Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, Z., o zaplatenie 675 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.októbra 2017, č.k. 10C/191/2016-45, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 675 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 30.04.2013 do zaplatenia, žalovanej povolil istinu s príslušenstvom zaplatiť v mesačných splátkach po 200 eur splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnú kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že pri omeškaní čo i len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie (výrok I.), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), písm. j), § 9 ods. 1, 2, 6, 7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia 675 eur titulom nesplatenej istiny úveru, poplatku vo výške 476 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 800 eur od 28.11.2012 do 22.1.2013 vo výške 38,58 eur, zo sumy 675 eur od 23.1.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% eur zo sumy 675 eur od 30.4.2013, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 344,81 eur trov mediačného konania, 24 eur poplatku za upomienky a 379,37 eur trov rozhodcovského konania a to titulom záväzkov zo Zmluvy o úvere č. 405701351 zo dňa 28.11.2012. Súd vykonal dôkazy listinami pripojenými k žalobe a výsluchom žalovanej a zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 28.11.2012 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 800 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 700 eur, t.j. celkovo mala zaplatiť 1 500 eur v 12 mesačných splátkach po 125 eur. RPMN bolo v zmluve uvedené vo výške 261,44%. Žalovaná uviedla, že si je vedomá dlhu voči žalobcovi, pohľadávku uznáva, úver brala v ťažkej životnej situácii, zomrel jej manžel aj syn, vzhľadom na výšku dôchodku je schopná dlh zaplatiť v splátkach po 200 eur. Uviedla, že hneď po obdržaní úveru musela zaplatiť 125 eur titulom začatia rozhodcovského konania, z titulu úveru uhradila zatiaľ 50 eur, čo preukázať nevedela.

