Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-23-2014.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne I.. L. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X, T., zastúpenej JUDr. Danielou Sokol, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému Okresný úrad Košice, so sídlom Komenského 52, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobkyňa j e vlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E., obec Vlachy, okres Liptovský Mikuláš, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parcela registra KN-C č. 48, a rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra KN-C č. 48, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. II. Žalobkyňa j e vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E., obec Vlachy, okres Liptovský Mikuláš, ako zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 761 m2, parcela registra KN-E č. 121/16, na miesto v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby pod bodom 11 zapísaného v prospech D. Ž., rod. Ž., bytom D. XXXX/X, XXX XX T., D. O., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4. III. Súd žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 23. 01. 2014 sa žalobkyňa voči pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako darkyňou a W.. D. Ž. ako obdarovaným, ktorý je právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade, z dôvodu, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa podpísala darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E. ako rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra KN-C č. 48, zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, v podiele 1, a na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E. ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 761 m2, parcela registra KN-C č. 121/16, dňa 13. 09. 2010, v podiele 1, pričom jej vtedajší manžel, W.. D. Ž., ju podpísal až 28. 03. 2012. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností podal 21. 02. 2013, o čom bolo rozhodnuté Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom dňa 14. 03. 2013, č. V 530/2013 tak, že návrh bol zamietnutý. Správny orgán v rozhodnutí poukázal na nedostatky spočívajúce v nesprávnom označení registra parcely č. 121/16 ako aj na to, že v tom čase už žalobkyňa nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Následne dňa 14. 08. 2013 W.. D. Ž. doručil opakovane návrh na vklad, v tom čase už bola žalobkyňa opäť spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností. Správne konanie bolo rozhodnutím zo dňa 23. 08. 2013, č. V 2708/2013 prerušené z dôvodu chybného údaja v rodnom čísle navrhovateľa a v z dôvodu rozporu dňa podpisu žalobkyne na darovacej zmluve. Žalobkyňa sa dňa 18. 09. 2013 dostavila na správny orgán, kde zistila, že darovacia zmluva nezodpovedá originálu pôvodnej zmluvy. W.. D. Ž. bez jej vedomia v zmluve opravil chybu v písaní pri označení registra parcely č. 121/16. Odmietla opraviť nedostatky, o čom bol spísaný úradný záznam o manipulácii zo zmluvou. Žalobkyňa poukázala na to, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy boli s W.. D. Ž. manželia, v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva už boli rozvedení. V dôsledku silnej závislosti na alkohole bolo jeho konanie nevyspytateľné. Agresivita, vyhrážanie, psychické ubližovanie a psychický nátlak boli dôvodom, pre ktorý žalobkyňa dňa 02. 10. 2013 nakoniec podpísala darovaciu zmluvu, na základe čoho bol vklad povolený dňa 04. 10. 2013. W.. D. Ž. dňa 27. 11. 2013 zomrel. Žalobou sa žalobkyňa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré nadobudol jej bývalý manžel na základe neplatnej darovacej zmluvy, pričom naliehavosť právneho záujmu spočíva v tom, aby toto vlastníctvo nebolo predmetom dedičského konania.
2. V priebehu konania žalobkyňa navrhla zmeniť žalobu tak, že namiesto určenia neplatnosti darovacej zmluvy sa domáhala určenia jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Zároveň navrhla zmenu strany sporu na strane žalovaného, čo odôvodnila tým, že pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade odmietli dedičstvo po poručiteľovi a z tohto dôvodu nepatria do okruhu predpokladaných dedičov. Nakoľko všetci dedičia v 1., 2., 3. a 4. dedičskej skupine odmietli dedičstvo, jediným predpokladaným dedičom je Slovenská republika, preto navrhla, aby súd pripustil zmenu strany sporu tak, že novým žalovaným bude Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Košice. Uznesením zo dňa 23. 01. 2019, sp. zn. 7C/23/2014 súd pripustil zmenu žaloby, zároveň zastavil konanie proti pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade a pripustil, aby na strane žalovaného vstúpila Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Košice, so sídlom Komenského 52, Košice.
