Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-518-2018.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/518/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Ivany Štiftovej v právnej veci manžela: W.. G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. E. XX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Ľubošom Vavrovičom, advokátom, so sídlom Miletičova 21, 821 09 Bratislava a manželky: G.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o, so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 50Pc/12/2017-109 zo dňa 19.06.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.06.2018 č.k. 50Pc/12/2017-109 rozviedol manželstvo účastníkov W.. G. V., nar. XX.XX.XXXX a G.. T. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom Bratislava - Staré Mesto, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 4 veta prvá, čl. 6, čl. 8 Základných zásad, § 92, § 93, § 94, § 96 ods. 1, 2, § 98 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 23 Zákona o rodine. Poukázal na inštitút manželstva, základné povinnosti manželov a podmienky rozvodu manželstva. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že požiadavky kladené zákonom pre rozvod manželstva, ktorými sú trvalo a vážne narušené vzťahy medzi manželmi v danej veci boli splnené. Rozvrat vzťahov vzhľadom na dĺžku a intenzitu narušenia medzi manželmi posúdil ako nenapraviteľný, t.j. ich citové odcudzenie sa navzájom, stratu spoločného života. Konštatoval, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím nútil jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku proti jeho slobodnej vôli. Dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania vykazovalo vážnosť a trvalosť narušenia manželských vzťahov do takej intenzity, že nebolo možné plniť jeho účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Prihliadol na správu PhDr. C., ktorá konštatuje, že manželstvo účastníkov je v dlhodobej kríze a tak rozvrátené, že nie je možné, aby účastníci konania žili v spoločnej domácnosti, partnerský a hlavne citový vzťah medzi nimi nie je možný, v dôsledku dominantnosti pováh obidvoch účastníkov, neakceptovania názorov druhého, tendencie útokov na druhého z manželov, „vyťahovania“ situácií z minulosti, urážania rodinných príslušníkov jedného z manželov, pričom v ich komunikácii je ťažko dospieť ku vzájomnému porozumeniu prežívania toho druhého, prežívanie hádky je emotívne a výrazne subjektivistické. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich manželstvo je v súčasnosti trvalo rozvrátené. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia z dôvodu, že manžel túto možnosť úplne odmietol. Ako príčinu rozvratu manželstva ustálil najmä dlhodobé neriešenie neustálych osobných konfliktoch, ktoré vyústili do dlhodobej krízy manželstva. Mal za to, že v súčasnosti už nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo manželstvo plniť svoj účel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie manželka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol vo veci sám. Mala za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 písm. b/, f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne a nezákonné, založené na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnych skutkových zisteniach. Zotrvala na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Namietala nesprávne skutkové zistenia z dôvodu, že stav medzi ňou a manželom je len dočasný. Uviedla, že aj napriek mnohým nezhodám v manželstve, manžela ľúbi, trvá na tom, že problémy vyplývajú z dlhodobého spolužitia, ich veku, zdravotných problémov, pohodlnosti a životného štandardu, ktorý si vybudovali. Namietala, že súd neprihliadol na skutočnosti uvedené psychologičkou PhDr. K. C., u ktorej absolvovali poradenstvo, z ktorého vyplynulo, že manžel si ju váži a tiež ona jeho a k náprave problémov je možné dospieť a obnoviť manželské spolužitie. Mala za to, že z tohto dôvodu nie sú naplnené podmienky, za ktorých je možné manželstvo rozviesť. Poukázala na to, že poradenstvo absolvovali na základe rozhodnutia súdu, pričom psychologička žiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie správy z dôvodu, že manželka je psychiatrický pacient a má suicidiálne tendencie. Zdôraznila, že toto predĺženie lehoty na zaslanie správy nebolo potrebné kvôli nej, ale kvôli manželovi a jeho prístupu k manželskému poradenstvu. Dala do pozornosti, že poradenstvo u PhDr. C. absolvovali manželia opakovane spoločne (dňa 15.02.2018 a 20.03.2018) aj individuálne, k dohode nedospeli. Dňa 12.04.2018 na individuálnom stretnutí jej psychologička oznámila, že manžel spolu s partnerkou na stretnutí u psychologičky, sa údajne vyjadrili, že sa neplánujú zosobášiť ani spolu trvalo žiť, manžel sa vyjadril, že je pripravený manželku naďalej podporovať formou finančnej pomoci, ako aj osobne, partnerke manžela bolo vysvetlené, že aktivity voči nej by mala utlmiť a nevytvárať nátlak podávaním trestných oznámení. Poukázala na ďalšiu správu PhDr. C., z ktorej vyplýva priznanie manžela, že manželka nie je zlou ženou, stále je pre neho príťažlivá a váži si ju ako manželku a matku svojich detí a na odporúčanie psychologičky brať na vedomie pri rozhodovaní závažnosť zdravotného stavu manželky, ktorá je onkologickým pacientom, dôchodkyňou s nízkym príjmom, ako aj príjem manžela a skutočnosť, že ide o osobu so zvýšenými výdavkami vyplývajúcimi zo zhoršeného zdravotného stavu. Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na odporúčania psychologičky, ktorá správne popísala problémy vo vzťahu a možnosť pracovať na nich. Poukázala na skutočnosť, že celú situáciu zhoršuje partnerka manžela pani E. vyvíjaním nátlaku, podávaním trestných oznámení a návrhov na súdy, čo zasahuje do manželského vzťahu. Za hlavný dôvod krízy považovala neveru manžela a jeho neochotu riešiť daný stav v spolupráci so psychológom alebo párovým terapeutom. Zdôraznila, že vzťah manžela s pani E. nie je prvým mimomanželským vzťahom a doteraz vždy vedeli prekonať takéto krízy v manželstve. Nesúhlasila s tvrdeniami manžela o tom, že si nikdy nerozumeli a o dohode zotrvať spolu do ukončenia štúdia ich synov. Vyslovila názor, že manželstvo vo veku manželov si plní spoločenskú funkciu, spočíva vo vzájomnej podpore manželov v chorobe a starobe a plní si i hospodársku funkciu a manželia spolu podporujú svojich synov vo vzdelávaní. Namietala nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý ju na prvom pojednávaní nevypočul ako účastníčku konania, ale hneď konanie prerušil na dva mesiace za účelom navštívenia manželskej poradne po bezúspešnom pokuse o zmierlivé vyriešenie sporu. Namietala porušenie jej procesných práv a nesprávny postup súdu prvej inštancie z dôvodu, že na ďalšom pojednávaní dňa 12.5.2018 jej nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie, vykonávanie dokazovania a prejednanie veci z dôvodu prerušenia pojednávania, keďže v budove súdu bola hlásená bomba. Nesúhlasila s postupom súdu, ktorý nevyhovel jej návrhu na vyžiadanie lekárskych správ a dokumentov zo zdravotnej karty manžela a neposúdil tento dôležitý aspekt, pričom v rozhodnutí súdu prvej inštancie nie je uvedené, či vykonal navrhovaný dôkaz, resp. ako sa s ním vysporiadal. Vyslovila názor, že manžel z dôvodu svojho ochorenia a závislosti na alkohole, nie je schopný robiť samostatné rozhodnutia, nemal by ostať bez svojho najbližšieho človeka, záleží jej na ňom. Na podstatných veciach sa vedeli vždy dohodnúť a podporiť sa navzájom.
4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne a právne správny. Odvolanie manželky považoval za nedôvodné a účelové s cieľom dlhodobo znepríjemňovať mu život a vytvárať ilúziu fungujúceho manželského spolužitia. Mal za to, že súd prvej inštancie skutkovo aj právne posúdil vec správne a vydal správne a zákonné rozhodnutie. Tvrdenia manželky o fungujúcom manželstve považoval za skresľujúce a zavádzajúce, nakoľko manželstvo už päť rokov neexistuje. Nesúhlasil s názorom o dočasnom stave nefunkčného manželstva. Zdôraznil, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti päť rokov, tento stav je nemenný a trvalý, nemá záujem do budúcna s manželkou žiť v žiadnom manželskom zväzku, ani žiadnym iným spôsobom, nemá záujem o žiadne formy stretávania s manželkou, vzhľadom na okolnosti, ktoré spôsobili totálny a úplný rozvrat manželstva. Mal za to, že správa psychologičky PhDr. C. je jasným dôkazom zásadných a závažných rozporov medzi manželmi a nereálnosti fungovania manželstva. Uviedol, že skutočnosť, že pred psychologičkou vyslovil slová uznania voči manželke ako matke ich detí, nemení nič na tom, že ich vzájomné sympatie a láska sú nenávratne preč. Mal za to, že popis návštevy u psychologičky je irelevantný, nakoľko poradenstvo prebehlo a závery z neho sú zjavné, svedčiace o nefunkčnosti manželského spolužitia. Zdôraznil, že má dlhodobú a intímnu vážnu známosť s inou ženou s Ing. E., hoci nežijú v jednej domácnosti. Poprel, že by jeho priateľka vyvíjala nátlak voči manželke. Poukázal na spôsoby, postupy a ataky manželky voči jeho priateľke. Uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, pracuje 10 až 12 hodín denne, nemá žiadne objektívne zdravotné problémy, na ktoré by mala manželka dohliadať. Tvrdenia o jeho alkoholizme, prekonávaní kríz v manželstve, duševnej chorobe považoval za zavádzajúce a klamlivé. Zdôraznil, že žiadne aktivity manželov neexistujú. Podľa jeho názoru, je manželstvo absolútne nefunkčné, manželia nežijú spolu, nezveľaďujú majetok, nakoľko majú súdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a každý sa stará o svoj majetok. Podľa jeho vedomostí je zdravotný stav manželsky stabilizovaný a dobrý, nie je už niekoľko rokov onkologickým pacientom, len je zdravotne sledovaná ako bývalý onkologický pacient, jej jediným záujmom je vytvárať nátlak na neho a jeho priateľku. Vyslovil názor, že neexistuje žiadna cesta, ktorá by mohla viesť k zlepšeniu vzťahov medzi manželmi, na rozvode manželstva trval. Mal za to, že súd prvej inštancie neporušil procesného práva manželky. V ďalšom vyjadrení zotrval na svojich prednesoch.
5. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela k odvolaniu nesúhlasila s jeho tvrdeniami. Uviedla, že manželia sa spoločne starajú o záhradu, spolu riešia poistnú udalosť zo zaplavenej pivnice, BSM majú rozdelené dohodu z dôvodu podnikania manžela. Mala za to, že známosť manžela je idealizovaná a nie je dlhodobo udržateľná, vzhľadom na vekový rozdiel medzi nimi a skutočnosť, že sa neplánujú zosobášiť. Za zásadný problém považovala vyjadrenie manžela k jeho zdravotnému stavu, keď si odmieta priznať zdravotné problémy a problém s alkoholom. Poukázala na rozhodnutie z 24.6.2011 o odobratí jeho vodičského preukazu. Uviedla, že manžel odmieta liečbu a apelovala na potrebu vyžiadať si zdravotné záznamy manžela. Vyslovila názor, že v aktuálnom období by nemal manžel robiť závažné rozhodnutia. Zdôraznila, že manžel nie je schopný pracovať 10 hodín denne, v roku 2013 absolvoval veľmi vážnu operáciu chrbtice a reoperáciu, starala sa o neho, chrbticu si naďalej musí liečiť, v roku 2018 bol hospitalizovaný v nemocnici na nešpecifikovaný záchvat a vzhľadom na jeho neurologickú diagnózu, môže ísť o pokračovanie a ďalší priebeh ochorenia. Zotrvala na žiadosti o zabezpečenie zdravotnej dokumentácie manžela, z ktorej bude možné zistiť jeho zdravotný stav a usúdiť, že nie je možné ponechať ho bez pomoci manželky.
6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou manželky, ktorou namietala porušenie procesných práv účastníka konania. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka manželky nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa na pojednávaní dňa 23.01.2018 pokúsil o zmierlivé riešenie sporu s prihliadnutím na stanovisko manžela, ktorý zotrval na podanom návrhu a vyjadrení manželky, ktorá s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie za účelom absolvovania návštevy manželskej poradne účastníkmi a zistenia, či je možné obnoviť ich spolužitie. Následne na ďalšom pojednávaní nariadenom na deň 12.06.2018 účastníkov riadne vypočul. Odvolací súd poukazuje na ust. § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ktorý upravuje postup súdu v konaní o rozvod manželstva a z ktorého vyplýva, že súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje o ich zmierenie, a ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Rovnako dáva do pozornosti ust. § 179 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi po vyriešenie sporu zmierom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojim postupom na poskytnutie priestoru účastníkom za účelom dosiahnutia zmierenia sporu, keď po oboznámení sa, na prvom pojednávaní, s rozdielnym postojom manželov k rozvodu manželstva, ich odoslal do manželskej poradne, žiadnym spôsobom neporušil procesné práva manželky. Pokiaľ ide o námietku manželky, ktorou namieta nedostatočný výsluch jej osoby pred súdom prvej inštancie a neumožnenie sa jej k veci riadne vyjadriť, odvolací súd ani na danú námietku neprihliadal. Zo spisu vyplýva, že manželka bola riadne vypočutá na pojednávaní dňa 12.06.2018 osobne, bol jej daný priestor na vyjadrenie, a jej stanovisko k rozvodu manželstva predniesla i jej právna zástupkyňa. Na ďalšie nariadené pojednávanie sa manželka nedostavila. Rovnako odvolací súd prihliadal na písomné vyjadrenia manželky k návrhu na rozvod manželstva, ktoré sú súčasťou spisu. Skutočnosť, že pojednávanie konané dňa 12.06.2018 bolo odročené z objektívnych dôvodov (hlásená bomba v budove súdu), a že na nasledujúcom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok bez ďalšieho výsluchu účastníkov konania, nie je dôvodom na konštatovanie, že neboli splnené procesné podmienky na vyhlásenie rozsudku vo veci. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 12.06.2018 vyplýva, že súd prvej inštancie oboznamoval listinné dôkazy a obsah spisu, pred tým ako pojednávanie odročil. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 19.06.2018 je zrejmé, že prítomní na pojednávaní boli len právni zástupcovia účastníkov, ktorí sa k veci nevyjadrili, bol oboznámený obsah spisu a vyhlásený rozsudok. Odvolací súd neakceptuje argumenty manželky o nemožnosti riadne sa vyjadriť k predmetu sporu, keďže zo súdneho spisu je nesporné, že priestor na vyjadrenie jej bol daný, či už vo forme ústnej výpovede alebo v písomnej podobe, a rovnako aj prostredníctvom jej zvoleného právneho zástupcu. Nemožno sa preto stotožniť s námietkami manželky o porušení jej práv na spravodlivý proces ako účastníka konania.
