Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/185/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 811 05 Bratislava - Staré Mesto, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: D. X., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX X., D. XXX/XX, o zaplatenie 6503,95 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6503,95 eura spolu s úrokom vo výške 8,59 % ročne zo sumy 6503,95 eura od 23. 12. 2016 do 28. 7. 2017 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm:

- 84,45 eura od 21. 8. 2016 do 16. 9. 2016,

- 11,27 eura od 17. 9. 2016 do 20. 9. 2016,

- 148,53 eura od 21. 9. 2016 do 20. 10. 2016,

- 198,94 eura od 21. 10. 2016 do 20. 11. 2016,

- 202,29 eura od 21. 11. 2016 do 20. 12. 2016,

- 344,12 eura od 21. 12. 2016 do 21. 12. 2016,

- 305,66 eura od 22. 12. 2016 do 20. 1. 2017,

- 447,04 eura od 21. 1. 2017 do 20. 2. 2017,

- 589,46 eura od 21. 2. 2017 do 20. 3. 2017,

- 737,17 eura od 21. 3. 2017 do 20. 4. 2017,

- 881,75 eura od 21. 4. 2017 do 20. 5. 2017,

- 1028,73 eura od 21. 5. 2017 do 20. 6. 2017,

- 1175,48 eura od 21. 6. 2017 do 20. 7. 2017,

- 1324,57 eura od 21. 7. 2017 do 28. 7. 2017,

- 6503,95 eura od 29. 7. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 10. 7. 2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 6503,95 eura spolu s úrokom a úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22. 1. 2016 bola medzi žalobcom (do 31. 7. 2017 Sberbank Slovensko, a.s.) a žalovaným v súlade s § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (ďalej iba „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 7700,- eur na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, s dohodnutou fixovanou úrokovou sadzbou vo výške 8,59 % p.a. V zmysle čl. 2 zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver žalobcovi do 20. 2. 2020 a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 187,23 eura, v počte splátok 49, započítaním pohľadávky z bežného účtu dlžníka č. XXXXXXXXXX/XXXX vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný porušil povinnosť splácať identifikovaný úver riadne a včas, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28. 7. 2017 v zmysle čl. 4 ods. 5 zmluvy o úvere. Žalobca opätovne vyzval žalovaného na plnenie listom zo dňa 22. 5. 2018. Žalovaný načerpal úver dňa 22. 1. 2016 (str. 2 výpisu z účtu žalovaného). Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky dňa 21. 8. 2016, a to nezaplatením splátky pripadajúcej na deň 20. 8. 2016 (str. 12 výpisu). Všetky splátky do 19. 8. 2016 boli žalovaným uhradené a započítané v zmysle amortizačnej tabuľky. Splácanie úveru sa realizovalo inkasom k 20. dňu príslušného mesiaca. V prípade, že na účte žalovaného nebol k predmetnému inkasnému dňu dostatočný zostatok na úhradu príslušnej splátky, dostal sa dlžník do omeškania so splácaním úveru a nezaplatená splátka úveru bola preúčtovaná na technický účet (vo výpise označené ako UVER DO CALL). Obdobne ku dňu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalobca preúčtoval zosplatnenú istinu na technický účet (str. 23 výpisu). Keďže žalovaný realizoval nasledujúce čiastočné úhrady istiny:

- dňa 16. 9. 2016 vo výške 73,18 eura,

- dňa 21. 10. 2016 vo výške 89,44 eura,

- dňa 21. 11. 2016 vo výške 135,95 eura,

- dňa 22. 12. 2016 vo výške 38,46 eura, predstavuje istina pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumu spolu vo výške 6503,95 eura (zosplatnená časť úveru vo výške 5179,38 eura + predtým nezaplatené a preúčtované splátky úveru spolu vo výške 1661,60 eura, čiastočné úhrady spolu vo výške 337,03 eura), ktorá sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nerealizoval žalovaný žiadnu úhradu. Žalobca si nárok na zaplatenia riadnych úrokov od vyhlásenia predčasnej splatnosti od žalovaného neuplatnil.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje (hoci podľa § 295 je tu malá výnimka v spotrebiteľských sporoch, vzťahujúca sa však na spotrebiteľov, nie veriteľov). Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení splnenia podmienok podľa § 150 aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010, podľa ktorého základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Zároveň súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009, podľa ktorého účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

5. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

6. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 22. 1. 2016, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27. 7. 2017, výzva na plnenie, poštový podací hárok, výpis z účtu žalovaného, obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky, výpis z OR SR preukazujúci právne nástupníctvo, sadzobník poplatkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná v bode 2. tohto odôvodnenia.

