Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/178/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. XXX, XXX XX O., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, o zaplatenie 268,-- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C/14/2017-179 zo dňa 21.02.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 51 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, po aplikácii § 10 ods. 3, 9 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, vecne odôvodnil tým, že Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Je nesporné že žalobca vykonával aktivačné práce podľa § 10 ods.3 zák.č. 417/2013 Z.z. na základe Ponuky od ÚPSVaR NMNV. V tejto súvislosti žalobca nezdokladoval obdobie od 1.1.2015 od 31.12.2016 (nepredložil súdu príslušnú Ponuku resp. Ponuky od ÚPSVaR NMNV za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2016). Žalobou sa domáha zaplatenia nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom aktivačných prác v období od 08/2014 do 02/2017. Z potvrdenia od Mesta Myjava je zrejmé, že tieto vykonával počas celého obdobia, ktoré je predmetom žaloby t.j. od 08/2014 do 02/2017. Medzi účastníkmi zmluvy tak prišlo k platnému uzatvoreniu zmluvy podľa § 51 zmysle § 10 ods. 3 zák.č. 417/2013. Daný vzťah nie je možné subsumovať pod § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Súd mal súd preukázané, že Dohodou č. 16/10/010/9 zo dňa 14.3.2017, ktorá bola uzatvorená medzi ÚPsVaR NMNV (ako úradom a mestom Myjava ako organizátorom podľa § 10 ods. 3, ods. 9 a nasl. zák.č. 417/2013 Z.z.), konkrétne podľa čl. III ods.2 písm. a/ Dohody sa úrad zaviazal zabezpečiť pre občana na vlastné náklady ochranné osobné pracovné prostriedky. Táto dohoda však bola uzatvorené až dňa 14.3.2017 , teda mimo žalovaného obdobia. Žalobca inú Dohodu súdu nepredložil. Navyše v tejto dohode sa nič nehovorí o cestovných náhradách. Pokiaľ ide o ochranné pracovné prostriedky, dohoda nešpecifikuje ich rozsah a sám žalobca potvrdil, že v rámci aktivačných prác prevzal prac. kabát zateplený, reflexnú vestu aj niekoľko párov prac. rukavíc, na základe čoho je možné konštatovať, že úrad si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. III cit. Dohody. Podstatná je ale aj tak skutočnosť, že žalobca podobnú Dohodu za žalované obdobie nepredložil, čím svoj nárok uplatnený žalobou pokiaľ ide

