Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: T. N., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/X, O., zastúpenej Odborovým zväzom KOVO, Miletičova 562/24, Bratislava- Ružinov, IČO: 30 804 078, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 25. 06. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 05. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa XX. XX. XXXX podala žalobkyňa žiadosť o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku dňa XX. XX. XXXX. Zo žiadosti vyplýva, že žalobkyňa mala zamietnutú žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa XX. XX. XXXX z dôvodu nesplnenia podmienok. Všetky potrebné doklady boli pripojené k uvedenej žiadosti.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa XX. XX.. XXXX. rozhodnutie, ktorým podľa § 70 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, a to s poukazom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom vyhotovenia posudkového záveru o tom, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

3. V odbornom posudku o invalidite zo dňa XX. XX. XXXX boli predmetom posúdenia odborné nálezy: neurologické vyšetrenie zo dňa XX. XX. XXXX, ortopedické vyšetrenie zo dňa XX. XX. XXXX, vyšetrenie FBLR zo dňa XX. XX. XXXX a neurochirurgické vyšetrenie zo dňa XX. XX. XXXX. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia u žalobkyne - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v danom úseku podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ - 30%. Iné zdravotné postihnutie - obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu - zvýšenie percentuálnej miery o 5%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená žalobkyni na 35% s tým, že nie je invalidná, lebo pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala i zaujatosť posudkovej lekárky MUDr. L., z dôvodu, že ide o tú istú posudkovú lekárku, ktorá rozhodovala aj v konaní o úrazovú rentu. Na základe uvedenej námietky Sociálna poisťovňa, ústredie poverila posúdením zdravotného stavu žalobkyne MUDr. J. O., posudkovú lekárku sociálneho poistenie Sociálnej poisťovne, ústredie v Banskej Bystrici.

5. Na základe odvolania žalobkyne bol vypracovaný ďalší odborný lekársky posudok dňa XX. XX. XXXX. Predmetom posúdenia boli predložené odborné nálezy: ortopedické vyšetrenie zo dňa XX. XX. XXXX, ortopedické vyšetrenie zo dňa XX. XX. XXXX, neurochirurgické vyšetrenie zo dňa XX. XX. XXXX, vyšetrenie v ordinácii fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie zo dňa XX. XX. XXXX a zo dňa XX. XX. XXXX, neurologické vyšetrenie zo dňa XX. XX. XXXX a z marca XXXX so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 35% a rozhodujúce zdravotné postihnutie - podľa kapitoly XV - choroby podporného a pohybového ústrojenstva, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a sponcylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b/ s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v danom úseku.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XX. XXXX Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon č. 461/2003 Z. z.) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XX. XXXX zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania účastníčky konania bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky dňa XX. XX. XXXX, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, nakoľko príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre bol z konania vylúčený.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zdravotný stav účastníčky konania dňa XX. XX. XXXX posúdil so záverom, že v ostatných rokoch sú u nej v popredí pohybové problémy. V roku 2009 utrpela žalobkyňa úraz, vážnejšie pohybové obmedzenia neboli zistené. Tieto sa zhoršujú v posledných rokoch a MR vyšetrenie zistilo degeneratívne zmeny, ale bez výraznejšieho útlaku okolia. Nie je indikované operačné riešenie neurochirurgom a v nálezoch odborného lekára je predovšetkým zvýraznený tonus svalstva v okolí chrbtice. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobkyne na úrovni 30%. Percentuálne zvýšenie o 5% zodpovedá ľahko obmedzenej funkcii pravého ramena následkom úrazu v minulosti.

Rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne - choroby podporného a pohybového ústrojenstva, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v danom úseku podľa kapitol y XV, oddiel E, položky 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z rozpätia od 20% do 35%), zvýšená o iné zdravotné postihnutia o 5%, t. j. spolu 35%.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako i vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť učil na 35%, a preto žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Námietka žalobkyne týkajúca sa posúdenia jej

zdravotného stavu MUDr. V. L. bola zohľadnená, nakoľko bola posúdená aj posudkovým lekárom Sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici - MUDr. J. O..

V odvolacom konaní nepreukázala nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania, a preto žalovaný jej odvolanie zamietol.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

7. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa XX. XX. XXXX. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa XX. XX. XXXX a vec mu vrátil na nové konanie.

Žalobkyňa uviedla, že dňa XX. XX. XXXX podala žiadosť o invalidný dôchodok, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa XX. XX. XXXX tak, že jej žiadosť zamietla. Na základe odborného posudku o invalidite bola žalobkyni určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%.

Žalobkyňa má za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že u nej boli zistené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, za ktoré jej bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Poukázala pritom na to, že v zmysle zákona o sociálnom poistení je možné priznať mieru poklesu pracovnej schopnosti až 35% . Žalobkyňa utrpela v roku 2009 úraz, odkedy má neustále ťažkosti s krčnou a hrudnou chrbticou. Jej zdravotné ťažkosti pretrvávajú aj po opakovaných rehabilitáciách, máva bolesti pri pohybe, v noci sa budí na bolesti. Má stuhnutý krk, opuchajú jej drobné kĺby rúk a denne musí užívať lieky od bolesti.

Tiež poukázala na to, že jej percentuálna miera poklesu pracovnej schopnosti bola zvýšená o 5% z dôvodu iného zdravotného postihnutia - obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu, pričom podľa druhu rozhodujúceho zdravotného postihnutia je možné ju zvýšiť až o 10%. Zvýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti iba o 5% nie je opodstatnené, nakoľko obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu je o tretinu horšie v porovnaní so zdravým človekom, ako to vplýva z lekárskej správy z ortopedickej ambulancie MUDr. Y. W. zo dňa XX. XX. XXXX.

Žalobkyňa v podanej žalobe tiež poukázala na závery posudkových lekárov v konaní o úrazovú rentu, ktoré sú v rozpore so závermi posudkových lekárov v konaní o invalidný dôchodok. Posudkoví lekári v konaní o úrazovú rentu najskôr tvrdili, že úraz, ktorý sa žalobkyni stal dňa XX. XX. XXXX, nie je pracovný. Následne začali tvrdiť a tvrdia to viac ako štyri roky, že pracovný úraz nemal nič spoločné s jej problémami s krčnou a hrudnou chrbticou. V súdnom konaní o nároku na úrazovú rentu vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 23Sp/111/12012 bolo na podklade tvrdení súdneho znalca vyhodnotené, že pracovný úraz bol spúšťačom toho, čo v krčnej a hrudnej chrbtici driemalo celé roky, ale nesúviselo to priamo s úrazom krčnej a hrudnej chrbtice. Aj z toho dôvodu bolo v súdnom konaní rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti o úrazovú rentu potvrdené. V uvedenom súdenom konaní bolo preukázané, že rozsah hybnosti krčnej chrbtice je znížený takmer o 1 tinu a rozsah hybnosti hrudnej chrbtice o 1 vicu. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Nitre bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/167/2014 zo dňa XX. XX. XXXX.

Z neurologickej správy zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že žalobkyňa trpí chronickým verterbrogénnym alergickým syndrómom krčnej a hrudnej chrbtice sprevádzaným neuropatickou bolesťou. V ďalšej časti žaloby poukazuje na to, čo je podľa odbornej literatúry a odborných medicínskych článkov neuropatickou bolesťou a aké má vplyvy na subjektívne prežívanie pacienta.

V závere žaloby žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené tým, prečo jej nebola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v najvyššej možnej miere, nezodpovedá to jej zdravotného stavu, a preto je skutkový stav zistený nedostačujúco.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

8. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. XX.. XXXX. Vo svojom vyjadrení zopakoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zo dňa XX. XX. XXXX a zo dňa XX. XX. XXXX s rovnakým záverom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 35%, a preto žalobkyňa nie je invalidná. Na základe uvedeného žalobkyni nevznikol nárok na invalidný dôchodok.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami.

Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo ani jeden z účastníkov nepožiadal o prejednanie veci s nariadením pojednávania a nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

10. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej

činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

11. Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

12. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa XX. mája XXXX a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX. novembra XXXX, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.

13. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Zdravotný stav žiadateľky o invalidný dôchodok posudzujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorým je táto kompetencia ako odborne spôsobilým osobám zverená v ustanovení § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

14. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28. 10. 2015). Správnemu súdu nepatrí kompetencia vyslovovať odborný záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani mu nepatrí kompetencia vyslovovať záver ohľadom medicínskych otázok-skúma len, či posudky ako podklady rozhodnutia o invalidnom dôchodku sú úplné, logické, objektívne a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.

15. Vychádzajúc z uvedeného záveru, vysloveného aj v citovanom judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto správny súd preskúmal závery lekárskych posudkov žalovaného ako podklad v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Správny súd vychádzal z predložených lekárskych posudkov a posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, a to s prihliadnutím na lekárske správy a nálezy s diagnostickými závermi, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky.

16. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd konštatuje, že nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobkyne pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj zotrvanie na pôvodnom zaradení tohto ochorenia do príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že všetky lekárske správy predložené žalobkyňou boli predmetom hodnotenia jej zdravotného stavu, a ani v priebehu odvolacieho konania neboli predložené žalobkyňou také lekárske správy, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť zmeny a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne. Všetky ňou uvádzané subjektívne ťažkosti boli zohľadnené. Porovnanie jej súčasného zdravotného stavu so stavom v roku 2009, kedy žalobkyňa utrpela úraz, považuje súd za neopodstatnené.

17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Žalobkyňa v priebehu konania predkladala nové lekárske správy, ktoré boli predmetom posúdenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Po ich posúdení nepredložila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali objektívne zhoršenie jej zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol naposledy posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia dňa 19. 04. XXXX.

18. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

19. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.