9. Dňa 22. 1. 2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Sberbank Slovensko, a.s. a žalovaným v súlade s § 129/2010 Z.z. a zák. č. 40/1964 Zb. (nie podľa ustanovení ako to žalobca uviedol v žalobe) uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. 628309, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 7700,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 8,59 % p.a., RPMN 8,94 %. V zmysle čl. 2 zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver žalobcovi do 20. 2. 2020 a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 187,23 eura, v počte splátok 49, započítaním pohľadávky z bežného účtu dlžníka č. XXXXXXXXXX/XXXX vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 2. 2016. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 9174,27 eura. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať identifikovaný úver riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28. 7. 2017 v zmysle čl. 4 ods. 5 zmluvy o úvere. Žalovaný načerpal úver dňa 22. 1. 2016 (str. 2 výpisu z účtu žalovaného). Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky dňa 21. 8. 2016, a to nezaplatením splátky pripadajúcej na deň 20. 8. 2016 (str. 12 výpisu). Všetky splátky do 19. 8. 2016 boli žalovaným uhradené a započítané v zmysle amortizačnej tabuľky. Splácanie úveru sa realizovalo inkasom k 20. dňu príslušného mesiaca.

10. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd mal za preukázané, že na základe rozhodnutia akcionárov obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., zo dňa 24. 5. 2017 o zlúčení obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, ako nástupníckej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, ako zrušovanou spoločnosťou a o prechode imania zrušovanej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., na obchodnú spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s.. Obchodná spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s. sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.

11. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014). Právny vzťah vznikol dňa 22. 1. 2016, teda sa uplatnia uvedené právne prepisy účinné k tomuto dátumu.

12. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ.

13. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) zmluvy o úvere sa dlžník zaväzuje splácať Úver vrátane Príslušenstva a Poplatky v dohodnutých lehotách a termínoch.

Podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na písm. k) sa dlžník zaväzuje splatiť pohľadávku aj v prípade, že ostatné právne vzťahy Sberbank s Dlžníkom zaniknú a zaplatiť Úroky z omeškania za každé omeškanie Splátky alebo Pohľadávky banky spôsobom stanoveným v upomienke Banky.

Podľa čl. 4 ods. 5 zmluvy o úvere, ak dlžník nesplatí jednotlivé splátky úveru včas, môže Sberbank od neho požadovať (i) úrok z omeškania zo sumy, ktorú dlží, (ii) poplatky za upomienky a náklady súvisiace s postúpením a/alebo vymáhaním pohľadávky a (iii) predčasnú splatnosť Úveru.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 (účinný 22. 1. 2016), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinný k 22. 1. 2016), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. a/ až q/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru.

15. Žalovaný realizoval čiastočné úhrady istiny nasledovne:

- dňa 16. 9. 2016 vo výške 73,18 eura,

- dňa 21. 10. 2016 vo výške 89,44 eura,

- dňa 21. 11. 2016 vo výške 135,95 eura,

- dňa 22. 12. 2016 vo výške 38,46 eura. V prípade, že na účte žalovaného nebol k predmetnému inkasnému dňu dostatočný zostatok na úhradu príslušnej splátky, dostal sa dlžník do omeškania so splácaním úveru a nezaplatená splátka úveru bola preúčtovaná na technický účet (vo výpise označené ako UVER DO CALL). Obdobne ku dňu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalobca preúčtoval zosplatnenú istinu na technický účet (str. 23 výpisu).

16. Po oboznámení sa so zmluvou a výpismi z účtu žalovaného súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Žalovaný uhradil na splatenie úveru celkovo 337,03 eura, a preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru 28. 7. 2017 v zmysle čl. 4 ods. 5 zmluvy o úvere. Žalobca opätovne vyzval žalovaného na plnenie listom zo dňa 22. 5. 2018. Žalovaný načerpal úver dňa 22. 1. 2016 (str. 2 výpisu z účtu žalovaného). Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky dňa 21. 8. 2016, a to nezaplatením splátky pripadajúcej na deň 20. 8. 2016 (str. 12 výpisu). Všetky splátky do 19. 8. 2016 boli žalovaným uhradené a započítané v zmysle amortizačnej tabuľky. Žalovaný následne po zosplatnení nevykonal ani jednu úhradu. Istina pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu spolu vo výške 6503,95 eura (zosplatnená časť úveru vo výške 5179,38 eura + predtým nezaplatené a preúčtované splátky úveru spolu vo výške 1661,60 eura, čiastočné úhrady spolu vo výške 337,03 eura), ktorá sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a.

17. Súd posúdil zmluvu o úvere a dospel k záveru, že obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.z. a bola uzatvorená platne. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver za podmienok uvedených v bode 9. tohto odôvodnenia. Keďže žalovaný úver nesplácal riadne a včas, žalobca si úspešne uplatnil aj zaplatenie úroku (do zosplatnenia úveru) a úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm podľa čiastočných úhrad istiny úveru. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá v čl. 2 zmluvy vo výške 8,59 % p.a., úrok z omeškania upravuje § 517 OZ.

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia ako aj výšky plnenia).

20. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 5 % p.a., súd mu preto priznal takto uplatnenú výšku príslušenstva. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania, t. j. od 21. 8. 2016 vo výške 0 % p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013). Výška dlžnej sumy a dátum omeškania je ovplyvnený výškou čiastočných úhrad žalovaného ako aj dátumom úhrady (pozri odôvodnenie v bode 15. a 16.).

21. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.