Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-212-2013.pdf
PDF · 178.22 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/212/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/X, B., právne zastúpenej JUDr. MUDr. Miroslavom Pavlákom, advokátom, Moyzesova 1744, Púchov proti žalovaným 1/ M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/X, B., 2/ G. W., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/X, B., právne zastúpených JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaní 1/, 2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 19.9.2012 medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. L. XXX, a pozemkov parc. L. XXX, XXX/X, XXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B. je neplatná. V žalobe uviedla, že dňa 19.9.2012 uzavrela so žalovanými darovaciu zmluvu, na základe ktorej bolo bezodplatne prevedené vlastníctvo k domu a pozemkom, zapísaným na LV č. XXXX k.ú. B. na žalovaných 1/ a X/. Podpis žalobkyne na zmluve bol overený dňa 19.9.2012 na Mestskom úrade v Ilave. Žalovaní žalobkyňu pred uzavretím zmluvy a aj po jej podpise ubezpečovali, že žalobkyni bude podľa darovacej zmluvy zriadené právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností a žalovaní sa zaviažu o žalobkyňu v chorobe a starobe bezplatne postarať. Žalobkyni až po podpise zmluvy prečítala iná osoba text zmluvy a vtedy zistila, že v zmluve nie je zakotvené jej právo doživotného užívania nehnuteľností a ani povinnosť žalovaných doopatrovať v starobe žalobkyňu. Následne žalobkyňa zistila, že na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalobkyňa tak okrem evidencie jej trvalého pobytu nemá žiadne uplatniteľné právo na bývanie v rodinnom dome. Žalobkyňa má ťažkú poruchu zraku , viac na pravom oku, ide o praktickú slepotu. V tomto smere poukázala na lekársky posudok G.. Y. Rosinovej, oftalmologičky zo dňa 16.5.2013, podľa ktorého žalobkyňa na pravé oko rozoznáva len svetlo a tmu, na ľavé oko vidí asi 1/3 videnia zdravého oka, má zúžené zorné pole pod 5 st. a písaný text je ním schopná len s okuliarmi a to pri písmenách veľkosti aspoň 3-4 mm a lekárka hodnotila stav ako praktickú slepotu. V komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 6.12.2010 bolo konštatované , že žalobkyňa má v dôsledku praktickej slepoty očí zníženú orientačnú schopnosť , potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, napr. pri vybavovaní úradných záležitostí, nemôže realizovať základné sociálne aktivity, v oblasti komunikácie je odkázaná na používanie pomôcky - audioprehrávača a opätovné posúdenie jej zdravotného stavu nie je potrebné. Z vyjadrenia Mestského úradu Ilava zo dňa 28.5.2013 vyplýva, že žalobkyni pred podpisom zmluvy pred matrikárkou nebola zmluva nahlas prečítaná, keďže šlo len o
overenie jej podpisu. Žalobkyňa, ktorá sa vie podpísať na miesto, ktoré sa jej ukáže, tak nebola schopná oboznámiť sa priamo s obsahom darovacej zmluvy, a ani pred jej podpisom ju s textom darovacej zmluvy neoboznámila žiadna osoba, ktorú by si zvolila. Darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 40 ods. 1, ods. 6 Občianskeho Zákonníka , pretože nebola dodržaná forma notárskej zápisnice, ktorá bola potrebná, keďže žalobkyňa je osobou, ktorá nemôže čítať ani písať. Zároveň sú dané dôvody pre vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa uzavrela darovaciu zmluvu v omyle, keďže nebola oboznámená vopred s tým, že darovaním nehnuteľnosti stratí k nej právo na bývanie. S poukazom uvedené skutočnosti má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, pretože na základe tohto neplatného právneho úkonu bol zrealizovaný vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných.
2. Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vôľa žalobkyne bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná, keď žalovaným predmetné nehnuteľnosti darovala s vedomím, že nemôže sa pre ňu zriadiť vecné bremeno, lebo inak by žalovaní od banky nedostali úver na rekonštrukciu uvedeného domu. Uvedené žalobkyňa akceptovala a len pod vplyvom ďalších členov rodiny , ktorí ju zastrašujú, že nebude mať právo kde dožiť, podala túto žalobu. Žalovaní sú si vedomí, že vo vzťahu k žalobkyni majú obligačný záväzok ohľadom jej práva doživotného užívania rodinného domu, ktorý chcú žalobcovia zrekonštruovať. Žalovaní namietli hodnovernosť lekárskeho posudku G.. Y. A., oftalmologičky zo dňa 16.5.2013, ktorý stav žalobkyne hodnotil ako praktickú slepotu, pretože žalobkyňa je schopná čítať pomocou okuliarov, sama si preberá finančné prostriedky od poštárky ako aj doporučenú poštu a nikdy nežiadala poštárku, aby zabezpečila inú osobu z dôvodu jej praktickej slepoty. Navrhli ustanoviť znalca. Žalobkyňa vedela, že žalovaní hľadajú stavebný pozemok, na ktorom si chceli postaviť dom a keďže žalobkyňa mala dobrý vzťah s matkou žalovanej 2/, ktorá je jej krstnou dcérou, žalobkyňa sama žalovaným ponúkla, že im dom daruje, aby si ho prerobili. Text darovacej zmluvy pripravila žalovaná 2/ so svojou švagrinou, aby nemuseli platiť poplatky u notára, s čím žalobkyňa súhlasila. Žalovaní majú vedomosť, že žalobkyňa číta knihy, vyšíva obrazy. Žalobkyňa mala darovaciu zmluvu pred jej podpísaním u seba, a otec žalovanej 2/ C. L. žalovanej u nej zmluvu pred podpisom prečítal a vysvetlil jej obsah. Žalovaní dar od žalobkyne s vďakou prijali, s tým, že žalobkyňa bude mať zabezpečené doživotné právo bývania na prízemí, a žalobcovia si postavia bytovú jednotku na poschodí. Žalovaní na základe zmluvy zo dňa 8.2.2013 si vzali od banky hypotekárny úver na prerobenie domu, s čím bola žalobkyňa vopred oboznámená a súhlasila, sprevádzala aj znalca, ktorý bol predtým ohliadnuť dom a pozemky na ohodnotenie ceny zálohu na zriadenie záložného práva. Keď sa brat a sestra žalobkyne dozvedeli, že žalobkyňa dom darovala žalovaným, začali jej robiť zle, vynadali jej, začali ju ignorovať, nezdravili ju, povedali jej, že je hanbou rodiny. Žalobkyňa ťažko znáša správanie týchto dvoch súrodencov, bola aj u psychiatra, kam ju viezol otec žalovanej 2/. Ďalší dvaja súrodenci žalobkyne svoj vzťah a správanie k žalobkyni nezmenili. Žalobkyňa žalovaným raz pri obede povedal, že si to rozmyslela, že chce, aby jej žalovaní dar vrátili, a aby sa ňu žalovaní pre to nehnevali. V súčasnosti žalobkyňa žalovaných zo všetkého obviňuje, odmieta ponúkanú pomoc a starostlivosť žalovaných. Žalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
3. Rozsudkom č.k. 20C 212/2013-244 zo dňa 25.11.2016 súd žalobu zamietol a žalovaným priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd rozhodol na základe dokazovania vykonaného výsluchom žalobkyne, žalovaných 1/, 2/, svedkov C. I., C. L., G. L., G.. Y. A., G.. G. R., znalca G.. G. Káčerika, D., oboznámením darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2012, výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 16.5.2013 spolu s doručenkou, komplexného posudku Úradu práce, soc. vecí a rodiny Trenčín zo dňa 6.12.2010, žiadosti o lekársky posudok zo dňa 16.5.2013 spolu s doručenkou, lekárskeho posudku G.. Evy A., oftalmologičky zo dňa 24.5.2013, žiadosti o vyjadrenie zo dňa 16.5.2013 s doručenkou, odpovede Mesta Ilava zo dňa 28.5.2013, výpisu z LV č. XXXX k.ú. B., vyjadrenia žalovaných zo dňa 10.9.2013, návrhu na predbežné opatrenie, vyjadrenia žalovaných zo dňa 2.10.2013, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 2.10.2014, fotokópie zdravotnej dokumentácie žalobkyne, znaleckého posudku G.. G. L., D. zo dňa 22.4.2016, vyjadrenia žalovaných k znaleckému posudku zo dňa 9.5.2016, vyjadrenie žalobkyne k znaleckému posudku zo dňa 20.5.2016, písomného podania žalobkyne zo dňa 5.8.2016, výpis z účtu poistenca - žalobkyne. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, žalobkyňa bola schopná prečítať text darovacej zmluvy ku dňu jej podpisu, a to za pomoci okuliarov, ktoré mala na základe predpisu očnej lekárky. Preto nebola potrebná pre platnosť tohto právneho úkonu sprísnená forma notárskej zápisnice. Taktiež mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola riadne oboznámená s ustanoveniami darovacej zmluvy pred jej podpisom, a súhlasila s tým, že v
