Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-64-2021.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/64/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 947 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému G. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. D.. H. XXX/XX, XXX XX Ž. Q. F., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 621,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 621,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
- zo sumy 92,82 Eur od 26.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 106,28 Eur od 26.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 118,07 Eur od 24.04.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 89,99 Eur od 24.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 77,36 Eur od 25.06.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným dňa 27.05.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 621,10 Eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky pod referenčným číslom XXXXXXXXXX vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 na žalobcu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v znení dodatku. Na základe zmluvy poskytol postupca žalovanému telekomunikačné služby, ktoré žalovanému vyúčtoval predloženými faktúrami, ktorú žalovaný napriek upozorneniam neuhradil.
2. Dňa 19.07.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp.zn.:33Up/657/2021, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 621,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia, spolu s trovami konania vo výške 201,06 Eur.
3. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica podľa § 10 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov, žalobcu o tejto skutočnosti upovedomil a vyzval ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 10 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.
5. Po doručení návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní postúpil vec dňa 09.09.2021 na prejednanie tunajšiemu súdu.
6. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Dňa 21.09.2021 vydal súd opätovne platobný rozkaz č. k.: 23Csp/64/2021-38 ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 621,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia, spolu s trovami konania vo výške 207,03 Eur.
8. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom, a to ani prostredníctvom polície nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, súd uznesením zo dňa 21.12.2021 zrušil vydaný platobný rozkaz a následne podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil dňa 04.01.2022 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
9. Podľa § 116 ods. 3 CSP, súd doručoval ďalšie písomnosti žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov.
10. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
12. Podľa § 297 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur.
13. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 21.01.2022, ktoré bolo v tento deň vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
17. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
18. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 17.10.2017 bola medzi hmotnoprávnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, a to podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb podľa platného cenníka. Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Dňom uzatvorenia zmluvy bol žalovanému aktivovaný zvolený program služieb. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby a poplatky v súlade s platným cenníkom celkovou sumou 484,52 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 136,58 Eur, ktorá bola vyúčtovaná degresívnym spôsobom s prihliadnutím na dĺžku plnenia zmluvy, a to predloženými faktúrami, ktoré žalovaný neuhradil. Dňa 03.12.2020 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou právny predchodca postúpil na žalobcu pohľadávky voči žalovanému z predložených faktúr v celkovej výške neuhradenej istiny 621,10 Eur, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2020. Žalobca výzvou zo dňa 23.03.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
19. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu založený uzavretou zmluvou o poskytovaní verejných služieb je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť nielen podľa príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ale aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služby konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Druhou zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 OZ, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 524 ods. 1,2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
21. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 43 a nasl. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ sprístupnil a poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti zvolené služby v rozsahu špecifikovanom v zmluve. Žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu zvolených služieb uvedenú v cenníku, ktorú mu žalobca vyfakturoval predloženými faktúrami. Napriek tomu, že podľa uzavretej zmluvy a § 43 ods. 1 písm. a), a ods. 12 písm. b) zákona č.351/2011 Z.z. bol žalovaný povinný uhradiť cenu poskytnutých služieb, žalovaný vyfakturované sumy v celkovej výške 484,52 Eur neuhradil. Nakoľko na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného bola v zmluve platne dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, porušil zmluvné povinnosti, vzhľadom na čo vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 136,58 Eur, pri ktorej určení žalobca zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť dohodnuté zmluvné povinnosti, a ktorú stanovil degresívnym spôsobom v zmysle uzavretej zmluvy. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný dlžnú sumu, čo i len čiastočne uhradil, ani nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb zanikol, hoci aj iným spôsobom ako splatením. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok a oznámením o postúpení, z ktorých vyplýva, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide, a je teda vlastníkom predmetných pohľadávok s príslušenstvom s poukazom na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, pričom žalovaný vyfakturované sumy neuhradil, preto má súd za to, že žaloba o zaplatenie poskytnutých služieb bola podaná dôvodne. Súd preto podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté
služby a titulom zmluvnej pokuty, vyúčtovaných v zmysle predložených faktúr v súlade s predloženým cenníkom poskytovaných služieb.
22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu nasledujúcemu po splatnosti faktúry. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 26.02.2019 bola vo výške vo výške 0,00 % ročne Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, preto žalobca má nárok voči žalovanému i na zaplatenie úrokov z omeškania z fakturovanej čiastky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti až do zaplatenia, a to vo výške tak ako bola uplatnená žalobcom, keď bola uplatnená v správnej výške úrokovej sadzby úrokov z omeškania.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.: 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn.: 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn.: 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).