Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-58Cr/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu: KANVOD, spol. s r.o., SNP 2289/53, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 526 231 zastúpeného: FUTEJ & partners, s.r.o., , Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: CRN1, zzpo, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525 zastúpeným: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Kollárovo nám. 9, 811 06 Bratislava, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu takto

rozhodol:

Rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach n e m á právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 3.536,76 Eur s príslušenstvom vedeným pod sp. zn. RD/198/2017.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2017 opravenou podaním dňa 17.01.2018 sa domáhal, aby súd rozhodol, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným pod značkou RD/198/2017 z dôvodu, že tento spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko súvisí s núteným výkonom rozhodnutia. Ide o poddlžnícku žalobu podľa § 109 Exekučného poriadku, preto o nej nemožno rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Žalobou odôvodnil tým, že mu dňa 7.9.2017 bolo doručené rozhodcovské uznesenie s výzvou na vyjadrenie k žalobe, na ktoré žalobca reagoval a namietal tvrdené uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako aj samotný nárok. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o žalobe bola odvodzovaná z Pokusu o zmier zo dňa 14.08.2017. Pokusom o zmier sa U. Q. zastúpený JUDr. Petrom Bartošom, advokátom, pokúsil uplatniť voči žalobcovi poddlžnícky nárok vyplývajúci z postavenia U. Q. ako oprávneného v exekučnom konaní pod sp.zn. EX 3025/2016 v prospech opraveného U. Q. a v neprospech West Max Company s.r.o.. Nárok žalovaný odvodil od § 109 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku nesplnenia exekučného príkazu zo dňa 17.10.2016 v nadväznosti na príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok zo dňa 16.09.2016 žalobcu. Žalobca informoval exekútora, že pohľadávka spoločnosti West Max Company s.r.o. zanikla jednostranným zápočtom 18.03.2015 a že žiadne záväzok voči nemu neeviduje. Žalovaný bez ohľadu na to, že nie je stranou vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou West Max Company s.r.o. rozporoval účinnosť jednostranného zápočtu žalobcu. Údajná rozhodcovská doložka obsiahnutá v Pokuse o zmier znela: V prípade neuhradenia vyššie uvedenej škody sa klient obráti na mediátora/ rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu“. Žalobca na Pokus o zmier nereagoval. K uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy nedošlo z dôvodu § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu obsahu rozhodcovskej zmluvy § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. a žalobca návrh neakceptoval a nebola zachovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný nadobudol tvrdenú pohľadávku, s ktorou má byť spojená údajná rozhodcovská zmluva postúpením pohľadávky. U. Q. uzatvoril so žalovaným dňa 18.08.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Toto postúpenie nie je možné pre rozpor s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. A teda je neplatným právnym úkonom. Aktívne legitimovaným na uplatnenie poddlžníckeho nároku je len oprávnený v exekučnom konaní. Žalobca by bol potenciálne aktívne legitimovaný ak by bol účastníkom - oprávneným v exekučnom konaní.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je zmätočná, keď žalobca nesprávne určil strany súdneho konania o námietke právomoci rozhodcovského súdu odchylne od okruhu účastníkov rozhodcovského konania. Podanie námietky podlieha procesnej preklúzi zmeniť strany v konaní po uplynutí lehoty 30 dní. Súd nesprávne uznesením vyzval žalobcu, aby doplnil podanie vo veci samej. Chyba pri správnom určení strán sporu je vo väzbe na procesnú preklúziu podania námietky neodstrániteľná vada. Súd nemal zákonnú povinnosť ani právo poučovať žalobcu o jeho vadnom podaní ani vo vzťahu k petitu. Jedná sa o účelovú a špekulatívnu žalobu. Žalobca požaduje prieskum rozhodcovského konania RD 198/2017, čo je vylúčené zákonom. Žalobca v rozhodcovskom konaní podal žalobnú odpoveď z 13.09.2017, v nej nevzniesol relevantnú námietku právomoci rozhodcovského súdu resp. námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Žalobca vo svojej odpovedi iba opisuje žalobu a uvádza, že neeviduje žiaden záväzok voči spoločnosti West Max Company, s.r.o. Základná rozhodcovská zmluva medzi sporovými stranami vznikla podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. ako iná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Jednalo sa o uplatnenú náhradu škody v zmysle Obchodného zákoníka. U. Q. vykonal pre spoločnosť West Max Company, s.r.o. na základe zmluvy o dielo stavebné práce. Tie boli zaplatené. Tento obchodný vzťah podliehal všeobecným obchodným podmienkami s rozhodcovskou doložkou v prospech rozhodcovského súdu ad hoc Ing. Miloša Valacha. Súdny exekútor zistil, že povinný nemá žiaden majetok a jeho jediný majetok sú nezaplatené pohľadávky, ktoré mu dlží žalobca. Exekútor tieto pohľadávky zexekoval, čím sa stali majetkom firmy U. Q.. Žalobca ale svoj záväzok odmietol uhradiť. Týmto konaním bola U. Q. spôsobená škoda podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca sa priamo stal dlžníkom U. Q., ktorý postúpil svoje nároky voči žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok z 18.8.2017. Tieto nároky sa stali predmetom rozhodcovského konania RD 198/2017. Medzi sporovými stranami vznikla rozhodcovská zmluva podľa § 4 ods. 7 v nadväznosti na § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. tacitným spôsobom nepodaním námietky právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone vo veci samej, ďalej podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v čl. XV. VOP spoločnosti U. Q. podľa § 4 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. a tiež z Pokusu o zmier z 14.08.2017.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s pokusom o zmier zo dňa 14.08.2017, žalobou zo dňa 23.08.2017, rozhodcovským uznesením zo dňa 04.09.2017, prijatím do funkcie zo dňa 04.09.2017, rozhodcovským uznesením zo dňa 26.09.2017, odporom (žalobnou odpoveďou) zo dňa 13.09.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.08.2017, iné dôkazy strany nenavrhli, zistil s k u t k o v ý s t a v :

