Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-30-2018.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Subarea
21CoE/30/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír proti povinným: I. G. E., V. Č.: XXXXXX/XXXX, N. XXXX/X, G., štátny občan SR, II. D. U., (V. K. O.), V. Č.N.: XXXXXX/XXXX, V. XX, XXX XX V., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 5345/12 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4.739,66 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II pod č. k. 55Er/773/2012-103 zo dňa 26.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 55Er/773/2012-103 zo dňa 26.10.2017 v časti výrokov I, II a III z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu voči povinnej v I. rade a voči povinnej v II. rade zastavil; výrokom II. nepriznal povinným náhradu trov konania; výrokom III. nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie; výrokom IV. povolil odklad exekúcie až do právoplatnosti tohto rozhodnutia o zastavení exekúcie; výrokom V. zamietol návrh povinných na oslobodenie od súdneho poplatku a to s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 9a ods. 1, § 200 ods. 5, § 56 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 7.6.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a dňa 26.7.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podanie povinných, v ktorom navrhujú exekúciu zastaviť, nakoľko ich majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že povinná v I. rade nie je v zamestnaneckom, ani inom pracovnom pomere, nepoberá žiadnu mzdu, ani odmenu za prácu a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, z ktorého sú vykonávané zrážky titulom iného exekučného konania s tým, že nemá prostriedky na bankových účtoch, ani hotovostné finančné prostriedky nad 99,58 eura, neeviduje pohľadávky voči tretím osobám, vlastní len veci základnej osobnej potreby, ktoré sú z exekúcie vylúčené a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, podnik, iné majetkové hodnoty a ani jej neprislúchajú iné majetkové práva. Povinná v II. rade nie je v zamestnaneckom, ani inom pracovnom pomere, nepoberá žiadnu mzdu, ani odmenu za prácu a jej jediným príjmom sú prídavky na dieťa a rodičovský príspevok s tým, že v Slovenskej sporiteľni, a.s. má vedený účet, na ktorom má debetný zostatok, neeviduje pohľadávky voči tretím osobám, vlastní len veci základnej osobnej potreby, ktoré sú z exekúcie vylúčené a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, podnik, iné majetkové hodnoty a ani jej neprislúchajú iné
majetkové práva. Povinné osoby zároveň uviedli, že trovy exekúcie vyčíslené v tomto konaní sú vyššie ako majetok povinných. Titulom nepriaznivého zdravotného stavu spôsobeného dopravnou nehodou a z rovnakého titulu priznaného invalidného dôchodku a zároveň vyššieho veku má povinná v I. rade faktickú nemožnosť nájsť si trvalé zamestnanie, alebo iný zdroj príjmov, pričom povinná v I. rade má za to, že ani v budúcnosti nebude mať možnosť oprávnenému plniť s tým, že titulom nemožnosti vykonávania ďalších zrážok z invalidného dôchodku a titulom neexistencie iných príjmov a iného majetku má povinná v I. rade za to, že sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie voči povinnej v I. rade. Titulom nemožnosti vykonávania zrážok z príjmu povinnej v II. rade, ktorým sú prídavky na dieťa, nie je možné vykonať zrážky a rodičovský príspevok exekúcii nepodlieha a titulom neexistencie iných príjmov a iného majetku má povinná v II. rade za to, že sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie voči povinnej v II. rade. Z uvedených dôvodov povinné osoby požiadali aj o odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 a 2 EP do doby rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie a zároveň požiadali aj o oslobodenie od súdnych poplatkov. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie odcitoval ustanovenie § 57 ods. 1 EP s tým, že má za to, že povinné nepreukázali splnenie ani jednej z podmienok uvedených v tomto ustanovení, v dôsledku čoho oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s podaním povinných v I. a II. rade, s vyjadrením oprávneného a so spisovým materiálom v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-7865 zo dňa 27.5.2011, podľa ktorého sú žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade (povinné v tejto exekúcii) povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 4.739,66 eura, úroky z omeškania podľa určenia vo výroku, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 795,69 eura. Svoje rozhodnutie obsiahnuté vo výroku I. odvolaním dotknutého uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil len tým, že nakoľko exekučný súd má za to, že na strane povinnej v I. rade, aj povinnej v II. rade sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že ich majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie voči nim túto exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP zastavil. Súd prvej inštancie povinnej v I. rade, ani povinnej v II. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli. Súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov exekúcie, nakoľko nežiadal, aby súd o trovách exekúcie rozhodol. Podľa súdu prvej inštancie sú u povinných naplnené predpoklady aj na povolenie odkladu exekúcie a preto povolil odklad exekúcie až do právoplatnosti tohto uznesenia o zastavení exekúcie. Vo vzťahu k žiadosti povinných o oslobodenie od súdnych poplatkov súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že povinná v I. rade, ani povinná v II. rade nie sú v zmysle zákona o súdnych poplatkoch poplatníkmi a na ich strane nevznikla žiadna poplatková povinnosť a z toho dôvodu súd prvej inštancie návrh povinných o oslobodenie od súdneho poplatku zamietol ako nedôvodný. 3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v časti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu s tým, že navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietne. Oprávnený v odvolaní uviedol, že situácie, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, sú v praxi pomerne časté. Keď je možno dôvodne predpokladať, že povinný v budúcnosti majetok nadobudne, je potrebné vyriešiť problematiku, či v týchto prípadoch exekúciu zastaviť a čakať na nový návrh na vykonanie exekúcie, alebo exekúciu nezastaviť. Je pravdou, že na jednej strane nesmie byť povinný postihovaný exekúciou viac, ako je nevyhnutné, no na druhej strane treba brať do úvahy záujem oprávneného na pokračovaní v exekúcii, pretože zastavením exekúcie riskuje jednak stratu poradia v určitých prípadoch a jednak premlčanie judikovaného nároku v prípade, ak po zastavení exekúcie uplynie premlčacia doba. Oprávnený už vo svojich podaniach opakovane vyjadril svoje stanovisko, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, pričom poukázal na skutočnosť, že nemá a z objektívnych príčin ani v budúcnosti nemôže mať vedomosť o majetnosti, resp. nemajetnosti povinných. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce poskytoval rozsiahle informácie o majetkových pomeroch a zdravotnom stave povinných, avšak v žiadnom prípade nezobral ohľad na rozhodnú skutočnosť, akou je napríklad vek povinnej v II. rade (39 rokov), ktorý jej v žiadnom prípade nebráni v blízkej budúcnosti získať zamestnanie. Oprávnený tiež zastáva názor, že postupom súdu prvej inštancie je narušená i rovnosť strán s tým, že zastavenie exekúcie iba z dôvodu, že v súčasnej dobe povinní nemajú majetok, je v rozpore s EP, keďže pred okresným súdom sa vedie niekoľko ďalších exekučných konaní, v ktorých sa čaká, kedy sa povinní zamestnajú, resp. nadobudnú iný majetok a budú si môcť plniť svoje povinnosti vyplývajúce z exekúcie.
4. Povinná v I. rade sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila svojím podaním, podaným na súd prvej inštancie dňa 17.1.2018, v ktorom uviedla, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a nemá k veci čo dodať, iba to, že rozhodnutie je plne v súlade so zákonom. 5. Povinná v II. rade sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila svojím podaním, podaným na súd prvej inštancie dňa 17.1.2018, v ktorom uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a plne sa s ním stotožňuje. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že predmetná exekúcia začala dňa 10.4.2012, spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Beatou Šottníkovou zo dňa 27.5.2011, pod sp. zn. II/2010-7865, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2011 a vykonateľnosť dňa 3.7.2011 a ktorým bola povinným v I. a II. rade určená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 4.739,66 eura, úroky z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 3.970,40 eura od 21.2.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 795,69 eura, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Dňa 7.6.2012 súd prvej inštancie ako exekučný súd poverením č. 5102 116259 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 8. Podľa § 243b ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 9. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 10. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 11. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 14. Zo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci opakovane rozhodoval o opakovaných návrhoch povinných v I. a II. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a to tak, že návrhy povinných v I. a II. rade na zastavenie exekúcie zamietol. Posledným rozhodnutím súdu prvej inštancie predchádzajúcim predmetnému, odvolaním dotknutému rozhodnutie je uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.1.2016 pod č. k. 55Er/773/2012-74, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2016 a ktorým súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh povinnej v I. rade na zastavenie exekúcie a výrokom II. zamietol návrh povinnej v II. rade na zastavenie exekúcie. Následne bol súdu prvej inštancie dňa 26.7.2016 prostredníctvom súdneho exekútora doručený ďalší návrh povinných v I. a II. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu ich nemajetnosti a to návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 19.7.2016 a ku ktorému boli vo vzťahu k povinnej v I. rade priložené nasledovné doklady: psychologický nález zo dňa 5.2.2016, lekárska správa zo dňa 8.4.2016, potvrdenie Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok zo dňa 24.6.2016 a vo vzťahu k povinnej v II. rade potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2015. Následne súd prvej inštancie bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania zameraného na zisťovanie osobných a majetkových pomerov povinných v I. a II. rade a bez akéhokoľvek zisťovania výsledkov šetrenia osobných a majetkových pomerov povinných v I. a II. rade vykonaného povereným exekútorom vydal predmetné odvolaním dotknuté rozhodnutie o zastavení exekúcie voči povinným v I. a II. rade, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že súd prvej inštancie v ňom
vychádzal výlučne z tvrdení povinných v I. a II. rade obsiahnutých v ich poslednom návrhu na zastavenie exekúcie, doručenom súdu prvej inštancie súdnym exekútorom dňa 26.7.2016. Súd prvej inštancie tvrdenia povinných v I. a II. rade žiadnym spôsobom neverifikoval, žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj diametrálny odklon od svojich predchádzajúcich rozhodnutí o obdobných návrhoch povinných v I. a II. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil zastavenie exekúcie voči povinným osobitne z pohľadu možného výkonu exekúcie v budúcnosti, keď povinná v II. rade napríklad ani v návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne objektívne dôvody, ktoré jej bránia zamestnať sa, prípadne vykonávať inú zákonom predpokladanú činnosť za účelom dosiahnutia príjmov, pričom z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov je zrejmé, že povinná v II. rade má dve maloleté deti narodené v rokoch 2008 a 2010, čo nepredstavuje skutočnosť, ktorá by bránila povinnej v II. rade vykonávať pracovnú činnosť a mať z nej príjmy postihnuteľné exekúciou. 15. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje jednak nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu zjavne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a zjavne nedostatočného odôvodnenia zastavenia exekúcie voči jednotlivým povinným a jednak minimálne predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Odvolací súd zdôrazňuje, že voľba spôsobu výkonu exekúcie spočíva výlučne na exekútorovi a predchádza jej dôsledné šetrenie osobných a majetkových pomerov povinného povereným exekútorom, ktorého výsledky musia byť aj podkladom prípadného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP (v znení účinnom do 31.3.2017), pričom je vždy potrebné, aby sa exekučný súd rozhodujúci o návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti dôsledne zaoberal rozsahom a časovým úsekom exekútorom vykonaného šetrenia a dôsledne zvážil osobné pomery povinného vo vzťahu k jeho možnostiam nadobudnutia majetku v budúcnosti. Na zastavenie exekúcie z uvedeného zákonného dôvodu rozhodne nepostačuje výlučne tvrdenie povinného jeho o nemajetnosti. 16. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s § 391 CSP v časti výroku I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie dôsledným oboznámením sa s výsledkami šetrenia osobných a majetkových pomerov povinných v I a II rade realizovaným povereným exekútorom v aktuálnom čase včítane dôsledného posúdenia rozsahu a časového úseku vykonaného šetrenia, prípadne doplniť dokazovanie aj o vykonanie ďalších potrebných dôkazov za účelom preverenia dôvodnosti návrhu povinných v I a II rade na zastavenie exekúcie a až následne opätovne rozhodnúť o návrhu povinných v I a II rade na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP (v znení účinnom do 31.3.2017) a svoje nové rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť osobitne vo vzťahu ku každej z povinných so zohľadnením osobných a majetkových pomerov tej ktorej povinnej. 17. Nakoľko odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v konečnom výroku I o zastavení exekúcie bolo postupom vyplývajúcim z § 379 písm. a) CSP potrebné zrušiť aj výrok II o trovách konania a výrok III o trovách exekúcie súdneho exekútora, ktoré odvolaním dotknuté neboli, avšak ide o výroky závislé. Tento postup odvolacieho súdu má oporu v citovanom ustanovení CSP a nutnosti jeho aplikácie za uvedenej procesnej situácie nebráni ani neprípustnosť odvolania vyplývajúca z § 243b ods. 3 EP pre výrok o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo vydané po 1.11.2013. V prípade zrušenia konečného rozhodnutia, ktorým je v prejednávanej veci výrok I o zastavení exekúcie, totiž nie je možné ponechať v platnosti výrok II o trovách konania a ani výrok III o trovách exekúcie, ktoré sú od konečného výroku závislé a ich právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).