Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcov: 1. O. C., nar. XX.X.XXXX, N. F. X, XXX XX G., 2. M. S., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, XXX XX G., zastúpená T. S., R. R., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, XXX XX G., proti žalovanej: V. C., D.. XX.X.XXXX, N. U. D. X, XXX XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozhodol:

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam: - rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa na ulici A. G. X, G., zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, - pozemok registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh : zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, - pozemok registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh: záhrady, zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto. II. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosti: - rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa na ulici A. G. X, G., zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, - pozemok registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh : zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, - pozemok registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh: záhrady, zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto. III. Žalovaná je povinná titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi 1. 1/3 hodnoty rodinného domu so súpisným č. XXXX postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa na ulici A. G. X, G., zapísaného na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto vo výške 30.000 Eur a 1 hodnoty pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh : zastavané plochy a nádvoria a pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh: záhrady, zapísaných na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto vo výške 58.500 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovaná je povinná titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni 2. 1/3 hodnoty rodinného domu so súpisným č. XXXX postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa na ulici Pod kaštieľom 6, Košice, zapísaného na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto vo výške 30.000 Eur a 1 hodnoty pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh : zastavané plochy a nádvoria a pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh: záhrady, zapísaných na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto vo výške 29.250 Eur. V. Žalobcom 1. a 2. náhradu trov konania nepriznáva. VI. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 8.865 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1., 2. žalobou došlou súdu dňa 6.3.2017 sa domáhali, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu s odôvodnením, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveným na parcele registra „C“ č. XXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa na ulici A. G. X, G., zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, - pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh : zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, - pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh: záhrady, zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, a to sporové strany vo vzťahu k rodinnému domu každý v podiele 1/3 k celku a vo vzťahu k pozemkom žalobca 1. v podiele 1 k celku, žalobkyňa 2. a žalovaná každá v podiele 1 k celku. Uviedli, že žalovanú oslovili listom zo dňa 28.9.2016 týkajúcim sa zrušenia a vyporiadania ich podielového vlastníctva, v ktorom navrhli vyporiadať podielové spoluvlastníctvo uzatvorením dohody, obsahom ktorej by bol predaj predmetnej nehnuteľnosti a rozdelením výťažku z predaja podľa spoluvlastníckych podielov. Dodali, že žalovaná na uvedený návrh doposiaľ nereagovala a žalobcovia zo vzájomných vzťahov so žalovanou majú vedomosť o tom, že žalovaná so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nesúhlasí. Poukázali na to, že keďže nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, z uvedeného dôvodu podali žalobu. Dodali, že žalobcovia 1., 2. nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, nakoľko túto nehnuteľnosť reálne neužívajú a majú záujem o vyporiadanie svojho spoluvlastníckeho podielu. Tiež poukázali na to, že nemajú záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetných nehnuteľnosti do ich vlastníctva z dôvodu, že obidvaja majú vyriešenú bytovú otázku, sú v dôchodkovom veku a z finančného hľadiska nie sú schopní vyplatiť vyrovnací podiel z predmetnej nehnuteľnosti ostatným spoluvlastníkom. Navrhli vyporiadať podielové spoluvlastníctvo buď prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej s výplatnou povinnosťou voči žalobcom, prípadne jej predajom s rozdelením výťažku podľa pomerov ich spoluvlastníckych podielov.

2. Žalobcovia spolu so žalobou doručili výzvu na uzavretie dohody o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, č. XXXXX pre katastrálne územie Severné mesto adresovanú žalovanej, dôkaz o doručovaní výzvy žalovanej, výpis z LV č. XXXXX a výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Severné mesto. V priebehu konania súdu doručili stanovenie odhadu hodnoty nehnuteľnosti vypracovanej EN - Real, s.r.o. so sídlom Kukučínova 7, Košice IČO: 36575666.

3. Žalobcovia použili nasledovné prostriedky procesného úroku: vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi predloženými spolu so žalobou a v priebehu konania, výsluchy strán sporu.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

6. Žalobcovia 1. a 2. zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že majú záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet sporu a dodali, že so žalovanou sa nemôžu ohľadom vyporiadania dohodnúť. Poukázali na to, že v predmetnej nehnuteľnosti býva žalovaná a pri prejednaní dedičstva po právnom predchodcovi strán sporu - M. C., nar. XX.X.XXXX a zomrelom XX.X.XXXX v zmysle osvedčenia o dedičstve sp. zn. 25D/438/2012, Dnot 139/2012 v prospech žalovanej ako dcéry poručiteľa boli na základe dohody žalobcov ako dedičov dané do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Čermeľ: - chata postavená na parcele XXX/X a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie Čermeľ - pozemky parcelných č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada a č. XXX/X o výmere XX m2, druh: zastavaná plocha a nádvoria.