darovacej zmluve nebude zakotvené jej právo doživotného užívania domu s pozemkami, pretože inak by banka žalovaným neposkytla úver na rekonštrukciu domu, a preto nemožno konštatovať, žeby bol právny úkon neplatný z dôvodu omylu žalobkyne.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6Co 157/2017-300 zo dňa 29.1.2018 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd druhej inštancie poukázal na to, že znalec v posudku uzavrel, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie v čase podpisu darovacej zmluvy bola žalobkyňa schopná s použitím okuliarov čítať text veľkosti písmen 1,5 až 2 mm, pričom sa prikláňa k názoru, že žalobkyňa bola schopná prečítať text uvedenej darovacej zmluvy s použitím okuliarov na čítanie, no na pojednávaní znalec uviedol, že pri zrakovej ostrosti 60%, je pacient schopný rozlišovať písmená o veľkosti 3 mm, tieto písmená prečíta, potrebuje však dlhší čas na sústredenie a očné okuliare. Znalec sa zároveň nevysporiadal ani s lekárskou správou G.. A. zo dňa 18.12.2012, keď v období podpisu darovacej zmluvy bola centrálna zraková ostrosť na ľavom oku na úrovni 60%/ Snellen 0,6/ a pri tejto hodnote zrakovej ostrosti bola žalobkyňa schopná s okuliarmi na vzdialenosť 40 cm prečítať text o veľkosti písmen približne 2-3 mm. Napriek rozporom v znaleckom posudku a výpovedi znalca súd sám vyriešil odbornú otázku, keď uzavrel, že žalobkyňa bola schopná s použitím okuliarov čítať text o veľkosti písmen 1,5 až 2 mm. Súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie ustáliť a jednoznačne vyhodnotiť (pričom je potrebné poukázať na závery znaleckého dokazovania znalcom , ktorý v závere posudku uviedol, že sa prikláňa k názoru) s poukazom na ust. § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, či bola žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2012 schopná prečítať text darovacej zmluvy s uvedením veľkosti písmen, za pomoci špeciálnych pomôcok. Schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu tak, ako to predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie znamená, že ten, kto nemôže čítať a písať bežným spôsobom, sa s textom právneho úkonu oboznámi prostredníctvom technických prostriedkov anulujúcich fyzickú nevýhodu konajúcej osoby do takej miery, ktorá umožní spoznať obsah právneho úkonu, najmä pokiaľ ide o jeho určitosť a zrozumiteľnosť. Následne, po posúdení vyššie uvedených skutočností, doplní dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania a svedkov za účelom zistenia, či mala žalobkyňa dostatok času oboznámiť sa s obsahom darovacej zmluvy , či obsahu porozumela a či mala v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy vedomosť o tom, že súčasťou zmluvy nie je zriadenie vecného bremena v prospech žalobkyne. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 09.07.2013, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP"), ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") , ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav a určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a na ústavnoprávnu zásadu ochranu legitímnych očakávaní strán je potrebné v danej veci posudzovať otázku naliehavého právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby (§ 80 písm. c/ OSP).
5. Žalovaní podali dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co 157/2017-300 zo dňa 29.1.2018, ktorým žiadali zrušiť napadnuté uznesenie a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 6Cdo 120/2018 zo dňa 31.10.2018 dovolanie žalovaných odmietol pre procesnú neprípustnosť dovolania.
6. Viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania súd vyzval sporové strany, aby súdu vzhľadom na závery súdu druhej inštancie oznámili, ktoré subjekty navrhujú v ďalšom konaní vypočuť. Súd potom podľa návrhu sporových strán na pojednávaní dňa 22.1.2019 doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných 1/, 2/, svedka G.. G. R., znalca G.. G. L., oboznámil listiny, ktorá pribudli do spisu od vyhlásenia rozsudku zo dňa 25.11.2016. Svedkyňa MUDr. Y. A., ktorú navrhla znovu vypočuť žalobkyňa , v písomnom podaní zo dňa 14.1.2019 ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu plnenia si svojich pracovných povinností a uviedla, že vo
veci už bola vypočutá, k prípadu nemá nič nové povedať, očný nález žalobkyne je trvalý, liečbou sa nedá očakávať zlepšenie stavu. Žalobkyňa netrvala na výsluchu tejto svedkyne, preto ju súd nevypočul. Súd nevykonal dokazovanie ani oboznámením vyjadrenia K. A., doručeného do súdneho spisu dňa 13.1.2017, keďže to sporové strany nenavrhli.
7. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako darca uzavrela so žalovanými 1/, 2/ ako obdarovanými dňa 19.9.2012 darovaciu zmluvu, na základe ktorej bolo bezodplatne prevedené vlastnícke právo k domu súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXX a pozemkom parc. reg. „C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/X záhrady o výmere XXXX m2, č. XXX/X záhrady o výmere X mX , zapísaných na LV č. XXXX k.ú. B. na žalovaných 1/ a X/. Podpis žalobkyne na zmluve bol úradne overený dňa 19.9.2012 na Mestskom úrade v Ilave. V darovacej zmluve nie je zakotvené právo žalobkyne doživotne užívať rodinný dom ako ani povinnosť žalovaných doopatrovať žalobkyňu. Správa katastra povolila dňa 10.10.2012 vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných rozhodnutím V XXXX/XXXX. Na uvedenom LV je v časti C ťarchy zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe záložnej zmluvy zo dňa 8.2.2013, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XXXX. Na žiadosť žalobkyne Matričný úrad Ilava zo dňa 28.5.2013 žalobkyni oznámil, že podľa vyjadrenia G.. N. I., matrikárky sa dňa 19.9.2012 dostavila na Matričný úrad v Ilave žalobkyňa so žalovanými, pričom žalobkyňa ako darkyňa darovaciu zmluvu pred matrikárkou vlastnoručne podpísala; darovacia zmluva jej prečítaná nebola , keďže na matričnom úrade sa vykonáva overenie podpisu žiadateľa, ktorý má byť s obsahom zmluvy, ktorú podpisuje oboznámený.
8. V komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 6.12.2010 bolo konštatované ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne s mierou funkčnej poruchy 80% s tým, že žalobkyňa má v dôsledku praktickej slepoty očí zníženú orientačnú schopnosť , potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím, napr. pri vybavovaní úradných záležitostí, nemôže realizovať základné sociálne aktivity, v oblasti komunikácie je odkázaná na používanie pomôcky - audio prehrávača, a opätovné posúdenie jej zdravotného stavu nie je potrebné.
9. Na žiadosť žalobkyne vypracovala dňa 24.5.2013 MUDr. Y. A., oftalmologička lekársky posudok, podľa ktorého žalobkyňa na pravé oko rozoznáva len svetlo a tmu, na ľavé oko vidí asi 1/3 videnia zdravého oka, má zúžené zorné pole pod 5 stupňov. Písaný text je schopná čítať len s okuliarmi ľavým okom a to pri písmenách veľkosti aspoň 3-4 mm a k dĺžke schopnosti čítať bez prerušenia sa nedokázala vyjadriť. Lekárka zhodnotila stav ako praktickú slepotu.
10. Súdom ustanovený znalec G.. G. L., D.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia vypracoval dňa 22.4.2016 znalecký posudok . Znalec v posudku po oboznámení sa s obsahom spisu a zdravotnou dokumentáciou žalobkyne popísal priebeh očných chorôb žalobkyne a ich liečby, a výsledky vlastného vyšetrenia žalobkyne. V posudku uzavrel, že žalobkyňa má v dôsledku praktickej slepoty na oboch očiach zníženú orientačnú schopnosť, potrebuje pomoc druhej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím. Vzhľadom na extrémne narušenie periférneho videnia a nízku centrálnu zrakovú ostrosť, žalobkyňa nemôže samostatne čítať text o veľkosti 2 - 4 mm, ktorý sa používa pri úradnom styku. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2012 bola žalobkyňa schopná s použitím okuliarov čítať text o veľkosti písmen 1,5 - 2 mm. Znalec sa teda priklonil k názoru, že žalobkyňa bola schopná prečítať text darovacej zmluvy s použitím okuliarov na čítanie.
