správy psychiatra MUDr. W. W., ktoré W. V. pripojila k svojmu odvolaniu, resp. ďalším podaniam, z týchto nevyplýva, že by po vyhlásení napadnutého rozhodnutia došlo k výraznejšej zmene jej zdravotného stavu, keď naďalej trpí organickou poruchou s bludmi, z dôvodu ktorej ju súd prvej inštancie obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Vo vzťahu k nedôvere W. V. k navrhovateľovi, jej synovi O. L. a jej dcére R. L. prejavenej v odvolaní (tvrdenia o jej údajnom fyzickom a psychickom týraní z ich strany, resp. o domnelej snahe navrhovateľa pripraviť ju o byt) odvolací súd uvádza, že táto bola súdom prvej inštancie vzatá do úvahy pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka.
12. Vzhľadom na to, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, v danom prípade okrem odvolaním priamo napadnutého výroku I preskúmal aj správnosť výrokov II a III, ktoré s odvolaním napadnutým výrokom priamo súvisia. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti za vecne správny, keď súd prvej inštancie zohľadnil prejavenú nedôveru W. V. k jej najbližším príbuzným, t.j. navrhovateľovi, jej synovi O. L. a jej dcére R. L., a za opatrovníka v rozsahu určeného obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony jej ustanovil Mestskú časť Bratislava - Petržalka.
13. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).