3. Súd prvej inštancie posúdil nároky žalobcu ako vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, a preskúmal náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že neobsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. f) a k) zák.č. 129/2010 Z.z.) preto ju považoval za bezúročnú a bez poplatkov, na ktorú skutočnosť musel súd prihliadnuť, nakoľko oslabuje nárok veriteľa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a nič na tom nemení ani fakt, že žalovaná pohľadávku uznala. Preto súd zaviazal žalovanú len na zaplatenie rozdielu požičanej sumy 800 eur, z ktorej odpočítal už uhradené splátky v celkovej výške 125 eur, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd preskúmal tiež náležitosti všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré neboli podpísané žalovanou, taktiež preskúmal dohodu o mediácii a rozhodcovskú zmluvu. V zmluve o úvere pri ručiteľskom vyhlásení je uvedené, že súčasťou zmluvy je aj Mediačná dohoda. Žalobca predložil mediačnú dohodu uzatvorenú dňa 15.10.2013 podpísanú žalovanou na záväzok vo výške 1.719,81 eur. V ten istý deň bola podpísaná aj Rozhodcovská zmluva, obsahujúca dojednanie, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o výsledku mediácie zo dňa 15.10.2013, budú riešené pred Rozhodcovským súdom, pred príslušným súdom v SR. V zmysle bodu 13. VPPÚ zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. V zmysle bodu 5 VPPÚ dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva. Súd v zmysle vyššie uvedeného mal pochybnosti o podpísaní dohody o mediácii a Rozhodcovskej zmluvy dňa 15.10.2013. Žalovaná si požičala od žalobcu 800 eur, z ktorej sumy hneď zaplatila 125,- eur za rozhodcovské konanie. Žalobca ani na výzvu súdu nedoložil preukázateľne vynaložené náklady mediačného a rozhodcovského konania, ich výšku odkázal na VPPÚ bod 5., kde ale výška určená nie je. Trovy rozhodcovského konania neboli preukázané, nakoľko žalobca nepreukázal, že sa nejaké rozhodcovské konanie uskutočnilo. Súd zamietol ďalej žalobu aj v časti uplatnených poplatkov za upomienky, lebo žiadne upomienky neboli predložené ako dôkaz. Napokon v časti zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 32% a poplatku vo výške 476 eur, súd žalobu zamietol s poukazom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná sa s plnením svojho dlhu dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal na zaplatenie aj úroku z omeškania v zákonnej výške od 30.4.2013 a keďže požiadala o zaplatenie dlhu v splátkach, súd jej umožnil dlh splatiť v splátkach po 200,- eur pod stratou výhody splátok v prípade s ich omeškaním. Vzhľadom k čiastočnému úspechu každej zo strán súd nepriznal žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to podľa dôvodov v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), a písm. h) CSP. Uviedol, že žalobca si v tomto spore uplatnil nároky zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a žalobu čiastočne zamietol. Podľa názoru odvolateľa zmluva nemá spotrebiteľský charakter. Vzhľadom na odsek 19 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, kde si strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, nie je možné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a nedošlo k naplneniu dôvodov, za ktorých možno v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde sa uvádza „veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 700 eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 1.500 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach po 125 eur“. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Každá uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky a každý klient je o tom informovaný ústne. Žalovaný bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Zákon sankcionuje iba nesprávne uvedené RPMN alebo absentujúce RPMN, čo nie je ale uvedený prípad. Rovno nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade, ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak, ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Súd teda nesprávne posúdil zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom. Jasne bola dojednaná RPMN vo výške 261,44%, ktorá bola vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a to v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú na zmluve. V ďalšom poukázal na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalobca je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov ale až po poskytnutí. Je teda zrejmé, že slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania aj podnikateľské náklady sú vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento v čase uzavretia zmluvy žalovanému vyhovoval, keďže nič voči tejto výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalobcu prevzal. Bolo teda na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na dané podmienky zmluvy pristúpi alebo nie. Výška príslušného poplatku je v zmluve dostatočne jasne uvedená a výrazne napísaná, žalovaný mal okamžite pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru a s obsahom zmluvy a so zmluvnými podmienkami súhlasil. Žalobca okrem iného poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15. Podľa názoru žalobcu dohodnutá výška úroku nie je neprimeraná ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi. Vzhľadom na podmienky, za ktorých žalobca žalovanému úver poskytol a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko žalobcu a s prihliadnutím tiež na to, že žalobca od žalovaného nežiadal zabezpečenie úveru. Poukázal tiež na to, že predmetom prieskumu z hľadiska skúmania neprijateľných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny a pokiaľ by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb, čo je v priamom rozpore s článkom 55 ods. 1 Ústavy SR. Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní je pritom celkom jednoznačne cenovým dojednaním, kde prieskum primeranosti dojednania zo strany súdu je vylúčený v zmysle § 53 ods. 1 i článku 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/191/2016 bolo zaplatenie sumy 675 eur ako nesplatenej istiny úveru, ďalej poplatku vo výške 476 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 800 eur od 28.11.2012 do 22.01.2013 vo výške 38,58 eur a 675 eur od 23.01.2013 do zaplatenia, ďalej úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 675 eur od 30.04.2013 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to trov mediačného konania vo výške 344,81 eur, poplatku za upomienky vo výške 24 eur, trov rozhodcovského konania v celkovej výške 379,37 eur a napokon náhrady trov tohto konania a trov právneho zastúpenia. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobe vyhovel žalobe iba čo do istiny 675 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.04.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvyškového zamietnutia žaloby a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu.

9. Odvolanie musí obsahovať niektorý (alebo aj viaceré) z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 CSP, nestačí však formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho presne identifikovať, to znamená v akom konkrétnom pochybení súdu vidí odvolateľ naplnenie konkrétneho odvolacieho dôvodu. V tomto prípade žalobca odvolanie zdôvodňoval viacerými odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1. CSP. Uviedol, že podľa neho v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V čom ale súd prvej inštancie mal porušiť právo odvolateľa na spravodlivý proces žalobca nijako nešpecifikoval. Obdobne pokiaľ ide o tvrdenie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, žalobca opäť neuviedol, v akom konkrétnom nesprávnom procesnom postupe súdu vidí odvolateľ naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.

10. Relevantnými odvolacími dôvodmi tak boli vytýkané vady rozhodnutia v podobe vád v skutkových zisteniach súdu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktoré mali spočívať predovšetkým v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a tiež v podobe vád majúcich základ v nesprávnom právnom posúdení žalovaných nárokov v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) . Na tieto odvolateľ poukazoval vo vzťahu k posúdeniu právnej povahy predmetnej úverovej zmluvy, nesprávnemu vyhodnoteniu zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, posúdeniu primeranosti dohodnutej odplaty, a napokon vo vzťahu k otázke nenáležitého súdneho prieskumu cenových dojednaní v zmluve.

