Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49P-23-2019.pdf
PDF · 106.78 KB
Case nature
Subarea
49P/23/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky M.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.P. XX, K., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14, Bratislava a otca E.Á. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, E., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Majerčíkom, Krajinská 30, Bratislava, v konaní začatom ex offo o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je oprávnený dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 49P/9/2018 o zmenu úpravy styku, stretávať sa s maloletou Z. K., nar. XX.XX.XXXX v zariadení L. V. T., G..U.., C. G. XXXX/XX, K., a to každý párny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 18.30 hod..
Stretnutia sa budú realizovať za prítomnosti psychológa, bez prítomnosti matky.
Matka je p o v i n n á v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťa na stretnutí a dieťa na tento styk riadne pripraviť.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
III. Počas trvania neodkladného opatrenia súd pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.12.2011, č.k. 4C/226/2010-283 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2013, č.k. 9Co/277/2012-511 v časti úpravy styku s otca s maloletou Z..
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 04.02.2019 vyhláseným na pojednávaní vo veci vedenej pod sp.zn. 49P/9/2018 o návrhu matky a otca o zmenu úpravy styku, súd ex offo začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesením zo dňa 04.02.2019 súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie. Konanie je vedené pod sp.zn. 49P/23/2019.
2. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.12.2011, č. k. 4C 226/2010-283 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2013, č. k. 9CoP 277/2012-511 súd rozviedol manželstvo T. A. a E. K.. Maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, určil, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, styk otca s mal. Z. upravil na každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska, kde si maloletú otec prevezme a po ukončení styku maloletú matke odovzdá v mieste jej bydliska.
3. Návrhom pôvodne podaným na Okresný súd Pezinok dňa 25.02.2014, postúpeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 24.03.2014 a následne postúpeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 žiada matka o zmenu vyššie uvedeného rozsudku v časti úpravy styku otca s mal. Z. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.00 hod. len v jej prítomnosti na verejnom priestranstve. Návrh odôvodnila tým, že dieťa odmieta stretnutia s otcom, styk bez jej prítomnosti neakceptuje. Nevie dieťa presvedčiť byť s otcom osamote bez jej prítomnosti. Dieťa na stretnutie vždy pripraví, otec príde k bránke, stojí za bránkou a kričí na maloletú, ktorá odmieta ísť s ním. Vyhľadala psychologickú pomoc, kde na základe vyšetrení a sledovania dieťaťa dospel psychológ k záveru, že u maloletej sa prehlbujú neurotické trendy vo vývine osobnostnej štruktúry do takej miery, že hrozí jeho chronifikácia. Podaním zo dňa 14.11.2014 žiadala o zvýšenie výživného na mal. Z. na sumu 250,- eur mesačne od 11.11.2014.
4. Podaním zo dňa 18.12.2014 žiadala matka o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. Z. K. na priezvisko A.. Návrh odôvodnila tým, že pre maloletú by bolo prospešné, keby mala priezvisko ako ona a jej rodina. Dieťa odmieta priezvisko otca. Maloletá sa s otcom nechce stretávať považuje ho za cudzieho, nechce si ho pripustiť ako rodinu. Otec mimo určených stretnutí neprejavuje o dieťa záujem, dokonca ani počas choroby, odmieta ju napriek pozvaniam navštíviť v jej prirodzenom prostredí. Nezaujíma sa o život maloletej, v akom prostredí trávi čas, nevie čo robí, nepozná jej záľuby. Na základe psychologického vyšetrenia niet žiadnych dôvodov, aby sa v záujme dieťaťa a jej harmonického vývinu zmena priezviska neuskutočnila. Tiež treba prihliadnuť na praxou doloženú skúsenosť, že deti s priezviskom odlišným od priezviska rodiča mávajú značné problémy na sociálnu adaptáciu najmä v prvom ročníku základnej školy. Podaním zo dňa 29.04.2015 matka žiadala o uloženia výchovného opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení.
