Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42CoKR-5-2023.pdf
PDF · 152.65 KB
Case nature
Area
Subarea
42CoKR/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B., v konaní právne zastúpená: Juraj Macík, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, v konaní právne zastúpeného: Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobkyne a žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/9/2019-164 zo dňa 12. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/9/2019-164 zo dňa 12. januára 2022 v časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že žalobu zamieta.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/9/2019-164 zo dňa 12. januára 2022 v časti druhej výrokovej vety p o t v r d z u j e .
III. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/9/2019-164 zo dňa 12. januára 2022 v časti tretej výrokovej vety m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd vo výroku I. určil, že súpisové zložky majetku, a to
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom, obec C., katastrálne územie C., zapísané na LV č. XX ako pozemok CKN č. 415 záhrady o výmere 1343 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/6
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom, obec C., katastrálne územie C., na LV č. XXXX, a to pozemok CKN č. 416 orná pôda vo výmere 581 m2, EKN č. 235/2 orná pôda o výmere 1515 m2 a parcela EKN č. 235/21 orná pôda o výmere 1589 m2, všetky parcely v spoluvlastníckom podiele 1/6 sa vylučujú zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B., zverejneného v Obchodnom vestníku č. 21/2018 a v Obchodnom vestníku č. 134/2019. Vo výroku II. okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vylúčenia vecí zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., a to nehnuteľností označených v žalobe ako „nehnuteľnosti I“ (evidované na LV č. XX D. XXXX) a nehnuteľností označených v žalobe ako „nehnuteľnosti II“, (evidovaných na LV č. XXX, XX, XXX, XXX, a XXXX) ako aj zdedených finančných prostriedkov na označených vkladných knižkách. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že na základe výzvy správkyne konkurznej podstaty JUDr. Otílie Prachařovej, podala žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty podľa § 167j ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Postup správkyne pri zápise súpisových položiek do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu nepovažovala za správny, nakoľko má za to, že ide o majetok, ktorý konkurzu nepodlieha. Argumentácia žalobkyne vychádzala z toho, že predmetné súpisové položky predstavujú majetok, ktorý nadobudla v dedičskom konaní skončenom až po vyhlásení konkurzu. Žalobkyňa poukazovala na to, že vo vzťahu ku všetkým súpisovým zložkám majetku je dôvodná aplikácia ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR s poukazom na to, že v prípade majetku nadobudnutého titulom dedenia, platí podľa žalobkyne obmedzenie podľa § 166g ods. 1 ZKR, a teda žalobkyňa nebola povinná ponúknuť veriteľom viac, než polovicu takto nadobudnutého majetku.
3. Vo vzťahu k súpisovým zložkám č. 19-24 zapísaným ako iné majetkové hodnoty (finančné prostriedky) uviedla, že všetky tieto finančné prostriedky na vkladových účtoch boli spotrebované v čase pred vyhlásením konkurzu. Nejedná sa teda o majetok, ktorý by žalobkyňa ku dňu vyhlásenia konkurzu vlastnila. Žalobkyňa zastáva názor, že nič na tom nemení ani skutočnosť, že dedičstvo bolo súdom potvrdené až po vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne.
4. K súpisovým zložkám č. 14-17 (nehnuteľnosti I.) žalobkyňa uviedla, že sa jedná o priľahlé parcely obydlia žalobkyne, ktoré tvoria s obydlím žalobkyne jeden funkčný celok, ktorá skutočnosť vyplýva z katastrálnej mapy a predložených leteckých snímok. Žalobkyňa v danom smere poukázala na to, že správca oznamom zverejneným v Obchodnom vestníku č. 21/2018 zo dňa 30.01.2018 oznámil, že zo súpisu podstaty vylúčil súpisové zložky - pozemok v katastrálnom území C., zapísaný na LV č. XX ako parcela registra „C“ parc. č. 414 zastavané plochy a nádvoria o výmere 824 m2 v podiele 1/6 v súpisovej hodnote 20.000,- Eur a súpisovú položku č. 6 stavbu - dom so súpisným číslom 25 zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, pre katastrálne územie C., na LV č. XX, postavenú na pozemku - parcela registra „C“ parc. č. 414 v podiele 1/6 so súpisovou hodnotou č. 15.000,- Eur. Ako dôvod vylúčenia bolo uvedené, že z výťažku by po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia s poukazom na ustanovenie § 167o ods. 2 ZKR nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov.
5. Žalobkyňa má za to, že okrem vylúčených nehnuteľností, teda stavby rodinného domu a pozemku KNC č. 414 je majetkom žalobkyne dotknutým nepostihnuteľnou hodnotou obydlia aj ďalší majetok, a to nehnuteľnosti I. Žalobkyňa pritom poukázala na funkčnosť celku vylúčeného obydlia s nehnuteľnosťami I.
6. Žalovaný navrhol žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal pritom na to, že žalobkyňa nepreukázala žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by bolo možné žalobe vyhovieť. Žalovaný uviedol, že k vyhláseniu konkurzu došlo dňa 28.11.2017, pričom žalobkyňa už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vedela, že je účastníčkou dedičského konania po poručiteľke. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa dedičstvo nadobudla okamihom smrti poručiteľa, teda ku dňu 29.01.2017, preto má žalovaný za to, že neexistuje dôvod pre vylúčenie zdedeného majetku zo súpisu podstaty. Pokiaľ ide o doplnenie identifikácie majetku o iné majetkové hodnoty, t.j. finančné prostriedky na účtoch, žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa tak učinila po lehote, ktorá bola stanovená správkyňou konkurznej podstaty vo výzve správcu na podanie žaloby o vylúčenie majetku, v ktorej bola táto lehota stanovená do 10.01.2020 a žalobkyňa tak učinila až podaním zo dňa 20.03.2021. Argumentáciu žalobkyne, o tom, že išlo o spotrebované finančné prostriedky, považoval žalovaný za bezpredmetnú. Žalovaný namietal, že nemalo dôjsť k vyčerpaniu týchto finančných prostriedkov s poukazom § 167b ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, prechádza vyhlásením konkurzu na správcu. Pokiaľ po smrti poručiteľa došlo k vyčerpaniu týchto prostriedkov, nemá podľa žalovaného táto skutočnosť vplyv na ich zápis do súpisu majetku a už vôbec nemôže mať takáto skutočnosť za následok vylúčenie týchto peňažných prostriedkov zo súpisu majetku, nakoľko ide o majetok podliehajúci konkurzu.
