Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/7/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Adriány Považanovej, o odvolaní okresného prokurátora v Žiari nad Hronom proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 2T/109/2018 z 12.12.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.02.2019 jednohlasne takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora v Žiari nad Hronom zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Y. I. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.d/ Tr.zák. ( s poukazom na § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.zák. ), ktorý spáchal tak, že

dňa 03.05.2018 v čase o 14,05 hod. po príchode S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I., ul. G. č. XXXX/XX, t. č. I. č. XX, okres G. I., na autobusovú zástavku na ul. Križovatka v G. I., jej zatelefonoval jej syn - obžalovaný s tým, že kde sa nachádza a po jej odpovedi, že na zástavke na autobus, jej oznámil, že ide za ňou a chce peniaze, na čo sa za pár minút na zástavke aj objavil, s matkou zašli za autobusovú zástavku k zábradliu, kde od nej obžalovaný najskôr pýtal peniaze slušným spôsobom a normálnym hlasom, že nemá čo jesť, že potrebuje peniaze na zaplatenie faktúry za telefón, kde keď mu matka oznámila, že mu peniaze nedá, tak jej už zvýšeným hlasom povedal, že chce peniaze, že ich potrebuje, na čo S. I. vytiahla z predného vrecka svojich nohavíc 3 ks 20,-€ bankoviek a jednu mu podala, následne na ňu obžalovaný, keď si bankovku zobral, začal kričať, že to je málo, chytil ju jednou rukou pod krk a kričal na ňu, že to je málo, že mu má dať peniaze, tak mu S. I. podala ešte jednu 20,-€ bankovku, ktorú si zobral, potom sa otočil a odišiel preč.

O treste a ochrannom opatrení rozhodol okresný súd tak, že podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. 1), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analógiám mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d), ods. 4 Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že obžalovaný Y. I. priznal vinu za stíhaný zločin a okresný súd toto vyhlásenie prijal, čo znamená, že sa už ďalej bližšie nezaoberal vykonaným dokazovaním ohľadne viny.

Pri ukladaní trestu a ochranného opatrenia (ochranného liečenia) okresný súd prihliadol najmä na to, že: obžalovaný sa v nedávnej minulosti dopustil priestupku voči poškodenej S. I.; doposiaľ sa dvakrát dostal do rozporu s Tr.zákonom ( a to aj za trestnú činnosť voči svojej matke S. I. ), pričom sa nachádza v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za spáchanú trestnú činnosť, ktorá by mala končiť 21.12.2020; obžalovaný sa teda dopustil teraz prejednávanej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia; u obžalovaného ide o syndróm závislosti od viacerých návykových látok ( s preferenciou pervitínu a marihuany ) pričom je závislý aj od alkoholu; obžalovanému poľahčuje, že sa k trestnej činnosti doznal, priťažuje mu však, že už bol za trestnú činnosť odsúdený; s poukazom aj na stanovisko NS SR č. 44 /2017, možno obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej sadzby ( 7 - 12 rokov odňatia slobody ), tzn. pri jej znížení o jednu tretinu; keďže obžalovaný doposiaľ nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, bol zaradený pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. ); v súlade s názorom znalca v odbore psychiatrie bolo obžalovanému uložené aj ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie, čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody, okresný prokurátor v Žiari nad Hronom a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok v tejto časti zrušený a aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici aplikovanej trestnej sadzby, tzn. v trvaní 7 rokov.

Obžaloba argumentuje najmä tým, že: obžalovaný sa už v nedávnej minulosti dopustil násilného konania voči svojej matke S. I., za čo bol ako priestupkovo, tak aj trestnoprávne postihnutý (v súčasnosti sa nachádza v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ); agresivita obžalovaného sa zjavne stupňuje; len samotné priznanie obžalovaného nemôže viesť k zníženiu trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby (obžalovaný napriek nízkemu veku stojí už tretíkrát pred súdom); obžalovaný sa po cca 2,5 mesiaci od právoplatného predošlého odsúdenia dopustil násilnej trestnej činnosti - zločinu voči svojej vlastnej matke.

Voči uloženiu ambulantného ochranného protitoxikomanického liečenia obžaloba nevzniesla námietky.

K odvolaniu okresného prokurátora sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadril písomne obž. Y. I., ktorý navrhol podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajoba zdôraznila najmä to, že: obžalovaný si plne uvedomuje nesprávnosť svojho konania a svoju závislosť na návykových látkach, pričom je rozhodnutý úplne sa zbaviť závislosti na návykových látkach; obžalovanému doposiaľ nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody; trest uložený okresným súdom postačí na nápravu obžalovaného a zabezpečenie ochrany spoločnosti.

Na základe podaného odvolania a zhodných prednesov strán obžaloby a obhajoby v súlade s písomnými na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. napadnutý rozsudok v napadnutom výroku o uloženom treste odňatia slobody, ako aj konanie mu predchádzajúce. Na základe takéhoto prieskumu však dospel k právnemu názoru, že podané odvolanie nie je dôvodné a toto treba zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Obžalovaný Y. I. doposiaľ vykonáva jeden súhrnný trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 4T/22/2018 z 22.02.2018, a to vo výmere 18 mesiacov odňatia slobody, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov - a to za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., ktorého sa dopustil 04.10.2017 voči svojej matke S. I., ako aj za prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1, resp. § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.e/ Tr.zák., ktorých sa dopustil dňa 28.02.2017 voči poškodenému K. E..

Ako predošlej trestnej činnosti, tak aj teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil vo veku blízkom mladistvým, pričom významnou príčinou páchania trestnej činnosti obž. Y. I. je jeho závislosť na viacerých návykových látkach, ako aj na alkohole.

Keďže teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe predošlého podmienečného odsúdenia, je zákonité, že bude vyslovené, že v skúšobnej dobej podmienečného odsúdenia sa neosvedčil a výkon pôvodne odloženého trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov mu bude nariadený.

S poukazom aj na doznanie sa obžalovaného k spáchaniu teraz prejednávanej trestnej činnosti a jej oľutovanie a s prihliadnutím aj na to, že obžalovanému je zároveň ukladané ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie, možno mať za to, že trest odňatia slobody, ktorý mu uložil okresný súd za teraz spáchanú trestnú činnosť ( 4 roky a 8 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne) je dostatočný a tento nie je potrebné sprísňovať, pretože ako k náprave obžalovaného, tak aj k ochrane spoločnosti najlepšie prispeje kombinácia pomerne prísneho trestného postihu nepodmienečnými trestami odňatia slobody, spolu s uloženým ambulantným ochranným protitoxikomanickým liečením.

Z vyššie uvedených dôvodov preto považoval krajský súd trest uložený obžalovanému okresným súdom v napadnutom rozsudku za akceptovateľný, podané odvolanie okresného prokurátora dožadujúce sa sprísnenia trestu za nedôvodné a ako také ho zamietol podľa § 319 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.