Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-11-2022.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Subarea
5Co/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobcu Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. XXX/XX, zastúpeného Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 2A, IČO 51 757 184 proti žalovanému Urbár - pozemkové spoločenstvo Beluša, so sídlom Beluša, J. Kráľa 754/13, IČO 00 629 910, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 13C/61/2021-94 zo dňa 25. novembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia /výrok I./ a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, že každý člen žalovaného, Urbáru - pozemkové spoločenstvo Beluša má pri rozhodovaní zhromaždenia pomer hlasov, aký mu patrí podľa podielu na spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 9 ods. 4 v spojení s § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C., obec C., okres S. a na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. D., obec F. Q., okres Púchov, ktoré nehnuteľnosti sú tzv. spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Žalovaný je pozemkovým spoločenstvom, a teda právnickou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona, ktoré bolo založené vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Dňa 21.08.2021 sa uskutočnilo zasadnutie zhromaždenia žalovaného, ktorého programom bolo okrem iného aj hlasovanie o návrhu na zmenu zmluvy o spoločenstve. Na uvedenom zasadnutí zhromaždenia boli prijaté uznesenia, ktorými sa zaviedli zmeny zmluvy o spoločenstve v časti výkonu práv urbárnikov a ktoré predstavujú imanentný zásah do práv urbárnikov a popierajú samotný charakter a inštitút pozemkových spoločenstiev v zmysle zákona. Samotné zhromaždenie nebolo ani uznášaniaschopné, pričom pri určovaní počtu hlasov sa vychádzalo zo skutočností, ktoré sú v príkrom rozpore so zákonom, a to zrejme iba za účelom, aby bol dosiahnutý protiprávny stav spočívajúci v nezákonnom prijatí uznesení, ktorými sa zásadne porušujú a okliešťujú práva urbárnikov. Uznesením č. 8/2021 sa schválila zmena zmluvy o spoločenstve v článku VII bod 1 s názvom „Valné zhromaždenie“, a to nasledovne: „Každý člen spoločenstva má pri hlasovaní jeden hlas.“ Takáto úprava je v príkrom rozpore s ustanovením § 15 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 4 zákona, ako aj primárnymi právami spoluvlastníka spoločnej veci. Z uvedených ustanovení zákona jednoznačne vyplýva, že každému urbárnikovi pri rozhodovaní zhromaždenia spoločenstva patrí pomer hlasov zodpovedajúci jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Nie je možné za žiadnych okolností zmeniť úpravu práv a povinností členov žalovaného tak, že členovia by mali právo podieľať sa na hlasovaní o najnákladnejších otázkach fungovania žalovaného a jeho hospodárení, a to každý iba jedným hlasom, bez ohľadu na to, aký veľký podiel na spoločnej nehnuteľnosti majú. Je zrejmé, že takýmto spôsobom by došlo k možnosti zneužívania menšiny, keďže
aj urbárníci s minimálnym podielom na spoločnej nehnuteľnosti by mohli ľahko prehlasovať urbárníkov s podstatným (väčšinovým) podielom na spoločnej nehnuteľnosti. Takáto úprava práv a povinností je v príkrom rozpore s účelom zákona, s jeho kogentnými ustanoveniami, ako aj princípmi vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka v platnom znení a predstavuje podstatný zásah do ústavných práv urbárnikov. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené preto už od začiatku zasadnutia zhromaždenia namietal platnosť uznesení, ktoré boli na ňom prijaté a ako prehlasovaný vlastník bol nútený obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti dotknutých uznesení. Nakoľko podľa žalobcu aplikácia neplatných uznesení, ktorá bude realizovaná do okamihu právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu, spôsobí v rámci činnosti, fungovania a hospodárenia žalovaného nezvratné škody a ujmu. Žalobca musel pristúpiť aj k podaniu tohto návrhu, keďže je potrebné dočasne upraviť pomery v žalovanom, a to až do času, pokiaľ sa právoplatne rozhodne o žalobe o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia. Pri akomkoľvek najbližšom zasadnutí zhromaždenia budú jeho zvolávatelia postupovať podľa nezákonných ustanovení zmluvy o spoločenstve a určovať hlasy tak, ako bolo prijaté uznesením č. 8. Uznesenia, ktoré budú prijaté takýmto protiprávnym spôsobom budú jednoznačne vykazovať vecné vady spôsobujúce ich neplatnosť. Aj napriek tejto skutočnosti, je však zrejmé, že na základe predmetných uznesení budú realizované kroky, ktoré môžu mať zásadný negatívny vplyv na fungovanie žalovaného a v dôsledku čoho môže dôjsť aj k nezákonnému nakladaniu s majetkom žalovaného. Ak by aj navrhovateľ voči všetkým takto prijatým uzneseniam podal vždy žalobu o určenie ich neplatnosti, je zrejmé, že až do rozhodnutia súdu o každej takejto žalobe, by bol vytvorený priestor pre neoprávnené hospodárenie s majetkom žalovaného v neprospech urbárnikov, ako aj vykonávanie činnosti a úkonov, ktoré by takéto neplatné uznesenia umožňovali. Predmetné účinky uznesení by však mohli byť pre žalovaného ako aj samotných urbárnikov nezvratné, najmä ak by na základe nich došlo k neoprávnenému nakladaniu s majetkom žalovaného, ktorý by následne nebolo možné vymôcť späť. Naliehavosť a nevyhnutnosť tohto návrhu je preto podľa žalobcu daná okrem vyššie uvedeného aj tým, že žalobca ako podielnik nemá iné možnosti, ako sa domôcť toho, aby pri ďalších zasadnutiach zhromaždenia, ktoré budú nasledovať až do rozhodnutia vo veci samej, bolo hlasovanie realizované v súlade so zákonom a nie podľa nezákonných zmien zmluvy o spoločenstve. Okrem uvedeného je zrejmé, že žalovanému nehrozí žiadna zásadná škoda alebo ujma, ak dôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia v zmysle tohto návrhu, keďže až do prijatia uznesenia č. 8 boli hlasovacie práva členov žalovaného aj zmluvou o spoločenstve určené podľa podielov na spoločnej nehnuteľnosti a ako žalobca niekoľkokrát uviedol aj v tomto návrhu, takéto usporiadanie vyplýva zo samotného zákona.
2. Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu pripojil súd zistil, že podľa výpisu LV č. XXXX v k.ú. C., obec C., okres S. a č. XXX v k.ú. D., obec F. Q., okres S. je žalobca podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností parcely registra C a parcely registra E nachádzajúcich sa na týchto listoch vlastníctva. Zmluvou o spoločenstve s právnou subjektivitou mal súd za osvedčené, že členom Urbáru - pozemkového spoločenstva Beluša sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorú tvoria pozemky zapísané na LV č. XXXX a XXXX v k. ú. C. a na LV č. XXX v k. ú. D.. Zo Zápisnice z Valného zhromaždenia Urbáru, Pozemkového spoločenstva Beluša, konaného dňa 21.08.2021 je osvedčené, že predsedajúci JUDr. Z. oboznámil prítomných, že zhromaždenie je uznášaniaschopné (zúčastnení členovia s počtom hlasov 50,09 % z celkového počtu hlasov). Zároveň oboznámil prítomných, že 1,87% hlasov tvoria neprededené podiely, ktoré sa pri rozhodovaní zhromaždenia nezohľadňujú, a teda nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov tvorí 49,07 % hlasov. Taktiež je osvedčené, že valné zhromaždenie okrem iného schválilo uznesenie č. 6/2021 týkajúce sa zmien zmluvy o spoločenstve týkajúce sa bližšej úpravy ponukovej povinnosti a uplatnenia predkupného práva, proti ktorému hlasoval žalobca s podielom 0,24%. Valné zhromaždenie schválilo aj uznesenie č. 8/2021 týkajúce sa zmeny zmluvy o spoločenstve týkajúce sa hlasovania v spoločenstve, proti ktorému hlasoval