Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1T/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd B., samosudca JUDr. Q. X., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. februára 2019, v trestnej veci proti obž. V. D., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona takto

rozhodol:

Obžalovaný:

V. D., nar. XX.XX.XXXX v W., H. republika trvale bytom Y. č. XX, okr. B.

sa uznáva za vinného, že

dňa 21.11.2016 v čase o 11.30 hod. prišiel na Y. úrad Y., okr. B. za účelom overenia jeho podpisu na tlačive o príjme dôchodku, kde o tento administratívny úkon požiadal starostu obce Y. Q. A., ktorý mu uviedol, že toto overenie mu vykoná až počas stránkových hodín od 12.00 hod., načo obvinený bezdôvodne zaútočil a fyzicky napadol tohto starostu obce tak, že mu svojou ľavou rukou chytil pravú ruku a päsťou svojej pravej ruky ho jeden krát udrel do nosa a následne odišiel preč z obecného úradu, pričom pri tomto útoku starostovi Q. A. spôsobil zranenia, a to pohmoždenie nosa a tváre a pohmoždenie ľavého predlaktia bez práceneschopnosti,

teda

použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a na mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

rozhodol:

Podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. podal na tunajší súd dňa 2.2.2017, sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX obžalobu na obvineného V. D. a to pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 21.11.2016 v čase o 11.30 hod. prišiel na Y. úrad Y., okr. B. za účelom overenia jeho podpisu na tlačive o príjme dôchodku, kde o tento administratívny úkon požiadal starostu obce Y. Q. A., ktorý mu uviedol, že toto overenie mu vykoná až počas stránkových hodín od 12.00 hod., načo obvinený bezdôvodne zaútočil a fyzicky napadol tohto starostu obce tak, že mu svojou ľavou rukou chytil pravú ruku a päsťou svojej pravej ruky ho jeden krát udrel do nosa a následne mu slovne začal nadávať slovami „zabijem ťa aj tvojich“ a následne odišiel preč z obecného úradu, pričom pri tomto útoku starostovi Q. A. spôsobil zranenia, a to pohmoždenie nosa a tváre a pohmoždenie ľavého predlaktia bez práceneschopnosti.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný V. D. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného Q. A., výsluchom svedka V. S., prehratím zvukového záznamu oznámenia vykonaného na linku 158 zo dňa 21.11.2016 a listinnými dôkazmi a to: lekárskymi správami, záznamom zo služby, osvedčením, podpisovými vzormi, kópiou preukazu ZŤP, odpismi z registra trestov, správou Sociálnej poisťovne, správou ÚPSVaR, správou OÚ B. a lustráciou v Registri priestupkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 21.11.2016, potom čo vystúpil z autobusu asi o 11.17 hod. prišiel na Obecný úrad Y. za starostom Q. A., pretože od neho potreboval potvrdenie v súvislosti s dôchodkom. B. Q. A. bol vtedy na obecnom úrade sám a obžalovanému povedal, že práve má obedňajšiu prestávku a aby prišiel poobede. Obžalovaný mu na to povedal, že už viackrát bol za ním na obecnom úrade, ale nikdy ho tam nenašiel. Starosta mu na to odvetil, že mal nechať odkaz alebo mu mal zatelefonovať a aby odišiel preč. Obžalovaný ďalej uviedol, že ešte starostovi niečo povedal a následne odišiel z úradu preč. Išiel smerom k obchodu, ktorý je vedľa obecného úradu. Vonku sa stretol s V. S. (ide o V. S. a svedok nesprávne uviedol jeho rodné meno), ktorému povedal, že mu starosta nechce potvrdiť tlačivo. V obchode urobil nákup a autom odišiel domov. Obžalovaný poprel žeby poškodeného fyzicky napadol, pretože je invalidný dôchodca, má diabetickú nohu a doma sa pohybuje pomocou invalidného vozíka, pri chôdzi používa palicu.

