Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-22-2018.pdf
PDF · 91.01 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX W. W., občan SR, právne zast.: JUDr. Peter Bacík, advokát so sídlom Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 187 788, proti žalovanej: Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX T., občan SR, o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu a zrušenie spoločného členstva v bytovom družstve, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu bytu č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúcom sa v obytnom dome súp. č. XXXX na parcele XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, na ulici S. XX Q. W. W., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X., obec W. W., E. W. W., tým zaniká aj spoločné členstvo účastníkov v Stavebnom bytovom družstve Banská Bystrica, IČO: 00 170 071, ulica Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica.
II. Súd u r č u j e , že výlučným nájomcom a členom Stavebného bytového družstva Banská Bystrica je žalobca.
III. Žalobca n i e j e povinný zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu.
IV. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 20. 07. 2018 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu sporových strán k bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX na ulici S. Q. W. W., čím zaniká aj spoločné členstvo sporových strán v Stavebnom bytovom družstve Banská Bystrica. Zároveň žalobca žiadal určiť, že zostáva výlučným nájomcom a členom bytového družstva, žiadal, aby súd rozhodol tak, že nie je povinný zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím SBD Banská Bystrica zo dňa 07. 07. 1986 bol sporovým stranám pridelený predmetný byt. V tom čase boli sporové strany manželmi a tak zo zákona došlo k vzniku spoločného nájmu družstevného bytu a obaja sa stali aj členmi Stavebného bytového družstva. Manželstvo bolo uzavreté XX. XX. XXXX, rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/36/1992 zo dňa 11. 11. 1992, právoplatné 29. 12. 1992. Žalovaná prestala byt užívať už v septembri 1991, jej trvalý pobyt bol ukončený 29. 12. 1993 na uvedenej adrese. Odvtedy v byte prakticky býva žalobca, následne s ním v byte býva aj súčasná manželka W. P. a ich spoločné deti. Všetky úhrady spojené s bytom platí žalobca zo spoločného
účtu, ktorý má so súčasnou manželkou a je vedený na jej meno. Keďže žalobca by chcel byt odkúpiť do výlučného vlastníctva, rozhodol sa podať predmetnú žalobu. Pred podaním žaloby sa pokúsil so žalovanou dohodnúť a tak prostredníctvom advokáta jej poslal návrh dohody. Bolo dojednané vzájomné stretnutie, na ktoré sa však žalovaná nedostavila a viac žalobcu nekontaktovala. Žalobca bol tak nútený podať žalobu na súd. Pokiaľ ide o zabezpečenie bytovej náhrady, poukázal na to, že žalovaná byt opustila v roku 1991, odvtedy byt neužíva a má byt vo svojom výlučnom vlastníctve. Za danej situácie by povinnosť zabezpečiť jej bytovú náhradu bolo v rozpore s dobrými mravmi § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.
2. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 10. 09. 2018 spolu s uznesením súdu z 02. 08. 2018, v ktorom bola vyzvaná na vyjadrenie k podanej žalobe. Písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 05. 11. 2018 žalobkyňa uviedla, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil morálny rozmer problému. Poukázala na to, že žalobca pred rokom zdedil 3-izbový byt v Banskej Bystrici po svojej nebohej matke. Z manželstva sporových strán pochádzajú dve dospelé deti, ktoré nemajú vyriešené vlastné bývanie, pokiaľ ho žalovaná žiadala o pomoc, žalobca ako otec pomoc odmietol. Žalobca ako otec nepomáha svojim deťom, ani žalovanej a to ani v minulosti. Žalovaná trpí vážnymi ochoreniami, napriek tomu výlučne ona pomáha spoločným deťom. Preto žiadala, aby žalobca vynaložil primeranú čiastku na pomoc svojim deťom pri zariaďovaní bývania. Nesúhlasila so zrušením spoločného nájmu bytu bez finančného vyporiadania.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 15. 01. 2019 a to oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.
4. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a k vyjadreniu žalovanej uviedol, že finančné vyporiadanie, ktoré žiada žalovaná nie je možné vyriešiť v predmetnom konaní. Preto zotrval na podanej žalobe.
5. Žalovaná rovnako zotrvala na svojom postoji, uviedla, že by so žalobou súhlasila, pokiaľ sa žalobca zaviaže pomôcť spoločným deťom zabezpečiť vlastné bývanie. Uviedla, že sama nemá záujem zotrvať ako spoločný nájomca predmetného bytu, ani nemá záujem stať sa výlučným nájomcom tohto bytu a členom družstva, rovnako nežiadala priznať bytovú náhradu. Žiadala len o finančné vyporiadanie bytu.
6. Podľa rozhodnutia o pridelení družstevného bytu vydaného SBD Banská Bystrica zo dňa 07. 07. 1986 bol žalobcovi ako členovi družstva pridelený byt č. XX na ulici P. F. Č. Ľ. XX a to 3-izbový byt (na listine je poznámka t. času S. Č.. XX).
7. Podľa rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 16C/36/92-79 zo dňa 11. 11. 1992 bolo manželstvo sporových strán rozvedené a maloleté deti P. Y. H. pochádzajúce z manželstva boli na čas po rozvode zverené do výchovy a starostlivosti matke, otec bol zaviazaný platením výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná už v septembri 1991 opustila spoločnú domácnosť pod vplyvom neprimeraného správania manžela. V tom čase maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do starostlivosti matky, nakoľko bolo zistené, že otec a jeho príbuzní nevhodne ovplyvňujú postoj detí k matke.
8. Podľa LV č. XXXX pre k. ú. X., okres a obec W. W., je predmetný byt vo vlastníctve Stavebného bytového družstva Banská Bystrica.
9. Podľa LV č. XXXX a č. XXXXX pre k. ú. T., obec a okres T., je žalovaná výlučnou vlastníčkou bytu v bytovom dome č. XXX.
10. Podľa prehľadu stavu konta nájomného a evidovaných platieb, naposledy k 30. 06. 2018 sú uhrádzané mesačné zálohové platby na základe prevodného príkazu pod textom „P. W.“, stav konta platieb je + 42,26 €.
11. K predmetu sporu sa na výzvu súdu vyjadrilo SBD Banská Bystrica listom zo dňa 30. 01. 2019, v ktorom bolo uvedené, že spoločnými členmi družstva a nájomcami predmetného 3-izbového družstevného bytu sú sporové strany. V priebehu roku 2018 boli náklady za služby spojené s užívaním bytu uhrádzané z účtu W. P., vedený v Poštovej banke, a. s. Prenajímateľ uviedol, že členstvo v družstve
a právo nájmu k bytu odporúča ponechať tomu z bývalých manželov, kto byt užíva a platí úhrady za bývanie, resp. kto sa o pridelenie bytu viac pričinil. V prípade, že z manželstva pochádzajú maloleté deti, tomu, komu boli tieto na čas po rozvode pridelené do opatery.
12. Listom zo dňa 09. 05. 2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na stretnutie v advokátskej kancelárii za účelom vyriešenia spoločného nájmu bytu a členstva v bytovom družstve. Navrhol dohodu, podľa ktorej by sa žalobca stal výlučným členom bytového družstva, v prípade, že by s ňou žalovaná súhlasila, žiadal, aby túto podpísala a zaslala právnemu zástupcovi späť.
13. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa ods. 2, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
13.1 Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Podľa ods. 3, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
13.2 Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
13.3 Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
13.4 Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola plne dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nesporné, že počas trvania manželstva žalobca získal právo na pridelenie družstevného bytu, čím došlo k vzniku spoločného nájmu k predmetnému bytu ako aj spoločného členstva v bytovom družstve. Rozvodom manželstva účastníkov bola splnená podmienka pre zrušenie a vyporiadanie tohto spoločného nájmu k predmetnému bytu ako aj spoločného členstva v bytovom družstve. Ďalej mal súd za preukázané a medzi stranami rovnako nesporné, že ešte pred rozvodom manželstva žalovaná pod vplyvom neusporiadaných manželských vzťahov odišla zo spoločnej domácnosti spolu s vtedy ich spoločnými mal. deťmi a v predmetnom byte viac nebývala. Po rozvode manželstva v byte zostal bývať žalobca a tento následne užíval spolu so svojou novou rodinou. Platby súvisiace s užívaním bytu platil výlučne žalobca, podľa predložených podkladov tieto platil riadne. Ďalej súd konštatuje, že medzi stranami nebola sporná okolnosť, že ďalším výlučným nájomcom a členom družstva zostane žalobca, žalovaná výslovne prehlásila, že o toto záujem nemá. Pri rozhodovaní súd vzal na zreteľ aj stanovisko SBD, v súlade s ktorým prenajímateľ doporučil ponechať ako člena bytového družstva a nájomcu bytu toho z bývalých manželov, kto byt užíva a platí platby spojené s užívaním bytu. Záujem maloletých detí súd v danom prípade už nezohľadňoval, nakoľko
spoločné deti sporových strán sú už dospelé. Z týchto dôvodov súd rozhodol v súlade s návrhom žalobcu (výrok č. I.).
15. Žalobca ďalej žiadal, aby ho súd nezaviazal na povinnosť zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu s poukazom na uplynutie času, počas ktorého byt užíval výlučne žalobca, postoj žalovanej, ktorá v uvedenom období sa nijako nepodieľala na plneniach spojených s užívaním bytu a ani neprejavila záujem o užívanie tohto bytu. Poukázal tiež na to, že žalovaná toho času má zabezpečené vlastné bývanie, nakoľko je výlučnou vlastníčkou bytu. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený ako ďalší nájomca bytu, patrí zo zákona právo na náhradný byt, pri existencií dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Výnimočne však môže byť právo na bytovú náhradu tomuto rozvedenému manželovi odopreté, ak by uplatňovanie jeho práva bolo podľa § 3 ods. 1 OZ v rozpore s dobrými mravmi. Za daných okolností by povinnosť zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu bolo možné hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd prihliadol na to, že žalovaná má v súčasnej dobe trvalo vyriešenú bytovú potrebu, ako aj na postoj žalovanej, ktorá rovnako nežiadala zabezpečiť bytovú náhradu a preto súd aj v tomto smere rozhodol v súlade so žalobou a neuložil žalobcovi povinnosť zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu (výrok č. II).
16. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, ktorá žiadala finančné vyporiadanie z predmetného bytu, prípadne, aby sa žalobca ako otec podieľal na pomoci pri zabezpečení bývania ich spoločných dospelých detí, súd uvádza, že na uvedenú obranu v konaní prihliadnuť nemohol. Čo sa týka starostlivosti rodičov o plnoleté deti, táto starostlivosť nie je právne vynútiteľná a vyplýva výlučne z rodinno-právnych vzťahov, preto súd autoritatívnym rozhodnutím do tohto zasiahnuť nemôže. Čo sa týka požiadavky žalovanej na finančné vyporiadanie bytu, o tomto bude možné konať až po právoplatnom určení, kto z manželov zostane výlučným nájomcom a členom bytového družstva, to znamená, že ani takéto finančné vyporiadanie nemôže byť súčasťou rozhodovania súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v bytovom družstve. Na základe uvedeného súd hodnotí obranu žalovanej ako neúčinnú v tomto konaní a nebolo možné ju vziať do úvahy pri rozhodovaní o žalobe žalobcu, čo bolo žalovanej zo strany súdu počas pojednávania riadne vysvetlené, napriek tomu žalovaná zotrvala na svojom postoji.
17. O trovách konania rozhodoval súd v súlade s ustanovením § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.