11. Žalobkyňa na pojednávaní k otázke, či mala žalobkyňa pred podpisom darovacej zmluvy dostatok času na oboznámenie sa s obsahom darovacej zmluvy a či porozumela obsahu darovacej zmluvy uviedla, že žalovaní jej nedali pred podpisom prečítať zmluvu. Deň predtým ju žalovaní k sebe pozvali na večeru a pýtali sa jej, či im dá dom a žalobkyňa im na to odpovedala, že cez týždeň sa dohovoria čo a ako. Žalobkyňa povedala žalovaným na večeri, že pokiaľ chcú ísť do domu bývať, nech si dom nadstavia, pričom na prízemí rodinného domu chcela ostať bývať. O predaji spolu vôbec nehovorili. Žalobkyňa súhlasila s tým, že dom bude predmetom zálohu pre banku. Nasledujúci deň o 10:00 hod. prišla žalovaná 2/ za žalobkyňou a v rukách držala darovaciu zmluvu, avšak nedala jej ju prečítať; žalobkyňa nevie, za akým účelom vtedy za ňou žalovaná 2/ prišla. Žalobkyňa žiadala žalovanú 2/, aby jej darovaciu zmluvu prečítala, avšak žalovaná 2/ jej ju neprečítala, len ju držala v rukách. Následne o 14:30 hod. poobede prišiel žalovaný 1/ a povedal žalobkyni, že v zmluve je uvedené všetko, že sa
žalobkyňa nemusí báť. C., otec žalovanej 2/ nebol v to popoludnie u žalobkyne a neprečítal jej obsah zmluvy, nevysvetlil jej obsah zmluvy a pokiaľ toto tvrdil, cigánil. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že v darovacej zmluve nie je zakomponované právo doživotného užívania domu v jej prospech. Pokiaľ by žalobkyni dali zmluvu pred podpisom prečítať, zmluvu by žalobkyňa nepodpísala, keďže toto právo v nej uvedené nebolo. Ďalej uviedla, že v deň uzavretia zmluvy by nebola schopná sama prečítať darovaciu zmluvu. Musel by jej niekto pomôcť, teda prečítať jej text, keďže na pravé oko žalobkyňa nevidí a na ľavé vidí tretinu, veľmi slabo. Ďalej žalobkyňa uviedla, že asi o 2 mesiace od podpisu darovacej zmluvy, keď žalovaní začali búrať v dome, išla žalobkyňa na kataster, vypýtala si darovaciu zmluvu, keďže ju dovtedy nemala a darovaciu zmluvu jej prečítala jej sestra. Uviedla zároveň, že žalovaní si zobrali pôžičku 60.000 Eur na opravu domu, na nadstavbu domu, avšak nedoniesli žiaden materiál na opravu, kúpili si auto a opravili svoj byt. To, že si žalovaní z pôžičky kúpili auto zistila žalobkyňa z toho, že žalovaní ho nadobudli až po tom, keď si peniaze požičali. Predtým auto nemali. To, že darovacia zmluva nie je dobrá, povedali žalobkyni súrodenci, ktorí jej celý život pomáhali, aj vtedy, keď ju vytopilo v dome. Jej súrodenci boli urazení. Žalovaní žalobkyni v dome nepomáhali. Žalovaný 1/ žalobkyni raz opravil televízor. V predmetnom rodinnom dome býva žalobkyňa sama, hradí platby za energie. Financovala opravu garáže, na ktorej sa pokazili dvere. Žalovaní raz pokosili trávnik a pokazili kosačku, ktorú musela žalobkyňa nechať opraviť. Žalobkyňa žalovaným povedala, že nemusia za ňou chodiť, aby sa o ňu starali, pretože žalobkyňa vie, že majú malé deti a bývajú ďaleko, na inom konci Ilavy. Žalobkyňa naposledy nosila dioptrické okuliare s dioptriami 5. Okuliare jej už teraz nepomáhajú. Žalobkyňa už asi aj 10 rokov nečíta. Žalovaní chceli nadobudnúť zadarmo toto vlastníctvo. Videli starú, chorú, slepú ženu, tak žalobkyňu takto podviedli.
12. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že pred uzavretím zmluvy mala žalobkyňa zmluvu celé dopoludnie u seba. Mala dostatok času oboznámiť sa s ňou, mala ju niekoľko hodín u seba. Žalovaní žalobkyni asi týždeň pred uzavretím zmluvy povedali, že v darovacej zmluve nebude zakotvené jej právo doživotného užívania domu a to z toho dôvodu, že banka by žalovaným nedala úver na rekonštrukciu domu, pokiaľ by tam bolo toto právo zakotvené. Darovaciu zmluvu pripravovala žalovaná 2/ spolu so švagrinou, ktorá sa takýmto zmluvám venuje, lebo pracovala v banke a bola vyhotovená asi deň pred uzavretím, alebo ráno v deň uzavretia zmluvy. Žalovaní žalobkyňu nepribrali k príprave textu darovacej zmluvy z toho dôvodu, že žalobkyňa vedela, čo bude obsahom zmluvy, že tam žalovaní chcú nadstavovať a o tom jej hovorili asi týždeň pred uzavretím zmluvy žalovaní. Keď sa žalovaný 1/ v deň uzavretia zmluvy vrátil poobede z práce, prišli žalovaní za žalobkyňou a pýtali sa jej či má zmluvu naštudovanú, či súhlasí a či môžu ísť na matriku. Žalobkyňa žalovanému 1/ povedala, že zmluvu čítala a že text zmluvy jej vysvetľoval svokor žalovaného 1/ C. L., ktorému žalobkyňa dôverovala. Keďže žalobkyňa súhlasila, išli overiť podpisy na zmluve na matričný úrad. Na matrike v Ilave nebola čítaná celá zmluva darovacia, ale bolo hovorené, že sa jedná o darovaciu zmluvu, ktorú podpisujú zmluvné strany. Zmluva nebola uzavretá urýchlene, predzmluvné rokovania trvali asi mesiac. Darovanie domu s pozemkami navrhla sama žalobkyňa žalovaným, pričom žalovaní sa žalobkyne pýtali, že či si to ešte nepremyslí. Žalobkyňa si to nerozmyslela, chcela dom s pozemkami darovať žalovaným. Nie je pravda, že by žalovaní žalobkyňu oklamali. Vopred pred podpisom zmluvy jej žalovaní povedali, čo budú na dome rekonštruovať, čo sa nebude na dome rekonštruovať. Žalobkyňa s tým súhlasila. Pol roka po podpise zmluvy žalovaní žalobkyni pomáhali, nosili jej jedlo, opravovali pokazený bojler, kotol v dome. Až následne keď sa súrodenci žalobkyne na ňu nahnevali, že dom darovala žalovaným, žalobkyňa zmenila názor a chce vyhlásiť darovaciu zmluvu za neplatnú z tohto dôvodu.
13. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa mala dostatok času na oboznámenie sa s obsahom darovacej zmluvy. Darovaciu zmluvu jej žalovaná 2/ doniesla ráno o 10.00 hod v ten deň , keď bola uzavretá a nechala jej zmluvu niekoľko hodín aby sa s ňou oboznámila a mala možnosť si zavolať si k sebe niekoho zo svojich súrodencov, aby jej zmluvu prečítal. Žalovaná 2/ sa zdržala u žalobkyne približne pol hodinu a žalobkyňa zmluvu pred žalovanou 2/ nahlas prečítala s okuliarmi, nemala k nej žiadne výhrady. Žalovaná 2/ si nepamätala, ako ďaleko pri tom čítaní držala žalobkyňa zmluvu od svojej hlavy. Následne poobede v ten deň, žalovaná 2/ spolu s manželom prišla za žalobkyňou do jej domu. Na vyžiadanie žalobkyne prišiel aj C. L., ktorý žalobkyni znova prečítal celú zmluvu nahlas a žalovaná 2/ bola pri tom. Žalovaná 2/ nemala pochybnosti o tom, či žalobkyňa bola schopná prečítať zmluvu sama, ale keďže požiadala o tom, aby jej prečítala zmluvu ďalšia osoba, žalovaná 2/ s tým súhlasila. Žalobkyňa žalovaným uviedla, že so zmluvou súhlasí, a že môžu ísť na matriku podpísať zmluvu, a preto s ňou žalovaní odišli na Matričný úrad v Ilave, kde bola zmluva podpísaná, úradne overené podpisy. Medzitým ako otec žalovanej 2/ prečítal darovaciu zmluvu žalobkyni a podpisom darovacej zmluvy na
matrike ubehla približne 3/4 hodina. Žalovaní žalobkyni ešte pred podpisom darovacej zmluvy vysvetlili, prečo nie je v darovacej zmluve zriadené právo doživotného užívania domu v jej prospech. Konkrétne jej uviedli, že si chcú vziať hypotéku na rekonštrukciu domu a z tohto dôvodu nemôže byť zriadené toto právo v prospech žalobkyne. Povedali jej to niekoľko dní predtým. Žalovaní so žalobkyňou preberali uzavretie zmluvy asi mesiac pred jej podpisom.
