Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: KAMON, s.r.o. so sídlom Dolný Moštenec 205, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 343 251, zastúpený JUDr. Martinom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7 - 3, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Maroš Grznár s miestom podnikania 956 02 Urmince 422, IČO: 40 802 621, o zaplatenie sumy 1.737,58 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 126,51 eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 926,51 eura od 20.05.2014 do 28.10.2014 a s 9,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,51 eura od 29.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,44 %, o výške ktorých rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.737,58 eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.987,58 eura od 20.05.2014 do 28.10.2014, s 9,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.187,58 eura od 29.11.2014 do 29.05.2016 a s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.737,58 eura od 14.02.2017 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný ho dňa 10.03.2014 prostredníctvom emailu požiadal o vypracovanie cenovej ponuky na materiál - strešnú krytinu aj s príslušenstvom na základe dodaných podkladov a po vypracovaní cenovej ponuky a jej zaslaní žalovanému tento dňa 17.03.2014 opätovne telefonicky požiadal o vypracovanie druhej cenovej ponuky na prístrešky, ktorá mu tiež bola zaslaná elektronicky dňa 17.03.2014 a žalovaný dňa 24.03.2014 na prevádzke žalobcu vyjadril súhlas s predmetnými cenovými ponukami, na základe čoho žalobca vystavil žalovanému zálohovú faktúru TO8803047 na sumu 500 eur, ktorú žalovaný zaplatil. Na základe úhrady zálohy bola časť objednaného materiálu žalobcom objednaná u dodávateľa a po dodaní materiálu bol žalovaný informovaný, že si ho môže prevziať a toto sa uskutočnilo na viac krát, pričom žalovaný časť objednaného materiálu nepoužil a vrátil ho dňa 06.10.2014 a tento vrátený materiál bol vo vystavenej faktúre TO8805100 riadne odrátaný. Žalovanému bol dodaný materiál vyfakturovaný faktúrou TO8805100 na sumu 3.493,73 eura, z čoho bola odrátaná záloha vo výške 500 eur a teda nedoplatok predstavoval 2.993,73 eura, ktorý však žalovaný neuhradil do 19.05.2014 a až dňa 28.10.2014 zaplatil na účet žalobcu sumu 800 eur. Žalobca svoju pohľadávku vo výške 2.187,56 eura dňa 12.01.2016 postúpil spoločnosti Cash Global Slovakia s.r.o. na vymáhanie a táto vypracovala pre žalobcu dohodu o splatení uznaného záväzku, na základe ktorej žalovaný zaplatil 9 splátok po 50 eur a preto zostatok dlžnej sumy predstavuje 1.737,58 eura.

2./ Štatutárna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 18.09.2018 uviedla, že so žalovaným mali obchodné vzťahy, na základe ktorých od nich odoberal materiál a žalovaný im vždy dal podklady k tomu, aby mohla byť vypracovaná cenová ponuka, ktorú si potom skontroloval a keď s ňou súhlasil, tak zaplatil zálohu za materiál a preto nevyžadovali písomnú objednávku od žalovaného, ale stačilo, že zaplatil zálohu. Na základe takejto objednávky bol žalovanému objednaný materiál u ich dodávateľa a tento si žalovaný vyzdvihol na predajni buď osobne alebo cestou svojho otca. Pokiaľ časť materiálu nespotreboval, telefonicky im to nahlásil a keď materiál vrátil, tento sa odpočítal z faktúry. Materiál sa vydával podľa cenovej ponuky a to postupne, pretože žalovaný si ho neodobral vždy naraz. Pri preberaní materiálu sa podpisovali dodacie listy. Zároveň predložila na nahliadnutie originál pokladničného bloku na sumu 500 eur (č.l. 12), ktorým preukazovala, že žalovaný dňa 24.03.2014 zaplatil uvedenú zálohu, keďže na pokladničnom bloku bol variabilný symbol zálohovej faktúry.

