Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Slovenský rybársky zväz - Mestská organizácia Považská Bystrica, IČO: 00178209305, so sídlom Komenského 107/3, Považská Bystrica, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom, Advokátska kancelária Námestie A. Hlinku 29/34-311, Považská Bystrica, proti žalovanému Urbárske spoločenstvo - pozemkové spoločenstvo Považská Teplá, IČO: 00 629 847, so sídlom Považská Teplá 108, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ s.r.o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, o určenie povinnosti uzatvoriť budúcu nájomnú zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 8C/11/2018-100 zo dňa 11. júna 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100%, ktorú náhradu je žalovaný povinný žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil, že po vykonanom dokazovaní, s prihliadnutím predovšetkým na námietky žalovaného ohľadom neplatnosti uvedenej zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že nebol k nej daný súhlas valného zhromaždenia, resp. nebola valným zhromaždením prejednaná, dospel k záveru, že posúdenie dôvodnosti žaloby vyžaduje predbežné preskúmanie platnosti samotnej zmluvy o budúcej zmluve, z ktorej vyplýva povinnosť žalovaného uzatvoriť budúcu nájomnú zmluvu. Predmetom budúcej nájomnej zmluvy mala byť dispozícia s majetkom členov pozemkového spoločenstva (danie do nájmu), ktorí však predmetnú zmluvu o budúcej zmluve preukázateľne neuzatvárali. Vzhľadom na závažnosť a dôležitosť tohto právneho úkonu, bolo potrebné, aby uzavretie zmluvy o budúcej zmluve prešlo schvaľovacím procesom valného zhromaždenia žalovaného tak, ako to ustanovuje zákonné ustanovenie § 18 ods. 2 písm. d/ zákona č. 181/1995 Z. z. V opačnom prípade by o dispozícii s majetkom rozsiahleho počtu spoluvlastníkov rozhodovalo len niekoľko členov výboru pozemkového spoločenstva. Tomu však nezodpovedá úmysel zákonodarcu, ktorý rozhodovanie o nakladaní s majetkom spoločenstva zveril valnému zhromaždeniu. Pozemkové spoločenstvo, ktoré má právnu subjektivitu, je spôsobilé síce samostatne uzatvárať právne úkony, avšak pre ich platnosť sa vyžaduje naplnenie zákonom stanovených povinností. Členovia valného zhromaždenia mali byť oboznámení so všetkými podmienkami uzatvorenej zmluvy o budúcej

zmluve, ako aj so všetkými podmienkami budúcej nájomnej zmluvy, predovšetkým ohľadom označenia pozemkov, ktorých sa budúci predmet nájmu dotýkal, výšky budúceho nájmu, ako i obdobia trvania budúceho nájomného vzťahu. Zmluva o budúcej zmluve v znení, ako bola medzi stranami sporu uzatvorená, schvaľovacím procesom valného zhromaždenia preukázateľne neprešla a netvrdil to ani samotný žalobca. Uvedené znamená, že valné zhromaždenie žalovaného nerozhodlo, neodsúhlasilo uzavretie predmetnej zmluvy o budúcej zmluve. Je pritom irelevantné, či valné zhromaždenie vedelo o existencii zmluvy, resp. nevedelo, preto súd prvej inštancie takúto vedomosť/nevedomosť neskúmal. Dôležité je jedine to, či valné zhromaždenie pred tým, ako bola sporná zmluva o budúcej zmluve so žalobcom uzatvorená, bolo oboznámené s obsahom tejto zmluvy, resp. aj s obsahom budúcej nájomnej zmluvy, s ich podstatnými i vedľajšími náležitosťami a dojednaniami a či valné zhromaždenie žalovaného udelilo súhlas s uzatvorením predmetnej zmluvy, či by boli akceptované aj podmienky, za ktorých sa mala budúca nájomná zmluva uzatvárať. Pokiaľ sa tak nestalo, tak ako je to v tomto prejednávanom prípade, je nutné vyvodiť záver, že zmluva o budúcej zmluve je v rozpore so zákonom, konkrétne v rozpore s ustanovením vtedy platného ust. § 18 ods. 2 písm. d/ zák. č. 181/1995 Z. z. a z tohto dôvodu zmluva o budúcej zmluve je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže je zmluva o budúcej zmluve neplatná, nemohol ani platne vzniknúť záväzok žalovaného uzatvoriť budúcu nájomnú zmluvu. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalovanému nevznikol platne záväzok uzatvoriť budúcu nájomnú zmluvu, keďže samotná zmluva o budúcej zmluve, z ktorej mal takýto záväzok pre žalovaného vyplývať, súd posúdil ako neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor zo zákonom.

3. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z ustanovenia § 255 C.s.p. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 % s tým, že podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník tunajšieho súdu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.. Zmluva o budúcej nájomnej zmluve bola uzatvorená medzi štatutárnymi orgánmi strán, čo nebolo sporné. Právne úkony právnických osôb vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou op zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Pokiaľ by aj štatutárny orgán žalovaného pri uzatváraní právnych úkonov prekročil svoje oprávnenie, tak toto nemôže byť neúčinné voči tretím osobám ani v prípade, že bolo zverejnené. Táto osoba musí niesť zodpovednosť voči spoločenstvu, ktorého funkciu štatutárneho orgánu vykonávala, ale právny úkon sa považuje za platný. Predmetnú zmluvu podpisoval predseda a ďalší dvaja členovia výboru. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo pokiaľ sa nestotožní a právnym názorom žalobcu žiadal zrušiť rozsudok v časti, ktorou priznal súd žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100% a tieto žalovanému zamietol.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie aplikoval na správne zistený skutkový stav správnu právnu normu, túto správne interpretoval a dospel k správnemu právnemu záveru, že zákonnou podmienkou platnosti zmluvy o budúcej nájomnej zmluve bolo jej predchádzajúce schválenie valným zhromaždením žalovaného, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo a preto je zmluva o budúcej nájomnej zmluve absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.10.2015 sp. zn. 9Co/502/2015, v ktorom bola prejednávaná obdobná vec. Napadnutý rozsudok je právne správny a zákonný. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 12.02.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.

9. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 (v súčasnosti ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

10. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že možno jednoznačne vyvodiť záver, že zmluva o budúcej nájomnej zmluve, v znení ako bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená, neprešla schvaľovacím procesom valného zhromaždenia a valným zhromaždením nebola schválená. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 písm. d/ zákona č. 181/1995 Z.z. v platnom znení v čase uzatvorenia zmluvy, do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva. Je irelevantné, či valné zhromaždenie vedelo, resp. nevedelo o existencii zmluvy, dôležité je, či valné zhromaždenie, bolo oboznámené s obsahom zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, s jej podstatnými i vedľajšími náležitosťami, dojednaniami a dalo na jej uzavretie súhlas a pokiaľ sa tak nestalo, súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že zmluva o budúcej nájomnej zmluve je neplatná a preto nemohol ani platne vzniknúť záväzok žalovaného uzatvoriť budúcu nájomnú zmluvu.

11. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď správne právne posudzoval vec podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a dospel k správnemu záveru, že žalovaný ako úspešná strana v spore má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396

ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).