14. Súdom ustanovený znalec G.. G. L., D.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia na pojednávaní k ním vypracovanému posudku zo dňa 22.4.2016 uviedol, že správny je ten záver, že žalobkyňa bola schopná ľavým okom pri nameranej zrakovej ostrosti 60% prečítať text s písmenami 2 mm a viac. Pokiaľ je v posudku resp. v zápisnici z pojednávania v rámci prednesu znalca uvedené, že bola schopná prečítať písmená 3 mm a viac, je to chybné. Ďalej znalec uviedol, že je presvedčený, že žalobkyňa bola schopná prečítať písmená menšie ako 3 mm s maximálnou veľkosťou 2 mm. Svoj záver o tom, že žalobkyňa bola schopná prečítať text o veľkosti písmen 2 mm v čase uzavretia darovacej zmluvy oprel znalec o vyšetrenie zrakovej ostrosti žalobkyne z decembra 2012, pri ktorom bola zistená zraková ostrosť ľavého oka žalobkyne na diaľku na úrovni 0,6 teda 60%. Uvedenú hodnotu znalec prekonvertoval na zrakovú ostrosť žalobkyne na čítanie na blízko a vyšlo mu z toho, že bola schopná prečítať text s písmenami 2 mm a viac. Pri meraní zrakovej ostrosti sa používajú optotypy jednak na diaľku ako aj optotypy na blízko na čítanie. Každý riadok, ktorý pacient dokáže prečítať má logaritmickú hodnotu a pomocou tejto hodnoty znalec vedel prekonvertovať schopnosť žalobkyne ľavým okom čítať na blízko. Znalec vyslovil názor, že žalobkyňa bola v čase podpisu darovacej zmluvy pri čítaní textu s písmenami, ktoré vedela rozpoznať pri tzv. rúrkovitom videní nielen schopná prečítať tieto písmená, ale bola schopná prečítať celé slová, a teda pochopiť čítaný text. V tomto smere poukázal znalec na to, že žalobkyni bolo vykonané vyšetrenie periférneho videnia dňa 13.5.2013 G.. A. a bolo zistené, že periférne videnie žalobkyne je 5 až 10 stupňov a žalobkyňa s takýmto periférnym videním teda dokázala prečítať text s tým, že pred podpisom zmluvy žalobkyni bolo merané periférne videnie dňa 6.11.2009 a tam bolo namerané na ľavom oku nazálne zúženie zorného poľa na úrovni 55 stupňov hore na úroveň 35 stupňov, potom temporálne smerom nabok 55 stupňov, a smerom dole 70 stupňov. Žalobkyni bola nameraná centrálna zraková ostrosť na vyšetrení u oftalmologičky dňa 3.2.2011 na ľavom oku v hodne 5/7,5 teda 66%. Znalec zohľadnil výsledky merania zrakovej ostrosti žalobkyne u oftalmologičky dňa 3.2.2011 a následne v decembri 2012, z ktorých zároveň vyplýva, že jej ochorenie progredovalo, postupne sa zhoršovalo. Pokiaľ by bolo žalobkyni vykonané vyšetrenie centrálnej ostrosti zraku ku dňu uzavretia darovacej zmluvy na blízko, teda na čítanie, vtedy by sa dala na 100% skonštatovať jej schopnosť čítať text s písmenami o konkrétnej veľkosti. Keďže takéto vyšetrenie vykonané nebolo v danom čase, svoj záver znalec formuloval v posudku na základe konverzie vyšetrenia centrálnej zrakovej ostrosti na diaľku, ktoré bolo vykonané žalobkyni po podpise darovacej zmluvy. Znalec si však je istý, že žalobkyňa bola schopná prečítať text s písmenami o veľkosti 2 mm v čase uzavretia darovacej zmluvy, pokiaľ mala nasadené okuliare s príslušnými dioptriami a dostatočný čas a dostatočné osvetlenie. K lekárskemu posudku G.. A. zo dňa 24.5.2013 znalec uviedol, že schopnosť žalobkyne čítať text o veľkosti písmen ako je uvedené v tejto správe bola nameraná pri jej vyšetrení 24.5.2013, teda o niekoľko mesiacov neskôr ako bola uzavretá darovacia zmluva a zrakové funkcie žalobkyne sa zhoršili. O tom je glaukomové ochorenie, ktorým žalobkyňa trpí, teda postupné zhoršovanie zrakovej ostrosti a zužovanie zorného poľa. Skutočnosť, že komplexným posudkom Úradu práce, soc. vecí a rodiny Trenčín bola u žalobkyne konštatovaná praktická slepota neznamená, že žalobkyňa nebola schopná prečítať text zmluvy. Stáva sa, že človek ktorý má praktickú slepotu v dôsledku zúženia periférneho videnia je schopný čítať písaný text, ale nie je schopný šoférovať. Dodal, že žalobkyňa bola na pravé oko slepá, mala len zbytky videnia. Vedela len počítať prsty.
15. Právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, výpoveď žalobkyne, posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ohľadom praktickej slepoty žalobkyne, lekársky posudok G.. A., ktorý bol vyhotovený ešte pred začiatkom pojednávania a taktiež vzhľadom na znalecký posudok, ktorý poukazuje na veľkosť písmen min. 3 mm vrátane korekcie znalcom na tomto pojednávaní na 2 až 3 mm, vzhľadom na ďalšie podmienky nevyhnutné na splnenie toho, že žalobkyňa bola schopná sa sama oboznámiť s obsahom darovacej zmluvy má za to, že žaloba je dôvodná. Z výpovede svedka G.. G. Brídika, ktorý popísal reakciu žalobkyne po tom, keď jej darovaciu zmluvu svedok prečítal bolo preukázané, že žalobkyňa o obsahu zmluvy netušila. D. je splnený dôvod pre absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, pretože nespĺňa zákonom dané náležitosti. Popri konzekventnej výpovedi žalobkyne sú tu vyslovene rozporuplné výpovede na strane žalovaných a svedkov navrhnutých žalovanými ohľadom toho ako bola žalobkyňa informovaná o obsahu zmluvy. Je nepochybné, že
žalobkyňa bola ochotná previesť dom a predmetnú nehnuteľnosť na žalovaných len pod podmienkou, že bude mať zriadené právo doživotného užívania a údajné informovanie žalobkyne o tom, že to nejde a že s tým súhlasila, považuje právny zástupca žalobkyne za nedôveryhodné. Zmluva bola uzavretá v omyle a to v podstatnom, a aj keď to žalobkyňa popiera podľa výpovedi žalovaných bola o jej obsahu informovaná otcom žalovanej 2/ hodinu pred podpisom na matričnom úrade v Ilave. Už samo toto konanie poukazuje na to, že žalovaní mali pochybnosti nielen o zrakových, ale aj o mentálnych schopnostiach (vzhľadom na vek) žalobkyne. Žalovaní v celom období o žalobkyňu neprejavili záujem vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli takisto predostreté na pojednávaní či už v zmysle správania sa žalovaných k žalobkyni, ale podobne ohľadom zmluvy, ktorá bola koncipovaná nie do podielového vlastníctva, ale do bezpodielového vlastníctva manželov. Obe tieto veci sú v rozpore buď s dobrými mravmi, alebo so zákonom a tým pádom zakladajú aj v tomto smere absolútnu neplatnosť zmluvy. Na základe uvedeného navrhol právny zástupca žalobkyne, aby súd žalobe žalobkyne vyhovel.
16. Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu zamietnuť ako právne nedôvodnú s tým, že po zrušení rozsudku odvolacím súdom okresný súd odstránil v zmysle § 191 CSP rozdiely vo vyjadrení znalca tak, že znalca vypočul, a ktorý jednoznačne doplnil svoje znalecké posúdenie logickým zdôvodnením, že trvá na písomnom znaleckom posudku, že rozlišovať písmená o veľkosti spodnej hranici 3 mm a vyššie je mylné, ustálil na základe zistenej korekcie, že je to 2 mm a vyššie. Keďže ide o odborné znalosti a skúsenosti potrebné je v tomto smere ustáliť len na základe znaleckého záveru skutkový stav, a preto má právny zástupca žalovaných za to, že nie je naplnené ustanovenie § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, že darkyňa nebola schopná uvedenú zmluvu prečítať. Preto z tohto hľadiska ju prečítala za pomoci okuliarov s 5 dioptriami, pričom znalec ustálil zrakovú ostrosť na ľavom oku na úrovni 60%. Posúdenie praktickej slepoty v zmysle predpisov sociálneho zabezpečenia je iné. Znalec odstránil svoj výraz, že sa prikláňa k záveru, jednoznačným potvrdením, že uvedenú zmluvu bola schopná prečítať.
17. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
18. Podľa § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
19. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
20. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
21. Podľa § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účinného do 30.6.2016 Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
22. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
23. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že darovacia zmluva zo dňa 19.9.2012, na základe ktorej na žalovaných bezodplatne previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je neplatná.
Žalobkyňa teda žiada určiť právnu skutočnosť, medzi ktoré patrí určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu. Od 1.7.2016 je účinný CSP, ktorý v ustanovení § 137 CSP žalobu o určenie právnej skutočnosti pripúšťa len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Krajský súd v Trenčíne v uznesení č.k. 6Co 157/2017-300 zo dňa 29.1.2018 konštatoval, že v danom prípade vzhľadom na dátum podania žaloby za účinnosti OSP, ktoré výslovne nevylučovalo procesnú prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti (medzi ktoré patrí aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu), a súdy tieto žaloby pripúšťali, je nutné procesnú prípustnosť danej žaloby skúmať podľa § 80 písm. c/ CSP. Uvedený postup je podľa názoru súdu druhej inštancie opodstatnený účelom legitímneho očakávania, ktorým je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). Už v prvom rozsudku okresný súd uzavrel, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ CSP na požadovanom určení. Na tomto závere súd zotrváva. Účastník konania má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa návrhom domáha vtedy, ak v prípade, že súd jeho návrhu vyhovie, zmení sa jeho právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Podľa názoru súdu žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy. Predmetné nehnuteľnosti boli pred uzavretím darovacej zmluvy vlastníctvom žalobkyne a slúžili jej na uspokojovanie práva na bývanie. Na základe rozsudku, ktorým bude darovacia zmluva nezakladajúca v prospech žalobkyne právo doživotného užívania nehnuteľností určená za neplatnú, kataster nehnuteľností s poukazom na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností vyznačí v katastri nehnuteľnosti stav pred týmto právnym úkonom, teda zapíše vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam a odstrániť tak stav právnej neistoty v postavení žalobkyne. Tým bude zároveň vyriešený definitívne spor medzi stranami ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd mal potom za to, že žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú podala žalobkyňa je v danom prípade správne zvolený právny prostriedok ochrany práva žalobkyne a rovnako účinný právny prostriedok ako žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
24. Aby právny úkon mal žiadané právne následky, musí byť platný. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať len z dôvodov, ktoré uvádza zákon. Jedná sa buď o prípady vady vôle alebo prejavu vôle podľa § 37 Občianskeho zákonníka, o nespôsobilosť účastníka na právny úkon podľa § 38 Občianskeho zákonníka, alebo ide o rozpor právneho úkonu so zákonom alebo s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka alebo pre nedostatok formy podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Právny úkon, ktorý je neplatný, nevyvoláva právne účinky.
25. Žalobkyňa absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy v zmysle § 40 ods. 1, ods. 6 Občianskeho zákonníka odôvodňovala tým, že je osobou, ktorá nie je schopná čítať a v čase podpisu darovacej zmluvy nebola schopná prečítať text darovacej zmluvy, a predmetný právny úkon mal byť, no nebol spísaný formou notárskej zápisnice. Ustanovenie § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka vymedzuje predpoklady pre sprísnenú písomnú formu právnych úkonov formou notárskej zápisnice, s nedodržaním ktorej formy spája Občiansky zákonník absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Spísanie právneho úkonu formou notárskej zápisnice, ako predpokladu platnosti právneho úkonu, vyžaduje zákon v prípade osôb, ktoré nie sú schopné čítať alebo písať. Ide o osoby, ktoré majú tento deficit z dôvodu choroby alebo z dôvodu, že čítať nevedia. Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázala, že hypotéza tejto právnej normy bola naplnená, teda, že žalobkyňa v čase podpisu zmluvy nemohla čítať, a preto bola pre platnosť právneho úkonu potrebná notárska zápisnica. Zdravotný stav očí žalobkyne v čase uzavretia zmluvy nebol ideálny, pretože trpela glaukomovým ochorením, z dôvodu šedého zákalu podstúpila operáciu ľavého oka v roku 2008, operáciu pravého oka v roku 2009, kedy jej boli predpísané okuliare s tým, že priebeh ochorení, ich liečbu, vplyv na zrakové funkcie popísala v rámci svojej svedeckej výpovede G.. Y. A., oftalmologička žalobkyne. Aj svedok G.. G. R. na pojednávaní dňa 14.11.2014 uviedol, že žalobkyňa nedokáže posledných 5 rokov čítať text s menším písmom, ale iba s väčšími písmenami. Keďže sa G.. Y. A. nevedela vyjadriť, či žalobkyňa bola schopná ku dňu uzavretia darovacej zmluvy
prečítať text o veľkosti konkrétnych písmen, súd nariadil znalecké dokazovanie na zodpovedanie tejto odbornej otázky. Zo znaleckého posudku zo dňa 22.4.2016 a výsluchu znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie oftalmológia G.. G. L., D.., lekárskych správ o očných vyšetreniach žalobkyne bolo preukázané, že na vyšetrení dňa 18.12.2012 (teda necelé tri mesiace po dátume podpisu darovacej zmluvy) bola u pacientky nameraná zraková ostrosť 60% videnia. Znalec na pojednávaní dňa 22.1.2019 vysvetlil, že pokiaľ na predchádzajúcom pojednávaní uviedol, že pri tejto zrakovej ostrosti bola žalobkyňa schopná prečítať text s písmenami o veľkosti 3 mm a viac, je to nesprávny údaj. Znalec je presvedčený, že žalobkyňa bola schopná prečítať písmená s maximálnou veľkosťou 2 mm. Svoj záver o tom, že žalobkyňa bola schopná prečítať text o veľkosti písmen 2 mm v čase uzavretia darovacej zmluvy oprel znalec o vyšetrenie zrakovej ostrosti žalobkyne z decembra 2012, pri ktorom bola zistená zraková ostrosť ľavého oka žalobkyne na diaľku na úrovni 0,6 teda 60%. Znalec uvedenú hodnotu z vyšetrenia zrakovej ostrosti na diaľku prekonvertoval na zrakovú ostrosť žalobkyne na čítanie na blízko a vyšlo mu z toho, že žalobkyňa bola schopná prečítať text s písmenami 2 mm a viac. Pri meraní zrakovej ostrosti sa používajú optotypy jednak na diaľku ako aj optotypy na blízko na čítanie. Každý riadok, ktorý pacient dokáže prečítať má logaritmickú hodnotu a pomocou tejto hodnoty vedel znalec prekonvertovať schopnosť žalobkyne ľavým okom čítať na blízko. Pokiaľ by bolo žalobkyni vykonané vyšetrenie centrálnej ostrosti zraku ku dňu uzavretia darovacej zmluvy na blízko, teda na čítanie, vtedy by sa dala na 100% skonštatovať jej schopnosť čítať text s písmenami o konkrétnej veľkosti. Keďže však takéto vyšetrenie nebolo v ten deň vykonané, znalec vedel na základe výsledkov vyšetrenia merania zrakovej ostrosti na diaľku zo dňa 18.12.2012 a ich prekonvertovaním sformulovať svoje závery. Znalec s istotou uviedol, že žalobkyňa bola schopná prečítať text s písmenami o veľkosti 2 mm v čase uzavretia darovacej zmluvy, pokiaľ mala nasadené okuliare s príslušnými dioptriami a dostatočný čas a dostatočné osvetlenie. Neobstojí