3./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal zadanie objednávky žalobcovi s tým, že vždy, keď mu bola daná cenová ponuka a súhlasil s cenou, tak zaplatil zálohu. Po dodaní materiálu žalobcovi mu telefonovali, aby si ho prišiel prevziať a pri preberaní materiálu musel dlžnú sumu doplatiť, na základe čoho bol vystavený doklad o zaplatení a skladník mu vydal objednaný tovar. Potvrdil, že jeho otec zaplatil pár splátok na základe dohody so spoločnosťou Cash Global Slovakia s.r.o., avšak potom mu povedal, aby to neplatil, nakoľko mu nebola predložená riadna objednávka. Namietal, že niektoré dodacie listy neboli podpísané a ostatné podpisy sa viac zhodujú s podpisom jeho otca, ktorý za neho podpísal aj dohodu o splatení uznaného záväzku. Zaplatená záloha vo výške 500 eur nevykazuje žiadne číslo k danej objednávke a pri objednaní materiálu platil vždy rovnakú zálohu 500 eur. Jeho otec podpísal dohodu o splatení dlhu pre udržanie dobrých obchodných vzťahov, avšak on sa o nej dozvedel až dodatočne. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že cenová ponuka z 10.03.2014 a 17.03.2014 sa nezhoduje s faktúrou, ktorá bola vystavená v máji a len na strešnej krytine je rozdiel v cene 250 eur a celkovo tento rozdiel predstavuje 594,19 eura. Faktúra bola síce vystavená dňa 12.05.2014, ale podľa dodacieho listu mali byť niektoré položky vrátené až o 5 mesiacov, pričom tieto už boli vo faktúre odpočítané. Potvrdil, že na základe emailovej komunikácie mu bola vypracovaná cenová ponuka, ale neexistuje žiaden doklad, že by schválil túto cenovú ponuku a na základe nej si objednal materiál elektronickou formou. Namietal, že na dodacích listoch predložených žalobcom by mal byť jeho podpis. Pri zakupovaní materiálov mu bola zaslaná cenová ponuka a keď ju akceptoval, tak dokladom o objednaní materiálu bola vlastne zálohová faktúra, ktorá mu bola vystavená za zloženú platbu a takto sa tovar objednával buď ústne alebo emailom, pričom zálohovú faktúru na sumu 500 eur, ktorú predložil žalobca nemá v účtovníctve. Nevedel sa vyjadriť, čo uhradil dodatočnou platbou v sume 800 eur a pokiaľ pri tejto platbe je variabilný symbol spornej faktúry, tak podľa neho ide o platbu za materiál, ktorý bolo potrebné zaplatiť a zrejme vo firme mu povedali, aby platbu priradil k tomuto symbolu. Trval na tom, že dohodu o splatení uznaného záväzku podpísal jeho otec, ktorý začal splátky aj uhrádzať. Vo svojom vyjadrení zo dňa 05.01.2019 poukazoval na skutočnosť, že žalobcom boli predložené dve faktúry s rovnakým číslom, avšak každá na inú sumu.

4./ Svedok C. G., ktorý je zamestnaný u žalobcu ako predajca, skladník, vodič a rozpočtár uviedol, že pokiaľ si žalovaný objednával materiál, tak sa to robilo buď osobne, telefonicky alebo emailom. V prípade emailovej objednávky zaslal buď náčrt alebo projekt, z ktorého sa dala vypracovať cenová ponuka, pričom žalovaný ho v r. 2014 kontaktoval emailom a pamätá si, že sa potom ešte niečo dorábalo, ale nevie, koľko cenových ponúk vtedy žalovanému vypracoval. Množstvo materiálu podľa cenovej ponuky by sa prakticky nemalo meniť, ale mohla sa meniť cena. Po schválení cenovej ponuky zákazníkom sa robila objednávka, pričom väčšinou sa objednávala strešná krytina. Pri odovzdávaní materiálu sa odškrtávali jednotlivé položky na cenovej ponuke a väčšie zákazky sa vyskladňovali aj na viac krát. Dokladom o tom, aký materiál bol vydaný boli buď dodacie listy alebo výdajky. Každý dodací list by mal zákazník podpísať, ale stávalo sa, že pravidelní zákazníci si niekedy materiál menšieho rozsahu zobrali aj bez dodacieho listu. V každom prípade by mal existovať podpísaný doklad o vydaní materiálu buď vo forme dodacieho listu alebo výdajky. Stávalo sa, že dodací list sa vytláčal aj dodatočne po odobratí materiálu a teda tento nebol podpísaný zákazníkom, ale snažili sa, aby bola podpísaná aspoň výdajka. S niektorými zákazníkmi majú nadštandardné vzťahy a niekedy títo zavolali, že pre materiál pošlú niekoho iného, ktorému sa potom materiál odovzdával. Aj táto osoba sa podpisovala na dodací list ak bol vytlačený. Za žalovaného niekedy prebral materiál aj jeho otec, ale nevie, či to bolo konkrétne aj v tomto prípade. Podľa jeho názoru, čo je na faktúre, tak to bolo aj vydané.