4. Pod sp.zn. EX 3025/2016 bola vedená exekúcia medzi oprávneným U. Q. a povinným West Max Company, s.r.o. o zaplatenie 1.484,-- Eur s prísl. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, v ktorom prikázal žalobcovi, aby od dňa ich doručenia nevyplatil pohľadávku spoločnosti West Max Company, s.r.o., ako povinnému, ale oprávnenému alebo exekútorovi. Žalobca reagoval exekútorovi, že jeho dlh voči spoločnosti West Max Company, s.r.o. zanikol jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok dňa 18.03.2015. Advokát JUDr. Peter Bartoš listom, Pokusom o zmier, zo dňa 14.07.2017 adresovaným žalobcovi, vyzval na zaplatenie škody 3.536,76 Eur do piatich dní od doručenia výzvy. V liste uviedol, že zastupuje U. Q. a mal za to, že pohľadávka žalobcu voči spoločnosti West Max Company, s.r.o. nezanikla, lebo započítací prejav uvedenej spoločnosti nebol doručený. Nevyplatením pohľadávky vznikla oprávnenému škoda 3.536,76 pozostávajúca zo sumy 1.484,-- Eur z titulu istiny, úrokov z omeškania 541,27 Eur ku dňu 17.10.2016, trov súdneho konania oprávneného v sume 356,-- Eur, trov súdneho zastúpenia 239,85 Eur, trov exekúcie 810,60 Eur, trov oprávneného pri exekúcií 16,50 Eur, trov exekúcie 810,60 Eur a úrokov z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 1.484,-- Eur od 17.10.20196 do zaplatenia. V závere listu bolo uvedené: „V prípade neuhradenia vyššie uvedenej škody sa klient obráti na mediátora/ rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu“. K listu nebola pripojená plná moc, ktorou by U. Q. splnomocnil advokáta JUDr. Petra Bartoša na zastupovanie. Uvedená mal súd preukázané z Pokusu o zmier zo dňa 14.08.2017.

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.08.2017 postupca U. Q. postúpil postupníkovi spoločnosti CRN1, zzpo, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525 pohľadávku voči KANVOD, spol. s r.o., IČO 36 526 231 z titulu náhrady škody v sume 3.536,76 Eur s príslušenstvom.