7. Vo vzťahu k inštitútu nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, na ktorý žalobkyňa poukázala vo svojej argumentácii, žalovaný uviedol, že táto je zákonodarcom stanovená na sumu 10.000,- Eur, a nemá za následok vylúčenie majetku zo súpisu. Poukázal pritom na znenie ustanovenia § 166d ods. 1 ZKR upravujúceho zákonnú definíciu nepostihnuteľného obydlia, podľa ktorej ide o jednu obývateľnú vec s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku. Tento inštitút má v konkurze zabezpečiť dlžníkovi po stanovenú dobu náklady na bývanie, ktoré stratí speňažením jeho majetku, ktorý mu zabezpečoval bývanie. Zdôraznil, že skutočnosť, že hodnota obydlia do sumy 10.000,- Eur je nepostihnuteľná, nemá za následok vylúčenie majetku zo súpisu. Poukázal na to, že je potrebné odlíšiť inštitút nepostihnuteľnej hodnoty obydlia od vylúčenia majetku. Má sa za to, že vylúčenie majetku zo súpisu prichádza do úvahy v prípadoch, keď má u seba majetok tretia osoba, pričom prípadná tá skutočnosť, že majetok zapísaný do súpisu majetku, predstavuje nepostihnuteľnú hodnotu, nie je dôvodom na jeho vylúčenie zo súpisu.
8. Vo vzťahu k aplikácii § 166g ods. 1 ZKR poukázal žalovaný na to, že uvedené zákonné ustanovenie upravuje čo je možné považovať za poctivý a čo za nepoctivý zámer dlžníka v prípade rozhodovania súdu o návrhu na zrušenie oddlženia. Aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia v predmetom spore o vylúčenie majetku zo súpisu však nie je podľa žalovaného možná. Argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa zlučovania zákonných ustanovení § 166g ods. 1 a § 167h ods. 1 ZKR, považoval žalovaný za nesprávnu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že by sa povinnosť odovzdať majetok nadobudnutý dedením do konkurznej podstaty zúžila na polovicu takto nadobudnutého majetku.
9. Vo vzťahu k namietanému zápisu súpisových položiek tvoriacich podľa tvrdení žalobkyne priľahlé pozemky k obydliu žalobkyne žalovaný uviedol, že existencia funkčného celku týchto nehnuteľností s obydlím žalobkyne, ktoré už bolo správkyňou konkurznej podstaty zo súpisu vylúčené, nebola preukázaná. Žalovaný nesúhlasil s tým, že nehnuteľnosti I. predstavujú priľahlé pozemky k obydliu žalobkyne.
10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že vylúčenia pozemkov zo súpisu majetku sa domáha z toho dôvodu, že dané pozemky sú priľahlými pozemkami k obydliu, nakoľko tvoria s obydlím súvislý celok.
11. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, nakoľko žalobkyňa je osobou, ktorá tvrdí, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti nemali byť zapísané do súpisu majetku podstát úpadcu. Žaloba bola podaná včas v súlade s ust. § 167j ods. 2 ZKR a voči pasívne legitimovanému subjektu, teda veriteľovi, ktorý trval na zápise v žalobe špecifikovaného majetku do súpisu podstát.
12. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že nehnuteľný majetok špecifikovaný v žalobe, vylúčenia ktorého sa z podstaty súpisu majetku žalobkyňa domáha, nadobudla žalobkyňa na základe dedičstva po poručiteľke E. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
13. Za dôvodnú považoval súd žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia súpisových zložiek majetku - nehnuteľností I. – teda pozemkov, ktoré predstavujú priľahlé pozemky k obydliu. Okresný súd konštatoval, že správkyňa vylúčila zo všeobecnej podstaty súpisové zložky majetku - obydlie úpadcu, a to rodinný dom súp. č. 25 a pozemok CKN č. 414, oboje v podiele 1/6 v pomere k celku, pričom v predmetnom spore sa preukázalo, že okrem už vylúčených súpisových zložiek, mali byť vylúčené zo súpisu podstaty i priľahlé pozemky obydlia.
14. Okresný súd konštatoval, že pri zadefinovaní špecifikácie priľahlého pozemku prihliadol na judikatúru súdov, právnu teóriu a ustálenú rozhodovaciu prax súdov. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sa priľahlým pozemkom nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, tzn. aj pozemky vzdialenejšie. Okresný súd mal za to, že z výpovede žalobkyne, predloženej katastrálnej mapy a leteckých snímok vyplýva, že nehnuteľnosti I. definíciu priľahlých pozemkov spĺňajú. Z uvedených dôvodov súd výrokom I. rozsudku vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vylúčenia nehnuteľností I. zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.
15. V časti uplatneného nároku excindačnej žaloby týkajúcej sa nehnuteľností II. a finančných prostriedkov, súd nemal preukázanú dôvodnosť žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty. Okresný súd konštatoval, že vychádzajúc zo znenia ust. § 167h ZKR a § 460 OZ a zohľadňujúc ustálenú judikatúru má za to, že majetok, ktorý žalobkyňa nadobudla zdedením, nadobudla ku dňu smrti poručiteľky, a teda pred vyhlásením konkurzu. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 167h) ZKR podlieha konkurzu a zápis takého majetku do súpisu majetku správcom bol v súlade so zákonom.