3. V doplnení žaloby zo dňa 20. 08. 2018 žalobkyňa uviedla, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 13. 09. 2010 boli manželia, avšak ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené rozhodnutím Okresného súdu Košice II. sp. zn. 18C/28/2001, právoplatným 19. 05. 2004. Obdarovaný však následne v primeranom čase nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva, žalobkyni uviedol, že sa rozhodol inak. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa po dvoch rokoch previedla svoj spoluvlastnícky podiel na ich syna. Keď sa to W.. D. Ž. dozvedel, začal vyvíjať psychický tlak na žalobkyňu a ich spoločného syna smerujúci k navráteniu spoluvlastníckeho práva na žalobkyňu. Z dôvodu stupňujúcich sa psychických útokov žalobkyňa so synom uzavreli dohodu o odstúpení od zmluvy zo dňa 04. 03. 2013. Po rozvode manželstva W.. D. Ž. opätovne podal návrh na vklad vlastníckeho práva. Podpis žalobkyne na darovacej zmluve bol datovaný k 28. 03. 2012, avšak osvedčovacia doložka bola z roku 2010, rovnaká ako v prípade pôvodne podpísanej darovacej zmluvy. Po slovných atakoch W.. D. Ž. však žalobkyňa nakoniec predmetnú darovaciu zmluvu podpísala.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd preto vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa včas písomne ospravedlnil. Okresný úrad Košice namietal svoju aktívnu legitimáciu s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, pričom uviedol, že vec postúpil Okresnému úradu Žilina.
5. Právna zástupkyňa žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 11. 02. 2019 poukázala na to, že Slovenskú republiku zastupuje v dedičskom konaní po W.. D. Ž. Okresný úrad Košice, pričom je zrejmé, že tento správny orgán je oboznámený s vecou a mal by tak vystupovať aj v súdnych sporoch súvisiacich s dedičským konaním. Na danú procesnú situáciu je potrebné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z. z.
6. Žalobkyňa vypovedala, že bolo ich snom nadobudnúť chatu na Liptove. Po kúpe predmetného domu vznikla potreba jeho rekonštrukcie, preto sa ako manželia dohodli v roku 2010, že celá chata bude prepísaná na bývalého manžela, o čom spísali darovaciu zmluvu. Brala to tak, že nakoniec aj tak celá chata zostane deťom, preto neváhala takúto zmluvu uzatvoriť. Zdôraznila, že 25 rokov žila so serióznym človekom, nemala dôvod v tom čase pochybovať o to, že to tak nebude. Jej bývalý manžel však návrh na vklad nepodal. Neskôr bývalý manžel navrhol, aby podiel žalobkyne bol prevedený na ich syna, v ktorom sa videl a ktorého mal strašne rád. Preto došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a jej synom. Následne však začal mať bývalý manžel problém s alkoholom, dostal sa do konfliktu nielen so žalobkyňou, ale aj so synom, ktorý sa mu snažil dohovoriť a navrhoval mu liečenie. Začal sa vyhrážať žalobkyni, že jej vysvetlí ručne a stručne, čo má robiť, vyhrážal sa, že ju znemožní v práci, že ju dostane do väzenia za podvod, neustále jej vyvolával a znepríjemňoval život. Žalobkyňa mala strach, čo urobí jej a jej deťom. Bola na tom psychicky zle a aj keď už boli rozvedení, bola prakticky týranou ženou. Týranie z jeho strany neriešila podaním trestného oznámenia, lebo mala z neho strach. Jej bývalý manžel po nadobudnutí chaty ju totálne zdevastoval, povyhadzoval odtiaľ veľa vecí, kuchynskú linku, vodovodné batérie. Stal sa z neho ťažký alkoholik, keď zomrel, žalobkyňa sa postarala o jeho pohreb.
