Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-123-2017.pdf
PDF · 129.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12Csp/123/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/ XX, XXX XX P., o zaplatenie 599,47 Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 269,47 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,20 %.
Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na súd dňa 14.8. 2017 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 599,47 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 835,65 Eur od 27.07.2017 do 12.10.2017, zo sumy 729,74 Eur od 13.10.2017 do 12.10.2017, zo sumy 674,47 Eur od 13.10.2017 do 18.10.2017, zo sumy 624,47 Eur od 19.10.2017 do 18.10.2017, zo sumy 599,47 Eur od 19.10.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Nárok uplatnený žalobou zdôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným dňa 16.11.2012 zmluvu, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet č. U.. Podľa príslušných ustanovení zmluvy, žalobca ako banka je oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Klient bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnal, preto žalobca zatvoril účet, o čom informoval žalovaného posledným výpisom z účtu. Účet je možné uzavrieť len vtedy, ak je na ňom nulový zostatok, preto dňa 26.7. 2017 vykonal žalobca internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Tým došlo k nepovolenému prečerpaniu, ktorým je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z prekročenej čiastky úrok, vypočítaný na základe úrokovej sadzby, t.j. v danej veci 28 % ročne. Žalovaný po prevedení dlhu do dňa podania žaloby uskutočnil úhrady spolu vo výške 236,18 Eur o ktoré bol znížený dlh žalovaného.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12Csp/123/2017-59 zo dňa 05.12.2017, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 599,47 Eur s príslušenstvom. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor dňa 09.01.2018 v ktorom uviedol, že zmluva zo dňa 16.11.2012 neobsahuje obligátorné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch § 9 ods. 2. V zmluve nie je uvedený údaj o termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len výška splátky. Úver by sa mal teda považovať za bezúročný, bez poplatkov v zmysle citovaného zákona. Zmluva jednoznačne neobsahuje úrokovú sadzbu vo výške 28 % ročne. Pokiaľ je táto uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú osobitne podpísané, nemôžu byť súčasťou zmluvy. Úrok predstavuje podstatnú náležitosť. Mal by byť súčasťou zmluvy. Žalobca tiež nepredložil, nepreukázal, že by boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z podaného žalobného návrhu nevyplýva, ako žalobca dospel k žalovanej sume, aká výška predstavuje istinu a aká výška predstavuje zmluvný úrok z nepovoleného prečerpania. Žalobca nemá nárok na zmluvný úrok aj po zosplatnení úveru. Žalobcovi patrí zmluvný úrok len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.02.2018 uviedol, že žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 1. 000,- Eur. Zmluva o povolenom prečerpaní bola uzatvorená prostredníctvom Internetbankingu. Žalovaný prekročil povolený limit, čím porušil Zmluvu a dostal sa do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania (bod 3.12 VOP), čo vyplýva z výpisov k účtu (podľa výpisu č. 4/2016), pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte (mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatky upomienka, výzva, úroky ap.). Na základe uvedeného znížil žalobca žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- Eur (výpis 4/2016). Podľa bodu 3.12 VOP - Nepovolené prečerpanie, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Splácanie nepovoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta. Všetky konkrétne operácie, ich výška, vyplývajú z výpisov k účtu. Suma ku dňu uzatvorenia predstavuje istinu dlhu 835,65 Eur ako rozdiel medzi všetkými debetnými (-8.681,99 Eur) a kreditnými (7.846,34 Eur) obratmi na účte žalovaného. Debetné obraty predstavujú úroky, ktoré sú účtované vždy za aktuálnu sumu v debete a sú pripísané vždy mesačne, rovnako ako kreditné úroky a ďalej sú to rôzne poplatky. Z predložených výpisov vyplýva reálne čerpanie prostriedkov žalovaným. Úročenie sa riadi bodom 8.8 VOP. Úroková sadzba sa určuje ako variabilná ročná percentuálna úroková sadzba, ktorá je naviazaná na referenčnú úrokovú sadzbu, ktorá je predmetom zverejnenia. Úroková sadzba - zmluvný úrok, ktorou bola úročená suma čerpaných peňažných prostriedkov v rámci bankou schváleného limitu povoleného prečerpania bola vo výške 19,9 % ročne. Po zrušení limitu povoleného prečerpania si žalobca uplatňuje úrok v sadzbe 28 % na základe bodu 3.12 VOP, ktoré obsahuje dojednanie o úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ v spojení s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18). V zmysle citovaného § 18 ods. 1 zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke. V zmysle bodu 3.4 VOP, banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 VOP, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok, ktorý je po dobu nepovoleného prečerpania odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Splatnosť úveru upravujú VOP v bode 8.5.4 ZNÍŽENIE LIMITU BANKOU. Banka môže kedykoľvek prehodnotiť výšku limitu a bez uvedenia dôvodu limit znížiť. Zníženie limitu oznámi banka klientovi písomne najneskôr 7 dní pred nadobudnutím platnosti novej výšky limitu. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do omeškania (nepovoleného debetu) vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- Eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18) a VOP v bode 3.12. Žalobca teda znížil limit povoleného prečerpania na 0,- Eur dňa 01.04. 2016, a teda žalovaný bol povinný vyrovnať dlh do 7dní s poukazom na bod 8.9 VOP. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 09.04.2016 a keďže žalobca podal žalobu na súd v mesiaci október 2017, jeho nárok premlčaný nie je.
4. Žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 24.04.2018 pridržiaval podaného odporu. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že by zmluva o povolenom prečerpaní bola medzi stranami uzatvorená. Žalobca nepreukázal predpísanú písomnú formu s podstatnými náležitosťami zmluvy o povolenom prečerpaní, preto jeho nárok treba posudzovať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Tiež uviedol, že nárok žalobcu treba považovať za premlčaný. Žalobcovi ďalšie splátky za mesiace február, marec a apríl 2018 neuhradil. Zmluvu o povolenom prečerpaní účtu uzatvoril so žalovaným cez Internetbanking. Následne mu bola doručená poštou. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12Csp/123/2017-243 zo dňa 24.04.2018, ktorým konanie čiastočne zastavil v časti pre zaplatenie sumy 225,- Eur s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 835,65 Eur od 27. 07. 2017 do 12. 10. 2017, zo sumy 729,74 Eur od 13. 10. 2017 do 12. 10. 2017, zo sumy 674,47 Eur od 13. 10. 2017 do 18. 10. 2017, zo sumy 624,47 Eur od 19. 10. 2017 do 18. 10. 2017. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 11Co/211/2018-290 zo dňa 10.12.2018 rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd uviedol, že okresný súd nezdôvodnil svoj záver o tom, že zmluva o povolenom prečerpaní nebola uzatvorená v písomnej forme a že neobsahovala náležitosti podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, či v spore nie je na mieste aplikácia ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
6. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vec opätovne prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.02.2019 v neprítomnosti sporových strán. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostalo zaplatenie sumy 374,47 Eur, úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 599,47 Eur od 19.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 524,47 Eur od 24.11.2017 až do 21.12.2017, zo sumy 449,47 Eur od 22.12.2017 do 19.01.2018, zo sumy 374,47 Eur od 20.01.2018 až do zaplatenia. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.02.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na termíne pojednávania z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ďalej uviedol, že poplatok za upomienku predstavuje skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré vznikli banke v súvislosti s omeškaním dlžníka, najmä náklady banky za vyhotovenie a zaslanie upomienky, náklady spojené so zasielaním informácií do spoločného úverového registra, sledovania ďalšieho správania dlžníka a pod.. Poplatok za upomienku predstavuje aj službu klientovi v tom, že klient je v dostatočnom časovom predstihu informovaný o omeškaní a následkoch nesplácania úveru a môže tieto negatívne následky včas odvrátiť. Upomienka a cena za ňu je v zmluve vyjadrená jasne zrozumiteľne a určito. Písomnosti boli žalovanému doručované na adresu, ktorú žalovaný banke poskytol a to obyčajnou zásielkou. Jedna výzva bola doručovaná s doručenkou potvrdzujúcou doručovanie. Poplatky sú účtované na základ čl. IV. ods. 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov oprávnená účtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení.
7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 08.02.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na termíne pojednávania a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k. 11Co/170/2018 zo dňa 31.07.2018.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 16.11.2012, Zmluvou o povolenom prečerpaní účtu zo dňa 17.02.2015 vygenerovanou zo systému žalobcu, Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s.(ďalej len „VOP“), Sadzobníkom poplatkov, Úrokovými sadzbami produktov, výpismi z účtu žalovaného, vyjadrením žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.04.2018, vyjadrením žalobcu zo dňa 16.02.2018 a zo dňa 04.02.2019, vyjadrením žalovaného zo dňa 08.02.2019, upomienkou zo dňa 05.10.2015, 07.12.2015, 04.01.2016, 05.04.2016, 05.05.2016, 30.05.2016, doručenkou č.l. 319.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
10. Dňa 16.11.2012 uzavreli strany v súlade s § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej aj len „Zmluva“), obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovaného, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, s frekvenciou výpisov mesačne a spôsobom doručovania výpisov poštou. Ďalej obsahom zmluvy bola Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s výškou denného limitu 1.000,- Eur a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dojednanou možnosťou výpovede oboma zmluvnými stranami. Súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky k debetným platobným kartám - Prima banka Slovensko, a.s., Obchodné podmienky pre služby elektronického bankovníctva a VOP v platnom znení.
11. V zmysle Článku IV., bod 2. Zmluvy, za poskytovanie produktov/služieb je Prima banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v Prima banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom.
12. Podľa Článku IV., bod 4. Zmluvy, majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať.
13. Dňa 17.02.2015 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní na účte. Predmetom zmluvy bolo zriadenie povoleného prečerpania do výšky limitu 1.000 Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 % ročne, a to v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima Banka Slovensko, a.s. v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V bode 3 zmluvy sa uvádza, že klient sa výrazne upozorňuje na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu. Prekročenie limitu bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosť platiť popri dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania z prekročenej časti limitu a prípadne tiež zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie.
14. Z výpisov z účtu založených žalobcom do spisu mal súd zistené, že výška limitu povoleného prečerpania platná od 17.12.2015 predstavovala sumu 1.000,- Eur (výpis za mesiac február 2015). Z výpisov za mesiac apríl 2014 - až apríl 2016 vyplýva, že žalovaný mal na svojom účte v neustále mínusový stav. Z výpisu z účtu za mesiac apríl 2016 vyplýva zostatok na účte ku dňu 31.03. 2016 v sume - 960,- Eur, v priebehu mesiaca boli účtované debetné položky, a to prečerpanie účtu - zmluvná pokuta, omeškanie, úroky a poplatok. Žalovaný sa teda v mesiaci apríl 2016 dostal pod povolený limit prečerpania prostriedkov na účte. Posledná kreditná operácia na účte žalovaného je z mesiaca máj 2017 vo výške 75,- Eur (výpis z účtu za mesiac máj 2017). Z predloženého výpisu z účtu žalovaného za obdobie 01.07.2017 - 26.07.2017, je zrejmé, že došlo zo strany žalobcu k prevedeniu dlhu žalovaného vo výške 835,65 a to ku dňu 26.07.2017.
15. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
16. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
17. V zmysle § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
18. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia §1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, §12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
28. Podľa ustanovenia § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6,7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.
29. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
30. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
31. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
32. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
33. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je vo zvyšnej časti dôvodná čiastočne. V danom spore žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o bežnom účte. Uzatvorením zmluvy o bežnom účte vznikol formálne absolútny obchodný vzťah, ktorý sa spravuje ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
35. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.11.2012 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného. Medzi stranami sporu bola dňa 17.02.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere- povolené prečerpanie na účte, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 1.000 Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 %. Zmluva bola uzatvorená na diaľku, prostredníctvom internetbankingu, čo potvrdil na pojednávaní aj žalovaný, kde uviedol, že vo svojom internetbankingu na internetovej stránke žalobcu klikol na ikonu poskytnutie úveru vo forme povoleného prečerpania. Poštou mu potom bola následne zaslaná zmluva, pričom nevedel uviesť, aké ďalšie dokumenty mu boli spolu so zmluvou doručené. Je teda zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy cez internet prostredníctvom internetbankingu musel potvrdiť uzavretie zmluvy zadaním svojho prístupového mena, hesla a PIN kódu, ktorý mu na tento účel pridelil žalobca. Na základe uvedeného súd dospel záveru, že takto bola dodržaná písomná forma úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
37. Z dôvodu, že žalovaný prekračoval povolený limit prečerpania, žalobca pristúpil k zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0,- Eur, čo mal súd za preukázané výpisom z účtu žalovaného. Keďže sa žalovaný dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh neuhradil, žalobca účet uzatvoril dňa 01.04.2016 a žalovaný bol povinný dlh vyrovnať do 7 dní s poukazom na čl. 8.9 Všeobecných obchodných podmienok. Nepovolený debetný zostatok sa stáva splatným ihneď. K vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu preto zo strany banky nedochádza a žalovaný sa dostáva do omeškania s vrátením, resp. vyrovnaním nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania. Postup banky v zmysle čl. 8.9 Všeobecných obchodných podmienok súd považoval za súladný zo zákonom. Keďže žalobca účet uzatvoril dňa 01.04.2016 a žalovaný bol povinný dlh vyrovnať do 7 dní, premlčacia doba začala plynúť dňa 09.04.2016. Žaloba bola na súde podaná dňa 26.10.2017, preto nárok žalobu premlčaný nie je.
38. Žalobca uviedol, že žalovaná suma je rozdielom medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Z predložených výpisov z účtu žalovaného, ako aj z prehľadu všetkých transakcií na účte žalovaného (uvedeného v písomnom podaní žalobcu) vyplýva, že debetný zostatok pozostával aj z poplatkov za upomienky (poplatok za upozornenie - debet) v sume 75,- Eur (5 x 15 Eur) a poplatku za výzvu - debet vo výške 30 Eur. Na ťarchu účtu boli zaúčtovávané okrem vykonaných obratov smerujúcich k celkovému debetu aj vyššie uvedené poplatky. Súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 75 Eur a poplatku za výzvu v sume 30 Eur nepriznal. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na uvedené poplatky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetné poplatky tak predstavujú iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedených poplatkov poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle§ 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež nepreukázal súdu zaslanie upomienok (okrem výzvy zo dňa 30.05.2016), preto súd žalobu v časti pre zaplatenie sumy 105,- Eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 20.01.2018 do zaplatenia zamietol.
39. Žalobca sa domáhal nároku na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 599,47 Eur od 19.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 524,47 Eur od 24.11.2017 až do 21.12.2017, zo sumy 449,47 Eur od 22.12.2017 do 19.01.2018, zo sumy 374,47 Eur od 20.01.2018 až do zaplatenia z dôvodu nepovoleného prečerpania. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky vo výške 28 % ročne. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, alebo prílohách. Odkaz žalobcu v zmluve na sadzobník, resp. obchodné podmienky, nie je možné považovať za dojednanie v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Súd je toho názoru, že všetky zmluvné dojednania nemusia byť súčasťou jednej listiny, avšak ak zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách majú byť záväzné pre zmluvné strany, musia byť výsledkom konsenzu obidvoch zmluvných strán a nepostačuje iba odkaz na listinné doklady, ktoré podľa zmluvy majú byť jej súčasťou, bez toho, aby druhá zmluvná strana - spotrebiteľ, prejavila svoju vôľu byť nimi viazaná. Samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby ani podmienky za akých by bol žalovaný povinný ich platiť. Zmluva len odkazuje na Sadzobník poplatkov a obchodné podmienky ( čl. IV. body 2 a 4. zmluvy ). Nároky žalobcu uplatnené v konaní teda vyplývajú z obsahu VOP a Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že tak formulárová zmluva ako aj VOP a Sadzobník sú vopred predtlačené, vopred vypracované žalobcom ako dodávateľom. Tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemá možnosť individuálne vyjednať ich znenie tak, aby bolo možné uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti. Nepostačuje v žalobcom pripravenej predtlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a Sadzobníkom sa klient oboznámil a sú súčasťou zmluvy. Súdna prax (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010) v týchto prípadoch zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanému aj všeobecné obchodné podmienky, že s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami bol žalovaný riadne oboznámený, a že ich pri prevzatí podpísal. Údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní nemôže byť považovaný za platne dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len v Sadzobníku poplatkov. Súd zistil, že údaj o výške debetného úroku vo výške 28 % ročne nevyplýva ani z VOP Prima banka Slovensko, a. s. účinných od 01.04.2016 ani z predložených Sadzobníkov poplatkov. Údaj vo výške debetného úroku 28 % nebol žalovanému oznámený ani v predložených upomienkach a výzve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 269,47 Eur. V prevyšujúcej časti pre zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 599,47 Eur od 19.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 524,47 Eur od 24.11.2017 až do 21.12.2017, zo sumy 449,47 Eur od 22.12.2017 do 19.01.2018, zo sumy 374,47 Eur od 20.01.2018 až do zaplatenia žalobu zamietol.
40. Pokiaľ žalovaný namietal, že zmluva o povolenom prečerpaní na účte neobsahuje údaj o termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, tak súd poukazuje na to, že § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, pričom náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, zákon pre tento typ zmluvy nevyžaduje.
41. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu v spore. Žalobca sa v spore domáhal zaplatenia celkovo sumy 690,43 Eur (599,47 Eur istiny + 90,96 Eur vyčíslený úrok). Súd konanie čiastočne zastavil na základe späťvzatia žaloby v časti pre zaplatenie sumy 225,- Eur istiny, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil po podaní žaloby, čiže žalobca bol v tejto časti úspešný. Súd konanie zastavil aj v časti 28 % úroku ročne zo sumy 835,65 Eur od. 27.07.2017 do 12.10.2017 vo výške 49,96 Eur, zo sumy 729,74 Eur od 13.10.2017 do 12.10.2017 vo výške 0,- Eur, zo sumy 674,47 Eur od 13.10.2017 do 18.10.2017 vo výške 3,10 Eur, zo sumy 624,47 Eur od 19.10.2017 do 18.10.2017 vo výške 0,- Eur, spolu vo výške 53,06 Eur. Žalobca v tejto časti vyčísleného úroku zobral žalobu späť bez udania dôvodu. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 269,47 Eur istiny a v časti o zaplatenie sumy 105,- Eur istiny a sumy vyčísleného úroku vo výške 37,90 Eur (zo sumy 599,47 Eur od 19.10.2017 do 23.11.2017 vo výške 16,65 Eur, zo sumy 524,47 Eur od 24.11.2017 do 21.12.2017 vo výške 11,26 Eur, zo sumy 449,47 Eur od 22.12.2017 do 19.01.2018 vo výške 9,99 Eur) žalobu zamietol. Celkovo bol žalobca úspešný v časti pre zaplatenie sumy 494,47 Eur istiny a neúspešný v časti sumy 105,- Eur istiny a vyčísleného úroku 90,96 Eur . Žalobca teda dosiahol úspech v rozsahu 71,60 %, žalovaný dosiahol úspech v rozsahu 28,40 %, z čoho vyplýva čistý úspech žalovaného v rozsahu 43,20 %, preto potom súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,20 % s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O náhrade trov odvolacieho konania strán sporu súd rozhodol podľa § 396 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu potom súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.