16. K finančným prostriedkom okresný súd uviedol, že tieto nadobudla žalobkyňa dedením ku dňu smrti poručiteľky pred vyhlásením konkurzu, preto tieto predstavujú majetok podliehajúci konkurzu a boli správcom správne zapísané do súpisu majetku. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že dané finančné prostriedky už boli reálne z vkladných knižiek spotrebované. Okresný súd súčasne prisvedčil argumentácii žalovaného poukazujúc na ust. § 167b) ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, prechádza vyhlásením konkurzu na správcu.
17. K žalobkyňou namietanej otázke nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka vo vzťahu k zápisu majetku do súpisu majetku všeobecnej podstaty okresný súd poukázal na ust. § 167h) ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, ktorá podľa vykonávacieho právneho predpisu predstavuje sumu 10.000,- Eur. Okresný súd konštatoval, že uvedené zákonné ustanovenie nie je prekážkou pre zápis v žalobe špecifikovaného majetku do súpisu podstaty. Pojem nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka nie je možné zamieňať s pojmom nemožnosť speňaženia obydlia dlžníka. Okresný súd poukázal na to, že v predmetnom spore nastala situácia upravená v § 167o) ZKR, kedy nebolo možné speňažiť spoluvlastnícky podiel dlžníka na obydlí, preto vychádzajúc z oznámenia správcu došlo k vylúčeniu týchto súpisových položiek. Uvedené však neznamená, že by predmetné súpisové položky boli ku dňu zápisu do podstaty zapísané nesprávne. Dôvod ich vylúčenia z podstaty nastal až následne po zistení, že tieto súpisové zložky majetku nie je možné speňažiť.
18. K právnej argumentácii žalobkyne vo vzťahu k aplikácii právnej úpravy § 166g) ods. 1 ZKR okresný súd poukázal na to, že dané zákonné ustanovenie nemá žiaden vzťah k zápisu majetku do súpisu všeobecnej podstaty z dôvodu, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na posúdenie poctivého zámeru dlžníka vo vzťahu k jeho správaniu po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa názoru okresného súdu logickým výkladom uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné § 166g) ods. 1 ZKR aplikovať pre spor o vylúčenie majetku zo súpisu.
19. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán nepriznal.
20. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa v rozsahu výrokov II. a III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a žalovaný v rozsahu jeho výrokov I. a III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h), f).
21. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala neprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázala pritom na ust. § 166g) ods. 1 ZKR, podľa ktorého má dlžník povinnosť v prípade nie nepatrného dedenia ponúknuť aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie. Žalobkyňa uviedla, že považuje postup konkurznej správkyne, ktorá zapísala do súpisu majetku všetok žalobkyňou zdedený majetok za excesívny, pretože konkurzu podlieha majetok, ktorý dlžník vlastní ku dňu vyhlásenia konkurzu, avšak v prípade majetku nadobudnutého titulom dedenia platí obmedzenie v súlade s vyššie uvedeným ustanovením a žalobkyňa tak nebola povinná ponúknuť veriteľom viac, než polovicu takto nadobudnutého majetku. Žalobkyňa výklad prezentovaný súdom prvej inštancie, podľa ktorého nie je možné § 166g) ods. 1 ZKR aplikovať pre spor o vylúčenie majetku zo súpisu, nepovažuje za logický, ale za neprimerane a neprijateľne reštriktívny. Žalobkyňa zotrvala na svojom stanovisku, podľa ktorého nehnuteľnosti II. bez ďalšieho nepodliehajú konkurzu, pretože sa jedná o majetok z nie nepatrného dedenia, ktorý podlieha konkurzu iba v prípade dobrovoľnej ponuky dlžníka a len v rozsahu ním určenom. Iba konanie v rozpore s tým možno kvalifikovať ako nepoctivý zámer dlžníka pri svojom oddlžení.
22. K zdedeným finančným prostriedkom na vkladných knižkách žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne nesprávne zamietol so zdôvodnením, že tieto nadobudla žalobkyňa dedením ku dňu smrti poručiteľky pred vyhlásením konkurzu, preto tieto predstavujú majetok podliehajúci konkurzu a boli správcom správne zapísané do súpisu majetku. Žalobkyňa má za to, že sporným majetkom v tomto prípade nie sú finančné prostriedky, ale pohľadávky z účtu v banke. Tá skutočnosť, že finančné prostriedky z vkladných knižiek boli ku dňu vyhlásenia konkurzu už spotrebované znamená, že tieto pohľadávky z účtu v banke vo výškach zapísaných konkurznou správkyňou do súpisu majetku podstát ku dňu vyhlásenia konkurzu zanikli, v dôsledku čoho neexistovali. Pohľadávky z účtu v banke síce deklaratórne potvrdil notár ako dedičstvo žalobkyne až po vyhlásení konkurzu, ale tieto už v tom čase hmotnoprávne neexistovali z dôvodu ich spotrebovania ešte pred vyhlásením konkurzu, ako aj pred samotným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (žiadosť o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci spísalo Centrum právnej pomoci so žalobkyňou až dňa 23.05.2017). Konkurzu pritom podlieha iba majetok, ktorý dlžník ku dňu vyhlásenia konkurzu vlastnil, nie spotrebovaný alebo neexistujúci majetok.
23. Žalobkyňa v ďalšom poukázala na to, že dedičia nadobúdajú dedičstvo ku dňu smrti poručiteľa a od tohto dňa sú oprávnení vykonávať majetkové práva k predmetu dedičstva v rozsahu ich dedičských podielov. Uznesenie ohľadne nadobudnutia dedičstva má deklaratórnu povahu – deklaruje, že dedičia nadobudli dedičstvo smrťou poručiteľa. Platí, že žalobkyňa po smrti poručiteľky nekonala tak, že by porušila zákaz disponovať s peňažnými prostriedkami na vkladných knižkách. Žalobkyňa naviac poprela, že by zdedený majetok prešiel na žalobkyňu, pretože žalobkyňa bola súčasne zaviazaná k vyrovnaciemu podielu ostatných dedičov, tzn. jej dedičský podiel bol v skutočnosti menší.
24. Záverom žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že je nevyhnutné aplikovať ust. § 167h) ods. 1 ZKR, podľa ktorého konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, pretože iba taký majetok následne podlieha konkurzu. Žalobkyňa ku dňu vyhlásenia konkurzu nevlastnila pohľadávky z účtu, ktoré boli správkyňou zapísané do súpisu majetku konkurznej podstaty, preto tieto nemajú byť ani zapísané v súpise majetku.
25. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok II. a III. rozsudku tak, že súpisové zložky majetku, a to nehnuteľnosti II. a finančné prostriedky vylúči zo súpisu všeobecnej podstaty dlžníčky a súčasne prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
26. Žalovaný v odvolaní vyčítal okresnému súdu porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces s odôvodnením, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a nejasný, pokiaľ ide o poukazy súdu prvej inštancie na judikatúru v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia má za následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
27. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že okresný súd pri koncipovaní jeho záverov zrejme vychádzal z ust. § 151o) ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktoré zaviedlo nový druh vecného bremena – právo cesty cez priľahlý pozemok. V zmysle uvedeného je priľahlý pozemok taký pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Z uvedeného výkladu je evidentné, že pozemky parciel č. 415, 416, 235/2 a 235/21 v k.ú. C. nemôžu predstavovať priľahlé pozemky k pozemku parcele č. 414, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 824 m2, keďže práve tento predstavuje pozemok, cez ktorý sa môže žalobkyňa dostať k verejnej komunikácii. V danom prípade má žalobkyňa prístup k ceste aj bez týchto pozemkov, preto predmetné pozemky nespĺňajú definíciu priľahlých pozemkov.
28. Žalovaný k aplikácii inštitútu nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka poukázal na to, že tento inštitút má v konkurze zabezpečiť dlžníkovi po stanovenú dobu náklady na bývanie, ktoré stratil speňažením jeho majetku, ktorý mu zabezpečoval bývanie. Ide o časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku. Uvedená právna úprava neuvádza, že by bolo možné označiť za priľahlý pozemok pozemky viaceré. Vzhľadom na vetnú konštrukciu „vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku“ je možné dokonca predpokladať, že zákonodarca pravdepodobne ani neuvažoval o možnosti, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu hneď niekoľkých pozemkov zo súpisu z dôvodu ich označenia ako priľahlého pozemku k obydliu dlžníka.
29. Žalovaný poukázal na to, že primárnym cieľom oddlžovacieho konkurzu je zbavenie dlžníka všetkých dlhov, ktoré dlžník nebol schopný splácať a umožniť mu začiatok novej ekonomickej existencie, ktorá nie je zaťažená minulosťou. Je preto absurdné, aby žalobkyni ako dlžníčke ostali po úspešne vykonanom oddlžovacom konkurze pozemky o veľkosti niekoľkých árov len z dôvodu ich určenia ako priľahlých pozemkov. Žalovaný apeloval na použitie ust. čl. 4 ods. 2 CSP, aby súd prejednal a rozhodol právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
30. Žalovaný súčasne žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku o trovách konania tak, že mu po zmene prizná plnú náhradu trov konania.
31. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného opakovane zotrvala na svojej obrane, že majetkom žalobkyne dotknutým nepostihnuteľnou hodnotou obydlia je aj ďalší majetok, a to parcely registra KN-C parc. č. 415 a 416 a registra KN-E parc. č. 235/2 a 235/21, všetky pre k.ú. C., pretože sa jedná o priľahlé parcely stavby slúžiacej ako obydlie žalobkyne, tzn. tvoriace jeden funkčný celok obydlia žalobkyne. Žalobkyňa opakovane poukázala na to, že priľahlý pozemok je širším pojmom, než ho v podanom odvolaní vymedzil žalovaný. V danom smere žalobkyňa poukázala napr. na zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, resp. zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorých je priľahlou plochou taký pozemok, ktorý svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Predmetný pojem je tak v rámci celého právneho poriadku aplikovaný a vykladaný jednotne extenzívne. Rovnako podľa rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 22.05.2012, sp. zn. 5Co/123/2011 bolo ustálené, že pojem priľahlého pozemku v zákone definovaný nie je. Súd mal za to, že priľahlým pozemkom je pozemok, ktorý tvorí so stavbou a so zastavaným pozemkom jeden funkčný súvislý celok. Žalobkyňa poukázala taktiež na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11.12.2013, č.k. II.ÚS 649/2013-13, ktorý pokiaľ ide o stanovenie definície priľahlého pozemku uviedol, že ide o pozemok, ktorý je právne a fakticky priradený k obytnému domu.
32. K nepostihnuteľnej hodnote obydlia žalobkyňa poukázala na dôvodovú správu k zák. č. 377/2016 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal ZKR, v ktorej zákonodarca uviedol definíciu pojmu nepostihnuteľná hodnota obydlia tak, že „pôjde spravidla o nehnuteľnosť – stavbu spojenú so zemou pevným základom“. Definícia je však širšia s ohľadom na to, že dlžník si nemusí zabezpečovať bývanie len v nehnuteľnosti. Do úvahy prichádza tiež stavba, ktorá nie je so zemou spojená s pevným základom (dom na vode), či dokonca hnuteľná vec (obytný príves). Keďže stavby nie sú súčasťou pozemku, súčasťou nepostihnuteľnej hodnoty obydlia môže byť aj k obydliu (bez ohľadu na to, či ide o nehnuteľnosť) prislúchajúci pozemok.
33. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že ust. § 166g) ZKR označované ako „poctivý zámer“ predstavuje právny inštrument, ktorý pomerne širokým spôsobom ustanovuje, čo možno považovať za poctivý a čo za nepoctivý zámer dlžníka. Predmetom tohto konania však nie je konanie o návrhu na zrušenie oddlženia, ale je konanie o vylúčení majetku zo súpisu podstaty. Preto ide o nesprávnu aplikáciu predmetného zákonného ustanovenia žalobkyňou. Dlžník, ktorý sa chce vyhnúť prípadnému zrušeniu rozhodnutia o oddlžení, musí takéto plnenie poskytnúť veriteľom na splnenie tých záväzkov, ktoré sa stali v dôsledku oddlženia nevymáhateľnými.