7. Žalovaná uviedla, že k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa žalobcovia domáhajú vyporiadania, má citový vzťah. Uviedla však, že nedisponuje finančnou čiastkou, ktorou by mohla vyplatiť ustupujúcich podielových spoluvlastníkov a ďalších pojednávaní sa žalovaná nezúčastňovala.

8. Zhrnúc vyššie uvedené dokazovanie súd zistil nasledovný skutkový stav: nespornou skutočnosťou v spore bolo, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveným na parcele registra „C“ č. XXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa na ulici A. G. X, G., zapísanom na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, - pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh : zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto,

- pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh: záhrady, zapísanom na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto, a to sporové strany vo vzťahu k rodinnému domu každý v podiele 1/3 k celku a vo vzťahu k pozemkom žalobca 1. v podiele 1 k celku, žalobkyňa 2. a žalovaná každá v podiele 1 k celku. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX pre katastrálne územie Čermeľ - pozemky parcelných č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada a č. XXX/X o výmere 42 m2, druh: zastavaná plocha a nádvoria a nehnuteľnosti - chaty zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie Čermeľ, postavenej na parc. č. XXX/X a ktoré nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve 25D/438/2012.

9. Súd vec právne posúdil nasledovne:

10. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

11. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

12. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Citované ustanovenie (§ 142 ods. 1) rieši možnosť zrušenia spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rieši iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov bez toho, aby sa toto riešenie dotklo vzťahov spoluvlastníkov k tretím osobám. V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo a iba výnimočne mu zákon umožňuje návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť (§ 142 ods. 2 . Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať, pričom hypotéza v ustanovení § 142 ods. 1 síce umožňuje súdu spôsob vyporiadania spoluvlastníctva posúdiť v závislosti na skutkových zisteniach v tej ktorej veci, z formulácie uvedeného ustanovenia však vyplýva, že súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím a to: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Z uvedeného teda vyplýva, že súd musí najskôr skúmať, či je reálne možné rozdelenie veci. O reálne rozdelenie veci, však ide len vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Iba vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva (spoluvlastníctva). Predpokladom tohto spôsobu je však skutočnosť, že vlastník (spoluvlastník) sa hodlá stať vlastníkom celej veci, resp.

spoluvlastníkom s iným. Vyporiadanie týmto spôsobom samozrejme predpokladá, že ten, komu je vec prikazovaná sa stáva výlučným vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom s iným, avšak súčasne dochádza k zmene veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. To samozrejme predpokladá aj majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi (spoluvlastníkmi). Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoluvlastníctva je možné len medzi spoluvlastníkmi veci. Zákon stanovuje aj kritériá, na ktoré súd, pri zrušení spoluvlastníctva pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliada a súd nimi: a) veľkosť spoluvlastníckych podielov, b) účelné využitie veci, c) násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je vecou súdu, aby význam jednotlivých kritérií zhodnotil a v závislosti od toho rozhodol.

16. K dohode o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníka medzi stranami sporu nedošlo. Žalobcovia žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, pričom navrhli, aby predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej s majetkovým vyporiadaním, resp. s vyplatením primeranej náhrady žalobcom, prípadne jej predajom a rozdelením výťažku podľa pomerov ich spoluvlastníckych podielov.

17. Žalovaná vo svojej výpovedi zaujala postoj, že nesúhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, bližšie sa k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu nevyjadrila, toto súdu neozrejmila, uvádzala veci, ktoré boli k predmetu sporu právne irelevantné.

18. Súd vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, z čoho vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

19. Tak ako bolo súdom konštatované, súd je viazaný návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, nie je však viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia) spoluvlastníctva. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím. Je potrebné uviesť, že keďže nedošlo k dohode medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva a súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje autoritatívne, je povinnosťou súdu dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné.

20. Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či v prejednávanom prípade prichádza do úvahy reálne rozdelenie nehnuteľností a súd vychádzajúc z listinného dôkazu predloženého žalobcami - stanovenie odhadu hodnoty nehnuteľnosti, vyplynulo, že v prejednávanom prípade reálna deľba neprichádza pri vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti do úvahy, pretože prípadným rozdelením veci by bolo potrebné vykonať rozsiahlu kompletnú prestavbu celého rodinného domu.