5./ Svedok I. N., zamestnaný u žalobcu ako skladník potvrdil, že prichádzal do kontaktu aj so žalovaným a zákazníkom vydával materiál zo skladu na základe zákazky a tento materiál podľa zákazky aj odškrtával. Podľa neho v tom čase boli len zákazky a nie dodacie listy a už asi 3 alebo 4 roky to funguje tak, že zákazky sa nepoužívajú, ale len výdajky. Na dodacích listoch sa odškrtával dodaný materiál a zákazník dodací list aj podpísal a to v každom prípade. Ak bola vyhotovená len zákazka, tak zákazník ju podpisoval a teda vždy bol aspoň jeden doklad, ktorý bol podpísaný zákazníkom a takto potvrdil, že tovar si prezval. Pri pravidelných zákazníkoch sa na doklade neuvádzalo evidenčné číslo vozidla a čitateľne aj meno a priezvisko zákazníka, ale takýto zákazník iba podpísal doklad o prevzatí materiálu. Pokiaľ pravidelný zákazník poslal miesto seba niekoho iného na prevzatie tovaru, tak táto osoba sa podpisovala na doklad o prevzatí tovaru. Ak nebol dodací list dopredu vytlačený a zákazník narýchlo niečo potreboval, tak sa mu vydal materiál a rukou sa vypísal dodací list a potom sa to nahadzovalo do systému.

6./ Svedkyňa W.. P. C., ktorá je zamestnaná u žalobcu ako vedúca pobočky v Topoľčanoch od r. 2010 uviedla, že pred vypracovaním cenovej ponuky žalovaný poslal emailom náčrt a cenové ponuky spracovávala buď ona alebo p. G.. Vypracovaná cenová ponuka sa odovzdala zákazníkovi a keď ju tento odsúhlasil, tak potom sa zabezpečovala objednávka materiálu u ich dodávateľa. Objednaný tovar sa dodával buď priamo zákazníkovi alebo si ho zákazník prišiel prevziať na ich dvor. V tomto prípade si žalovaný prišiel tovar k nim prevziať a jednalo sa o tovar objednaný na základe cenových ponúk a to na strechu a prístrešok. Môže sa stať, že sú iné rozmery krytiny v cenovej ponuke a iné sú potom v ich objednávke adresovanej dodávateľovi v prípade, ak sa zmenia rozmery. Objednávka sa zadávala po zaplatení zálohy a v tomto prípade žalovaný osobne zaplatil zálohu a v ten istý deň ona materiál objednávala. Tovar sa vydáva podľa výdajok, dodacích listov alebo zákazky a po prebratí tovaru by mal zákazník podpísať jeho prevzatie, ale v niektorých prípadoch sa mohlo stať, že dodací list nie je podpísaný. Pokiaľ zákazník prevzal tovar bez podpisu dodacieho listu, tak skladník si tovar odfajkol podľa zákazky alebo objednávky a na základe týchto dokladov vytvorila dodatočne dodací list. Pokiaľ je dodací list vytvorený dodatočne, tak by sa mal dať zákazníkovi dodatočne podpísať, ale stávalo sa, že sa na to aj zabudlo. Vystavená faktúra bola zákazníkovi odovzdaná buď osobne alebo zaslaná emailom a originál faktúry sa ešte posielal do pošty. Žalovaný mal určite faktúru k dispozícii, pretože neskôr časť faktúry zaplatil. Potvrdila, že dohodu o splátkovom kalendáre odovzdala otcovi žalovaného, ktorý si ju zobral a asi po dvoch týždňoch ju doniesol už podpísanú a podľa tejto dohody sa určitú dobu aj splácalo a keď prestali splátky chodiť, tak otec žalovaného jej k tomu uviedol, že žalovaný zakázal, aby sa tieto splátky platili. Trvala na tom, že materiál, ktorý si žalovaný objednal mu bol aj dodaný a fakturovaný.

7./ Svedok K. N., otec žalovaného vypovedal, že chodil do prevádzky žalobcu kupovať materiál a vedúca mu povedala, že syn nezaplatil jednu dodávku a potom mu aj ukázala nejaké doklady a uviedla sumu, ktorú dlhuje. On jej navrhol, že tento dlh bude splácať po 50 eur a vedúca mu dala podpísať splátkový kalendár, ktorý ani nečítal, keďže nemal okuliare, ale kópiu tohto splátkového kalendára mu hneď nedala a až neskôr prišla poštou na synovu adresu. Uvedenú poštu však prevzal za syna. Na základe dohody o splátkach zaplatil asi 8 splátok a potom prestal splácať, nakoľko nemal doklady k objednávke. Ohľadom dodania materiálu sa vypisoval pre vodiča príkaz na cestu a taktiež dodací list alebo výdajka, ktoré slúžili ako doklad aj pre ich zákazníka, aby vedel, aký materiál kúpili. Dodací list alebo výdajka sa podpisovali vždy na sklade. Pokiaľ bral materiál aj za syna, tak za neho podpisoval výdajku alebo dodací list, a bez podpisu týchto dokladov by mu materiál ani nevydali. Trval na tom, že ani na jednom dodacom liste, ktoré mu zo spisu boli predložené na nahliadnutie, sa nenachádza jeho podpis. Dlh splácal za syna, lebo nevedel, o čo sa jedná a synovi to povedal po troch mesiacoch, ale tento mal výhrady, že na dohode o splátkach nie je jeho podpis.