potom námietka žalobkyne v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 25.11.2016 o tom, že žalobkyňa nebola schopná prečítať text darovacej zmluvy, vzhľadom k tomu, že malé písmená textu zmluvy sú veľké 2 mm. Súd mal z výsluchu svedkyne G.. Y. A., očnej lekárky žalobkyne, zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, a z výpisu z účtu poistenca bolo preukázané, že žalobkyni boli naposledy predpísané okuliare na čítanie dňa 2.4.2009 a dňa 15.4.2009 jej boli okuliare v optike vydané. Žalobkyňa netvrdila, žeby v čase podpisu darovacej zmluvy nemala okuliare pri sebe a žeby ich nemohla použiť na čítanie textu zmluvy. Žalobkyňa okuliare mala v dispozícii pri jej vyšetrení súdom ustanoveným znalcom dňa 20.4.2016. Znalec sa vysporiadal aj s údajom o praktickej slepote žalobkyne na oboch očiach, ktorý bol konštatovaný v komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 6.12.2010 a v lekárskom posudku G.. Y. A., oftalmologičky zo dňa 24.5.2013, v ktorom posudku je obsiahnuté zistenie, že žalobkyňa je schopná čítať písaný text s okuliarmi ľavým okom a písmená veľkosti cca 3 až 4 mm, a na ktoré listinné dôkazy poukazovala žalobkyňa v žalobe aj v odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu. Znalec uviedol, že vyšetrenie zo dňa 24.5.2013 bolo vykonané niekoľko mesiacov po podpise predmetnej darovacej zmluvy, a zrakové funkcie žalobkyne sa v tom čase zhoršili, pretože glaukómové ochorenie sa prejavuje postupným zhoršovaním zrakovej ostrosti a zužovaním zorného poľa. Znalec uviedol, že medzi očnými nálezmi z novembra 2011 a decembra 2012 je badateľná zmena a to mierne zhoršenie zrakovej ostrosti na ľavom oku žalobkyni o jednu desatinu a výrazné zhoršenie zrakovej ostrosti na pravom oku. Dodal, že pokiaľ bola u žalobkyne konštatovaná praktická slepota, neznamená to, že žalobkyňa nebola schopná prečítať text zmluvy. Stáva sa, že človek ktorý má praktickú slepotu v dôsledku zúženia periférneho videnia je schopný čítať písaný text, ale nie je schopný šoférovať. Ďalej znalec vysvetlil, že u pacienta môže byť konštatovaná praktická slepota vtedy, ak periférne videnie u neho je pod 10 stupňov. To však nevylučuje, že takýto pacient má zachované centrálne videnie. Pozerá sa akoby cez kľúčovú dierku. Hovorí sa tomu aj ako rúrkovité videnie. Takýto pacient musí vyvinúť vyššiu námahu, aby bol schopný prečítať text. Aj MUDr. Y. A. v rámci svojej výpovede uviedla, že hoci u žalobkyne bola diagnostikovaná praktická slepota, to neznamená, že žalobkyňa vôbec nevidí, pretože mala zachované centrálne videnie. Znalec svoje tvrdenie, že pri tzv. rúrkovitom videní bola žalobkyňa schopná nielen prečítať písmená, ale aj celé slová, a teda bola schopná pochopiť čítaný text zmluvy vysvetlil tým, že k tomuto záveru dospel na základe zhodnotenia lekárskych záznamov u oftalmológa z vyšetrení pred a po podpise darovacej zmluvy, v ktorých sú zachytené výsledky meraní zorného poľa žalobkyne. Žalobkyňa teda dokázala rozpoznať celé slová a pochopiť význam čítaného textu, a táto výhrada žalobkyne v odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu preto neobstojí. Znalec dostatočne objasnil termín praktická slepota, ktorým bol zadefinovaný zdravotný stav očí žalobkyne v posudkoch v komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 6.12.2010 a v lekárskom posudku MUDr. Y. A., oftalmologičky zo dňa 24.5.2013, s tým, že tento termín neznamená, že žalobkyňa nedokázala čítať ku dňu podpisu darovacej zmluvy súvislý text. Žalobkyňa podľa znalca potrebovala na prečítanie súvislého textu dlhší čas a adekvátnu
okuliarovú korekciu. Žalovaní už vo svojom vyjadrení k žalobe uvádzali, že žalobkyňa mala vyhotovenie darovacej zmluvy, ktorú pripravili žalovaní, u seba ešte pred podpisom darovacej zmluvy. Na pojednávaní žalovaní upresnili, že zmluvu doniesla žalobkyni žalovaná 2/ o 10.00 hod dňa 19.9.2012. Žalobkyňa potvrdila, že žalovaná 2/ bola o tom čase u nej doma a že mala v ruke zmluvu, no podľa tvrdenia žalobkyne jej žalovaná 2/ zmluvu nechcela prečítať, hoci ju o to žalobkyňa žiadala a ani žalobkyni zmluvu nedala. Žalovaná 2/ však tvrdila opak, a síce, že za žalobkyňou prišla preto, aby jej zmluvu odovzdala, čo aj vtedy spravila a žalobkyňa si ju nechala, žalobkyňa pred žalovanou zmluvu s okuliarmi nahlas prečítala. Žalovaná 2/ zmluvu žalobkyni nechala, aby sa s ňou oboznámila. Súd uveril tvrdeniu žalovaným, ktoré sa javí ako viac pravdepodobné a zodpovedá obvyklému priebehu udalostí. Keďže podľa zhodných tvrdení sporových strán sa žalobkyňa nepodieľala na príprave textu darovacej zmluvy, bolo v takomto prípade štandardné, že žalovaní, ktorí zabezpečili vyhotovenie návrhu zmluvy jedno vyhotovenie zmluvy ešte pred jej podpisom odovzdali žalobkyni, aby sa s ním mohla oboznámiť. Tento účel návštevy žalovanej 2/ s vyhotovením darovacej zmluvy u žalobkyne sa javí ako jediný logický. Iné relevantné vysvetlenie dôvodu návštevy žalovanej 2/ so zmluvou v rukách u žalobkyne v ten deň ráno o 10.00 hod neposkytla súdu žalobkyňa. Súd teda ustálil skutkový stav tak, že žalobkyňa mala zmluvu u seba od 10.00 hod až do cca 14.30 hod, kedy podľa tvrdenia žalobkyne prišli za ňou žalovaní a spoločne šli úradne overiť pravosť podpisov na Matričný úrad v Ilave. K samotnému overeniu podpisov zmluvných strán na darovacej zmluve došlo o 15.10 hod ako vyplýva z úradnej osvedčovacej pečiatky Matričného úradu Ilava. Predmetná darovacia zmluva obsahuje text s písmenami o veľkosti 2 (malé písmená) až 3 mm (veľké písmená). Vzhľadom na to, že darovacia zmluva má tri strany, pričom text zmluvných ustanovení sa nachádza len na dvoch stranách zmluvy, je zrejmé, že žalobkyňa aj so zreteľom na znalcom konštatovanú schopnosť prečítať súvislý text s písmenami o veľkosti 2 mm, mala v období, od kedy jej bola zmluva odovzdaná do odchodu na matričný úrad za účelom podpisu zmluvy dostatok času na oboznámenie sa s textom darovacej zmluvy a tým aj na pochopenie jej obsahu, a to s okuliarmi, ktoré mala v dispozícii. Znalec svoj znalecký posudok riadne zdôvodnil, vysvetlil , na základ akých podkladov posudok vypracoval, že svoje závery formuloval na základe analýzy zdravotnej dokumentácie žalobkyne z rozhodného obdobia, ako aj vlastného vyšetrenia žalobkyne, vysvetlil metódu, ktorú použil pri formulovaní svojich záverov a na pojednávaní odstránil rozpor medzi posudkom a jeho vyjadrením na predchádzajúcom pojednávaní. Záverom znalca o schopnosti žalobkyne v rozhodnej dobe čítať súvislý text s pomocou okuliarov napokon zodpovedajú aj ďalšie v konaní vykonané dôkazy. Svedkovia C. L. a G. L., u ktorých po podpise darovacej zmluvy asi dva týždne bývala žalobkyňa (čo žalobkyňa nerozporovala) potvrdili v rámci ich svedeckých výpovedí tvrdenie žalovaných, že žalobkyňa bola vtedy schopná čítať, keďže ju svedkovia videli ako u nich s okuliarmi číta noviny, magazín pre ženy, knihu don Bosco. Aj žalovaní v rámci svojich výpovedí uvádzali, že žalobkyňu videli čítať s okuliarmi knihy, noviny, vyšívať; žalovaný 1/ bol toho svedkom, keď bol žalobkyni zapojiť televízor, ktorý si žalobkyňa zakúpila v lete roku 2012. O tom, že by mala mať žalobkyňa problémy s čítaním sa žalovaní podľa ich vyjadrenia dozvedeli až z písomností v súvislosti s týmto konaním. Skutočnosť, že svedok C. L. je otcom žalovanej 2/ a svedok G. L. je bratom žalovanej 2/ neznamená automaticky vzhľadom na príbuzenský pomer so žalovanou 2/, že ich svedecké výpovede má súd hodnotiť ako nevierohodné. Nebol preukázaný žiaden záujem svedkov na výsledku konania. Svedkovia boli pred výsluchom v zmysle zákona poučení , že sú povinní vypovedať pravdu, nesmú nič zamlčať a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Výpovede týchto svedkov sa zhodovali v podstatných častiach, a ich výpovede o tom, že žalobkyňu videli ako číta s okuliarmi zodpovedali aj záverom znaleckého dokazovania. Zákon pre platnosť právneho úkonu nevyžaduje formu notárskej zápisnice v prípade, ak je osoba schopná oboznámiť sa s obsahom darovacej zmluvy prostredníctvom špeciálnej pomôcky prípadne inou ňou zvolenou osobou. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, žeby nebola vôbec schopná prečítať text darovacej zmluvy ku dňu jej podpisu. Schopnosť žalobkyne čítať darovaciu zmluvu ku dňu 19.9.2012 tzv. rúrkovitým videním bola sťažená, no nie vylúčená. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa toho bola schopná, a to za pomoci okuliarov, ktoré mala na základe predpisu očnej lekárky. Preto v zmysle § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka pre platnosť zmluvy nebola potrebná notárska zápisnica.