9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manželky ako nedôvodné, keď neobstoja jej tvrdenia uvedené v odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko manžela, ktorý trvá na rozvode manželstva, nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a nemá záujem ani o ďalšie absolvovanie manželského poradenstva. Na svojom stanovisku zotrval v priebehu celého konania a veľmi dôrazne ho prezentoval aj vo vyjadrení k odvolaniu manželky. Skutočnosť, že vzťahy medzi manželmi sú narušené je nesporná z vyjadrení oboch manželov. V konaní bolo rovnako preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo, nežijú manželským životom, manžel udržiava mimomanželský vzťah. Odvolací súd neprihliadal ani na námietky manželky o možnosti obnovy spolužitia s poukazom na správy psychologičky PhDr. C. Tu je potrebné konštatovať, že z ostatnej správy MUDr. C. zo dňa 30.04.2018 vyplýva, že manželia absolvovali individuálne aj párové poradenstvo so záverom, že partnerský vzťah a hlavne citový vzťah medzi nimi nie je možný, avšak je dôležité, aby sa ľudsky rešpektovali a boli si nápomocní. Nemožno prihliadať na úvahy manželky o vyjadreniach manžela pred psychologičkou voči jej osobe, ako pozitívne, keď z danej správy je zrejmé jednoznačné stanovisko manžela, ktorý vyjadril úctu k manželke ako matke svojich detí, zdieľal názor zachovania priateľského vzťahu medzi nimi považujúc ho za dôležitý pre ich ďalší život a vzťah ako rodičov, avšak rozhodol sa pre život osamote a za dôvod rozvodu považoval dlhodobú nezlučiteľnosť pováh jeho a jeho manželky. S prihliadnutím na stanovisko manžela k rozvodu manželstva a skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Pokiaľ sa manželka odvoláva na zdravotný stav každého z manželov a potrebu pomoci manželovi a dôležitosť jej prítomnosti pri ňom, odvolací súd na danú námietku neprihliadal. Skutočnosť, že manželia spolu nežijú a aj po rozvode manželstva bude každý z nich viesť svoj život je prirodzeným stavom po zmene ich osobného stavu, kedy každý z manželov bude odkázaný na zabezpečenie si pomoci v prípade zdravotných alebo iných problémov. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie manželky vo vzťahu k veku manželov a ich spoločne prežitej minulosti v čase, kedy bol ich manželský vzťah funkčný. Uvedená skutočnosť však nezakladá dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky manželky vzťahujúce sa k nevykonaniu riadneho dokazovania vo veci a nevyhoveniu jej návrhu na zabezpečenie zdravotnej dokumentácie manžela za účelom preukázania jeho zdravotného stavu a nemožnosti zostať bez jej pomoci, odvolací súd konštatuje, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú dôvody a príčiny rozvodu manželstva, snaha o vyriešenie sporu zmierom a riadne odôvodnenie rozhodnutia. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu manželky na doloženie navrhovaného dôkazu, nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenie, keďže z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé, že v konaní bolo preukázané splnenie podmienok pre rozvod manželstva podľa § 23 Zákona o rodine. Skutočnosť, že manželka pociťuje potrebu byť oporou manželovi v prípade jeho zdravotných problémov, nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia za súčasného jednoznačného stanoviska manžela. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver, vec správne právne posúdil, odôvodnenie rozhodnutia je náležité, obsahuje všetky podstatné skutočnosti a dôvody.
11. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).