8./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu, žalovaného, svedkov C. G., I. N., W.. P. C. a K. N., ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 12.05.2014 žalobca vystavil faktúru č. TO8805100 (č.l. 28) na sumu 3.493,73 eura s dátumom splatnosti 19.05.2014, ktorou žalovanému fakturoval dodanie materiálu v takom sortimente a množstve, ako je uvedené v tejto faktúre s tým, že z konečnej sumy bola odpočítaná záloha vo výške 500 eur podľa zálohovej faktúry TO8803047 zo dňa 24.03.2014 a preto celková fakturovaná suma, ktorú mal žalovaný uhradiť činila 2.993,73 eura. Žalobca však spolu so žalobou predložil tú istú faktúru s rovnakým číslom a dátumom splatnosti (č.l. 48) na materiál dodaný žalovanému, avšak na sumu 3.487,58 eura a po odrátaní zálohy 500 eur výsledná fakturovaná suma predstavovala 2.987,58 eura, pričom žalobca na pojednávaní dňa 22.01.2019 (č.l. 149) potvrdil, že predmetom sporu je táto faktúra a nevedel súdu vysvetliť, prečo boli vystavené dve faktúry s rovnakým číslom, ale každá s inou sumou. Vystaveniu faktúry predchádzal email zaslaný žalovaným žalobcovi dňa 10.03.2014, ktorým mu poslal nákres strechy s tým, aby žalobca vypracoval cenovú ponuku a táto bola žalobcom vypracovaná pod č. TOCP011914 na sumu 2.367,48 eura a následne zaslaná žalovanému emailom, pričom z obsahu odpovede žalovaného vyplýva, že žalobcovi dá vedieť, či súhlasí s touto cenovou ponukou. Žalobca zároveň predložil súdu aj cenovú ponuku č. TOCP017714 zo dňa 26.03.2014 na sumu 2.831,85 eura s tým, že zo strany žalovaného zrejme došlo ku zmene rozmerov a preto bola vypracovaná nová cenová ponuka, avšak k tejto nedoložil žiadnu emailovú komunikáciu so žalovaným. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný dňa 17.03.2014 telefonicky požiadal o vypracovanie cenovej ponuky na strechu na dva prístrešky a preto vypracoval cenovú ponuku č. TOCP013614 na sumu 1.040,70 eura, ktorá bola zaslaná žalovanému emailom v ten istý deň. Dňa 24.03.2014 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. TO8803047 na sumu 500 eur s tým, že mu fakturuje zálohu na strešnú krytinu a žalovaný zaplatil sumu 500 eur do pokladne žalobcu v ten istý deň. Objednávkami zo dňa 25.03. a 26.03.2014 si žalobca u svojho dodávateľa v Poľsku objednal strešnú krytinu spolu s ďalším materiálom a následne po dodaní materiálu vyzval žalovaného na jeho prevzatie. Žalobca predložil ako doklady o prevzatí materiálu žalovaným dodacie listy č. TO19024014 a TO19024314 zo dňa 04.04.2014, dodacie listy č. TO19027114 a TO19027214 zo dňa 10.04.2014, dodacie listy č. TO19020514 zo dňa 01.04.2014 a č. TO19021714, ktoré sú podpísané aj za žalovaného a ďalšie dodacie listy č. TO19021814 zo dňa 02.04.2014, č. TO19047014 zo dňa 12.05.2014, č. TO19020014 zo dňa 31.03.2014, č. TO19020514 zo dňa 01.04.2014 a č. TO19021614 zo dňa 02.04.2014 (č.l. 16-27), na ktorých však nie sú podpisy preberajúcej osoby. Taktiež žalobca predložil dodací list zo dňa 06.10.2014 (č.l. 24), ktorým mu časť materiálu od žalovaného mala byť vrátená a na tomto je ako odovzdávajúca osoba podpísaný C..

9./ Žalobca zároveň predložil dohodu o splatení uznaného záväzku (č.l.32) podpísanú ním dňa 10.06.2016 a za dlžníka - žalovaného podpísanú dňa 20.06.2016, pričom podľa tejto dohody sa mal dlžník zaviazať splácať uznaný záväzok z faktúry č. TO8805100 v sume 2.659,67 eura (aj s úrokmi z omeškania), avšak v čl. III tejto dohody je uvedené, že dlžník uhradí svoj záväzok vo výške 3.459,67 eura a to splátkami po 50 eur mesačne, ktorých malo byť 43 a posledná splátka vo výške 37,50 eura, čiže spolu 2.187,50 eura, i keď v dohode je uvedené spolu 2.187,58 eura. Podľa tejto dohody bolo žalobcovi uhradených 9 splátok po 50 eur t.j. spolu 450 eur.

