Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-177-2013.pdf
PDF · 129.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/177/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: MOSANA LIMITED reg. no.: 594171, so sídlom British Virgin Islands, Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, zastúpený advokátkou Mgr. Janou Blahovou, AK Malý trh 2/A, Bratislava, proti žalovanej: Z. o zaplatenie 8.866,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2011 sa pôvodný žalobca RECLEIM, a. s. so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, domáhal proti žalovanej zaplatenia 8.866,08 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 6.126,68 Eur od 01.04.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trovy konania. 2. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 26.04.2004 bola uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“) medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, (ďalej len PSS, a.s.) ako veriteľom, a Z. ako dlžníkom, H. ako spoludlžníkom a žalovanou ako ručiteľom. Na základe tejto úverovej zmluvy poskytla PSS, a.s. dlžníkovi v zmysle čl. I. bod 1. medziúver vo výške 250.000,- Sk. V zmysle čl. II. predmetnej zmluvy sa dlžník zaviazal do nasporenia 50% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1.750,- Sk, platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru 7,79 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami v sume 1.623,- Sk so splatnosťou splátok prvého každý mesiac a povinnosťou ich uhradenia veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Žalovaná urobila dňa 26.04.2004 písomné ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Keďže dlžník porušil zmluvné podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať, a ani žalovaná neplnila svoju povinnosť z titulu ručenia, v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstúpila PSS, a.s. listom zo dňa 05.09.2006 od úverovej zmluvy a zároveň požiadala o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7- dňovej lehote od doručenia odstúpenia od zmluvy. O odstúpení od zmluvy bola žalovaná upovedomená s upozornením, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, PSS, a.s. pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora aj proti nej ako ručiteľovi, ak nesplní pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Dlžník peňažné prostriedky v plnej výške nevrátil. V zmysle čl. VI. úverovej zmluvy bolo dohodnuté oprávnenie veriteľa v prípade omeškania dlžníka so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení účtovať si úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. zo zameškaných splátok. Ďalej bolo dohodnuté oprávnenie veriteľa v prípade omeškania dlžníka so splátkou účtovať si pri mimoriadnom medziúvere úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace bolo ďalej dohodnuté oprávnenie veriteľa požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. V zmysle čl. VII. bod 5. úverovej zmluvy odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. V zmysle čl. VII. bod 10. sa v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí pri medziúvere úrokom z omeškania vo výške 5% p. a. nad dohodnutú úrokovú sadzbu. Od roku 2007 je pohľadávka proti dlžníkovi a spoludlžníkovi neúspešne vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. J., so sídlom exekútorského úradu C., pod sp. zn. EX 777/2007, na základe exekučného titulu a to notárskej zápisnice N 141/04 Nz 35363/04, spísanej dňa 26.04.2004 na notárskom úrade JUDr. S.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa dňa 01.04.2010 uzatvorenej medzi postupcom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, a postupníkom Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, postúpil postupca na postupníka pohľadávku proti dlžníkovi Z. s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Pohľadávka zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX je uvedená v prílohe č. 1A pod por. č. 16. V súlade s čl. IV. bod 6. Zmluvy o postúpení pohľadávok oznámil postupca žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo dňa 15.04.2010. Spoločnosť Majetkový Holding, a.s. ako nový veriteľ doručila žalovanej predžalobnú výzvu na úhradu jej splatného záväzku na účet veriteľa spolu s oznámením o postúpení pohľadávky listom zo dňa 09.06.2010. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2011 uzavretej medzi postupcom Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, a postupníkom RECLAIM, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 46076760, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku proti dlžníkovi Z. s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Pohľadávka zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX je uvedená v prílohe č. 5 pod por. č. 15. Žalovaná ku dňu podania žaloby dlžnú sumu žalobcovi ani čiastočne neuhradila. Pohľadávka žalobcu proti žalovanej predstavovala ku dňu 31.03.2010 sumu 8.866.08 Eur, z toho istina sumu 6.126,68 Eur a úroky sumu 2.739,40 Eur. 3. Vo veci súd vydal platobný rozkaz č. k. 16 Ro/1720/2011-49 zo dňa 11.07.2012, ktorý sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č. k. 6C/177/2013-89 zo dňa 16.05.2013 zrušil a žalovanej uznesením č. k. 6C/177/2013-90 zo dňa 16.05.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/177/2013-93 zo dňa ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O. s. p. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovanou. 4. Dňa 16.07.2012 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej na ochranu jej práv ako spotrebiteľa, proti vstupu ktorého do konania podal žalobca námietky prípustnosti. Súd uznesením č. k. 6C/177/2013 zo dňa 11.02.2014 pripustil vstup tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka podľa § 93 O. s. p. 5. Vedľajší účastník po doručení návrhu na začatie konania vzniesol vo vzťahu k nároku žalobcu proti žalovanej námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v danej právnej veci sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. Uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009) ako aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného mal za to, že plynutie premlčacej doby v tejto právnej veci je nutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
6. K podanej námietke premlčania žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že vedľajší účastník opiera svoje tvrdenie o občianskoprávnom charaktere nárokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5M Cdo 20/2009. Avšak v tejto prejednávanej veci nejde o účastníkmi zmluvy dohodnuté aplikovanie Obchodného zákonníka podľa § 262 ObchZ. keďže zmluva o úvere patrí zo zákona medzi tzv. absolútne obchody. Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania (§387-408 ObchZ), pričom od týchto ustanovení sa vzhľadom na kogentnosť tejto úpravy účastníci obchodnoprávnych vzťahov nemôžu nijako odchýliť. Odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v občianskom a obchodnom zákonníku je výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako, z komplexnej úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nemožno považovať len niektoré z nich za výhodnejšie pre spotrebiteľa. Ak by považovali výhodnejšiu úpravu premlčania pre spotrebiteľa v Občianskom zákonníku z dôvodu kratšej premlčacej doby oproti úprave v Obchodnom zákonníku, mohlo by ísť o výhodu len v prípade, že spotrebiteľ je v postavení dlžníka. Keby bol v postavení veriteľa, potom by podľa logiky vedľajšieho účastníka kratšia premlčacia doba už výhodou nebola. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 32Cdo/3337/2010 z 24.7.2012, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky rozhodoval ako súd dovolací v prípade, v ktorom si žalobca obdobne uplatnil nárok z úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu s tým, že táto je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. V zmysle predmetného rozhodnutia cieľom ustanovení o spotrebiteľských zmluvách zavedených do právneho poriadku na základe smernice ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na to, v akom kódexe sú upravené. Nemožno však dospieť k záveru, že to odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež zásah do rovnosti účastníkov týchto vzťahov. Právny predchodca žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. odstúpila od predmetnej úverovej zmluvy listom zo dňa 05.09.2006, odstúpenie od úverovej zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 28.09.2006 t.j. doručením zásielky obligačnému dlžníkovi, spoludlžníkovi ako aj žalovanej. Vzmysle § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 397 Obchodného zákonníka v danom prípade je premlčacia doba 4 ročná a plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Podľa § 402 ObchZ premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Od 01.07.2007 je pohľadávka proti dlžníkovi Z. a spoludlžníkovi H. neúspešne vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. J. pod sp. zn. EX 777/2007 na základe exekučného titulu a to notárskej zápisnice N 141/04 Nz 35363/04 zo dňa 26.04.2004 a do dnešného dňa predmetné exekučné konanie voči obligačnému dlžníkovi trvá. Podľa § 310 ObchZ právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Ručiteľ sa teda nemôže úspešne dovolať premlčania skôr, ako sa premlčí záväzok voči obligačnému dlžníkovi. Pokázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 33 Cdo 3445/2008 zo dňa 19.04.2010, v