6. Žalovaný, v postavení žalobcu, podal na ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo proti žalobcovi, v postavení žalovaného, žalobu o náhradu škody o zaplatenie 3.536,76 Eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha rozhodovať o žalobe odvodzoval z Pokusu o zmier zo dňa 14.08.2017, v ktorom je podľa neho uvedená rozhodcovská doložka - zmluva, dojednávaná v prospech rozhodcovského súdu ad ho rozhodcu Ing. Miloša Valacha podľa výberu žalobcu, t.j. rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 4 ods. 3 zák. 244/2002 Z.z.

7. Dňa 4.9.2017 ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach vydal oznámenie, že prijíma ustanovenie do funkcie rozhodcu, ďalej rozhodcovské uznesenie spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe.

8. Žalobca v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej podal odpor (žalobnú odpoveď) podaním datovaným dňa 13.09.2017. Navrhol rozhodcovské konanie podľa § 21 ods. 1 zastaviť. Podanie odôvodnil, že protistrana sa pokúša právomoc rozhodcovského súdu obhájiť na základe akéhosi pokusu o zmier. Tuto domnienku považuje za absurdnú a uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy elektronickými prostriedkami medzi stranami nedošlo a akýsi jednostranne odoslaný list bez akejkoľvek reakcie druhej strany, teda adresáta nemožno v žiadnom prípade považovať za vzájomnú písomnú komunikáciu. Ďalej uviedol, že neeviduje žiadny záväzok voči spoločnosti West Max Company, s.r.o. a nárok za neopodstatnený. Subjekty U. Q. a CRN1, zzpo, nepozná a nie sú to jeho obchodní partneri, čoho jasne vyplýva, že rozhodcovská doložka Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti U. Q., z ktorých nie je ani zrejmé od kedy sú platné a účinné, nemôže byť voči nemu účinná. Ešte podotkol, že Pokusom o zmier bol U. Q. vyzvaný aby v lehote 5 dní od doručenia zaplatil nejakú škodu, ale sám postúpil uplatňovanú pohľadávku na iný subjekt a to 18.08.2017 bez toho, aby vôbec počkal, či mu suma nebude uhradená.

9. Rozhodcovským uznesením zo dňa 26.09.2017 ad hoc rozhodca rozhodol, že rozhodcovský súd a ustanovený ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach má právomoc vo veci rozhodnúť a preto bude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/198/2017 ďalším dokazovaním. Návrhu žalovaného na zastavenie sa nevyhovuje.

10. Žalobca podal na Okresnom súde Bratislava V žalobu o nedostatku právomoci dňa 11.10.2017.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v rozhodcovskom konaní sa neuplatňuje nárok podlžnícky, ale náhradu škody, ktorá nesúvisí s núteným výkonom rozhodnutia a preto je daná právomoc rozhodcovského súdu. Ďalej uviedol, že v žalobnej odpovedi zo dňa 13.09.2017 nebol jasne určitý prejav vôle vznesenia námietky nedostatku právomoci tak, ako to vyžaduje na platnosť právneho úkonu Občiansky zákonník.

12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

13. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

15. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

17. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

18. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252321'&ucin-k-dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

19. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

20. Žalobca podal žalobu na príslušnom súde v zákonnej lehote 30 dní, keď rozhodcovské uznesenie o právomoci bolo vydané dňa 26.09.2017 a žaloba bola podaná 11.10.2017.

21. Žalobca sa pôvodne označil v žalobe ako navrhovateľ, žalovaného označil ako žalobcu a s takýmto označením formuloval aj žalobný návrh. Vzhľadom na označenie sporových strán v žalobe súd vyzval na opravu žaloby v časti pomenovania strán sporu, žalobného návrhu v lehote 10 dní, čo žalobca opravil podaním zo dňa 18.01.2018. Žalovaný namietol, že súd nemal zákonnú povinnosť ani právo poučovať žalobcu o jeho vadnom podaní, tento nedostatok nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a podanie námietky podlieha procesnej preklúzií podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.