10./ Žalobca k vyjadreniu zo dňa 11.12.2018 pripojil aj výpis zo svojho účtu (č.l. 133), podľa ktorého mu žalovaný vkladom v hotovosti na jeho účet zaplatil dňa 28.10.2014 sumu 800 eur a ako variabilný symbol uviedol č. 0008805100.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II. tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ods. 2, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 411 predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 443 ods. 1 ObZ, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. Podľa ods. 2, pred odovzdaním nadobúda kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou.

Podľa § 446 ObZ, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

Podľa § 447 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Podľa ods. 2 ak cena nie je v zmluve dohodnutá, a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Podľa § 323 ods.1 ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa ods. 2 za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 2 ObZ, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Podľa ods. 3 ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

11./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1.737,58 eura s príslušenstvom je iba čiastočne dôvodná. Žalobca sa zaplatenia svojej pohľadávky domáhal z titulu uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným, pričom kúpna zmluva je v Obchodnom zákonníku upravená ako osobitný typ zmluvy. Podľa § 269 ods. 1 z toho vyplýva, že dohoda strán o obsahu kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné časti vymedzené pre tento typ zmluvy v základnom ustanovení § 409. Ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím bol síce súlad, ale v obsahu zmluvy by chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí, kúpna zmluva nevznikne. Podstatnými časťami (náležitosťami) kúpnej zmluvy sú a) určenie zmluvných strán, b) vymedzenie predmetu kúpy, c) množstvo tovaru, d) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, e) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. V prípade kúpnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka sú predávajúci aj kupujúci podnikateľmi a predmetom kúpnej zmluvy môže byť hnuteľná vec určená jednotlivo alebo čo do množstva a druhu. Pre takto definovanú vec používa tiež označenie „tovar“. Ak je predmetom kúpnej zmluvy tovar určený podľa druhu, musí byť nevyhnutne vymedzený aj čo do množstva. Táto požiadavka vyplýva z povahy veci aj z ustanovenia § 409 ods. 1. Určenie množstva tovaru tvorí teda podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy. Bez tohto určenia by bol predmet kúpnej zmluvy neurčitý. Záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu sa v praxi v kúpnej zmluve často výslovne nevyjadruje, nakoľko postačuje označenie zmluvy ako kúpna zmluva a zmluvných strán ako predávajúci a kupujúci s prejavom predávajúceho a kupujúceho, že predávajú a kupujú tovar uvedený v zmluve. Kúpna cena ako peňažná hodnota tovaru musí byť vyjadrená v peniazoch, pričom bez určenia kúpnej ceny nemôže ísť o kúpu (kúpnu zmluvu). upravuje dva spôsoby určenia kúpnej ceny (§ 409 ods. 2). V kúpnej zmluve musí byť cena priamo určená určitou sumou peňazí, alebo musí byť určený spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny, t.j. musí byť splnená požiadavka, že cenu možno určiť. Kúpna cena sa určí dohodou účastníkov kúpnej zmluvy. pripúšťa možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny, ak strany takúto vôľu prejavia. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa § 448 ods. 2. Pre uzavieranie a vznik kúpnej zmluvy platia jednak všeobecné ustanovenia § 43 až 51 o zmluvách, jednak niektoré osobitné ustanovenia o uzavieraní zmluvy obsiahnuté v § 269 až 275 ObZ. Podľa nášho práva platí zásada striktného súladu oferty a jej akceptácie. Prijatie návrhu zmluvy (objednávky), ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý treba včas a bezvýhradne akceptovať k tomu, aby zmluva vznikla. Pokiaľ ide o formu kúpnej zmluvy, platí zásada neformálnosti tejto zmluvy. Možno ju uzavrieť ústne medzi prítomnými, telefonicky, konkludentne, keď prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu možno vyvodiť z ich konania. Možno ju uzavrieť tiež sčasti písomne a sčasti ústne, resp. konkludentne. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe nie sú prejavom vôle (§ 44 .

12./ Po oboznámení sa s písomnými dokladmi a na základe výpovede štatutárnej zástupkyne žalobcu, žalovaného a svedkov mal súd za preukázané, aká bola medzi sporovými stranami, ktoré už dlhšiu dobu spolupracovali, prax pri uzatváraní kúpnych zmlúv. V prvom rade bol záujem žalovaného o zakúpenie materiálu na konkrétnu strechu, v dôsledku ktorého oslovil žalobcu emailom alebo telefonicky a zároveň mu zaslal náčrt strechy spolu s rozmermi a na základe týchto údajov žalobca vypracoval cenovú ponuku, ktorá obsahovala druh a množstvo materiálu potrebného na daný typ strechy spolu s cenami materiálu. Pokiaľ žalovaný súhlasil s touto cenovou ponukou, zaplatil žalobcovi zálohu na materiál a bola mu vystavená zálohová faktúra, ktorá slúžila ako doklad o objednaní materiálu podľa schválenej cenovej ponuky. Následne žalobca u svojho dodávateľa objednával materiál (väčšinou krytina), ktorý nemal na sklade a po jeho dodaní kontaktoval žalovaného, aby si materiál prišiel prevziať. Žalovaný si materiál preberal buď osobne alebo prostredníctvom inej osoby na to poverenej a dokladom o odovzdaní a prevzatí materiálu bola buď výdajka alebo dodací list podpisovaný pracovníkom žalobcu a osobou, ktorá materiál prevzala. Po dodaní materiálu si žalobca kúpnu cenu po odpočítaní zálohy fakturoval a vystavená faktúra bola kupujúcemu odovzdaná buď osobne alebo zaslaná emailom a jej originál sa doručoval poštou. V prejednávanej veci však nebolo jednoznačne preukázané, ktorú zo žalobcom predložených cenových ponúk schválil žalovaný tým, že dňa 24.03.2014 zaplatil zálohovú faktúru na sumu 500 eur, nakoľko žalobca mu predtým k jeho požiadavke zo dňa 10.03.2014 vypracoval až dve cenové ponuky a okrem toho dňa 17.03.2014 ďalšiu cenovú ponuku a tým žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, čo bolo predmetom kúpy a v akom množstve a teda aj za akú cenu a to v kontexte so skutočnosťou, že žalobca nie je schopný preukázať odovzdanie tovaru žalovanému v takom sortimente, množstve a teda aj cene, ako uviedol vo faktúre č. 8805100.