34. Žalovaný v ďalšom opakovane poukázal na to, že v zmysle ust. § 167h) ods. 1 ZKR platí základné pravidlo oddlžovacieho konkurzu, a to, že konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla dedičstvo po svojej matke – poručiteľke E. F. už dňa 29.01.2017, teda takmer 10 mesiacov skôr, ako samotná žalobkyňa podala návrh na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu na svoj majetok, ktorý už tvoril i zdedený majetok po poručiteľke, o čom musela mať žalobkyňa vedomosť.
35. Formulácia žalobkyne, podľa ktorej ide o jej povinnosť ponúknuť aspoň polovicu majetku z nie nepatrného dedenia dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, pričom takýto majetok podlieha konkurzu len vtedy, ak sa jedná o dobrovoľnú ponuku žalobkyne ako dlžníka a len v rozsahu, ktorý sama určí, nemôže podľa názoru žalovaného, obstáť. Vzhľadom na samotný zmysel a účel ust. § 166g) ods. 1 ZKR, ak by bol dlžník povinný ponúknuť nejakú časť svojho majetku, predmetné ustanovenie by nemohlo súdu poskytnúť nástroj, na základe ktorého by súd mohol vierohodne a spoľahlivo zistiť, či správanie dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu smeruje k jeho poctivému zámeru. Z uvedeného je evidentné, že predmetné ustanovenie nemôže byť spájané s akoukoľvek povinnosťou dlžníka. Ide o slobodnú vôľu dlžníka, ktorá je predovšetkým dobrovoľná, ktorá má preukázať jeho poctivý zámer riešiť dlhy, preto uvedené ustanovenie nemôže byť použité v iných súvislostiach a nemôže poslúžiť dlžníkovi na účely excindačnej žaloby, ktorej cieľom je vylúčenie majetku zo súpisu. Na základe uvedeného je zrejmé, že ust. § 166g) ods. 1 ZKR nemôže byť v žiadnom prípade použité na vylúčenie majetku zo súpisu titulom nadobudnutia nie nepatrného dedenia.
36. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne voči poňatiu finančných prostriedkov do súpisu podstaty, žalovaný poukázal na to, že peňažné prostriedky na vkladných knižkách so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa boli do súpisu majetku zapísané správne. Žalovaný opakovane poukázal na to, že finančné prostriedky nadobudla žalobkyňa dedením v zmysle ust. § 460 OZ ku dňu smrti poručiteľa, t.j. ku dňu 29.01.2017. Samotné vyčerpanie peňažných prostriedkov žalobkyňou nijakým spôsobom nevplýva na správnosť zápisu predmetných finančných prostriedkov do súpisu a už vôbec nie je prípustné, aby takéto vyčerpanie peňažných prostriedkov odôvodňovalo vylúčenie spotrebovaných peňažných prostriedkov zo súpisu. Postup žalobkyne, ktorá vyčerpaním finančných prostriedkov legitimizuje dôvodné vylúčenie majetku zo súpisu nemôže obstáť, keďže by výrazným spôsobom ohrozoval princíp právnej istoty.
37. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvala na tvrdeniach uvedených v odvolaní.
38. Žalovaný v ďalšom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v odvolaní.
39. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec postupom podľa § 379 CSP (viazaný rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) a § 383 CSP (viazaný skutkovým stavom zistením súdom prvej inštancie), pričom na prejednanie veci nenariaďoval pojednávanie, nakoľko si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem a nebolo potrebné ani doplniť dokazovanie, keďže stranami produkované skutkové tvrdenia, ako aj dôkazy v priebehu konania postačovali na čiastočnú zmenu prijatého rozhodnutia súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti nevyzýval sporové strany na ďalšie samostatné vyjadrenia, pretože tak žalobca, ako aj žalovaný sa už v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadrovali k pojmu „priľahlý pozemok a „nepostihnuteľná hodnota obydlia“ a okresný súd sa nimi vo svojom rozhodnutí zaoberal. Odvolací súd formuluje svoje závery po posúdení argumentácie žalobcu, argumentácie žalovaného aj argumentácie okresného súdu vo vzťahu k týmto pojmom a právnej argumentácii, neaplikuje pritom žiadne nové, doposiaľ nepoužité ustanovenie právneho predpisu, preto neboli naplnené predpoklady postupu podľa § 382 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obdo/1/2019, publikované ako 48/2020). Odvolací súd preto verejne vyhlásil rozsudok dňa 28.05.2024, ktorý termín bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu postupom podľa § 219 ods. 3 CSP.
40. Odvolací súd bol v zmysle ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
41. Na majetok dlžníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B. bol vyhlásený uznesením č.k. 38OdK/39/2017-20 zo dňa 22.11.2017 konkurz a do funkcie správkyne konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Otília Prachařová, značka správcu S41.
42. Súpisom vykonaným správcom zverejneným v Obchodnom vestníku č. 21/2018 a v Obchodnom vestníku č. 134/2019 boli do všeobecnej podstaty vo vyššie uvedenom konkurze zapísané súpisové zložky majetku, a to nehnuteľnosti I., nehnuteľnosti II. a finančné prostriedky.
43. Vzhľadom na podané námietky žalobkyňou proti zápisu uvedených zložiek majetku do súpisu majetku podal žalovaný ako veriteľ dlžníčky v súlade s ust. § 167j ods. 2 ZKR na správcu adresovanú žiadosť, aby vyzval dlžníka na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu, keďže ako veriteľ na zapísaní majetku do súpisu trval. Z uvedeného dôvodu správkyňa výzvou zo dňa 19.11.2019 vyzvala žalobkyňu na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu spolu s upozornením, že pokiaľ žalobu nepodá v stanovenom termíne, bude sa zahrnutie zdedeného majetku do súpisu považovať za nesporné.
44. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8D/115/2017 zo dňa 25.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2018 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla dedením nehnuteľnosti I, nehnuteľnosti II. a predmetné finančné prostriedky.
45. Z úradného záznamu správcu vyhotoveného v rámci konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 38OdK/39/2017 vyplýva, že žalobkyňa uviedla, že býva v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou spolu s bratmi.
46. Oznamom zverejneným v Obchodnom vestníku č. 21/2018 zo dňa 30.01.2018 správkyňa oznámila, že zo súpisu podstaty vylúčila súpisovú zložku č. 1 – pozemok v katastrálnom území C. zapísaný na LV č. XX ako parcelu registra "C" parc. č. 414 zastavané plochy a nádvoria o výmere 824 m2 v podiele 1/6, súpisovú položku č. 6 – stavbu – dom so súpisným číslom 25 zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom pre katastrálne územie C. na LV č. XX postavenú na parcele registra „C“ parc. č. 414 v podiele 1/6. Ako dôvod vylúčenia správkyňa uviedla, že z výťažku by po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia s poukazom na ust. § 167o ods. 2 ZKR nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov.
47. Z prehľadu transakcií na zdedených vkladných knižkách vyplýva, že na vkladnej knižke č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol k dátumu 12.02.2017 zostatok 1,54 Eur; na vkladnej knižke č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že ku dňu 19.03.2017 bol na nej zostatok 0,- Eur; na vkladnej knižke č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že ku dňu 19.03.2017 bol na nej zostatok 0,08 Eur.
48. Podľa § 167h ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.
49. Podľa § 167j ods. 1 ZKR, správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis. Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní. Každé doplnenie alebo zmenu súpisu správca zverejní v Obchodnom vestníku.
50. Podľa § 167h ods. 4 ZKR, konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii.
51. Podľa § 166d ods. 1 ZKR, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.
52. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
53. K výhradám žalobkyne, ktorá sa v priebehu konania, ako aj v rámci odvolacích námietok domáhala obmedzenia súpisu majetku („nehnuteľností II.“) s poukazom na § 166g ods. 1 ZKR s odôvodnením, že v prípade zdedeného majetku nebola žalobkyňa ako dlžníčka povinná ponúknuť veriteľom viac než polovicu takto nadobudnutého majetku na uspokojenie, odvolací súd uvádza, že právna argumentácia žalobkyne nie je správna. Predmetné ustanovenie je zaradené v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá tvorí tzv. „oddlženie“, avšak už názov daného ustanovenia indikuje, že v danom ustanovení zákonodarca pojednáva o poctivom zámere dlžníka, pričom v ods. 1 je pozitívnym spôsobom vymedzený pojem „poctivý zámer“ dlžníka a v ods. 2 zákonodarca negatívnym spôsobom vymedzuje, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Na základe uvedených kritérií musí súd zvážiť správanie dlžníka pred a po podaní návrhu na oddlženie, a to, či po oddlžení dlžník využil šancu, ktorá mu bola poskytnutá na úkor veriteľov alebo pokračuje vo svojom zadlžovaní. V rámci hodnotenia ekonomického správania dlžníka musí súd v zmysle zákona vziať do úvahy, či dlžník, v prípade nie nepatrného daru, dedenia alebo výhry zo stávky alebo z hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja veriteľom na splnenie nevymáhateľného záväzku. Pokiaľ sa chce dlžník vyhnúť prípadnému zrušeniu rozhodnutia o oddlžení, musí takéto plnenie poskytnúť veriteľom na splnenie tých záväzkov, ktoré sa stali v dôsledku oddlženia nevymáhateľnými. Nepoctivý zámer dlžníka sa prejavuje hlavne v zatajovaní určitých informácií vo vzťahu k správcovi alebo uvádzaniu nesprávnych informácií, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Na nepoctivý zámer poukazuje také správanie dlžníka, ak v zozname majetku ani na dopyt správcu neuvedie časť svojho majetku nie nepatrnej hodnoty, aj keď o ňom vedel alebo mohol vedieť.
54. Z daného ustanovenia však súčasne neplynie záver prezentovaný žalobkyňou, že dlžník je vždy povinný poskytnúť veriteľom z majetku získaného dedením, či darom, alebo výhrou zo stávky či z hry len polovicu takto získaného majetku. Správne poukazoval žalovaný na to, že uvedené ust. § 166g ods. 1 ZKR nie je aplikovateľné na súpis majetku do všeobecnej podstaty dlžníka, a vzťahuje sa výlučne na prípad posudzovania zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Uvedené ustanovenie stanovuje súdu kritériá pre posudzovanie ne/poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení. Nie je preto správna právna argumentácia žalobkyne, že v prípade dedenia platí obmedzenie, podľa ktorého dlžník nie je povinný ponúknuť veriteľom viac než polovicu majetku nadobudnutého dedením, darom alebo výhrou zo stávky alebo z hry. Uvedený výklad zákona nie je logický ani v nadväznosti na ust. § 167h, v ktorom zákonodarca explicitne vyjadruje, že konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Predmetné ustanovenie zároveň neobsahuje žiadne obmedzenia ohľadne spísania majetku získaného dedičstvom či darom, resp. výhrou zo stávky. Nie sú preto namieste tvrdenia žalobkyne ohľadne akéhokoľvek obmedzenia pri súpise majetku dlžníka do všeobecnej podstaty s poukazom na ust. § 166g ods. 1 ZKR, keďže žalobkyňa spája odlišné právne inštitúty a tieto nesprávne právne interpretuje. Odvolací súd poukazuje na to, že práve závery žalobkyne sú vo vzťahu k ust. § 66g ods. 1 extenzívne a nemajú oporu v zákone. Správne boli preto závery súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o zamietnutí žaloby žalobkyne v časti vylúčenia nehnuteľností II. zo súpisu majetku dlžníka.