22. Súd však poukazuje na znenie zákona o rozhodcovskom konaní v ust. § 21 ods. 4, v ktorom je uvedené, že účastník rozhodcovského konania môže podať návrh na súd, aby o námietke právomoci rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v zmysle tohto ustanovenia správne označil ako navrhovateľ, ktorý podáva na súd návrh o nedostatku právomoci a protistranu označil ako žalobcu vychádzajúc z jeho postavenia v rozhodcovskom konaní. Súd však v prípade konania a rozhodovania o takomto návrhu postupuje podľa Civilného sporového poriadku, tento návrh je podľa obsahu žalobou (§ 156 C.s.p.) a strany sporu sa označujú ako žalobca a žalovaný (§ 60 C.s.p). Vzhľadom na nesúlad zákona č. 244/2002 Z. z. a Civilného sporového poriadku súd vyzval na opravu označenia. Žalobca označenie ako aj žalobný návrh opravil, pričom táto oprava sa nedotkla opísaných rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov na ich preukázanie (§ 132 C.s.p.), preto nemohlo dôjsť k žiadnemu zániku práva domáhať sa na všeobecnom súde nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.

23. Vo vzťahu k lehote a k právu účastníka rozhodcovského konania na podanie návrhu o nedostatku právomoci podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 súd konštatuje, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach v uznesení zo dňa 26.09.2017, ktorým rozhodol o svojej právomoci, vôbec neuviedol obligatórnu náležitosť uznesenia a to poučenie. Hoci ide o jedinú zákonnú možnosť účastníka tohto konania obrátiť sa na všeobecný súd, ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ho vôbec nepoučil ani o opravnom prostriedku ani možnosti podať žalobu (návrh) o nedostatku právomoci na súd.

24. Žalovaný pôvodne v žalobe v rozhodcovskom konaní odvodzoval právomoc ad hoc rozhodcu iba z listu, Pokusu o zmier, zo dňa 14.08.2017. V súdnom konaní odvodzoval právomoc aj z ďalších dôvodov a to z tacitného spôsobu uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepodaním námietky právomoci pri prvom úkone, zo vzniku rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. zmenou zmluvných strán a tiež vznikom rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.. Na pojednávaní uviedol, že pohľadávka je škodou a nesúvisí s núteným výkonom rozhodnutia.

25. Základom rozhodcovského konania je, že existuje medzi sporovými stranami dohoda, dvojstranný právny úkon, z ktorého jasne vyplýva, že spor, ktorý by medzi nimi vznikol či vznikne, sa rozhodne v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania, nebolo preukázané, že takáto dohoda resp. dvojstranný právny úkon bol uzavretý. Žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom túto skutočnosť, nedoložil podpísanú rozhodcovskú zmluvu, prípadne vzájomnú písomnú komunikáciu, z ktorej by vyplývalo, že vzniknutý spor medzi nimi bude riešený v rozhodcovskom konaní.

26. Žalovaný odvodzoval právomoc rozhodcovského súdu od listu - pokusu o zmier zo dňa 14.08.2017, v ktorom je výzva na zaplatenie sumy 3.536,70 Eur a súčasne je ňom uvedená táto veta: v prípade neuhradenia vyššie uvedenej škody sa klient obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu. Tento pokus o zmier bol doručený žalobcovi, ktorý na tento list vôbec nereagoval. Čo mal súd preukázané zo zhodných tvrdení sporových strán.

27. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

28. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán

29. Pokus o zmier vrátane vyššie uvedenej vety podľa obsahu nie je ani jednostranným právnym úkonom teda prejavom vôle smerujúcim najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 35 Občianskeho zákonníka) a ani nie je návrhom na uzavretie zmluvy, prejavom vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z uvedenej vety iba vyplýva, že žalovaný sa obráti na mediátora alebo na rozhodcu. Pričom mediáciou sa rozumie je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácií pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu (§ 2 ods. 1 zák. č. 420/2004 Z.z. o mediácií) a rozhodcovským konaním spôsob rozhodovania sporov týkajúcich sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je a to na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami (porov. § 1 ods. 2, § 3 zák. č. 244/2002 Z.z.). V citovanej vete je spomenutý účel a to riešenie sporu, pričom spory rieši skôr mediátor ako rozhodca, ktorý ich spory rozhoduje. Aj z tohto len vyplýva, že táto veta je sama o sebe neurčitá, nie je jasné v akom prípade sa obráti na mediátora a v ako na rozhodcu, bez ohľadu na to, že ide o tú istú osobu. Na základe tejto vety, ako ani samotným doručením tohto listu nemohlo dôjsť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorá by založila právomoc rozhodcovského súdu.