Poškodený Q. A. vo výpovedi uviedol, že dňa 21.11.2016 bol od rána na obecnom úrade a asi o 11.30 hod. za ním prišiel obžalovaný. Keď obžalovanému povedal, že sa chystá na obedňajšiu prestávku a že má prísť po 12.00 hod., začal mu obžalovaný vulgárne nadávať a vyhrážať sa. Potom čo si poškodený obliekol vetrovku a vyťahoval z vrecka kľúče, obžalovaný na neho fyzicky zaútočil s tým, že ho chcel pravou rukou udrieť do oblasti tváre. Poškodený sa bránil tým, že svojou pravou rukou odvracal úder, pričom obžalovaný ľavou rukou chytil jeho pravú ruku a päsťou pravej ruky udrel poškodeného jedenkrát do nosa, z ktorého mu začala tiecť krv. Následne obžalovaný odišiel. Poškodený zavolal na tiesňovú linku 158, vyčkal na príchod policajnej hliadky a potom odišiel na lekárske ošetrenie. Uviedol, že vonku sa stretol s V. S., ktorý bol vo vzdialenosti 15-20 metrov od obecného úradu. Poškodený dodal, že bol síce na lekárskom ošetrení, ale práceneschopný nebol a neuplatnil si ani žiadnu náhradu škody. Podľa poškodeného príčinou tohto správania sa obžalovaného bola skutočnosť, že asi 2 týždne pred skutkom odmietol potvrdiť manželke obžalovaného podpis obžalovaného na čistom nevyplnenom tlačive. Dovtedy s obžalovaným žiadne problémy nemal. Poškodený na dotaz prokurátora doplnil svoju výpoveď a uviedol, že predtým než ho obžalovaný napadol vyhrážal sa, že ho zabije „všetkých tvojich“.

Svedok V. S. vypovedal, že dňa 21.11.2016 krátko po 11.30 hod. prišiel autom pred Obecný úrad v obci Y., lebo hneď vedľa je obchod, kde si chcel kúpiť pečivo. Keď vystúpil z auta, zbadal ako starosta zamkýna dvere na obecnom úrade. Pretože bol k nemu otočený len čiastočne, nevidel mu do tváre a nevedel preto potvrdiť, či mal alebo nemal nejaké zranenia. Svedok tiež uviedol, že obžalovaný v tom čase stál pred obchodom, ktorý je od obecného úradu vzdialený asi 6 metrov a starostovi hovoril: „Ja som tu už bol pred 11.30 hod., mal si mi to potvrdiť, zle si začal“.

Z prehratého zvukového záznamu a zo sprievodnej správy vyplýva, že poškodený dňa 21.11.2016 o 11.38 hod. urobil telefonicky na linku 158 oznámenie o tom, že ho na obecnom úrade fyzicky napadol obžalovaný, ale nemá na to svedkov.

Z lekárskej správy MUDr. V. M. je zrejmé, že dňa 21.11.2016 bol u nej na ošetrení poškodený Q. A., u ktorého boli lekárkou predbežne zistené tieto zranenia: pohmoždenie tváre, pohmoždenie nosa a pohmoženie ľavého predlaktia. Menovaný mal poškodený nos. Poškodený pri ošetrení uviedol, že bol napadnutý známou osobou a udretý rukou do tváre, nosa a ľavého predlaktia. Ošetrujúca lekárka sa k spôsobu vzniku poranenia vyjadrila rovnako, teda že bol napadnutý inou osobou. Spôsobené zranenie označila za ľahké, spojené s bolestivosťou a nevyžadujúce práceneschopnosť. V ten istý deň o 14.53 bol poškodený ošetrený aj u MUDr. K. A. (otorinolaryngológ), ktorá potvrdila diagnózu pohmoždenie nosa a poslala poškodeného na RTG nosa (správa na č.l. 43). MUDr. T. M., chirurg, vo svojej správe zo dňa 23.11.2016, teda dva dni po skutku popísal objektívny nález u poškodeného ako diskrétny opuch nosa, bez krepitu, palpačná bolestivosť ľavej polovice tváre a palpačná bolestivosť predlaktia vľavo. Obdobný nález, pokiaľ ide o poranenie tváre, zistil aj MUDr. M. M., neurológ, čo vyplýva z jeho správy zo dňa 30.11.2016. Poškodený bol týmto lekárom odoslaný na CT vyšetrenie mozgu.

Z osvedčenia Miestnej volebnej komisie v Y. zo dňa 1.12.2014 je zrejmé, že poškodený Q. A., bol dňa 15.11.2014 zvolený za starostu obce Y. a súčasne bol tiež osobou oprávnenou podpisovať verejné listiny vydané orgánmi samosprávy, ktoré obsahujú údaje o osobnom stave na použitie v cudzine (listina na č.l. 56 spisu).

Podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, kto použije násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

V zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona sa verejným činiteľom na účely tohto zákona rozumie, okrem iných, aj starosta, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená .

Vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, že obžalovaného zo spáchania skutku priamo usvedčuje svedok poškodený, ktorý presne a podrobne popísal priebeh fyzického útoku či už v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, pričom súd nemal dôvod jeho výpovedi neveriť. Ako poškodený uviedol, s obžalovaným nemal nikdy žiadny problém a ani v priebehu konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by jeho výpoveď spochybňovali. Navyše krátko po útoku nahlásil poškodený túto udalosť na telefónnu linku 158, podľa záznamu operačného odboru KR PZ to bolo v čase o 11,38 hod., kde poškodený popísal bezprostredne zažitú udalosť a podľa názoru súdu tu bol minimálny časový priestor na prípadné špekulatívne konanie zo strany poškodeného vo vzťahu k obžalovanému. Obžalovaný aj poškodený zhodne tvrdili, že na obecnom úrade boli sami, nikto iný tam v tom čase nebol. V podstate rovnako vo svojich výpovediach uviedli aj čas a dôvod, pre ktorý sa na obecnom úrade stretli. Bolo to niekoľko minút pred 11.30 hod., teda pred obedňajšou prestávkou starostu a dôvodom pre ktorý obžalovaný na obecný úrad prišiel bolo to, že od starostu potreboval, aby mu potvrdil tlačivo pre účely poberania dôchodku z H. republiky. Starosta však uvedené tlačivo odmietol hneď potvrdiť, pretože mu začínala obedňajšia prestávka s tým, že tlačivo potvrdí až po jej skončení. Obžalovaný na to zareagoval tak, že na starostu fyzicky zaútočil. Bezprostredne po čine videl obžalovaného pred obecným úradom svedok S., bolo to približne o 11,30 hod., pričom vypovedal, že obžalovaný poškodenému ešte vonku pred obecným úradom povedal slová: „ja som tu už bol pred 11,30 hod., mal si mi to potvrdiť, zle si začal“. Uvedené nasvedčuje tomu, že medzi menovanými existoval v tom čase určitý konflikt. Svedok však ani nepotvrdil ani nevyvrátil to, či starosta bol zranený, pretože mu do tváre videl len čiastočne. Zranenia starostu ale dostatočne preukazujú lekárske správy MUDr. M. a MUDr. A., ktoré boli vyhotovené v deň útoku, teda 21.11.2016 v popoludňajších hodinách, ako aj lekárske správy MUDr. M. a MUDr. M., vyhotovené v nasledujúcich dňoch po útoku.

Všetky tieto nepriame dôkazy spolu s priamym svedectvom poškodeného podľa názoru súdu dostatočne preukazujú, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, ako starostu obce Y., pretože mu nechcel potvrdiť tlačivo pre účely poberania dôchodku. Tohto fyzického útoku sa dopustil v budove Obecného úradu Y., teda na mieste prístupnom verejnosti. Obžalovaný tak použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a súčasne sa na mieste verejnosti prístupnom fyzicky dopustil výtržnosti tým, že napadol iného, čím naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Predpokladom pre naplnenie pojmu „použil násilie“ nie je spôsobenie ujmy na zdraví verejného činiteľa alebo spôsobenie škody vernému činiteľovi. Násilie však musí mať určitú intenzitu, čo v danom prípade podľa súdu bolo splnené. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (tak z hľadiska veku ako aj z hľadiska príčetnosti v čase skutku) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol dotknutý verejný záujem na ochrane riadneho výkonu právomoci verejného činiteľa a súčasne záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok

- objekt trestného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený. Úmysel obžalovaného súd vyvodil z jeho správania pred skutkom i počas skutku. Obžalovaný vedel, že starosta v danom prípade vykonáva právomoc verejného činiteľa a použil proti nemu násilie pre výkon takejto právomoci. Obžalovaný fyzicky starostu napadol z toho dôvodu, že mu tento odmietol potvrdiť tlačivo pre účely poberania dôchodku z Českej republiky, pričom z vykonaných dôkazov vyplýva, že len starosta v tejto obci disponoval uvedenou právomocou (obžalovaný za tým účelom chodil za starostom opakovane).

To, že obžalovaný mal poškodenému nadávať „zabijem ťa aj tvojich“ nebolo v konaní okrem výpovede poškodeného podporené žiadnymi inými dôkazmi. Navyše kým z výpovede poškodeného v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný mal poškodenému nadávať pred tým, než ho napadol, tak z obžaloby i z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že sa tak malo stať až po fyzickom útoku na poškodeného. Z tohto dôvodu preto súd skutok ustálil tak, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku, čo však nemení právnu kvalifikáciu skutku ako takého.

Pokiaľ obžalovaný vo svojej výpovedi poprel, žeby poškodeného fyzicky napadol, pretože je invalidný dôchodca, má diabetickú nohu, doma sa pohybuje pomocou invalidného vozíka a pri chôdzi používa palicu, súd tomuto jeho tvrdeniu neuveril. Súd je toho názoru, že obžalovaný v danom prípade len využíva to, že nikto iný okrem poškodeného nebol priamym svedkom jeho konania. V rozpore s týmto tvrdením je aj záverečná reč obžalovaného v ktorej uviedol, že keby bol poškodeného udrel, tak by mal nos zlomený, nie pohmoždený, pretože ruky má ešte zdravé. Týmto vlastne potvrdil, že napriek svojmu zdravotnému stavu, by bol takého konania schopný. Súd poukazuje aj na to, že obžalovaný mal motív pre svoje konanie, keďže, ako sám uviedol, za starostom bol viackrát, avšak neúspešne a aj v predmetný deň, keď konečne starostu na úrade zastihol, tento mu odmietol tlačivo potvrdiť, z dôvodu obedňajšej prestávky. V rámci využitia práva posledného slova obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa kvôli tomu dokonca nechal prepustiť z nemocnice. Práve tento postoj starostu, ktorý mu odmietol potvrdiť tlačivo „na počkanie“, podľa názoru súdu, viedol k tomu, že obžalovaný poškodeného fyzicky napadol. Vo vzťahu k osobe obžalovaného je potrebné poznamenať, že z odpisu z registra trestov vyplýva, že aj jeho posledné tri odsúdenia sa týkajú trestného činu výtržníctva a trestného činu ublíženia na zdraví. Tu súd zdôrazňuje, že z hľadiska rozhodovania o druhu a výmere trestu sa vo všetkých troch prípadoch hľadí na obžalovaného akoby nebol odsúdený. Avšak pri posudzovaní osoby obžalovaného súd prihliadol na to, že sa podobného konania ako v súdenej veci už v minulosti dopustil, čo svedčí o tom, že vo vypätých situáciách môže obžalovaný reagovať útočne.

K skutočnostiam uvádzaným obhajcom v záverečnej reči súd poznamenáva, že obhajca v nej síce poukázal na rozpory vo výpovedi poškodeného zo dňa 21.11.2016 (ide o zápisnicu o trestnom oznámení, ktoré podal poškodený), avšak vzhľadom na to, že strany nenavrhli toto trestné oznámenie prečítať ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, súd na neho pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Za ďalšiu pochybnosť považuje obhajca skutočnosť, že by malo dôjsť k pohmoždeniu ľavého predlaktia poškodeného, pričom skutok, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému sa mal stať tak, že poškodenému obžalovaný mal chytiť pravú ruku, nie ľavú, ako to podľa obhajcu tvrdí poškodený. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený popisoval priebeh fyzického útoku v priebehu celého konania rovnako a nikdy netvrdil, že mu obžalovaný mal chytiť ľavú ruku. To však nevylučuje, aby pri popísanom fyzickom útoku došlo aj k uvedenému poškodeniu ľavej ruky. Súd nemal dôvod spochybňovať objektívny nález lekárov, ktorí poškodeného v deň útoku ošetrovali. Pokiaľ obhajca poukazuje aj na výpovede svedkov, z ktorých je podľa neho zrejmé, že obžalovaný, ktorý je značne imobilný, nenapadol poškodeného, ani mu nijak inak neublížil, je potrebné zdôrazniť, že na hlavnom pojednávaní vypovedal len svedok S., pričom z jeho výpovede nič také nevyplynulo. Svedok nevedel potvrdiť, či starosta mal alebo nemal nejaké zranenia. Ostatní svedkovia, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní nevypovedali a nebolo navrhnuté ani čítanie ich výpovedí z prípravného konania.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Aj keď z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti viackrát odsúdený (celkovo šesťkrát), vo všetkých prípadoch sa osvedčil a v súčasnosti na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Posledné odsúdenie je z roku 2001, teda možno konštatovať, že obžalovaný po dobu 15 rokov pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život a počas tejto doby sa nedopustil ani žiadneho priestupku, čo vyplýva z lustrácie v registri priestupkov i zo správy Okresného úradu B.. Na základe uvedeného mu súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. Okrem toho zistil súd u obžalovaného aj jednu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona).

Trestná sadzba za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona je 1 rok až 5 rokov odňatia slobody a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená až 3 roky. Vzhľadom na rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní úhrnného trestu vychádzal z trestnej sadzby 1 rok - 5 rokov, ktorá sa vzťahuje na prečin útoku na verejného činiteľa, ako na najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov. V rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 15 mesiacov.

Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, keď mal, vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu za to, že na nápravu páchateľa a na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný.

Súd ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 15 mesiacov, ktorú považuje za dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal že dokáže viesť riadny život. Pri určovaní dĺžky skúšobnej doby súd prihliadol aj na to, že od spáchania skutku (od 21.11.2016) uplynuli viac ako dva roky, pričom počas celej tejto doby sa obžalovaný nedopustil žiadneho trestného činu ani priestupku, čo možno hodnotiť opäť ako jeho snahu viesť riadny život.

Keďže poškodený si v prípravnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, nebolo potrebné o ňom rozhodovať

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.