7. Z Darovacej zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala 13. 09. 2010 a W.. D. Ž. dňa 28. 03. 2012 vyplýva, že žalobkyňa ako darkyňa darovala W.. D. Ž. vo výroku označené nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele, pričom pri pozemku parcely č. 121/16 o výmere 761 m2, bol nesprávne uvedený register KN- C namiesto správneho registra KN-E. Pravosť podpisu žalobkyne bol osvedčený notárkou dňa 13. 09. 2010. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru (vtedy Správa katastra Liptovský Mikuláš) zo dňa 14. 03. 2013, č. V 530/2013 bol zamietnutý návrh na vklad darovacej zmluvy zo dňa 28. 03. 2012 z dôvodu nesprávne uvedeného registra ako aj z dôvodu, že darujúca nie je v čase rozhodovania oprávnená nakladať s nehnuteľnosťami, lebo došlo k zmene vlastníctva dňa 10. 10. 2012 vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 2809/2012.
8. W.. D. Ž. doručil dňa 14. 08. 2013 opätovne návrh na vklad vlastníckeho práva na podklade darovacej zmluvy, ktorú mali zmluvné strany podpísať dňa 28. 03. 2012. K zmluve bolo pripojené osvedčenie o pravosti podpisu zo dňa 13. 09. 2010, aj z ktorého dôvodu Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 23. 08. 2013, č. V 2708/2013 prerušil konanie. Následne dňa 04. 10. 2013 vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech W.. D. Ž..
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E. mal súd preukázané, že W.. D. Ž. bol v čase smrti výlučným vlastníkom tam označených nehnuteľností. Spoluvlastnícky podiel W.. D. Ž. na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E. predstavuje 2/4 - iny.
10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, keď mal preukázanú je dôvodnosť. Nakoľko bola žaloba o určenie vlastníckeho práva podaná v čase, keď nebolo ukončené dedičské konanie po W.. D. Ž., ktorý bol ku dňu smrti vlastníkom sporných nehnuteľností a smerovala voči jeho možným dedičom, súd sa najprv musel vyporiadať s otázkou vecnej pasívnej legitimácie, s čím súvisí aj záver o možnej predčasnosti žaloby. Otázka vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu smrti je významná pre dedičské konanie, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie uznesením zo dňa 21. 03. 2017, sp. zn. 39D/54/2014 prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva žalobkyne, inak povedané, aj určenie, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľovi W.. D. Ž.. Rozhodnutie, či určitá vec patrí, resp. nepatrí do dedičstva sa musí vzťahovať na všetkých dedičov, pretože právna úprava dedičského práva je založená na princípe štátnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva, ktorý predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. V predmetnej veci bolo v čase rozhodnutia súdu isté, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, predovšetkým to, komu pripadne dedičstvo, nakoľko všetci dedičia v 1. až 4. skupine dediť odmietli. Pokiaľ z ustálenej judikatúry vyplýva, že na podanie žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, je aktívne vecne legitimovaný ten, ktorého práv a povinností sa takéto určenie týka, čiže predovšetkým dedič poručiteľa, nič nebráni tomu, aby vecná pasívna legitimácia v tomto spore prislúchala tomu, komu bez akýchkoľvek pochybností v súlade s ustanovením § 462 Občianskeho zákonníka pripadne dedičstvo. Súd v tomto konaní nebol oprávnený riešiť prípadný spor o správu majetku štátu, takýto ani nebol zo strany Okresného úradu Košice tvrdený. Dočasný správca koná za štát v konaní o dedičstve, ktoré pripadlo štátu z dôvodu odúmrti. Týmto dočasným správcom je podľa oznámenia dedičského súdu práve Okresný úrad Košice. Aj keď zákon č. 278/1993 Z. z. v ustanovení § 5 ods. 1 ukladá dočasnému správcovi, ktorý zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom týchto správcov upovedomiť a títo sú povinní ujať sa dočasnej správy, na otázku vecnej pasívnej legitimácie táto skutočnosť nemá vplyv, lebo by bolo neúčelné, aby Okresný súd Žilina vstupoval do prerušeného dedičského konania z dôvodu existencie majetku poručiteľa v jeho územnom obvode, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa namieta vlastnícke právo poručiteľa a pre ktoré bolo dedičské konanie prerušené.