žalobca s podielom 0,24% a zdržal sa A. A. s podielom 1,27%. Uznesenie č. 6/2021 bolo schválené podielom 50,65% a uznesenie č. 8/2021 bolo schválené podielom 49,38%. Zo žaloby žalobcu zo dňa 29.10.2021 (vedenej na súde pod sp. zn. 6C/62/2021) je osvedčené, že žalobca sa voči žalovanému domáha určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 21.08.2021 a to č. 2/2021, 5/2021, 6/2021, 7/2021 a 8/2021, ktoré boli prijaté na zasadnutí zhromaždenia Urbáru - pozemkové spoločenstvo Beluša. Uznesením súdu č. k. 13C/54/2021-76 zo dňa 15.10.2021 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi Mgr. Z. Z. do špecifikovaných dokumentov a odovzdať mu kópie dokumentov a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 28.10.2021 je zrejmé, že právny zástupca žalobcu osobne žiadal na základe vyššie uvedeného (v ods. 6) uznesenia vydanie dokladov špecifikovaných v tomto rozhodnutí od predsedu žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí mu tieto dokumenty odmietli vydať.
3. Tieto skutočnosti súd posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na využitie požadovaného procesného inštitútu odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. Naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami je osvedčená z hľadiska skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, na ktorých túto zakladá len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia - žalobcu, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve ním požadovaným neodkladným opatrením. V danej veci žalobca naliehavosť požadovanej úpravy pomerov medzi stranami sporu odvodzuje a zakladajú primárne na tvrdení o vzniku možnej hypotetickej ujmy, vzniku možných (v súčasnosti neexistujúcich) predpokladov, že na základe predmetných uznesení budú realizované kroky, ktoré môžu mať zásadný negatívny vplyv na fungovanie žalovaného a v dôsledku čoho môže dôjsť aj k nezákonnému nakladaniu s majetkom žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalobca využil svoje oprávnenie vyplývajúce z § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. a namietal sčítavanie počtu hlasov, zákonnosť prijatých uznesení valného zhromaždenia a podal žalobu o určenie neplatnosti prijatých uznesení valného zhromaždenia Urbár - pozemkové spoločenstvo Beluša zo dňa 21.08.2021, ktoré sa týkajú pomeru hlasov každého člena Urbáru - pri rozhodovaní zhromaždenia má mať každý člen pomer hlasov, aký mu patrí podľa podielu na spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 9 ods. 4 v spojení s § 15 ods. 2 zákona, nie je sama o sebe dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení nim požadovanom, nakoľko doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté o neplatnosti ním napadnutých uznesení valného zhromaždenia v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/62/2021, t. j. toho času nie je možné považovať prijaté uznesenia za protizákonne a všetky tvrdenia žalovaného budú predmetom dokazovania vo veci samej v konaní 6C/62/2021. Pokiaľ žalobca tvrdí, že právne úkony žalovaného realizované v súčasnosti valným zhromaždením (napr. disponovanie s majetkom žalovaného) a tento majetok žalovaného, by následne nebolo možné vymôcť späť, súd môže len konštatovať, že žiadne konkrétne úkony žalovaného resp. jeho súčasných orgánov žalobca neuvádza a ani nepreukázal tak, že valné zhromaždenie vykonáva alebo mieni vykonať akékoľvek úkony nesúce znaky nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami alebo majetkom žalovaného, čím by došlo k ohrozeniu práv žalobcu ako podielnika žalovaného ani že by jeho konaním mohlo dôjsť k nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujme na strane žalobcu. Z týchto súd nevzhliadol žiaden dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu v znení navrhovanom žalobcom.