26. Pokiaľ je v darovacej zmluve uvedené, že darkyňa nehnuteľnosti daruje obdarovaným do ich bezpodielového spoluvlastníctva, uvedené nemá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu darovacej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, žeby takýto právny úkon odporoval zákonu, konkrétne ustanoveniu § 143 Občianskeho zákonníka, ako to uvádzala žalobkyňa v odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu. Podľa citovaného ustanovenia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré
podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Judikatúra súdov toto ustanovenie nevysvetlila v tom smere, žeby mala nasledovať neplatnosť zmluvy, ktorou tretia osoba darovala veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takýto záver nevyplýva ani zo zhodnotenia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972, na ktoré poukázala žalobkyňa v odvolaní, pretože podľa tohto zhodnotenia sa veci nadobudnuté za trvania manželstva darom obidvoma manželmi nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné skúmať úmysel darcu a v prípade, že prejavil vôľu vec darovať len jednému z manželov, vec nepatrí do BSM, ale je výlučným vlastníctvom obdarovaného manžela a v prípade, že mal darca v úmysle darovať vec obom manželom spoločne, dar bude patriť do podielového spoluvlastníctva manželov. V posudzovanej veci z textu darovacej zmluvy nesporne vyplýva, že žalobkyňa prejavila vôľu darovať nehnuteľnosti obom manželom (žalovaným 1/, 2/) spoločne. Keďže vôľa oboch zmluvných strán smerovala k prevodu nehnuteľností do spoločného vlastníctva žalovaných, je na mieste rešpektovať túto vôľu subjektov občianskoprávnych vzťahov v súlade s princípom autonómie zmluvných strán, a zachovať následky právneho úkonu, teda prevod darovanej veci do spoluvlastníctva manželov, nie však do režimu bezpodielového spoluvlastníctva (čo ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka neumožňuje), ale do podielového spoluvlastníctva manželov. Aj novšia judikatúra súdov (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/07- 36 zo dňa 13.12.2007, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/754/2013 zo dňa 30.12.2014) zotrváva na uvedenom výklade ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak manželia boli obdarovaní spoločne, dar bude predmetom ich podielového spoluvlastníctva.
27. Žalobkyňa napadla platnosť právneho úkonu aj z dôvodu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, keď pri uzavretí darovacej zmluvy bola žalobkyňa uvedená do podstatného omylu, keďže jej bolo zo strany žalovaných prisľúbené, že v jej prospech bude darovacou zmluvou v darovaných nehnuteľnostiach zriadené právo doživotného užívania domu a pozemkov a žalovaní sa zaviažu o žalobkyňu v chorobe a starobe bezplatne postarať, čo však nebolo v zmluve zakotvené. Omyl je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu k § 37 Občianskeho zákonníka, a spočíva v tom, že konajúca osoba mala nesprávnu, resp. nedostatočnú, predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, keďže bola zmluvnou stranou darovacej zmluvy. V danom prípade žalobkyňa namietala relatívnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že šlo o omyl podstatný bez ktorého by darovaciu zmluvu neuzavrela a omyl sa týkal predmetu a dôvodu právneho úkonu, konkrétne spomínaného práva doživotného užívania domu a pozemkov a povinnosti žalovaných bezplatne sa o žalobkyňu v starobe a chorobe postarať, ktoré do darovacej zmluvy neboli zahrnuté, a preto na základe darovacej zmluvy nevznikli tieto právne následky. V konaní z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby žalobkyňa konala v tvrdenom omyle a ani to, žeby žalovaní, ktorým bol právny úkon určený o tomto omyle žalobkyne vedeli a žalobkyňu na neho neupozornili, resp. žeby tento omyl úmyselne vyvolali. Žalovaní popierali, žeby v tomto smere žalobkyňu oklamali. Žalovaná 2/ uviedla, že darovaciu zmluvu dňa 19.9.2012 o 10.00 hod zaniesla žalobkyni, ktorá si zmluvu nahlas s okuliarmi prečítala, zmluvu si nechala a so všetkými ustanoveniami súhlasila, no žalobkyňa toto tvrdenie popierala, uvádzala, že zmluvu jej žalovaní vtedy nedali a uvádzala, že darovaciu zmluva nečítala, ale bola jej bola po prvý krát prečítaná jej synovcom až po jej uzavretí. E. C. L. potvrdil tvrdenia žalovaných o tom, že na žiadosť žalobkyne dňa 19.9.2012 niekedy poobede jej vysvetlil ustanovenia darovacej zmluvy vrátane toho, že v darovacej zmluve nie je zriadené v prospech žalobkyne právo doživotného užívania domu z toho dôvodu, že pokiaľ by bolo toto právo v darovacej zmluve zakotvené, tak banka by žalovaným neposkytla hypotekárny úver, ktorý potrebovali na rekonštrukciu predmetného domu a zaručil sa, že v prípade potreby žalobkyni žalovaní 1/, 2/ ako aj svedok a manželkou pomôžu, s tým, že žalobkyňa s textom darovacej zmluvy bez zriadenia vecného bremena súhlasila, keď jej celú darovaciu zmluvu svedok prečítal. Následne odišli sporové strany darovaciu zmluvu podpísať na matričný úrad. Samotný fakt, že svedok C. je otcom žalovanej 2/ nemôže viesť k záveru o tom, žeby výpoveď svedka bola nevierohodná, a to z dôvodov uvedených v odseku 25 odôvodnenia, pričom v konaní nebol produkovaný iný relevantný dôkaz, ktorý by bol v rozpore s výpoveďou tohto svedka. Z tvrdenia svedka MUDr. G. R., synovca žalobkyne, že potom, čo žalobkyni fotokópiu darovacej zmluvy v januári 2013 prečítal, vyzerala šokovane a mal z nej dojem, že až dovtedy nevedela, čo je obsahom darovacej zmluvy, súd nemohol učiniť záver, že žalobkyňa sa s obsahom zmluvy pred jej podpisom naozaj neoboznámila, pretože ide len o dojmy svedka, ktorý nebol prítomný pri predzmluvných rozhovoroch sporových strán o obsahu zmluvy
a pri jej čítaní žalobkyni pred jej podpisom a ani pri podpisovaní darovacej zmluvy žalobkyňou a pretože z výsluchu žalovaných a svedka C. L. vyplýva, že žalobkyňa bola s obsahom zmluvy pred jej podpisom oboznámená a súhlasila s ňou. K. vyjadrenie svedka G.. G. R. o tom, že žalobkyňa zvykla hovoriť, že chce nehnuteľnosti darovať, ale s podmienkou, že ten komu ich daruje ju doopatruje, nemožno hodnotiť tak ako to učinila žalobkyňa v odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu, a síce, že vzhľadom na toto vyjadrenie žalobkyne je vylúčené, že by žalobkyňa dobrovoľne a vedome previedla na žalovaných svoje nehnuteľnosti bez zakotvenia práva doživotného bývania v zmluve a bez zmienky o povinnosti obdarovaných doopatrovať ju v zmluve. Uvedený zámer žalobkyne darovať dom niekomu, kto sa o ňu postará, nevylučuje, že žalobkyňa sa napokon uspokojila s ústnym prísľubom žalovaných, že ju v dome doopatrujú a že darovaciu zmluvu s týmto ubezpečením žalobkyňa podpísala. Žalovaní v konaní prezentovali, že sa cítia byť viazaní záväzkom doopatrovať žalobkyňu v starobe, pretože sú jej vďační za jej dar, a predtým sa ústne dohodli so žalobkyňou, že žalobkyňa bude bývať na prízemí domu a žalovaní si dom nadstavia a budú bývať na poschodí. Žalovaní uvádzali, že v súlade s touto dohodou so žalobkyňou dobre vychádzali, žalobkyni pomáhali, nosili jej jedlo, no po polroku od darovania žalobkyňa zmenila názor a chce vrátiť nehnuteľnosti, a to vtedy, keď sa na ňu jej súrodenci nahnevali, urazili, že dom s pozemkami darovala žalovaným. Žalobkyňa potvrdila, že jej darovanie predmetných nehnuteľností žalovaným jej súrodenci vyčítajú, že sa na ňu kvôli tomu urazili. Právo žalobkyne bývať v dome nie je zo strany žalovaných nijako obmedzované, pretože z tvrdení žalobkyne vyplynulo, že ona býva v dome sama, nikto ju neruší v užívaní domu, pričom žalovaným povedala, že za ňou nemusia chodiť, aby sa o ňu starali, lebo vie, že majú malé deti. Súd dodáva, že pokiaľ by sa žalovaní k žalobkyni zachovali tak, žeby tým hrubo porušili dobré mravy, zakladalo by to zo zákona právo žalobkyne na vrátenie daru, na čo je poukázané aj v článku III darovacej zmluvy. Zhrnúc výsledky dokazovania ustálil súd skutkový stav tak, že žalobkyňa bola riadne oboznámená s ustanoveniami darovacej zmluvy pred jej podpisom, a preto nemožno konštatovať, žeby bol právny úkon neplatný z dôvodu omylu žalobkyne. Súd podotýka, že pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa konala v podstatnom omyle, o ktorom žalovaní vedeli, resp. by ho vyvolali, nespôsobovalo by to vzhľadom na okolnosti prípadu neplatnosť právneho úkonu, pretože v zmysle právnej teórie a súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 1830/2007 zo dňa 30.7.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 1931/2013) konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou , ktorej bol právny úkon určený len vtedy, ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. Za ospravedlniteľný omyl možno považovať len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaca sa osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po každom požadovať na to, aby sa takémuto omylu vyhla. V prejednávanom prípade pokiaľ naozaj žalobkyni nebola pred podpisom darovacia zmluva odovzdaná na jej prečítanie (čo však preukázané nebolo) žalobkyni nič nebránilo, aby si zmluvu od žalovaných pred podpisom vyžiadala, za pomoci okuliarov si ju prečítala sama, keďže toho bola schopná, ako vyplynulo zo znaleckého posudku, prípadne zavolala inú osobu, aby jej zmluvu prečítala, a darovaciu zmluvu podpísala až následne. Podľa názoru súdu práve vyšší vek žalobkyne a jej zhoršené zrakové funkcie, ktoré si uvedomovala, keďže si oči viacero rokov liečila, mali žalobkyňu primäť k tomu, aby postupovala s takouto mierou obozretnosti. Pokiaľ by bolo naozaj pravdivé tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaní darovaciu zmluvu pred podpisom nedali (čo však preukázané nebolo), žalobkyňa predsa zmluvu pred oboznámením sa s jej obsahom podpisovať nemusela, keďže ju k tomu nikto nenútil, čo ani netvrdila. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaným dôverovala a preto darovaciu zmluvu podpísala napriek tomu, že jej ju predtým nikto neprečítal a ani ona ju nečítala, však v konaní preukázané nebolo a pokiaľ by sa aj zakladalo na pravde, na strane žalobkyne by nešlo o ospravedlniteľný omyl, a jej postup by bolo možné hodnotiť len tak, že nevyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú je možné požadovať od každého, kto by sa ocitol v rovnakej situácii, aby sa omylu vyhla. Rovnaký záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2008 zo dňa 23.11.2009, podľa ktorého ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Najvyšší súd SR teda kladie akcent na aktivitu osoby, ktorá sa dovoláva omylu, aby si sama pred vykonaním právneho úkonu zabezpečila informácie o relevantných okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre vykonanie právneho úkonu. Ak je osoba pasívna, nekoná dostatočne obozretne a nemôže preto ísť o ospravedlniteľný omyl konajúcej osoby.
28. V konaní neboli preukázané tvrdené dôvody neplatnosti darovacej zmluvy, predmetná darovacia zmluva predstavovala vážnu a slobodnú vôľu darkyne ako aj obdarovaných, ich vôľa bola prejavená v
písomnej forme zrozumiteľne a určito, darovacia zmluva má náležitosti vyžadované ustanovením § 628 Občianskeho zákonníka a súd nezistil ani iný dôvod neplatnosti darovacej zmluvy. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Súd nevyhovel návrhu právneho zástupca žalobkyne na doplnenie dokazovania v tom smere, aby súd uložil znalcovi G.. G. L. ďalšiu znaleckú úlohu, za účelom zistenia, či pri očných schopnostiach, ktoré žalobkyňa mala v čase uzavretia darovacej zmluvy bola žalobkyňa schopná prečítať darovaciu zmluvu v priebehu pol hodiny, keďže žalovaná 2/ uvádzala, že pred ňou v priebehu pol hodiny až 3/ 4 hodiny túto zmluvu žalobkyňa prečítala. Právny zástupca žalobkyne tento návrh predniesol až po výsluchu znalca na pojednávaní dňa 22.1.2019. Nič mu však nebránilo túto otázku znalcovi položiť v čase pred tým ako súd uznesením zo dňa 4.12.2015 ustanovil menovaného znalca. Jedná sa o návrh na dôkazný prostriedok, ktorý nebol navrhnutý včas v súlade so zásadou koncentrácie konania, hoci mohol byť uplatnený skôr, ak by strana žalobkyne konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Vyhovenie tomuto prostriedku procesného útoku by vyžadovalo odročenie pojednávania za účelom vykonania tohto dôkazného prostriedku a znamenalo by vznik ďalších trov konania. Preto súd podľa § 153 ods. 3 CSP neprihliadal na tento prostriedok procesného útoku. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaní už vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.9.2013 uvádzali, že žalobkyňa mala zmluvu pred podpisom u seba, a na tomto tvrdení zotrvali aj na pojednávaní dňa 22.8.2014. Žalovaní na pojednávaní dňa 22.1.2019 upresnili, že zmluva bola z ich strany žalobkyni odovzdaná v deň jej podpisu už ráno o 10.00 hod, pričom k podpisu zmluvy na matričnom úrade došlo poobede po 14.00 hod (podľa tvrdenia žalobkyne po 14.30 hod). Zmluva nie je obsiahla, má tri strany. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala dostatok času na oboznámenie sa s obsahom darovacej zmluvy aj so svojimi zhoršenými zrakovými schopnosťami v čase od 10.00 hod do 14.00 hod. Z výsluchu svedka C. L. bolo potvrdené tvrdenie žalovaných, že poobede o cca 14.00 hod žalobkyni zmluvu prečítal a vysvetlil aj tento svedok. S poukazom na všetky uvedené dôvody nebolo potrebné skúmať, či sa bola schopná s obsahom zmluvy oboznámiť v priebehu pol hodiny vlastným prečítaním zmluvy.
30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd podľa § 255 ods. 1 CSP vyslovil, že úspešní žalovaní majú právo proti žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.