Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-186-2018.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/186/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., pôvodné obchodné meno Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej : P. J., G. X.X.XXXX, K. I. XXX/XX, Ž.Q., o zaplatenie 299,47 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 18. januára 2018 č.k. 10Csp/308/2017-34 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku IV. o náhrade trov konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 18. januára 2018 č.k. 10Csp/308/2017-34 : a/ pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, b/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 132,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 132,42 € od 2. októbra 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, c/ v prevyšujúcej časti návrh zamietol, d/ sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 29. januára 2014 právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 6170400, na základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku vo výške 700 €, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 21,83 € (vrátane poistenia), pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 32 %, priemernej RPMN vo výške 19,53 % a RPMN vo výške 32 %. Žalovaná svoju zmluvnú povinnosť riadne neplnila a k zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 1. októbra 2014. Ku dňu vyhotovenia žaloby, žalovaná uhradila 567,58 €. Žalobca podaním zo dňa 14. novembra 2017 navrhol pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu, lebo dňa 19. októbra 2017 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. na Intrum Justitia Slovakia ako postupcu. Po citácii § 80 ods. 1 až 3 CSP súd pripustil zmenu na strane žalobcu.
3. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 53a ods. 1 OZ, § 1, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.).
4. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 700 € s úrokovou sadzbou 32 %, ktorá bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, lebo podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska ku dňu 29. januáru 2014 (kedy bola úverová zmluva uzavretá) v kategórii Nové úvery pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,71 % ročne. V zmluve dohodnutá ročná úroková sadzba 32 % zjavne prevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu, a takéto dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo1/2009 z 31. júla 2009. Preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú a z tohto dôvodu úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 700 € a vykonanú úhradu 567,58 €, zaviazal súd žalovanú na zaplatenie sumy 132,42 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 2. októbra 2014 do zaplatenia podľa § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný ohľadom sumy 132,42 € a žalovaná ohľadom sumy 167,05 € (z celkovej sumy 299,47 €). Pretože úspešná žalovaná nežiadala priznať náhradu trov konania súd rozhodol, že sporovým stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
6. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiacemu výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 167,05 € s 5,05% úrokom z omeškania od 2.10.2014 do zaplatenia do troch dní a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi.
7. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 € do 6.500 € vrátane so splatnosťou od jedného do piatich rokov, zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií SR v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok 2013 so stavom k 30.9.2013 predstavovala 45,94% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN).
8. Uviedol, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastával odvolateľ názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2 x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi.
9. Dojednaná odplata v úverovej zmluvy vo výške 32% nepresahuje 2 x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.9.2013 vo výške 18,05%, a zároveň nepresahuje 2 x priemernej výšky RPMN, uverejnenej Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok 2013, so stavom ku dňu 30.9.2013 vo výške 45,94% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, a je v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.
10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá (výrok III.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) je vecne správny, a preto ho odvolací súd v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. februára 2019 o 8.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.2.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.
15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvných úrokoch je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ pre jej rozpor s dobrými mravmi, keďže podstatne prevyšuje priemernú výšku úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery, ako odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, ktorá v čase uzavretia zmluvy, predstavovala 11,71%.
19. Dohodnuté zmluvné úroky v predmetnej zmluve dosahujú takmer trojnásobok tejto priemernej výšky úrokov za obdobné spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy (29.1.2014), čo nepochybne predstavuje dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, a je teda neplatné podľa § 39 OZ.
20. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dopĺňa, že takéto dojednanie je priamo v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
21. Keďže v prejednávanej veci odplata za úver pozostávala výlučne zo zmluvných úrokov, súd správne posudzoval, či dojednané zmluvné úroky (odplata) zodpovedali obvyklej výške úrokov pri obdobných úveroch a nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej výšku dojednaných úrokov mal súd posudzovať v závislosti od výšky priemernej RPMN.
22. Naviac priemerná výška RPMN v čase uzavretia zmluvy predstavovala 19,53 %, a teda aj pri porovnaní stanovenej RPMN v zmluve vo výške 32 % s vyššie uvedenou priemernou výškou RPMN pre daný typ úveru dojednaná odplata je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ.
23. Nenáležitá je argumentácia žalobcu, že dojednaná odplata 32 % nepresahuje maximálnu výšku odplaty pri poskytovaní prostriedkov spotrebiteľovi v zmysle ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.9.2014, teda dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý v prejednávanom spore predstavuje 39,06 % (2x 19,53 % ako priemerná RPMN), pretože v čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 29.1.2014 bola výška odplaty regulovaná výlučne ust. § 53 ods. 6 v znení účinnom do 31.5.2014 tak, ako bol vyššie uvedený, teda odplata nesmela prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a ust. § 1a o maximálnej výške požadovanej odplaty nadväznosti na ust. § 53 ods. 6 OZ bolo do nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zavedené s účinnosťou od 1.9.2014.
24. Vyššie citované nariadenie pritom určuje maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru, ktorá v zmysle § 1 nar.vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.9.2014, predstavuje úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov, a preto túto maximálnu výšku odplaty nemožno vzťahovať iba na niektorú z možných vyššie uvedených zložiek odplaty, ak tieto iba samostatne predstavujú odplatu.
25. Aj v prípade použitia ust. § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ako výkladového pravidla aj na zmluvy uzavreté pred 1.9.2014 (čo však v súdnej praxi nebolo zaužívané), nie je možné stotožniť sa so záverom, že by zmluvné úroky mohli byť dojednané až do výšky dvojnásobku priemernej RPMN iba z toho dôvodu, že sú jedinou odplatou za poskytnutý úver.
26. Súdna prax je ustálená v tom, že každú zložku odplaty posudzuje z hľadiska súladu so zákonom a s dobrými mravmi, teda osobitne je posudzované vždy dojednanie o zmluvných úrokoch z hľadiska jeho súladu so zákonom a dobrými mravmi a osobitne je posudzovaná RPMN, vyjadrujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Úroková sadzba spotrebiteľského úveru a RPMN predstavujú (aj) osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré nie je možné navzájom stotožňovať ani zamieňať.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).