21. Predpokladom použitia prvého spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je, že ide o vec deliteľnú a jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením by vznikli samostatné veci, ktoré vlastníkom aj naďalej môžu slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle slova a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom do katastra. Je potrebné prihliadnuť aj k iným okolnostiam týkajúcim sa ďalšieho možného spolunažívania spoluvlastníkov v jednom dome. Vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi, a to najmä vo vzťahu žalobcov k žalovanej sú narušené, títo spolu vôbec nekomunikujú a súd zastáva názor, že je potrebné pri reálnej deľbe, teda pri možnej deliteľnosti vychádzať aj z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. V prípade, ak by predmetná nehnuteľnosť bola deliteľná a podieloví spoluvlastníci by zotrvali v susedskom vzťahu a sčasti aj vo vzťahu spoluvlastníckom, čo vzhľadom na ich narušené vzťahy, by viedlo k negatívnemu susedskému spolužitiu, ktoré by spôsobovalo nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti. Za prípadu, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné treba považovať i prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe a jeho užívanie vyčlenenej časti nehnuteľnosti by nebolo v súlade s dobrými mravmi.

22. Súd vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na listinný dôkaz doložený žalobcami, z ktorého vyplýva nemožnosť reálnej deliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti a s poukazom na to, že žalovaná sa k predmetnému dôkazu nevyjadrila, nezaujala k tomu žiadnu obranu, žiadne skutkové tvrdenia, má za

to, že žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov, nespochybnila dôkaz doložený žalobcami a žalobcami uvádzané skutkové tvrdenia ako aj listinný dôkaz súd považoval za nesporný.

23. Následne súd skúmal, resp. riešil otázku vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Poukazujúc na vyššie uvedené citované ustanovenie § 142 ods. 1 CSP, ktoré stanovuje záväzné poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne toto poradie je pre súd záväzné a tak, ako súd vyššie skonštatoval, že reálne rozdelenie podľa výšky podielov v prejednávanom prípade neprichádza do úvahy, súd riešil otázku prikázania veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Súd pritom vzal do úvahy aj zákonom stanovené kritéria.

24. Prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. Predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je aj to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí.

25. Každá zo strán sporu je podielovým spoluvlastníkom k rodinnému domu v podiele 1/3 k celku, žalobca 1. je podielovým spoluvlastníkom k pozemkom parcelných č. XXXX a XXXX zapísaných na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Severné mesto v podiele 1 k celku, žalobkyňa 2. a žalovaná v podiele 1 k celku.

26. Žalobcovia 1. a 2. prezentovali názor, že predmetnú nehnuteľnosť nechcú, že majú vyriešenú svoju bytovú otázku. Žalovaná uviedla, že k predmetným nehnuteľnostiam má citový vzťah, je nepochybné a v konaní je nesporné, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti býva a túto aj v celosti užíva. Žalovaná a priori nechcela zrušiť podielové spoluvlastníctvo, k svojej solventnosti - k vyplateniu primeranej náhrady sa nijako nevyjadrila a solventnosť žalovanej je možné dôvodiť z jej výlučného vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XX a XXXX pre katastrálne územie Čermeľ. Keďže strany sporu majú rovnaký podiel k rodinnému domu, súd prihliadal pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj k ďalším okolnostiam relevantným pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkovi oproti zaplateniu primeranej náhrady. Tak ako súd vyššie konštatoval, žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti býva, o túto sa aj stará a súd prihliadal aj na účelné využitie predmetných nehnuteľností, o ktoré sa doposiaľ stará žalovaná, túto udržuje, prípadne do nej investuje a je schopná aj naďalej sa o jej údržbu starať. Žalovaná sa k skutkovým tvrdeniam žalobcov nevyjadrila, tieto výslovne nepoprela a preto súd skutkové tvrdenia žalobcov považoval za nesporné, prípadne, ak aj žalovaná sa k predmetu konania vyjadrovala, táto sa vyjadrovala len vo všeobecnej rovine, nepredložila iné skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach tvrdených žalobcami.

27. Primeraná náhrada v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje v peniazoch vyjadrený hodnotový ekvivalent, ktorý podľa miestnych podmienok umožňuje obstaranie podobnej veci ako by predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeraná náhrada musí byť odrazom ceny závislou nielen na konštrukcii a vybavení, ale musí taktiež reflektovať dopyt a ponuku v danom čase a mieste, pričom za takú nie je možné považovať náhradu, ktorá vychádza len z ceny zistenej podľa právnych predpisov o oceňovaní nehnuteľnosti.

28. Primeranú náhradu podľa ustanovenie § 142 ods. 1 veta 2 Občianskeho zákonníka súd určí zodpovedajúcemu podielu z ceny celej veci, nie cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Základom pre stanovení primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste a čase rozhodovania súdu. Náhrada predstavuje príslušný podiel ceny, za ktorú by bolo možné reálne predať celú vec, nie cenu, za ktorú by bolo možné predať príslušný spoluvlastnícky podiel.

29. Žalobcovia 1. a 2. súdu predložili dôkaz o stanovení výšky ceny nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhali zrušenia a ich vyporiadania. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že všeobecná cena rodinného domu činí sumu 90.000 Eur a všeobecná cena pozemkov činí sumu 117.000 Eur. Tento listinný dôkaz predložený žalobcami bol zo strany súdu doručený žalovanej na zaujatie stanoviska. Táto k predmetnému dôkazu sa vôbec nevyjadrila a tak ako súd skonštatoval, pojednávaní sa nezúčastňovala a súd preto dôkaz doložený žalobcami považoval za dôkaz hodnoverný a z ktorého pri stanovení primeranej náhrady aj vychádzal.

30. Primeraná náhrada v prejednávanom prípade na podiel žalobcu 1. a žalobkyni 2. vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Severné mesto - rodinného domu so súpisným č. XXXX činí 30.000 Eur a primeraná náhrada vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Severné Mesto vo vzťahu k žalobcovi 1. činí 58.500 Eur a vo vzťahu k žalobkyni 2. sumu 29.250 Eur. Na zaplatenie týchto súm titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd zaviazal žalovanú a táto primeraná náhrada predstavuje hodnotu ich spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré podiely boli určené do výlučného vlastníctva žalovanej.

31. Podľa § 150 ods. CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

33. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

34. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu a táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany v spore tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 . V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobiť a privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť vyplýva z ustanovenia § 151, ktoré zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, prípadne predstavujú časť procesných úkonov. Majú formu písomných podaní, či ústnych prednesov. Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné, nepostačuje všeobecné vyhlásenie napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.

35. Dokazovanie je časťou civilného súdneho konania, ktorým si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tu teda vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívne strany sporu splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť v spore podstatná nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch tzv. dôkaznej núdze musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

36. Vzhľadom na výklad § 150, § 151 CSP, majúc za to, že žalovaná v spore výslovne nepoprela skutkové tvrdenie žalobcov, k dôkazu o stanovení všeobecnej ceny, nezaujala žiadne stanovisko, teda neuniesla procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcov, na ňou prezentované skutkové tvrdenia, a súd podotýka, že tieto prezentovala iba vo všeobecnej rovine, neuniesla bremeno dôkazu, súd skutkové tvrdenia žalobcov a nimi doložené dôkazy považoval za nesporné, z čoho súd vychádzal aj pri rozhodovaní v danom spore.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. V spore boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu a majú tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalobcom žiadne trovy konania nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.

41. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej zákon č. 71/1992 Zb.), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

42. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

43. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

44. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

45. Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb., v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.

46. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvej inštancii alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.

47. Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je výška súdneho poplatku z ceny ( z úhrady ) predmetu konania 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura.

48. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo žaloby žalovanej súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. žalobcovia 1.a 2 boli oslobodení od platenia súdnych poplatkov podľa § 254 CSP, žalobca 1. uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 20.4.2017 sp. zn. 36C/8/2017 - 42 a žalobkyňa 2. uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 25.1.2018 sp. zn. 36C/8/2017 - 71, súd ich žalobe vyhovel a povinnosť zaplatiť súdny poplatok má žalovaná (§ 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona) a ktorého výška je 8.865 eura (položka 1 písm. a sadzobníka s poukazom na § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb.). Cena podielu žiadaného žalobcom 1 predstavuje sumu 88.500 Eur (6% =5.310 Eur) a cena podielu žiadaného žalobkyňou 2 predstavuje sumu 59.250 Eur (6% = 3.555 Eur). Žalovaná je povinná súdny poplatok zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 . Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).