ktorom súd konštatoval, že ustanovenie § 310 OBZ je speciálným k ustanoveniu § 391 a nasl. OBZ, z ktorého vyplýva, že premlčanie práva veriteľa voči ručiteľovi možno konštatovať len za situácie, kedy je nad všetku pochabnosť zistené premlčanie práva veriteľa voči dlžníkovi. Je pritom bez významu, z akého dôvodu nie je právo veriteľa voči dlžníkovi premlčané. Na základe uvedeného podal žalobca vzhľadom na ustanovenie § 402 v spojení s § 310 Obchodného zákonníka žalobu proti žalovanej včas. 7. V priebehu konania pôvodný žalobca ako postupník zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2015 postúpil svoju pohľadávku proti žalovanej na žalobcu, na základe čoho súd uznesením č. k. 6C/177/2013 zo dňa 07.10.2015 vstup žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu pripustil v súlade s § 92 ods. 3 O. s. p. 8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie, ktoré súd stanovil na deň 19.02.2019, nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, žiadal vo veci rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Taktiež sa nedostavila žalovaná, doručenie predvolania má vykázané dňa 01.02.2019, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.04.2004, odstúpením od zmluvy, dokladmi o doručovaní odstúpenia, oznámením o odstúpení od zmluvy, notárskou zápisnicou zo dňa 26.04.2004, upovedomením o začatí exekúcie, doručenkami o doručení odstúpenia od zmluvy, zmluvami o postúpení pohľadávok z roku 2010, 2011, oznámeniami o postúpení pohľadávky, doručenkou, návrhom na vykonanie exekúcie, stanoviskom exekútora, výpisom z obchodného registra žalobcu zistil nasledovný skutkový a právny stav. 10. Dňa 26.04.2004 bola uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX medzi PSS, a.s. ako veriteľom, a Z. ako dlžníkom, H. ako spoludlžníkom a žalovanou ako ručiteľom. Na základe tejto úverovej zmluvy poskytla PSS, a.s. dlžníkom v zmysle čl. I. bod 1. medziúver vo výške 250.000,- Sk. V zmysle čl. II. predmetnej zmluvy sa dlžníci zaviazali do nasporenia 50% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1.750,- Sk (58,08 Eur), platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru 7,79 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami v sume 1.623,- Sk (53,87 Eur) so splatnosťou splátok prvého každý mesiac a povinnosťou ich uhradenia veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Súčasťou úverovej zmluvy bolo písomné ručiteľské vyhlásenie žalovanej, podľa ktorého prehlásila, že na seba berie proti veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. 11. Keďže dlžníci porušili zmluvné podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať PSS a. s. v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy PSS a. s. odstúpila listom zo dňa 05.09.2006 od úverovej zmluvy s tým, že dlh ku dňu 05.09.2006 predstavuje sumu 183.617,70 Sk (6.094,99 Eur) a zároveň požiadala o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote od doručenia odstúpenia od zmluvy. O odstúpení od zmluvy bola žalovaná upovedomená s upozornením, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, PSS, a.s. pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora aj proti nej ako ručiteľovi, ak nesplní pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Oznámenie o odstúpení od úverovej zmluvy bolo dlžníkom doručené dňa 18.09.2006 H. dňa 25.09.2006 Z. a dňa 08.09.2006 žalovanej. 12. Dňa 10.08.2007 vydal Okresný súd v Trnave na návrh PSS a. s. poverenie na vykonanie exekúcie č. 5207 ? 061697 proti dlžníkom Z. a H. na vymoženie pohľadávky 250.000,- Sk s prílušentvom a to 12,79 % úrokom z omeškania zo sumy 184.572,50 Sk od 01.07.2007 do zaplatenia a trov konania. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica č. N 141/04, Nz 35363/04 spísaná dňa 26.04.2004 na notárskom úrade JUDr. S. V uvedenej notárskej zápuisnici dlžníci Z. a H. uznali svoj záväzok z úverovej zmluvy čo do dôvodu a výšky a vyhlásili ako povinné osoby, že ak dôjde zo strany oprávneného k plneniu podľa úverovej zmluvy súhlasia, aby v prípade neplnenia záväzkov z úverovej zmluvy za podmienok v nej uvedených, sa táto notárska záípisnica stala vykonateľných titulom pre súdny výkon rozhodnutia na celý majetok a to i v prípade, že by došlo zo strany oprávneného k odstúpeniu od zmluvy a na písomnú výzvu v stanovenej lehote predčasne , jednorázovo nevrátia celý zostatok dlhu. Exekúcia je doposiaľ vedená súdnym exekútorom Mgr. J., so sídlom exekútorského úradu C., pod sp. zn. EX 777/2007. V rámci exekučného konania nebola vymožená od dlžníkov žiadna suma. 13. Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2010 medzi postupcom PSS a. s. Bratislava, a postupníkom Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, zo dňa 18.05.2011 medzi postupcom Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, a postupníkom RECLEIM a. s. ako pôvodným žalobcom a následne zo dňa 11.05.2015 medzi pôvodnym žalobcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 15. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. 17. Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. 18. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). 23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. 26. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. 27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 29. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi Z. a H. bola dňa 26.04.2004 uzatvorená zmluva o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorú je potrebné posudzovať jednak ako tzv. absolútny obchod a súčasne ako spotrebiteľskú zmluvu, a to s prihliadnutím na § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (bez ohľadu na to podľa akého predpisu bola uzavretá) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade bol právny predchodca žalobcu a spotrebiteľom dlžníci, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonávali žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť, túto uzavreli ako fyzické osoby. Dokazovaním bolo taktiež preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol titulom ručiteľského vyhlásenia zo dňa 26.04.2004 ručiteľský vzťah, ktorý je akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku (zmluva o úvere) a zdieľa preto režim hlavnej zmluvy. 30. Podstatou pre právne posúdenie veci je posúdenie premlčania, ktoré podal vo veci vedľajší účastník v čase, keď jeho účasť v konaní bola podľa vtedy platného O. s. p. potvrdená súdom, a spočívanie premlčacej doby. Súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový Civilný poriadok postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Podľa ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd potom vyhodnotil podanú námietku premlčania vedľajším účastníkom ako podanú v súlade a postupom podľa doterajších predpisov. 31. Ochrana spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej nerovnosti a neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania). Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnomernom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. 32. Ten, kto ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o úvere, má právo na ochranu formou zákonných ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa. Zmluvný vzťah strán, ku ktorému sa ručenie žalovanej vzťahuje, bol uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorým bola Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a na druhej strane vystupovali dlžníci ako fyzické osoby. Na strane dodávateľa tu vystupovala Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. zameraná na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodávala i fyzickým osobám (porovnaj výpis z obchodného registra na internete) a dlžník vystupoval ako fyzická osoba, teda ako subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V takomto postavení potom musela vystupovať i žalovaná ako ručiteľka.
33. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval Občiansky zákonník (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákony o ochrane spotrebiteľa (najskôr zákon č. 634/1992 Zb., potom aktuálne platný zákon č. 250/2007 Z.z.). Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade definície nachádzajúcej sa v ustanoveniach zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy), i v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka a vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 34. Občiansky zákonník v období do 1.4.2004 (teda i v čase uzavretia úverovej zmluvy), obsahoval základnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, z ktorej vyplýva, že zmluva o úvere, ku ktorej sa vzťahoval ručiteľský záväzok je spotrebiteľskou zmluvou, čo nesporne vyplýva aj z § 23a zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. 35. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako ručiteľom založený ručiteľskou listinou viažucou sa k úverovej zmluve zo dňa 26.04.2004 uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na uvedené, vychádzajúc zo zásady prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy, ktorou v danom prípade je zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako i platný § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah z úverovej zmluvy ako i ručiteľský záväzok posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to i vo vzťahu k premlčaniu. 36. Úprava premlčania je pritom obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide v prípade úverovej zmluvy o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, ktorý právny predpis osobitne upravuje i ručenie, s prihliadnutím na to, že tu ide o vzťah spotrebiteľský spadajúci pod režim spotrebiteľských zmlúv, bolo dôvodné ručiteľský záväzok, samozrejme rovnako ako i zmluvu, posudzovať v otázke premlčania práva podľa Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv a záväzkov použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákoníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. 37. V tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálne znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a dlžníkmi, ku ktorému sa viaže ručiteľské vyhlásenie žalovanej je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
38. Nemožno opomenúť ani § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľským vzťahom, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. §52 ods. 2 Občianskeho zákonníkas), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákon ník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 OZ. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4 MCdo/17/2014. 39. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatneným nárokom je nárok z ručiteľského záväzku k spotrebiteľskej zmluve, konkrétne k zmluve o úvere, bolo potrebné na daný prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu ako ručenia, tak i premlčania, ktorá je pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšia. Ak sa potom zaviazal ručiteľ veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku za dlžníka, ak ju neuspokojí dlžník, neznamená to, že ručiteľský záväzok je totožný (identický) so záväzkom dlžníka a že tú istú pohľadávku v tej podobe, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi, uplatňuje i voči ručiteľovi. Obe pohľadávky sa líšia dôvodom svojho vzniku i splatnosťou. Ručiteľský záväzok, na rozdiel od záväzku dlžníka, vzniká vyhlásením ručiteľa alebo zo zákona (§ 546 OZ, § 303 Obchodného zákonníka) a je splatný neskôr (s výnimkami uvedenými v ustanovení § 306 ods. 1 vete druhej Obchodného zákonníka) až po tom, keď dlžník nesplní svoj dlh ani na výzvu veriteľa. Rozdielnosť záväzkov ručiteľa a dlžníka vyplýva tiež z toho, že ručiteľský záväzok je vo vzťahu k záväzku dlžníka akcesorickým a subsidiárnym a že nejde o záväzky solidárneho charakteru. Tento záver má zásadný význam tiež pre posúdenie otázky premlčania žalobného nároku. Akcesorická a subsidiárnu povaha ručiteľského záväzku vo vzťahu k záväzku hlavnému je určujúca aj v riešení otázky, či ručenie žalovanej za záväzok dlžníka sa riadi Občianskym alebo Obchodným zákonníkom. Ak záväzkový vzťah vzniknutý medzi veriteľom a dlžníkom podliehal režimu Občianskeho zákonníka, riadi sa aj ručenie ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 546 a nasl. OZ). Ak sa právo veriteľa na plnenie proti ručiteľovi riadi Občianskym zákonníkom, je potrebné v otázke premlčania tohto práva aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pretože u tohto práva Občiansky zákonník nestanovuje osobitnú premlčaciu dobu ani osobitný okamih, od kedy začína plynúť, platí podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba a plynie odo dňa, kedy sa právo veriteľa proti ručiteľovi mohlo vykonať po prvý raz. 40. Názor žalobcu, že ak nedošlo k premlčaniu práva veriteľa voči dlžníkovi, keď voči dlžníkom sa vedie exekučné konanie na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré prerušuje plynutie premlčacej doby, tu vychádzajúc z § 310 Obchodného zákonníka nemohlo tak dôjsť ani k premlčaniu práva proti žalovanému ako ručiteľovi, je nesprávny, keďže právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi je právo odlišné od práva na plnenie proti ručiteľovi a Občiansky zákonník aplikovateľný na danú vec (ako to vyplýva z uvedeného vyššie) vo vzťahu k úprave ručenia neobsahuje ustanovenie obdobné § 310 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. V danom prípade právny predchodca žalobcu PPS a. s. odstúpila od úverovej zmluvy listom zo dňa 05.09.2006. Odstúpenie bolo dlžníkom doručené dňa 28.09.2006, pričom odo dňa nasledujúceho plynula dlžníkom lehota 7 dní na plnenie, t. j. dlh bol splatný dňa 05.10.2006. Splatnosť ručiteľského záväzku nastala dňa 05.10.2006 a trojročná premlčacia doba uplynula dňa 05.10.2009. Nárok žalobcu je potom premlčaný. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Zo zhora uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v vo veci. 42. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bola plne úspešná žalovaná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnila a ani zo súdneho spisu jej vznik trov nevyplýva, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.