o zaplatenie nákladov za nákup ochranných prac. prostriedkov nepreukázal, neuniesol teda dôkazné bremeno. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v ostatných častiach žaloby, pretože pokiaľ ide o cestovné, ktorú položku síce zdokladoval cestovnými lístkami, tento nárok nemá oporu v zákone ani nepreukázal, že by bol dohodnutý. Podobne je to so zvyšnými nárokmi uplatnenými žalobou ako náklady na cestovnom pri podpisovaní prac. výkazov v sume 35,--Eur, náklady za vymáhanie dlžnej sumy (poštovné, telefón, internet, kopírovanie, kancelárske potreby a pod.) v sume 80,-- Eur, a odmena pre žalobcu za vykonané predžalobné úkony v sume 240,-- Eur, ktoré položky jednak vôbec nezdokladoval, naopak ich cenu určil odhadom a navyše tento nárok tiež nemá oporu v zákone a ani nepreukázal, že by bol dohodnutý. Navyše má súd za to, že správne by mal byť žalovaný úrad (ÚPSVaR NMNV), pretože napriek novelizácii uskutočnenej zák.č. 310/2014 Z.z., ktorou sa novelizoval zákon č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti od l.l.2015, súd poukazuje na znenie § 5 ods. 5 písm. a) tohto právneho predpisu, v zmysle ktorého Úrad práce sociálnych vecí a rodiny má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci v rozsahu svojej pôsobnosti Z uvedeného vyplýva, že ak úrad uzatvoril dohodu, podľa ktorej sa zaviazal zabezpečiť pre občana osobné ochranné pracovné prostriedky, mal byť žalovaný tento úrad a nie ministerstvo. Súd žalobu zamietol z viacerých dôvodov a to jednak ako nedôvodnú, jednak pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a jednak pre nedostatok pasívnej legitimácie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 CSP, § 255 ods.1 s použitím § 257 a žalovanému ktorý mal v spore úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto súd vidí v tom, že žalobca je dlhodobo sociálne odkázaný a jeho majetkové a finančné pomery mu nedovoľujú platiť trovy konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Poukázal na to, že dostatočne preukázal výkon pracovnej činnosti pre Mesto Myjava v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, od augusta 2014 až do roku 2017. Úrad práce v Novom Meste nad Váhom pravidelne uzatváral s Mestom Myjava dohody na základe § 10 ods. 4 zákona, na základe ktorých mal žalobca ponuku v zmysle § 10 ods. 3 za celé obdobie od 08/2014 do 02/2017, súd preto nepotreboval na posúdenie dôvodnosti žaloby tieto ponuky, žalobca dostatočne uniesol dôkazné bremeno, súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Žalobca sám viedol spor s Úradom práce v Novom Meste nad Váhom, resp. so žalovaným už od augusta 2014, s čím mu vznikli náklady, na náhradu ktorých má žalobca nárok. V auguste 2014 platil zákon 453/2003 Z.z., podľa ktorého úrad práce nemal spôsobilosť podpisovať dohody na základe § 10 ods. 4 zákona, túto spôsobilosť, ako aj spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania získal úrad až od 01.01.2015 novelizáciou zákonom č. 310/2014 Z.z. Právomoc podpisovať dohody mal žalovaný (§ 3 zákona č. 453/2003 Z.z.), za dohody podpísané v roku 2014, konkrétne dňa 30.06.2014 a dňa 26.11.2014, zodpovedá žalovaný, čím je preukázaná jeho vecná pasívna legitimácia.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril. Žalovaný má za to, že žalobca vo svojom odvolaní nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti a v samotnej podstate poukazuje na tie isté skutkové tvrdenia a odvoláva sa na rovnaké dôkazy, preto i žalovaný zotrváva v plnom rozsahu na svojich doterajších tvrdeniach, uvedených v písomných vyjadreniach, ako i na ústnych pojednávaniach. Žalobca opätovne odkazuje na § 10 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov, z ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva povinnosť' zúčastňovať' sa na pracovnej činnosti, avšak cit. zákon nehovorí nič o povinnosti občana dostaviť' sa na miesto výkonu prác na vlastné náklady. Žalovaný má za to, že z cit. ustanovenia však nevyplýva ani povinnosť' štátu alebo obce hradiť cestovné náklady a ako žalovaný sám uviedol vo vyjadrení k žalobe, zákon o pomoci v hmotnej núdzi takéto preplácanie cestovných nákladov neumožňuje. Rovnako tak povinnosť preplácať cestovné náklady za účelom cesty na výkon aktivačných práca nie je v zákone č.5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovená. Nakoľko v zmysle článku II., ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nie je v zmysle platnej legislatívy možné, aby žalobcovi boli finančné prostriedky, o ktoré žiada, poskytnuté, keďže ani zákon o službách zamestnanosti, ani zákon o pomoci v hmotnej núdzi neumožňuje preplácať žalobcom požadované náklady. Taktiež ani v dôkazoch, na ktoré sa žalovaný odvoláva. tj. v ,.Ponuke'' ani v Dohode č.16/10/010/9 nie je stanovená takáto povinnosť obci, ako správne uvádza i Okresný súd Senica v bode 18. svojho rozsudku. Súčasná platná legislatíva, tak ako je nastavená, doposiaľ nevymedzuje povinnosť prihliadať na zabezpečenie šiat, či dopravy pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí

za miestom výkonu ponúkaných aktivačných činností musia dochádzať z mestských častí s rôznou vzdialenosťou. Žalobca taktiež žiada o úhradu nákladov na pracovnú obuv a odev a odvoláva sa na vyššie uvedenú Dohodu. Žalovaný nepopiera, že v zmysle jednak dohôd uzatvorených medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj ako "úrad") a mestom Myjava je jednou z povinností úradu zabezpečiť' občanom na vlastné náklady ochranné osobné prostriedky, avšak práve z toho dôvodu sú s pravidelnosťou takýmto aktivačným pracovníkom zabezpečené pracovné rukavice a reflexné vesty. V decembri 2014 boli pre aktivačných pracovníkov dokonca zakúpené i zimné kabáty. Prevzatie kabátu žalobca svojim podpisom potvrdil na protokole zo dňa 26.1.2015. V januári 2016 boli zadovážené gumáky pre aktivačných pracovníkov pre činnosti, ktorých charakter vykonávanej činnosti takýto odev vyžaduje. Ako žalovaný uviedol i na pojednávaní, Dohoda nešpecifikuje rozsah poskytnutia ochranných osobných prostriedkov, a preto platí, že už i samotné prevzatie zimného kabáta žalobcom možno považovat' za splnenie podmienky poskytnutia osobných ochranných prostriedkov. Preto žalovaný súhlasí i s konštatovaním Okresného súdu Senica, ktorý v bode 18. rozsudku taktiež uvádza, že úrad si poskytnutím pracovného zatepleného kabátu, reflexnej vesty a niekoľkých párov rukavíc splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. III. Dohody. Ďalej je žalobca toho právneho názoru, že § 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dostal do rozporu s Ponukou, nakoľko v predmetnom ustanovení sa explicitne uvádza na aké účely slúži dávka v hmotnej núdzi. Žalovaný nedisponuje takou právomocou, aby i v prípade, žeby tomu tak bolo, posudzoval právomoc posudzovať prípadný nesúlad zákona s jeho vykonávacími predpismi, navyše je toho názoru, že Ponuku, ktorú dostal žalobca, nemožno považovat' za vykonávací predpis, nemá podobu normatívneho správneho aktu. Uzatvorenie dohody úradu s obcou za účelom aktivácie občanov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi je podriadené zákonu a úrad nemôže do dohody svojvoľne zahrnúť svoje požiadavky, ako ani individuálne požiadavky svojich klientov. Napriek tomu, ako vyplýva z vyjadrení, ktoré obdržal žalovaný, ÚPSVaR NMNV - pracovisko Myjava sa vždy snažil zabezpečiť žalobcovi aktivačné práce, čo najbližšie k miestu jeho bydliska, dokonca v novembri 2014 bolo žalobcovi umožnené si odpracovat' 32 hodín v mestskej časti žalobcovho trvalého bydliska - H. U.. Viacerí poberatelia dávok v hmotnej núdzi vykonávajú aktivačné práce v rovnakej vzdialenosti ako žalobca. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného musí žalovaný konštatovať, že v plnom rozsahu súhlasí s názorom Okresného súdu Senica, ktorý v bode 20. uvádza, že ak úrad uzatvoril dohodu, podľa ktorej sa zaviazal zabezpečiť pre občana osobné ochranné pracovné prostriedky, mal byť žalovaný tento úrad a nie ministerstvo, a to v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí. Rodiny a služieb zamestnanosti v znení novelizácie uskutočnenej zákonom č. 310/2014 Z. z. k l.1.2015. Žalovaný má za to, že rozsudok Okresného súdu Senica je riadne odôvodnený, zrozumiteľný a jasne z neho vyplýva, akými úvahami sa Okresný súd Senica zaoberal, správne vec právne posúdil a použil správne ustanovenia právnych predpisov, dostatočne zistil skutkový stav a taktiež je toho právneho názoru, že konanie nemá inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný považuje nárok žalobcu za neopodstatnený a nedôvodný, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

7. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa obe sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

8. Z obsahu spisu a zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.3.2017 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 588,-- Eur a to sumu 268,-- Eur ako náklady spojené s výkonom pracovnej činnosti, sumu 80,-- Eur ako náklady spojené s vymáhaním dlžnej sumy a sumu 240,-- Eur ako minimálnu odmenu, všetko za obdobie od 08/2014 do 02/2017. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe § 10 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi podpísal (s výhradami). Ponuku ÚPSVa R Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.7.2014. V auguste 2014 nastúpil na výkon povinnej pracovnej činnosti (ďalej prác) v rozsahu 32 hodín mesačne, nakoľko bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Prácu vykonáva nepretržite od 08/2014 do 02/2017 a stále trvá. Práce boli dohodou medzi mestom Myjava a ÚPSVaR Nové mesto nad Váhom, pričom miestom výkonu prác bol cintorín na Turej Lúke, tam bol povinný sa na vlastné náklady dostaviť, pričom v súvislosti s týmito prácami mu vznikali neúnosné náklady na cestovanie, lebo musí dochádzať autobusom, náklady na pevnú pracovnú obuv (letnú, zimnú), gumáky, montérky a iné. Na túto u skutočnosť od počiatku upozorňoval a opakovane požadoval preplatenie týchto nákladov. Dávka v hmotnej núdzi je 61,60 Eur a je určená na jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie (§ 2 ods.2 zak.č. 417/2013 Z.z.), teda nie je určená na nákup pracovnej obuvi, odevov a cestovanie za povinnými prácami. ÚPSV a R Nové mesto nad Váhom odmietal preplatiť tieto náklady s odôvodnením, že to zákon neumožňuje.

9. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a Mestom Myjava boli podpisované dohody podľa § 10 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, pričom v čl. III. bod 2 písm. a) sa úrad zaviazal zabezpečiť pre občana na vlastné náklady ochranné osobné pracovné prostriedky. Dohoda bola uzatvorená dňa 30.06.2014, následne dňa 26.11.2014.

10. Súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnosti žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť založil okrem iného na tom závere, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný.

11. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

12. Súd prvej inštancie preto dospel k vecne správnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, a preto nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal ďalšími meritórnymi otázkami.

13. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo

sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

14. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi písomná dohoda podľa odseku 3 obsahuje a) identifikačné údaje účastníkov dohody, b) miesto a druh vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c), c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c), d) záväzok organizátora menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody, e) ďalšie dohodnuté náležitosti.

15. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti zriaďuje sa úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "úrad") s pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Úrad je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia.

16. Podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.2015, Úrad má spôsobilosť 1. byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci v rozsahu svojej pôsobnosti, 2. uzatvárať dohody, ak tak ustanoví osobitný predpis.

17. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.2015, majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, pohľadávky Slovenskej republiky okrem pohľadávok, ktoré vznikli z výkonu štátnej správy úradom, a záväzky Slovenskej republiky v správe úradov k 31. decembru 2014 prechádzajú do správy ústredia. Práva a povinnosti úradu vyplývajúce z dohôd podľa osobitného predpisu uzatvorených do 31. decembra 2014 zostávajú úradu.

18. Záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaného vyplýva z posúdenia základnej právnej otázky spočívajúcej v tom, kto bol účastníkom právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvíja svoje nároky.

19. V konaní bolo nesporné, že žalobca vykonával práce na základe ust. § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, keď základným právnym rámcom pre výkon takýchto prác boli dohody medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a Mestom Myjava, podpisované podľa § 10 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, pričom v čl. III. bod 2 písm. a) sa úrad zaviazal zabezpečiť pre občana na vlastné náklady ochranné osobné pracovné prostriedky. Z týchto dohôd teda nepochybne vyplýva, že žalobca bol na ich základe v právnom vzťahu jednak s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a tiež s Mestom Myjava, a preto akékoľvek nároky vyplývajúce z týchto dohôd si mal žalobca uplatniť voči týmto subjektom.

20. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že spôsobilosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom byť účastníkom súdneho konania vznikla až 01.01.2015, pričom nároky žalobcu sa vzťahujú aj na obdobie roku 2014, ani táto námietka neobstojí, nakoľko aj podľa zákona č. 453/2003 Z.z. v znení účinnom od 31.12.2014 bol úrad definovaný ako rozpočtová organizácia, čím je daná jeho samostatná právna subjektivita. Zo znenia dohôd uzatváraných v roku 2014 tiež nepochybne vyplýva, že tieto uzatváral úrad vo svojom mene, ako právnická osoba, ktorá mala právnu subjektivitu. Zo znenia § 12 ods. 3 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.2015, t.j. prechodného ustanovenia k novele účinnej od 01.01.2015 tiež jednoznačne vyplýva, že práva a povinnosti úradu vyplývajúce z dohôd podľa osobitného predpisu (t.j. aj na základe zákona č. 417/2003 Z.z.) uzatvorených do 31. decembra 2014 zostávajú úradu.

21. Rozpočtová organizácia je podľa zákona 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

22. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný nebol účastníkom právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzoval svoje nároky uplatnené v tomto konaní, a preto žaloba bola voči žalovanému správne zamietnutá.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu, resp. argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo preukázané, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli, žalovaný si ani náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .