Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-49-2021.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Subarea
24CoE/49/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová v exekučnej veci v prospech oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislava, European Business Centre, Suché mýto 1, IČO: 31 348 751, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva Marková, so sídlom: Bratislava, Letná 5, adresa na doručovanie: ORIFLAME SLOVAKIA, s.r.o. Bratislava, European Business Centre, Suché mýto 1, proti povinnej: C. X., nar. XX.X.XXXX, adresa K. M., X. ulica XXX/XX, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Martin Kostka, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, pre vymoženie 0,82 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie pôvodného súdneho exekútora JUDr. Václav Kuna, so sídlom Nitra, Piaristická 2, proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6Er/703/2006-14 zo dňa 5.2.2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Mgr. Martina Kostku, so sídlom Trnavská cesta 82, 821 02 Bratislava. Rozhodnutie súd s použitím ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku vecne odôvodnil tým, že oprávnený môže v priebehu exekučného konania podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora a oprávnený požiadal súd o zmenu súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu a aby bola vec pridelená inému súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Kostkovi. Súd preto rešpektujúc vôľu oprávneného jeho návrhu na zmenu exekútora, podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, vyhovel a zároveň poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorého navrhol oprávnený. O trovách pôvodného exekútora nerozhodol s odôvodnením, že nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a nový exekútor bude vymáhať trovy exekúcie pôvodného exekútora, ktorý si ich vyčísli.
2. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie pôvodný súdny exekútor, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozhodol o výške trov pôvodného exekútora, pretože nemá zo zákona oprávnenie ich výšku určiť nový exekútor ale len súd. Ďalej namietal, že postup súdu prvej inštancie je nesprávny v tom zmysle, že o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora mal rozhodnúť súd prvej inštancie v napadnutom uznesení samostatným výrokom, pričom oprávnený poukázal na judikatúru NS SR a judikatúru krajských súdov v SR. Nový exekútor nemôže akceptovať prihlásené a vyčíslené trovy pôvodným exekútorom a tieto vymáhať od povinného, nakoľko mu to nedovoľuje zákon (§ 3 v spojení s § 44 ods. 9 EP v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), ako i konštantná a ustálená judikatúra všeobecných súdov. Právo vymáhať trovy exekúcie pôvodného exekútora má nový exekútor len v prípade, ak súd v konaní o zmene exekútora právoplatne rozhodne aj o trovách pôvodného súdneho exekútora. Zo súčasného znenia ust. § 44 ods. 11 tretia veta (pôvodne § 44 ods. 9 EP), podľa ktorého je povinný súd rozhodovať o trovách pôvodného súdneho exekútora, vyplýva, že trovy exekúcie pôvodného
súdneho exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Z dikcie predmetného ustanovenia má odvolateľ za to, že exekučný súd mal rozhodnúť o trovách exekúcie v napadnutom uznesení. Postup súdu, kedy odmieta rozhodnúť o určení výšky trov exekúcie pôvodnému exekútorovi je v rozpore s princípmi, na základe ktorých je založené občianske súdne konanie. Exekútor (aj pôvodný) je účastníkom exekučného konania v časti rozhodovania o trovách konania (ako pri určení výšky trov konania, tak aj pri ich vymáhaní novým exekútorom). Pôvodný súdny exekútor má zákonný nárok na to, aby súd pri rozhodovaní o zmene exekútora rozhodol vždy aj o určení výšky trov exekúcie pôvodného exekútora. Ak súd nebude rozhodovať o určení výšky trov z dôvodov, že o nich súd bude rozhodovať až pri zastavení, tak rovnako nepostupuje správne, ako aj v prípade, ak súd neakceptuje nárok pôvodného exekútora na vydanie doplňujúceho uznesenia v lehote 15 dní od doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora podľa ust. § 166 ods. 1 OSP. Ak odmietne súd samostatným výrokom rozhodnúť o určení výšky trov exekúcie pôvodného exekútora, pôvodný exekútor nemôže podať odvolanie (ust. § 202 ods. 2 OSP v spojení § 374 ods. 4 posledná veta).
3. Z Obchodného vestníka 160/2020 vydaného 19.08.2020 pod K063124 odvolací súd zistil, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25OdK/259/2020 zo dňa 13.08.2020 vyhlásil konkurz na majetok povinného.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), sa musel prioritne zaoberať právne významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - povinného v priebehu odvolacieho konania.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
8. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. 9. Podľa § 167f ods. 1 cit. zákona na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
10. Podľa § 167f ods. 2 cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
11. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy zákona č. 7/2005 Z.z.) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by
vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.
12. Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 4Ro/225/2005 zo dňa 4.11.2005. Pohľadávka, vymoženia ktorej sa oprávnený domáha voči povinnému v tomto exekučnom konaní je tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR uspokojená len v konkurze.
13. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je zastavenie exekučného konania. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a k tomuto došlo po rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP (dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli) zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a v zmysle § 167f ods. 2 ZoKR zastavil exekučné konanie.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16. V zmysle cit. § 203 ods. 3 EP nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu rozhodne o ich výške za predpokladu splnenia dvoch podmienok, jednak zatavenia exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a jednak návrhu súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Pretože súdny exekútor, ktorému bolo doručené uznesenie o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie poverenia, neoznámil, že žiada priznať náhradu trov exekúcie, ktorá by mu podľa § 203 EP patrila, odvolací súd podľa § 200 ods. 5 EP rozhodol tak, že ju ani jemu, ale ani účastníkom nepriznal.
17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).