12. Darovacia zmluva, ktorú žalobkyňa podpísala 02. 10. 2013 a na základe ktorej W.. D. Ž.W. nadobudol vlastnícke právo k sporných nehnuteľnostiam, je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nebol urobený zo strany žalobkyne slobodne. Súd nemal pochybnosti o tom, že pôvodná darovacia zmluva, ktorá bola podpísaná žalobkyňou 13. 09. 2010 bola spôsobilým titulom na vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaného, lebo samotná chyba v písaní pri označení registra, takúto zmluvu podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka nerobí neplatnou. V takýchto prípadoch v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam umožňuje opraviť zmluvu v priebehu správneho konania, za ktorým účelom správny orgán preruší konanie. Zmluvné strany však nepodali návrh na vklad na podklade tejto darovacej zmluvy, preto ani nemôže byť predmetom podrobného súdneho prieskumu. Naviac, vôľa zmluvných strán byť viazaným touto zmluvou bola podstatným spôsobom oslabená tým, že žalobkyňa potom, ako jej to mal obdarovaný navrhnúť, svoje spoluvlastnícke podiely previedla kúpnou zmluvou zo dňa 12. 09. 2012 na syna W.. C. Ž.. Tvrdeniam žalobkyne o nátlaku jej bývalého manžela nemal súd dôvod neveriť, logicky zapadajú do následného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 04. 03. 2013 (č. l. 278), na základe ktorého žalobkyňa znovu nadobudla spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam. Absencia slobodnej vôle žalobkyne darovať svojmu bývalému manželovi spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach podľa súdu jednoznačne vyplývala aj z úradného záznamu zo dňa 18. 09. 2013, spísaného na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor (č. l. 181), podľa ktorého žalobkyňa tvrdila, že s darovacou zmluvou bolo manipulované. Na podklade týchto skutkových zistení potom vyznieva absurdne, že by žalobkyňa následne slobode podpísala darovaciu zmluvu ku dňu 02. 10. 2013, ako to vyplýva z pripojeného spisu č. V 2708/13. Súd preto uveril tvrdeniu žalobkyne o nátlaku zo strany jej bývalého manžela, čo potvrdzujú aj písomné vyjadrenia detí žalobkyne a jej bývalého manžela, podľa ktorých začal W.. D. Ž. nadmerne užívať alkohol, v dôsledku čoho bol agresívnym, rozpredával a prepíjal majetok po svojich rodičoch a majetok nadobudnutý podnikaním. Vzhľadom k tomu, že súd nemal pochybnosti o tvrdeniach žalobkyne, ktoré vyznievajú presvedčivo aj v nadväznosti na jednotlivé úkony urobené žalobkyňou, jej bývalým manželom ako aj jej synom (odstúpenie od kúpnej zmluvy), konštatuje, že darovacia zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam v prospech W.. D. Ž., je neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie slobodnej vôle žalobkyne darovať nehnuteľnosti bývalému manželovi. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle žalobkyne majú tak základ v zistenom skutkovom stave. Vôľa, ktorá nie je vážna, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu a preto súd žalobe v znení jej zmeny vyhovel v plnom rozsahu tak, ako je uvedené v I. a II. výroku tohto rozsudku.
13. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov, nakoľko títo podľa vyjadrenia žalobkyne neboli prítomní pri uzatváraní darovacej zmluvy ako ani pri tom, keď na ňu jej bývalý manžel vyvíjal nátlak na podpísanie zmluvy. Súd zároveň nemal pochybnosti o tvrdení ohľadne správania sa bývalého manžela, ku ktorým skutočnostiam navrhla žalobkyňa svedkov vypočuť.
14. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 257 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala plný úspech v spore, nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania. Dôvodom je skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvolal a ani vyvolať nemohol tento spor, preto by bolo nespravodlivé, aby znášal trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.