13./ Vychádzajúc z uvedeného a hodnotiac jednotlivé dôkazy v súlade s ustanovením čl. 11 ods. 4 a čl. l5 súd v tomto prípade dospel k záveru, že na základe emailovej komunikácie strán a vypracovania cenovej ponuky žalobcom k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pretože absentuje niektorá z predpísaných podstatných náležitostí potrebných pre uzatvorenie platnej kúpnej zmluvy a to v prvom rade vymedzenie predmetu kúpy, keďže z predložených dokladov ani z výpovedí svedkov nemal súd za preukázané, že by si žalovaný objednal u žalobcu tovar na základe cenových ponúk vypracovaných žalobcom v takom rozsahu, ako je uvedené v týchto cenových ponukách, pretože žalobca nad všetky pochybnosti nepreukázal súhlas žalovaného s týmito všetkými cenovými ponukami, ktorý by bolo možné považovať za vymedzenie predmetu kúpy. Za takýto konkrétny súhlas s cenovými ponukami nie je možné považovať ani to, že žalovaný dňa 24.03.2014 zaplatil sumu 500 eur na zálohovú faktúru č. TO8803047, pretože z obsahu tejto faktúry nie je možné zistiť, ku ktorej cenovej ponuke sa vzťahuje (žalobca predložil až 3 cenové ponuky, ktoré predchádzali zaplateniu zálohovej faktúry a to cenovú ponuku na 2.367,48 eura - č.l. 6, na 1.040,70 eura - č.l. 8 a na 2.831,85 eura - č.l. 124). Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nepovažuje kúpnu zmluvu za riadne uzavretú je absencia údaju o množstve tovaru a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, čo vyplýva už z toho, že nebolo preukázané vymedzenie predmetu kúpy a tým aj jeho množstvo a záväzku zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno (čl. 8 , keď nepreukázal, akým spôsobom si žalovaný objednal tovar podľa cenových ponúk, aký tovar si objednal a v akom množstve a za akú cenu. Iba samotná úhrada zálohovej faktúry za situácie, že žalovanému boli predložené tri rôzne cenové ponuky nepostačuje na preukázanie týchto podstatných náležitostí kúpnej zmluvy a to zvlášť za situácie, keď tovar, jeho množstvo a cena uvedené na cenových ponukách nekorešponduje s údajmi na faktúre č. TO8805100, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia pohľadávky, pričom predložil súdu dve faktúry s tým istým číslom (č.l. 28 a č.l. 48), avšak na rozdielne sumy a až na pojednávaní dňa 22.01.2019 upresnil, že predmetom sporu je faktúra na sumu 2.987,58 eura (č.l. 48) a existenciu dvoch faktúr nevedel vysvetliť. Keďže podľa názoru súdu k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami na taký tovar, v takom množstve a za takú cenu ako je uvedený v spornej faktúre č. TO8805100 nedošlo, tak pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny musel vychádzať iba z toho, aký tovar skutočne žalovaný od žalobcu odobral v období po vypracovaní cenových ponúk zo dňa 10.03.2014, 17.03.2014 a 26.03.2014 a zaplatení zálohovej faktúry (24.03.2014), pretože kúpnu zmluvu je možné uzavrieť aj ústne medzi prítomnými stranami, keď prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu možno vyvodiť z ich konania. Súd mal za to, že sporové strany uzavreli kúpnu zmluvu iba ohľadom toho tovaru, ktorý žalovaný od žalobcu v uvedenom období skutočne prevzal a preto bolo potrebné vysporiadať sa s obsahom dodacích listov predložených žalobcom (č.l. 16 - 27) ako aj s námietkami žalovaného proti ich hodnovernosti produkovanými v priebehu konania. Za platne uzavreté teda súd považoval iba tie kúpne zmluvy, ktoré boli ústne uzavreté medzi sporovými stranami na základe osobného odovzdania a prevzatia tovaru potvrdeného dodacími listami podpísanými oboma stranami s tým, že kúpna cena bola predávajúcim stanovená v takej výške, za akú sa obvykle predáva odobratý tovar a proti výške kúpnej ceny za jednotlivé položky žalovaný nemal námietky, keďže tento tovar odobral. Vychádzajúc z obsahu týchto dodacích listov a s prihliadnutím na výpovede svedkov C. G., I. N., W.. P. C. a K. N., ktorí sa vyjadrovali k spôsobu odovzdávania tovaru zákazníkom, dospel súd k záveru, že za tovar preukázateľne odovzdaný žalovanému je možné považovať iba ten, ktorý je uvedený na dodacích listoch č. TO19024014, TO19024314, TO19027114, TO19027214, TO19020514, TO19021714 (č.l. 16-21), na ktorých je potvrdené prevzatie tovaru uvedením mena N. a podpisom. Na dodacom liste č. TO19024014 je uvedená krytina o výmere 205,13 m2 a na ďalších dodacích listov, ktoré sú podpísané preberateľom je uvedený tovar, ktorý sa tiež nachádza na faktúre č. 8805100 (č.l. 48) spolu s jeho cenami a teda súd pri zisťovaní, aký tovar a v akej cene žalovaný odobral od žalobcu vychádzal z týchto dodacích listov a z faktúry, kde boli stanovené ceny za jednotlivé položky. Po porovnaní vyššie uvedených dodacích listov a spornej faktúry súd zistil, že žalovanému bol dodaný tovar, ktorý sa na faktúre č. TO8805100 (č.l. 48) nachádza pod položkami 19, 21, 22, 23, 24 (z tejto položky iba časť a to 205,13m2 v hodnote 1.127,41 eura), 35 - 40 a 43 spolu v hodnote 1.426,51 eura. Ďalšie dodacie listy neobsahujú uvedenie mena ani podpis osoby, ktorá mala tovar prevziať a preto ich súd pri svojom rozhodovaní nemohol vziať do úvahy a to aj s poukazom na výpoveď žalovaného, ktorý uvedené dodacie listy namietal a taktiež výpovede svedkov C. G. (uviedol, že každý dodací list by mal zákazník podpísať a v každom prípade by mal existovať podpísaný doklad o vydaní materiálu buď vo forme dodacieho listu alebo výdajky a iba pri pravidelných zákazníkoch sa stávalo, že si materiál menšieho rozsahu zobrali aj bez dodacieho listu - tu však súd uvádza, že v prípade nepodpísaných dodacích listov na č.l. 25 - 27 nejde o materiál menšieho rozsahu), I. N. (potvrdil, že na vydaný tovar bol vždy aspoň jeden doklad, ktorý bol podpísaný zákazníkom a tento potvrdil prevzatie tovaru), W.. P. C. (uviedla, že po prebratí tovaru by mal zákazník podpísať jeho prevzatie a pokiaľ zákazník prevzal tovar bez podpisu dodacieho listu, tak bol vytvorený dodatočne tento list a dával sa zákazníkovi podpísať dodatočne, i keď sa stávalo, že sa na to zabudlo), K. N. (potvrdil, že pri preberaní tovaru sa vypisoval buď dodací list alebo výdajka a tento pre nich slúžil aj ako doklad pre zákazníka a na dodací list alebo výdajku sa vždy podpisovali). Zamestnanci žalobcu však nevysvetlili, prečo sporné dodacie listy na č.l. 22-27 nie sú podpísané žalovaným alebo poverenou osobou, i keď na týchto sa nachádza väčšie množstvo materiálu. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že na dodacích listoch na č.l. 16 - 21 sa nenachádza jeho podpis, resp. podpis na týchto dodacích listoch nie je jeho podpisom, tak s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 súd toto jeho popretie považoval za neúčinné, nakoľko ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, avšak žalovaný nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že na sporných dodacích listoch nie je skutočne jeho podpis. Iba samotné popretie pravosti podpisu nepostačuje k tomu, aby ho súd hodnotil za preukázané. V tomto smere súd poukazuje aj na výpoveď otca žalovaného K. N., ktorý po nahliadnutí do sporných dodacích listov uviedol, že ani na jednom z nich nie je jeho podpis a teda bolo povinnosťou žalovaného, aby preukázal, že podpis nepatrí ani jemu.

14./ Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Dôkazná núdza je situácia, v ktorej sa dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

15./ Keďže súd mal za preukázané uzavretie kúpnej zmluvy iba na tovar v cene 1.426,51 eura, tak pri rozhodovaní o pohľadávke žalobcu musel vychádzať z tejto ceny a zo skutočnosti, že žalovaný na tento tovar zaplatil dňa 24.03.2014 zálohu vo výške 500 eur, ktorú bolo potrebné odpočítať a taktiež dňa 28.10.2014 na účet žalobcu vložil sumu 800 eur s variabilným symbolom z čísla spornej faktúry a preto po odpočítaní sumy 1.300 eur predstavuje nedoplatok žalovaného na kúpnej cene za ním odobratý tovar v sume 126,51 eura. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 126,51 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 926,51 eura od 20.05.2014 do 28.10.2014 (žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tejto sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do 28.10.2014, keď zaplatil sumu 800 eur) a s 9,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,51 eura od 29.11.2014 do zaplatenia tak, ako požadoval žalobca, i keď žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 126,51 eura už od 29.10.2014 a to v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a vo výške stanovenej ustanovením § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zvyšku fakturovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Zároveň súd vo zvyšku nad priznanú sumu 126,51 eura s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16./ Súd považuje za potrebné vysporiadať sa aj s dokladom predloženým žalobcom a nazvaným ako dohoda o splatení uznaného záväzku (č.l. 32) a po oboznámení sa s ním ako aj po ďalšom vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že ide o neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1, 2, 3 OZ, pretože tento nebol podpísaný konajúcou osobou, teda žalovaným, čo vyplynulo z výpovede žalovaného ako aj z výpovedí svedkov W.. C. a K. N. a aj následného konania K. N., ktorý na základe tejto dohody podpísanej ním začal uhrádzať dohodnuté splátky. Okrem toho uvedenú dohodu nemožno považovať za riadne uznanie záväzku v zmysle § 323 ObZ, keďže záväzok žalovaného v tomto doklade nie je určitým a presným spôsobom špecifikovaný a v dohode sa nachádza viacero údajov o výške dlhu a ani súčet splátok nezodpovedá tomu, čo je v dohode uvedené ako dlh. V rámci dokazovania bolo taktiež preukázané, že v čase podpísania tejto dohody dlh žalovaného v takom rozsahu ako je uvedený v dohode ani neexistoval. Na uvedenú dohodu preto súd nemohol prihliadať pri svojom rozhodovaní a mohol vychádzať iba z toho, uzavretie akej kúpnej zmluvy bolo medzi sporovými stranami preukázané. Rovnako nemožno v zmysle § 407 ods. 3 za uznanie zvyšku dlhu považovať ani plnenie poskytnuté na základe dohody o splatení uznaného záväzku v sume 450 eur, pretože toto plnenie nebolo poskytované žalovaným ako dlžníkom, ale inou osobou. Ani platba žalovaného vo výške 800 eur zo dňa 28.10.2014 nie je takýmto uznaním zvyšku dlhu, pretože z tohto úkonu žalovaného nie je možné usudzovať, že týmto plnením uznáva aj zvyšok záväzku tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 407 ods. 3 ObZ.

17./ Pokiaľ ide o platby vykonané otcom žalovaného na základe dohody o splatení uznaného záväzku spolu vo výške 450 eur, tak rovnako aj žalovaným bolo potvrdené, že tieto splátky uhrádzal jeho otec a preto nebolo možné ich započítať na kúpnu cenu, keďže nešlo o platby zo strany žalovaného ako dlžníka, ale tretej osoby, ktorá plnila žalobcovi bez právneho dôvodu.

18./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu sporových strán v konaní, pričom žalobca mal úspech v rozsahu 7,28% (bola mu priznaná suma 126,51 eura z vymáhanej sumy 1.737,58 eura) a žalovaný v rozsahu 92,72% a preto čistý úspech žalovaného predstavuje 85,44% (92,72% - 7,28%) a z toho dôvodu súd priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 85,44%, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).