4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli trovy konania.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho je napadnuté rozhodnutie nesprávne. Súd prvej inštancie nijako nepreskúmaval, že predsedajúci valného zhromaždenia žalovaného prítomných členov žalovaného na zhromaždení dňa 21.08.2021 oboznámil o tom, že neprededené podiely sa pri hlasovaní valného zhromaždenia nezohľadňujú a teda súd vôbec bližšie neskúmal aké neprededené podiely sa z hlasovania na valnom zhromaždení žalovaného vylučujú a nezohľadňujú. Súd sa tak s otázkou uznášaniaschopnosti predmetného valného zhromaždenia žalovaného dostatočne nezaoberal a riadne nevysporiadal. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na využitie požadovaného procesného inštitútu odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. S tým žalobca nesúhlasí. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia riadne a dostatočne odôvodnil a osvedčil. V návrhu uviedol, že na zasadnutí valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 21.08.2021 došlo k prijatiu viacerých zmien v zmluve
o spoločenstve žalovaného v rozpore so zákonom. Ide o priame porušenie práva žalobcu, ktoré súd ignoruje s odkazom na všeobecný výklad inštitútu neodkladného opatrenia. Žalobca v podanom návrhu vyjadril aj obavu z možného ďalšieho protiprávneho konania zo strany žalovaného a tiež uviedol, že na základe neplatne prijatých uznesení budú môcť byť žalovaným realizované kroky, ktoré by mohli mať zásadne negatívny vplyv na fungovanie žalovaného v dôsledku čoho by mohlo dôjsť aj k nezákonnému nakladaniu s majetkom žalovaného. Žalobca bližšie konkretizoval aj situácie (napr. každoročné rozhodovanie o rozdelení podielu na zisku, nezákonné rozhodovanie o zmenách zmluvy o spoločenstve, voľba členov orgánov žalovaného nespĺňajúca zákonné náležitosti a pod.), v ktorých tomu tak môže byť a tak sa žalobca nestotožňuje ani s tvrdením súdu, že žiadne konkrétne úkony žalovaného resp. jeho súčasných orgánov žalobca vo svojom návrhu neuviedol a ani nepreukázal, že valné zhromaždenie vykonáva alebo mieni vykonať akékoľvek úkony nesúce znaky nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami alebo majetkom žalovaného, čím by došlo k ohrozeniu práv alebo k ujme na strane žalobcu. Uvedené tvrdenie súdu nie je správne nakoľko, žalobca vo svojom návrhu príkladmo uviedol viaceré situácie, ktoré hrozia a mohli by mať zásadne negatívny dopad na fungovanie žalovaného ako aj na práva a oprávnené záujmy žalobcu. Už len samotné prijatie zmien zmluvy o spoločenstve v rozpore so zákonom, ktorými sa okrem iného zaviedla rovnosť hlasov urbárnikov v rozpore so základnými princípmi podielového spoluvlastníctva v súkromnom práve a porušuje právo žalobcu rozhodovať o spoločnom majetku v takom rozsahu, aký mu podľa veľkosti jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti patrí. Okrem uvedeného žalobca uvádza ďalšie porušenie práv urbárnikov, o ktorom sa dozvedel. Pokiaľ súd rozhodoval o podanom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný sa rozhodol urbárnikom vyplatiť dividendu v sume, ktorá nezodpovedá aktuálnej veľkosti podielov týchto urbárnikov na spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný sa napríklad rozhodol vyplatiť urbárnikovi Mgr. Z. Z. dividendu vo výške 9.558 eur (t.j. sume zodpovedajúcej 19,591 %, ktoré tento urbárnik mal koncom roka 2020) miesto sumy zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 25,873 %, ktorý tento urbárnik ku dňu konania sa predmetného zasadnutia zhromaždenia žalovaného mal a tak rozhodol o rozdelení podielu na zisku v rozpore so zákonom a zmluvou o spoločenstve. Žalobca nesúhlasí s tým, že by odvodzoval a zakladal svoj návrh len na tvrdeniach o vzniku hypotetickej ujmy a vzniku v súčasnosti neexistujúcich predpokladov, ktoré by viedli k realizácii krokov s negatívnym dopadom na fungovanie žalovaného