Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-1-2022.pdf
PDF · 101.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov: matky N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XXX, I. V., a otca N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/46/2021-216 zo dňa 07.10.2021 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/116/2014 zo dňa 18.09.2014, právoplatný dňa 17.10.2014, v časti o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. K. V., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 60 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2021. Výrokom II. povolil otcovi zaplatiť zročné výživné za čas od 01.03.2021 do 30.09.2021 v sume 630 eur v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. súd vyslovil, že v ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený. Napokon výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP").
2. Návrh matky na zvýšenie výživného súd prvej inštancie považoval za dôvodný. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka návrhom doručeným dňa 31.03.2021 žiadala o zvýšenie výživného na mal. K. zo sumy 60 eur na sumu 180 eur s účinnosťou od 01.03.2021 z dôvodu, že doteraz určené výživné rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/116/2014 zo dňa 08.09.2014 je nepostačujúce na krytie potrieb dieťaťa. Otec s návrhom nesúhlasil, pričom uviedol, že pracuje ako N. Y. a K. s pohyblivým príjmom, ktorý súvisí s priamym predajom tovaru a služieb a ktorý sa mu v dôsledku situácie spojenej s COVID-19 znížil. Okrem mal. K. má vyživovaciu povinnosť aj k mladšiemu synovi M., na ktorého platí výživné v sume 110 eur. Poukázal na svoje výdavky, ktoré predstavujú náklady na cestu do práce, na bývanie, splátky hypotéky, platenie poistiek, dane z nehnuteľnosti, ako aj na svoje osobné výdavky na stravu, hygienu a poplatky za telefón.
3. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že maloletý K. V. sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov a uvedeným rozsudkom z 08.09.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, a otec bol zaviazaný
prispievať na jeho výživu po 60 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.08.2014. Súd zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom a aj o tom, že otec je oprávnený stýkať sa s ním každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. V tom čase bol otec najskôr nezamestnaný, no v priebehu konania sa od XX.XX.XXXX zamestnal v A., kde za mesiac júl dosiahol čistú mzdu 458,77 eura. Býval so svojou matkou, ktorej mesačne prispieval 100 eur. Matka mal. dieťaťa bola vtedy na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 eura a so synom bývala u rodičov, ktorým prispievala na domácnosť po 100 eur mesačne. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť len voči mal. K..
4. Od uvedeného rozhodnutia sa výška výživného nemenila, ale došlo k takým zmenám pomerov u všetkých účastníkov konania, ktoré odôvodňujú zmenu rozsudku o výške výživného. Matka sa vydala, jej manžel je zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom 793,04 eura a z tohto manželstva deti nepochádzajú; manžel má však vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom narodeným v r. XXXX a v r. XXXX v sume 120 eur a 80 eur mesačne na základe rozsudku Okresného súdu N. sp. zn. 3Pc/11/2019 a rozsudku Okresného súdu Y. sp. zn. 9P201/2019. Matka je od XX.XX.XXXX zamestnaná a jej čistá priemerná mzda je v sume 1.163,43 eura. Maloletý K. je žiakom X. ročníka L.H. vo I. V., matka mu platí v škole obedy v sume 28 eur mesačne a za družinu 5 eur. Ďalšie výdavky, okrem bežných nákladov na stravu, hygienu a ošatenie, má matka aj v súvislosti s tým, že K. nosí strojček na zuby, venuje sa futbalu a navštevuje hasičský krúžok, kde sa síce neplatia poplatky za členstvo v klube, ale každý si musí sám kupovať športové oblečenie a obuv (dresy, kopačky).
5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že otec sa v roku XXXX oženil a z manželstva sa mu dňa XX.XX.XXXX narodil mal. M. V.. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Y. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, a ním bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jeho matky a otec bol zaviazaný na výživné v sume 110 eur mesačne. Otec bol od XX.XX.XXXX zamestnaný v spoločnosti K., N..V..Q.., G., s miestom výkonu práce v K. s priemerným čistým mesačným zárobkom 700 eur, no pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. Podľa oznámenia zamestnávateľa bolo skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru to, že otec odišiel na pracovné miesto na pobočku zamestnávateľa v Y. na pozíciu Y., pričom jeho pracovné miesto v K. zostalo zachované. Nástup na nové pracovné miesto je od XX.XX.XXXX. Predošlý otcov zamestnávateľ, spoločnosť P. K., M..N.., G., ktorá prevádzkuje sieť obchodov K. D., oznámil, že otec u nich pracoval ako K. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a dôvodom ukončenia pracovného pomeru boli neuspokojivé pracovné výsledky otca. Jeho čistý mesačný príjem bol v priemere 917 eur. Otec absolvoval N. D.H. a pre absolventov tejto školy sú v okrese Y. podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. voľné pracovné miesta u viacerých zamestnávateľov (L. N., N..V..Q.., H., G. U., N..V..Q.., Y., G. N., N..V..Q.., O., N..V..Q.., D., N..V..Q..) s ponukou mesačnej mzdy od 750 eur až do 1.300 eur v hrubom, alebo 4 až 6 eur hodinová mzda. Otec má stále trvalé bydlisko v M., okres Y., kde vlastní rodinný dom na základe darovacej zmluvy, kde však nebýva; otec má v súvislosti s tým mesačné náklady na platenie poplatku za elektrinu v sume 20 eur. V skutočnosti býva otec so svojou priateľkou a jej mal. synom, na ktorého má od jeho otca určené výživné 60 eur mesačne, v G. K. G., a to v byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve od M. tohto roka, kedy ho kúpil a na tento účel si vzal hypotekárny úver v celkovej sume 27.800 eur splácaný mesačne po 116 eur; priateľka mu na to prispela sumou X.XXX eur. Otec uviedol, že išlo o výhodnú kúpu a investíciu do budúcnosti. Otcova priateľka ako K. mala v roku XXXX príjmy z podnikania v sume 7.109,85 eura a výdavky v sume 4.424,27 eura. Ďalšie mesačné náklady má otec na bývanie 181 eur, internet 24 eur, poistka na byt 54 eur, daň z nehnuteľností a odvoz odpadu 21 eur ročne.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozsudku o výživnom, pretože odvtedy prešla dlhá doba siedmych rokov, odkedy maloletý vyrástol a vzrástli aj jeho životné náklady. V čase určenia výživného bol v útlom veku, matka s ním bola na rodičovskej dovolenke a v súčasnosti už navštevuje základnú školu. Osobnú starostlivosť o neho zabezpečuje len matka. K zmene pomerov došlo aj u rodičov, obidvaja uzavreli manželstvá, matkino trvá, otec sa však znovu rozviedol a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi z rozvedeného manželstva v sume 110 eur mesačne. Obaja rodičia sú zamestnaní a u oboch došlo k zvýšeniu príjmu. V čase určenia výživného mala matka len rodičovský príspevok a otcov príjem bol okolo 500 eur v čistom; po zmene zamestnania je zamestnaný a je v jeho možnostiach a schopnostiach zarábať mesačne vyše 1000 eur, čo bolo preukázané správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Y., keďže by sa mohol zamestnať u takého zamestnávateľa,
ktorý potrebuje zamestnanca s otcovým vzdelaním a u ktorého by uvedený príjem mohol dosahovať. Súd pri rozhodovaní o výživnom musí prihliadnuť nielen na aktuálne a reálne príjmy povinného rodičia, ale aj na to, či sa takýto rodič nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Otcov pracovný pomer u spoločnosti P. K., N..V..Q.., kde dosahoval mesačný príjem takmer 1.000 eur, sa skončil pre neuspokojivé pracovné výsledky. Aj táto skutočnosť viedla súd k záveru, že je v zárobkových možnostiach a schopnostiach otca dosahovať taký príjem, z ktorého je schopný platiť zvýšené výživné. Otcove majetkové pomery sú dobré, pretože je výlučným vlastníkom dvoch nehnuteľností, z ktorých jedna je bez akýchkoľvek tiarch, a na druhej - na byte, v ktorom býva, je záložné právo v prospech peňažného ústavu z titulu poskytnutého hypotekárneho úveru. Čo sa týka povinnosti splácania úveru, súd prijal záver, že jeho prvoradou povinnosťou je plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, z čoho vyplýva, že rodič sa síce môže zadlžiť, ale len do takej miery, aby to neohrozilo právo dieťaťa na výživné. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči mal. synovi M..
7. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že matka dôvodne podala návrh na zvýšenie výživného s prihliadnutím na vek, odôvodnené potreby maloletého, pomery na strane rodičov, zárobkové možnosti a schopnosti otca ako aj s ohľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula od predošlej úpravy výživného. Preto súd zvýšil výživné na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2021, teda od mesiaca, v ktorom matka podala návrh. Takto zvýšené výživné je podľa názoru súdu otec schopný platiť aj so zohľadnením jeho vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu, a to vzhľadom na jeho príjem, oprávnené výdavky, na jeho majetkové pomery a zárobkové možnosti a schopnosti. Keďže súd zvýšil výživné so spätnou účinnosťou, rozhodol aj o zročnom výživnom do 30.09.2021 v sume 630 eur (7 mesiacov x 90 eur ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a doteraz určeným výživným). Otcovi súd povolil zročné výživné zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť len na sumu 110 eur mesačne. Namietal, že rozsudok je nesprávny, zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti z dôvodu, je jednostranný a nepravdivý. Súd zvýšenie výživného odôvodnil jeho posledným mesačným pracovným zárobkom v K. a obsahom správy ÚPSVaR Y. o možných voľných pracovných miestach v okrese Y., čo však nie je objektívne, lebo už viac ako O. mesiacov žije v G. K. G. a dochádzanie do Y. by bolo spojené s ďalšími cestovnými nákladmi; vzdialenosť totiž predstavuje XX km a len mesačné náklady na cestovanie by predstavovali asi 250 eur. Voľné pracovné miesta súd mohol zisťovať v okrese S., v obvode ktorého sa po kúpe bytu v G. K. G. zdržiava. Od XX.XX.XXXX pracuje v Y. a jeho nástupný plat predstavuje 740 eur mesačne. Všeobecné súdy určujú u povinného rodiča výšku výživného z jeho mesačného zárobku vo výške 25 % - 30 %, a tak jeho zárobkové možnosti boli pri určení výživného prekročené. V K. zarobil od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX celkove 4.991 eur, z čoho je priemer v sume 554,55 eura. Z toho by jeho vyživovacia povinnosť mala predstavovať na dve vyživovacie povinnosti do 170 eur. Ak by mal podľa rozsudkov platiť výživné na mal. M. 110 eur a na mal. K. 150 eur, tak spolu by mal platiť 260 eur mesačne. Nie je zrejmé, ako súd dospel k sume jeho priemerného zárobku 700 eur mesačne u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa. Toto zistenie je nepravdivé. Súd pri rozhodovaní musí brať zreteľ na jeho nevyhnutné výdavky, akými boli aj náklady na kúpu bytu v G. K. G., čím si vyriešil bytovú otázku. Vynaložil 35.000 eur a z toho je hypotéka 27.800 eur, čo on považuje za výhodnú kúpu. Čo sa týka rodinného domu v M., ktorý dostal do daru, je zo stavebnotechnického hľadiska neobývateľný a náklady na rekonštrukciu pri jeho zárobku a vyživovacích povinnostiach neprichádzajú do úvahy. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že žiadne výdavkové riziká nemá.
9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Poukázala na to, že o zvýšenie výživného požiadala až teraz, keď je syn žiakom X. ročníka a náklady sa u neho výrazne zvýšili. Začal totiž rýchlo rásť a tiež navštevuje športové krúžky. Otec pritom za posledný rok neprejavuje o syna žiadny záujem, v konaní zavádza a klame. Vlastní tiež niekoľko áut, za ktoré platí 270 eur ročne. V lete strávil dovolenku v U.. Zdedený dom už čiastočne zrekonštruoval, vymenil plastové okná, osadil krb, spravil sadrokartóny a renovuje kúpeľňu. Ona občas chodieva k jeho matke, ktorá býva vedľa predmetného domu. Uviedla, že otec mohol bývať so svojou matkou, ktorá žije sama v poschodovom dome, alebo aj vo svojom vlastnom rekonštruovanom dome. Takisto by mu stačilo jedno auto a nemusel by vyhľadávať zamestnania, u ktorých sa nie všetko poctivo uvádza na výplatnú pásku. Matka poukázala aj na internetový predaj rôznych telefónov a notebookov, z čoho má otec tiež nejaký príjem. Pokiaľ chce
žiť v okrese S., súd by mohol zisťovať jeho možnosti aj v tomto okrese. Vyživovacia povinnosť k synovi je však prednejšia, než kúpa bytu, ktorý v skutočnosti nepotrebuje a ktorý kúpil len za to, že to považoval za výhodné do budúcnosti. K vyjadreniu pripojila fotografie z jeho letnej dovolenky s inou ženou a dieťaťom ako aj fotografie z ním rekonštruovaného domu.
10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
11. Otec v následnej reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že matka mu bráni v styku s dieťaťom a zakazuje sa mu s ním rozprávať. Nad rámec výživného synovi prispel k narodeninám, meninám, vysvedčeniu i prvému svätému prijímaniu. Má dve nepojazdné vozidlá a na cestu do práce si musel požičať iné auto. Potvrdil, že bol na dovolenke s jeho priateľkou, ktorá túto dovolenku hradila ako darček k jeho XX. narodeninám. Na túto dovolenku chcel vziať aj mal. K., čo mu však matka nedovolila. Potvrdil vlastníctvo nehnuteľnosti v M. nadobudnutej darom od N. Q. v r. XXXX spolu so stavebným materiálom, ktorý potom použil na rekonštrukciu. Stále to však nemožno obývať z dôvodu potreby ďalších nutných stavebných zásahov. Čo sa týka bývania u jeho matky, to nie je možné, lebo matka ho odtiaľ vyhodila, keďže sa k nej nasťahovala jeho bývalá manželka G. V. so synom M.. Preto bol nútený zariadiť si okamžite nové bývanie na úver. On si prácu aktívne hľadal, ale neúspešne aj kvôli pandémii Covid-19, takže zotrval na rovnakom pracovnom mieste a od XX.XX.XXXX pracuje ako Y. a K. v Q. X. v Y. pre spoločnosť Q., N..V..Q.., s čistým zárobkom 698,82 eura. Namietal náklady na plyn u matky dieťaťa ako aj náklady na dopravu do jej zamestnania, pretože v skutočnosti cestuje bezplatnou dopravou autobusovými linkami.
12. Matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že tvrdenie otca o jej bránení sa stretávania s dieťaťom je klamstvo. Naposledy otec videl syna počas dvoch minút dňa XX.XX.XXXX a zablokoval si ho aj na sociálnych sieťach. Keď je mal. K. u jeho matky a súčasne je aj on v jeho susediacom dome, tak si ho ani nevšimne. Je pravda, že synovi poslal peniaze k narodeninám, Vianociam a na prvé sväté prijímanie, ale to len preto, že podala návrh na zvýšenie výživného, aby sa ukázal, aký je otec. Okrem tých dvoch áut mal otec aj tretie auto, ktoré predal počas súdneho procesu. Klamstvo je aj to, že chcel vziať syna do U. a že by mu to ona zakázala. Ona býva v dome z r. XXXX, ktorý potrebuje veľkú rekonštrukciu strechy, okien a aj zateplenie. Vyššiu zálohu na plyn platí až od XX.XX.XXXX. Uviedla, že otec klame aj ohľadom rekonštrukcie jeho domu v M.. On si najskôr kúpil byt a až po K. roku sa jeho bývalá manželka nasťahovala k jeho matke kvôli práci ako aj kvôli pomoci so synom. O skutočnú prácu sa on v podstate riadne nezaujímal. Od začiatku procesu klame a zavádza vo všetkých bodoch. Ona pritom prácu nestrieda, pracuje aj cez víkendy a riadne sa o syna stará.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozsudku o zvýšení výživného ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými správne aplikovanými ustanoveniami Zákona o rodine.
14. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil aj po právnej stránke v nadväznosti na možnosti a schopnosti oboch rodičov a na potreby oprávneného maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o zročnom výživnom za dané obdobie, ktoré súd zaviazal otca uhrádzať v splátkach, a aj výroku o trovách konania. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
15. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho dieťaťa dokázali uspokojovať všetky jeho základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby týkajúce sa jeho riadneho fyzického a duševného vývoja. Je zrejmé, že odôvodnené potreby maloletého sa od poslednej úpravy výživného v roku 2014 zvýšili a že odvtedy po siedmych rokoch nastala podstatná zmena pomerov, keďže maloletý K. odvtedy vyrástol, navštevuje základnú školu a v súvislosti s tým sa zvýšili náklady na jeho ošatenie, stravovanie, školské potreby, športovanie ako aj náklady z hľadiska zdravotného. Vyšší nárast životných potrieb maloletého dieťaťa je evidentný a pochopiteľný. Spochybňovanie spôsobu posudzovania možností a schopností otca vyživovať obe jeho maloleté deti odvolací súd považoval za neopodstatnené. V spise sa nachádzajú dostatočné podklady pre konštatovanie skutočnosti, že je v schopnostiach a možnostiach otca s jeho odborným vzdelaním získať priebežne taký mesačný príjem, aby mohol vyživovať sumou 150 eur mesačne nielen svojho staršieho syna K., ale popri tom aj mladšieho syna v súdom určenej výške 110 eur mesačne, t. j. spolu vo výške 260 eur mesačne. Ďalšie dokazovanie nad rámec zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolací súd považoval za nadbytočné a presahujúce potrebu rozhodnutia v tomto súdnom konaní. Otec z predpokladaného príjmu 1.000 eur, ktorý ustálil aj súd prvej inštancie, a aj s ohľadom na jeho majetkové pomery týkajúce sa vlastníctva jeho nehnuteľností, môže prispievať na výživu maloletého K. sumou stanovenou súdom prvej inštancie. Jeho zákonná vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednosť pred vynakladaním iných výdavkov otca, než tých, ktoré musí vynakladať na jeho vlastnú výživu. Výživné má totiž vo všeobecnosti prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
16. Odvolací súd sa s ohľadom na uvedené a v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania s odvolaním otca nestotožnil a zhodne so súdom prvej inštancie urobil záver, že boli dané dôvody na zvýšenie výživného v takej sume, o akej bolo rozhodnuté predmetným rozsudkom. Odvolací súd preto stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).