30. Žalovaný namietol, že žalobca v postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej podľa § 21 ods. 2. zák. č. 244/2002 Z.z. nevzniesol relevantnú námietku právomoci rozhodcovského súdu resp. námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Tento prejav vôle nebol platný právneho úkonu Občiansky zákonník, keď nebol jasný a určitý. Tvrdil, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy došlo tacitným spôsobom podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z.

31. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

32. Súd však mal preukázané, že v žalobnej odpovedi, pri prvom úkone vo veci samej, žalobca riadne a včas namietol právomoc rozhodcovského súdu ad hoc Ing. Miloša Valacha. Poprel uzavretie rozhodcovskej zmluvy vzájomnou komunikáciou, keď podľa neho akýsi jednostranný list bez reakcie druhej strany nemožno považovať za vzájomnú písomnú komunikáciu. Poprel akýkoľvek záväzok voči spoločnosti West Max Company s.r.o. a uplatnený nárok považoval za absolútne neopodstatnený. Navrhol rozhodcovské konanie zastaviť s poukazom na ust. § 21 ods. 1. Súd súčasne poukazuje, že podanie sa posudzuje podľa obsahu a táto žalobná odpoveď obsahuje všetky náležitosti podania vo veci samej vrátane námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Z uvedeného je zrejmé, že uzavretiu rozhodcovskej zmluvy tacitným spôsobom podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z. nedošlo.

33. Ďalej žalovaný uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uvedená v čl. XV. VOP spoločnosti U.S. na základe § 4 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., ďalej, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach korešponduje s rozhodcovským súdom uvedeným v čl. XV. VOP spoločnosti U. Q., bližšie skutkové tvrdenia o vzniku tejto rozhodcovskej zmluvy neuviedol.

34. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

35. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácií strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

36. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že medzi sporovými stranami, medzi ich prípadnými právnymi predchodcami bola uzavretá rozhodcovská zmluva, tiež nemal preukázané, že medzi nimi bola uzavretá akákoľvek zmluva a že došlo k akejkoľvek písomnej komunikácií. Vzhľadom na to, nemohlo dôjsť vzniku rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. odkazom v zmluve prípadne ich vzájomnej komunikácií. Žalovaný návrh na vykonanie dôkazu všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti U. Q. do skončenia dokazovania nepodal.

37. Žalovaný uviedol, že rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.. ako iná zmena v osobe dlžník a veriteľa vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

38. Ako už bolo vyššie uvedené z vykonaného dokazovania, nebolo preukázané, že došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, preto nie je možné, aby došlo k zmene v osobe veriteľa a dlžníka v nadväznosti na neexistujúcu rozhodcovskú zmluvu.

39. Žalovaný tiež namietol, že v rozhodcovskom konaní nejde o podlžnícku žalobu, ale náhradu škody, ktorá nesúvisí s výkonom rozhodnutia, preto má rozhodca právomoc rozhodnúť podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.

40. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí.

41. Podľa § 109 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

42. V prípade posúdenia nároku, či sa jedná o náhradu škody alebo ide o nárok súvisiaci s núteným výkonnom rozhodnutia súd konštatuje, že sporové strany žiadne konkrétne listinné dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku v rozhodcovskom konaní nenavrhli vykonať (napr. exekučný titul, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz, zápočet, obálka, faktúry), pričom súd nemohol vychádzať z právneho posúdenia uvedeného v žalobe podanej do rozhodcovského konania, či z rozhodcovského uznesenia zo dňa 26.09.2017. Avšak samotné právne posúdenie uplatneného nároku nemá vplyv na to, že na základe vykonaného nebolo preukázané uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ad hoc rozhodca nemá právomoc rozhodovať spor RD 198/2017, preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorémuP súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).