a na majetok žalobcu. Nerešpektovanie zákonnom stanoveného kvóra na prijímanie rozhodnutí na zasadnutí valného zhromaždenia, protiprávne prijímanie uznesení meniacich znenie zmluvy o spoločenstve v rozpore so zákonom a vyplatenie podielu na zisku urbárnikom v rozpore s ich aktuálnou výškou podielov na spoločnej nehnuteľnosti nepochybne predstavuje existujúci predpoklad aj na ďalšie konanie žalovaného, ktoré by mohlo mať a v súčasnosti aj pre ďalších urbárnikov má negatívny dopad na fungovanie žalovaného a tiež na majetok žalobcu (ostatných urbárnikov) ako aj na jeho práva (a práva ostatných urbárnikov) vyplývajúce mu (im) zo zákona a ďalších právnych predpisov Slovenskej republiky. Okrem toho žalobca nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o žalobe žalobcu na určenie neplatnosti uznesení prijatých na predmetnom zhromaždení žalovaného a preto ich nie je možné považovať za nezákonné. Uvedená argumentácia súdu je v rozpore so samotným účelom neodkladného opatrenia (t.j. dočasnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu) a teda čakať na meritórne rozhodnutie súdu je nelogické, lebo ak bude rozhodnuté vo veci samej nebude existovať dôvod a potreba dočasne upraviť vzťahy neodkladným opatrením. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočnosť, že tento nárok vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu, pretože tu existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na tomto nároku. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.
Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
10. Odvolací súd v plnej miere súhlasí so súdom prvej inštancie, že v prípade návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nijako neosvedčil základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy na jeho nárokoch. Žalobca nepochybne vo svojom návrhu uviedol, že zhromaždenie žalovaného je oprávnené v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách rozhodovať o najdôležitejších otázkach žalovaného, vrátane hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou, a teda aj s majetkom žalobcu a ostatných urbárnikov. Uvedené je však v podstate len všeobecným odkazom na právomoc zhromaždenia pozemkového spoločenstva, ktorá vyplýva zo zákona. Žalobca netvrdil a neosvedčil žiadnu konkrétnu činnosť žalovaného, pri ktorej by pri súčasnej aplikácii ním namietaných zmien zmluvy o spoločenstve prijatých na zhromaždení dňa 21.08.2021, malo hroziť nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na jeho nárokoch. Poukaz žalobcu na rozdelenie zisku na zhromaždení dňa 21.08.2021 v jeho odvolaní neobstojí, pretože k tomuto úkonu došlo priamo na zhromaždení, ktorého priebeh a prijaté rozhodnutia žalobca napáda. Žiadne ďalšie nasledujúce konkrétne konanie žalovaného, ktoré by sa uskutočnilo alebo mohlo uskutočniť po tomto dni a pri ktorom by na ujmu jeho nárokom bola aplikovaná ním namietaná úprava hlasovacích práv na zhromaždení žalovaného, žalobca netvrdí.
11. Nie je pravdou, že by konajúci súd zamietnutím návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ignoroval porušenie jeho práv, ku ktorým malo dôjsť na zhromaždení žalovaného dňa 21.08.2021. Žalobca sa neplatnosti rozhodnutí prijatých na tomto zhromaždení domáha osobitnou žalobou vo veci samej, o ktorej súd prvej inštancie koná a rozhodne. Na nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobcom však nepostačuje len tvrdenie /ani osvedčené/, že uvedeného zhromaždenie neprebehlo riadne a jeho rozhodnutia sú v rozpore so zákonom. Žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, že tu stále existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na jeho nárokoch, ktoré vyžaduje dočasnú úpravu pomerov zúčastnených neodkladným opatrením, a to nebezpečenstvo je pritom konkrétne, nie založené na hypotetických úvahách, čo by sa mohlo stať.
12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).