11. Odvolací súd preberá skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Stotožňuje sa pritom s dôvodmi vyhodnotenia predmetnej úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ), poukazujúc pritom na početnú judikatúru súdov v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb treba vyvodiť záver o spotrebiteľskom charaktere predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalovaná je fyzická osoba, nepodnikateľ. Ide o typickú formulárovú zmluvu, pri uzatváraní ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské zmluvy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy ako upravuje Občiansky zákonník. Argumentácia žalobcu, že zmluvné strany si dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka na všetky ich právne vzťahy, z ktorého dôvodu potom nemožno preskúmavať zmluvné náležitosti z pohľadu zákona č. 129/2010 Z.z., preto neobstojí.

12. Žalobca v pozícii veriteľa na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 28.11.2012 č. 405701351 poskytol žalovanej ako spotrebiteľke úver vo výške 800 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť ho spolu poplatkom vo výške 700 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 125 eur, počnúc dňom 24.12.2012. V zmluve bolo dohodnuté RPMN vo výške 261,44%.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Ustanovenie § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovení ZoSÚ musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy postihuje, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav). Z uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 ZoSÚ zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

14. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným konštatuje, že v úverovej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, ktorá skutočnosť sama osebe má za následok, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Hoci zmluva neobsahuje tiež viaceré ďalšie zákonom požadované náležitosti, posudzovanie absencie aj týchto ďalších by bolo za uvedenej situácie nadbytočné a nespôsobilé privodiť vo veci iný záver, než už vyššie vyslovený o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože už absencia jedinej obligatórnej náležitosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postačuje na prijatie tohto záveru. Prvoinštančný súd preto správne zamietol z vyššie uvedených dôvodov žalobu v časti uplatnených úrokov ako aj poplatkov a zaviazal žalovanú len na zaplatenie rozdielu medzi výškou reálne poskytnutého úveru a sumou splatených splátok.

15. Pokiaľ odvolateľ v ďalšom vytýkal súdu, že preskúmaval zmluvné dojednania o cene úveru, kde prieskum primeranosti dojednania zo strany súdu je vylúčený, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nič také nevyplýva. Súd prvej inštancie svoj rozsudok v zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 32% a poplatku vo výške 476 eur odôvodil tým, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z.. Preto za irelevantné treba považovať odvolanie žalobcu, v ktorom dôvodil nesprávnym posúdením primeranosti dohodnutej odplaty súdom, výšky úroku, spôsobom dojednania RPMN, pretože týmito otázkami sa prvoinštančný súd nezaoberal.

16. Zamietnutá bola aj žaloba v časti žalobcom uplatnených nákladov mediačného a rozhodcovského konania, ktorých výšku žalobca nepreukázal a iba odkázal na VPPÚ bod 5., kde ale výška určená nie je, zároveň žalobca nepreukázal ani nárok na uplatnené poplatky za upomienky. Rozsudok v časti zamietnutých uplatnených nákladov mediačného a rozhodcovského konania bol síce tiež napadnutý odvolaním žalobcu (ktorý sa odvolal voči celému zamietajúcemu výroku), avšak ako vyplýva z obsahu odvolania, žalobca voči tejto časti zamietajúceho výroku nesmeroval žiadne konkrétne pripomienky, preto odvolací súd nemal argumentáciu, s ktorou by sa mohol v odvolacom konaní vysporiadať. To isté sa týka aj čiastočne zamietnutého úroku z omeškania, žalovaného vo výške 8% ročne a súdom priznaného iba v sume 5% ročne v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správne potvrdil a rovnako ho potvrdil i v časti nároku na náhradu trov konania, keď prvoinštančný súd správne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a vzhľadom k pomeru ich úspechu v spore nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

18. V odvolacom konaní plne úspešná žalovaná má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak s prihliadnutím k skutočnosti, že táto bola v odvolacom konaní nečinná a žiadne trovy jej tak nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, vychádzajúc z toho, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.

19. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .