Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/147/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Adriány Považanovej, o odvolaní obžalovanej T. C. proti rozsudku Okresného súdu Brezno, sp. zn. 3T/1/2018 zo dňa 02.08.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Brezno, sp. zn. 3T/1/2018 zo dňa 02.08.2018 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanú T. C., nar. XX.XX.XXXX, o d s u d z u j e podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bola obž. T. C. pod bodom 1.) obžaloby uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr.zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. j) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

1/ v období od 09. 05. 2017 až doposiaľ, si neplnila svoju povinnosť prispievať na výživu svojich maloletých detí a to G. C., nar. XX. XX. XXXX, M. C., nar. XX. XX. XXXX a N. C., nar. XX. XX. XXXX, všetci trvalé bytom C., R. L. XXX/XX, ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/80/2013-50 zo dňa 05. 09. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 10. 2013, na základe ktorého mala prispievať na výživu každého z detí v období do 30. 06. 2017 sumou vo výške 27,13 € mesačne a od 01. 07. 2017 na každé dieťa sumou vo výške 27,32 € mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z týchto detí výživným vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca detí Z. C., trvalé bytom C., R. L. XXX/XX, v dôsledku čoho nezaplatila za obdobie od 09. 05. 2017 až doposiaľ Z. C. na bežnom výživnom na všetky tri deti sumu vo výške 1.173,27 € vyčíslenú do mesiaca júl 2018 vrátanej hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/26/2016-81 zo dňa 21. 03. 2016, právoplatným dňa 09. 04. 2016, za prečin zanedbania povinnej výživy odsúdená a súčasne hoci bola z výkonu trestu odňatia slobody na základe trestného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/26/2016 za taký čin dňa 04. 02. 2017 prepustená a taktiež hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. lT/26/2017-95 zo dňa 02. 03. 2017, právoplatným dňa 17. 05. 2017 odsúdená za ďalší prečin zanedbania povinnej výživy.

Bola za to odsúdená podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 a pol roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), b), ods. 4 Tr.zák. bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Naproti tomu bola v bode 2.) obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.por. táto obžalovaná oslobodená spod obžaloby pre skutok, ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr.zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že

2/ v období od 09.05.2017 až doposiaľ, si neplnila svoju povinnosť prispievať na výživu svojho manžela Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C., R. L. XXX/XX, ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 4C/450/2015 zo dňa 20.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2016, na základe ktorého mala prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30,- € mesačne, ktoré mu mala zasielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, v dôsledku čoho nezaplatila za obdobie od 09.05.2017 až doposiaľ, Z. C. na manželskom výživnom sumu vo výške 232,26 € vyčíslenú do mesiaca december 2018 vrátane, hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/26/2016 zo dňa 21.03.2016, právoplatným dňa za prečin zanedbania povinnej výživy odsúdená a súčasne hoci bola z výkonu trestu odňatia slobody na základe trestného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/26/2016 za taký čin dňa 04.02.2017 prepustená a taktiež hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/26/2017 zo dňa 02.03.2017, právoplatným dňa odsúdená za ďalší za prečin zanedbania povinnej výživy, ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona,

so záverom nepreukázania, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote písomné odvolanie. Uviedla, že sa odvoláva do odsudzujúcej časti rozsudku proti nepodmienečnému trestu odňatia slobody, pretože 05.09.2018 mala nastúpiť ako brigádnička v Z. a dokáže platiť výživné vo výške najmenej 120,- € mesačne.

Okresný súd jej tiež nepridelil obhajcu, na ktorého mala nárok. Na hlavné pojednávanie nebol predvolaný jej súčasný partner, ktorý by veci ozrejmil. V prípade, ak krajský súd dospeje k rovnakým záverom ako okresný súd, žiada, aby jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, voči ktorému odvolateľka podala odvolanie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej možno sčasti považovať za dôvodné, najmä čo sa týka výšky uloženého trestu.

Je potrebné uviesť, že odvolanie obžalovanej smerovalo len do trestu a preto aj prieskumná povinnosť krajského súdu bola smerovaná k výroku o treste. Obžalovanej za trestný čin, ktorého sa dopustila, bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 3 roky.

Obžalovaná sa pritom v minulosti dostala opakovane do rozporu so zákonom, sčasti sa na ňu hľadí ako na súdne netrestanú. V posledných dvoch prípadoch, čo je aj znakom skutkovej podstaty, bola odsúdená za rovnakú trestnú činnosť ako je v prejednávanom prípade. V predposlednom prípade bola odsúdená k trestu povinnej práce, pre jej ľahostajný prístup k tomuto trestu a nespoluprácu jej bol trest premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý aj vykonala.

V poslednom prípade bola odsúdená k podmienečnému trestu odňatia slobody, v skúšobnej dobe sa však dopustila predmetnej trestnej činnosti, preto v zmysle § 49 ods. 2 Tr.zák. v prípade uloženia trestu odňatia slobody tento trest musí byť uložený ako nepodmienečný.

Keďže predchádzajúce odsúdenia boli znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bola odsúdená v zmysle § 38 ods. 3 Tr.zák. na okolnosť, ktorá je znakom trestného činu, nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu, prípadne priťažujúcu okolnosť.

Obžalovanej bolo možné priznať len poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa priznala k trestnej činnosti, túto oľutovala. V prípade, ak prevažujú poľahčujúce okolnosti, ako je tomu aj v danom prípade, znižuje sa horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu medzi vrchnou a spodnou trestnou sadzbou, v tomto prípade tak bolo možné uložiť obžalovanej trest odňatia slobody na 1 rok až 2 roky.

Krajský súd na rozdiel od prvostupňového súdu má za to, že trest odňatia slobody na 1 rok, teda na spodnej hranici zákonom určenej alebo zákonom upravenej trestnej sadzby, je dostatočný na jej prevýchovu. Tak, ako bolo už uvedené, obžalovaná trestnú činnosť spáchala v skúšobnej dobe, preto tento trest odňatia slobody vo výmere 1 roka musel byť uložený ako nepodmienečný. Pre výkon trestu aj krajský súd obžalovanú zaradil podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. (okresný súd použil aj ust. § 48 ods. 2 písm.a/, b/ Tr.zák., čo robí výrok zmätočným a toto pochybenie bolo potrebné napraviť) do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, hoci v minulosti už bola vo výkone trestu odňatia slobody, keďže krajský súd má za to, že tento spôsob výkonu trestu zabezpečí jej nápravu lepšie ako výkon trestu v prísnejších podmienkach.

Čo sa týka námietky obžalovanej, že jej nebol ustanovený obhajca, je potrebné uviesť, že v jej prípade nešlo o prípad nutnej obhajoby a obžalovaná nepožiadala o ustanovenie obhajcu.

Vychádzajúce z uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.