55. Nesprávna bola aj námietka žalobkyne ohľadne finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa zdedila po svojej matke, ktoré dedičstvo bolo deklarované uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8D/115/2017 zo dňa 25.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2018. Uvedeným rozhodnutím bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorého žalobkyňa nadobudla dedením nehnuteľnosti I., nehnuteľnosti II. a predmetné finančné prostriedky. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu žalobkyne v danej časti, ktorou sa domáhala vylúčenia zdedených finančných prostriedkov zo súpisu podstaty dlžníčky, jeho závery sú správne.
56. Vo vzťahu k uvedenému dospel odvolací súd k iným dôvodom inak vecne správneho rozhodnutia, než okresný súd. Vychádzal pritom zo skutkového stavu, zisteného okresným súdom. Odvolací súd opäť formuluje svoje závery po posúdení argumentácie žalobcu, argumentácie žalovaného aj argumentácie okresného súdu vo vzťahu k týmto pojmom a právnej argumentácii, neaplikuje pritom žiadne nové, doposiaľ nepoužité ustanovenie právneho predpisu, preto neboli naplnené predpoklady postupu podľa § 382 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obdo/1/2019, publikované ako 48/2020).
57. K námietke žalobkyne týkajúcej sa finančných prostriedkov odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetné finančné prostriedky nadobudla žalobkyňa dedením ku dňu smrti poručiteľky, teda pred vyhlásením konkurzu. Odvolací súd však na danom mieste zdôrazňuje, že podstatou žaloby o vylúčenie veci zo súpisu majetku je existencia skutočností, ktoré spochybňujú, či mal byť majetok zaradený do podstaty, v ktorej bol spísaný. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi jeho následné speňažovanie a právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba, ktorá je žalobou procesnou, prostredníctvom ktorej sa pre dobu trvania konkurzu vymedzuje príslušnosť určitého majetku ku konkurznej podstate. V konaní sa zisťuje, či je daný dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu vo vzťahu k určitému vylučovateľovi, ktorý musí súčasne preukázať, že k spornému majetku má právo. Základnou podmienkou vylúčenia takéhoto majetku je predovšetkým existencia takéhoto majetku a preukázanie, že tento majetok do konkurznej podstaty dlžníka nepatrí. Z tvrdení žalobkyne produkovaných v priebehu konania o vylúčení majetku zo súpisu konkurznej podstaty vyplýva, že ku dňu vyhlásenia konkurzu (27.11.2017) zdedené finančné prostriedky na vkladných knižkách neexistovali, keďže tieto boli výbermi v mesiacoch február a marec 2017 z predmetných vkladných knižiek vybraté a následne spotrebované. Uvedené skutkové tvrdenie žalobkyne nebolo popreté, a preto sa stalo nesporným.
58. Tá skutočnosť, že žalobkyňa na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8D/115/2017 zo dňa 25.09.2018 (t.j. po vyhlásení konkurzu) predmetné finančné prostriedky nadobudla dedením neznamená, že uvedené finančné prostriedky ku dňu vyhlásenia konkurzu skutočne existovali. V danom smere je správny právny argument žalobkyne, že uvedené uznesenie o nadobudnutí majetku v dedičskom konaní má deklaratórny charakter a len deklaruje nadobudnutie majetku žalobkyňou (ako jednou z oprávnených dedičov) ku dňu smrti poručiteľa. Aby bol však predmetný majetok zapísaný do súpisu majetku je nevyhnutné, aby takýto majetok ku dňu vyhlásenia konkurzu skutočne existoval. Ani jeden z dôkazných prostriedkov produkovaných v priebehu konania o vylúčenie vecí zo súpisu podstaty však nesvedčí o tom, že uvedené finančné prostriedky ku dňu vyhlásenia konkurzu jestvovali. Správkyňa konkurznej podstaty tak poňala do súpisu majetok, ktorého existencia v čase vyhlásenia konkurzu nebola preukázaná. Vzhľadom na uvedené, je preto správny záver o tom, že uvedené finančné prostriedky nemali byť poňaté do súpisu všeobecnej podstaty, keďže ku dňu vyhlásenia konkurzu neexistovali. Samotné konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že v zmysle § 167b ods. 1 ZKR oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza vyhlásením konkurzu na správcu, nemení nič na závere, že správca môže disponovať a speňažovať len taký majetok dlžníka, ktorý aj reálne existuje. Ak má správca za to, že spotrebovanie majetku zakladá voči úpadcovi určitý nárok (že disponuje pohľadávkou voči úpadcovi), musí to riešiť vhodnými právnymi prostriedkami, nie tým, že zapíše do súpisu neexistujúci majetok. Zároveň, pokiaľ sama žalobkyňa tvrdí, že peňažné prostriedky neexistujú, nemôže preukázať, že k ním má také právo, ktoré jej zakladá nárok na ich vylúčenie z konkurznej podstaty. Nemôže sa účinne domáhať vylúčenia peňažných prostriedkov, o ktorých zároveň sama tvrdí, že neexistujú. Ďalší postup správcu vo vzťahu k peňažným prostriedkom, ktoré boli predmetom dedičského konania ale ktoré žalobkyňa nemôže vydať je v jeho odbornej kompetencii. Záver súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu o vylúčenie neexistujúcich finančných prostriedkov zo súpisu podstaty zamietol, je však vecne správny, preto ho odvolací súd, aj keď z iných právnych dôvodov, potvrdil.
59. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v časti, v ktorej rozhodol o vyňatí majetku zo súpisu podstaty s odôvodnením, že sa jedná o priľahlý pozemok k obydliu žalobkyne a preto nemal byť spísaný do súpisu majetku. V danom smere odvolací súd konštatuje, že sú namieste odvolacie námietky žalovaného, ktorý sa bránil voči vylúčeniu tohto majetku zo súpisu majetkovej podstaty.
60. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, v súlade s ust. § 167h ods. 1 ZKR platí, že konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. V ust. § 167h ods. 4 je súčasne z uvedeného majetku vylúčená nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, ako aj majetok dlžníka, ktorý nie je možné postihnúť v exekúcii. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je bližšie zákonodarcom zadefinovaná v § 166d ods. 1 ZKR, podľa ktorého sa jedná o hodnotu alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia je ustanovená Nariadením vlády SR č. 45/2017 Z.z. na 10.000,- Eur. Nepostihnuteľnosť obydlia dlžníka však zákonodarca nespája v žiadnom zo svojich ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii s nemožnosťou zápisu obydlia do súpisu podstaty, či nemožnosťou speňažiť obydlie dlžníka. Naopak, priamo z ust. § 167o ods. 1 ZKR vyplýva, že obydlie dlžníka môže správca speňažiť dražbou. Speňažiť obydlie dlžníka nie je možné podľa ods. 2 tohto ustanovenia len v prípade, pokiaľ by z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov.
61. V prejednávanom prípade, tak ako to vyplýva zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, správkyňa konkurznej podstaty vylúčila zo súpisu majetku predtým do súpisu poňaté nehnuteľnosti (rodinný dom súp. č. 65 a pozemok pod rod. domom CKN č. 414) s odôvodnením, že predmetné nehnuteľnosti nemožno speňažiť práve s poukazom na ust. § 167o ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie v bode 60. svojho rozhodnutia správne konštatoval, že tá skutočnosť, že konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, nie je súčasne prekážkou pre zápis v žalobe špecifikovaného majetku do súpisu podstaty, nakoľko pojem nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka nie je možné zamieňať s pojmom nemožnosť speňaženia obydlia dlžníka. V bode 61. svojho rozhodnutia okresný súd správne poukázal na to, že tá skutočnosť, že súpisové zložky majetku nie je možné speňažiť neznamená, že predmetné súpisové zložky neboli ku dňu zápisu do podstaty zapísané nesprávne. V rozpore s uvedenou argumentáciou však súd prvej inštancie prekvapivo rozhodol tak, že nehnuteľnosti I. ako priľahlé pozemky vylúčil zo súpisu majetku výrokom I. svojho rozhodnutia s odôvodnením, že v spore sa preukázalo, že už okrem vylúčených súpisových zložiek v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome a pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, mali byť vylúčené zo súpisu podstaty i priľahlé pozemky. S uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie nie je možné súhlasiť.
62. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, ktorou žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku a jeho nejasnosť, pokiaľ ide o poukazy okresného súdu na ustálenú rozhodovaciu prax súdov ohľadne pojmu „priľahlý pozemok“, ani so záverom, že týmto súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
63. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí, aj keď pomerne stručne, vyjadril k tomu, z akého dôvodu vylúčil nehnuteľnosti I. zo súpisu majetku s poukazom na dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s definovaním pojmu „priľahlý pozemok“, ktorý pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie pri danom konštatovaní len všeobecne poukázal na judikatúru súdov, právnu teóriu, či ustálenú rozhodovaciu prax súdov, bez toho, aby súčasne uvedené rozhodnutia citoval, nepredstavuje také pochybenie súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Stranám sporu bola známa definícia pojmu, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní nároku žalobkyne. Uvedené nakoniec vyplýva aj z odvolacích námietok žalovaného, ktorý vo svojej odvolacej argumentácii vychádzal z definície pojmu „priľahlý pozemok“ uvedenej súdom prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, keď od tejto definície odvodzoval svoje odvolacie námietky.
64. Odvolací súd naopak vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaného ohľadne nesprávneho právneho posúdenia. Je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného produkovanej v priebehu konania, že inštitút nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka plní v prípade oddlženia inú funkciu a nepredstavuje automatický dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty. Funkciou uvedeného inštitútu v konkurze je zabezpečiť dlžníkovi po stanovenú dobu náklady na bývanie, ktoré stratí speňažením jeho majetku, ktorý mu zabezpečoval bývanie. Obydlie dlžníka je tiež predmetom speňaženia, avšak suma stanovená nariadením vlády musí byť ponechaná dlžníkovi a správca ju musí poukázať na osobitný účet dlžníka, ktorý na tento účel zriadi. Preto označenie obydlia dlžníkom v konaní o jeho oddlžení súčasne neznamená, že uvedené obydlie musí byť automaticky vyradené zo súpisu majetkovej podstaty a toto nebude v ďalšom speňažované pre účely uspokojenia veriteľov dlžníka. Naopak, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka má význam pre dlžníka vtedy, ak obydlie je speňažiteľné, pričom suma stanovená nariadením vlády bude poukázaná na osobitný účet dlžníka. Akákoľvek polemika strán ohľadne „priľahlého pozemku“ stráca v danom prípade opodstatnenie, keďže obydlie dlžníka nie je automaticky vyňaté zo súpisu majetku. Hoci súd prvej inštancie uvedené závery vo svojom rozhodnutí konštatoval, nehnuteľnosti I. zo súpisu majetku, vzhľadom na priľahlosť pozemkov k obydliu dlžníka, zo súpisu nesprávne vylúčil. Odvolací súd opakovane na danom mieste zdôrazňuje, že podstatou žaloby o vylúčenie veci zo súpisu majetku je existencia skutočností, ktoré spochybňujú, či mal byť majetok zaradený do podstaty, v ktorej bol spísaný. Nemožnosť speňaženia obydlia však súčasne neznamená, že dotknuté obydlie bolo do súpisu podstaty zapísané nesprávne.
65. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie vylúčil nehnuteľnosti I. zo súpisu majetku, nie je vecne správne, preto ho zmenil tak, že žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol. Odvolací súd konštatuje, že priľahlé pozemky boli zapísané správkyňou konkurznej podstaty do súpisu majetku správne a argumentácia ohľadne nepostihnuteľnej hodnoty obydlia žalobkyne nie je, v konaní o vyňatí majetku zo súpisu podstaty, namieste.
66. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania, a keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal mu v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.
67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
68. O vyčíslení trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
69. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).