5. Podaním zo dňa 15.05.2015 navrhol otec rozšíriť jeho styk s mal. Z. na každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., súčasne navrhol upraviť aj jeho stretávanie s dcérou počas všetkých sviatkov a prázdnin.
6. Uznesením č.k. 49P/189/2014-89 zo dňa 16.12.2014 tunajší súd spojil na spoločné konanie návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. Z. K., konanie o návrhu o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. Z..
7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/189/2014-295 zo dňa 08.07.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 49P/189/2014-390 zo dňa 28.12.2015 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/160/2016-429 zo dňa 11.10.2016 súd uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení A. Z. pre F., G.. A. Č.. XX, K. po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý týždeň v mesiaci utorok od 15.30 hod. do 16.30 hod. s tým, že A. Z. pre F. určí pracovisko, na ktorom sa bude poradenstvo realizovať. Uvedeným rozsudkom súd zamietol aj návrh matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej Z.P. K.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.10.2016.
8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 11.04.2018, č. k. 49P/189/2014- 644 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej Z. zvýšeným výživným vo výške 300,- eur mesačne. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/226/2010-283 zo dňa 15.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co/277/2012-511 zo dňa 28.03.2013 v časti výživného na mal. Z..
9. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/189/2014 - 485 súd vylúčil návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou, doručený Okresnému súdu Pezinok dňa 25.02.2014, postúpený tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 a návrh otca o rozšírenie úpravy styku, doručený Okresnému súdu Bratislava III dňa 07.05.2014, postúpený tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 na samostatné konanie. Konanie je vedené pod sp. zn. 49P/9/2018.
10. Na Okresnom súde Bratislava II je toho času pod sp. zn. 41Em/1/2015 vedené na základe návrhu otca aj konanie o výkon rozhodnutia.
11. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/151/2017-13 zo dňa 24.11.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 49P/151/2017-21 zo dňa 14.12.2017 a v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/17/2018-70 zo dňa 14.02.2018 súd uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení L. V. T., G..U.., a to každý párny týždeň v mesiaci, v utorok od 17.00 hod. do 18.30 hod., po dobu osem mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2018 a vykonateľnosť dňa 08.01.2018.
12. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/172/2018-14 zo dňa 26.11.2018 súd zamietol návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia výchovného opatrenia mal. Z. a obom rodičom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2018.
13. Matka v priebehu konania vedeného pod sp.zn. 49P/189/2014 ako aj na pojednávaní v konaní vedenom pod sp.zn. 49P/9/2018 uviedla, že pri realizácii styku otca s maloletou sú vážne problémy. Dcéra odmieta stretnutia, na ktoré ju ona pripraví. Doterajšia úprava styku sa neosvedčila. Otec dieťa citovo vydieral, napríklad keď jej hovoril "poď nakŕmiť mačičky, čo s nimi potom bude?", alebo "máš už dosť tohto I." alebo "poď pozrieť dvojičky, pretože sa nebudú mať s kým hrať". Stalo sa, že po dcére kričal. Pred dvomi rokmi jej hovoril, že keď nepôjde s ním, vyhodí jej darčeky. Dcére dohovárala, tá však nechcela ísť s otcom. S dieťaťom navštevovala V.. M., otec oficiálne nebol prizvaný na sedenie. Zo správ však vie, že ho môže kontaktovať. S V.. M. aj konzultovala zmenu priezviska dieťaťa, ktorý odporučil podanie návrhu v súvislosti s nástupom do školy. Na pojednávaní dňa 04.02.2019 matka navrhla, aby súd dočasne prerušil styk otca s dieťaťom a to na obdobie jedného roka, po tomto období by mal zostať styk dieťaťa s otcom neupravený. Dieťa je od roku 2011 pod psychologickým dohľadom a to z dôvodu nátlaku otca na stretávaní sa. Sám otec vie, že vynucovanie si stretnutia poškodzuje tak dcérine ako aj jej zdravie. Pred výchovným opatrením z roku 2017 sa s dieťaťom nekontaktoval 1,5 roka. Aj lekári neodporúčali dieťa nútiť do stretávania sa s otcom. Matka uviedla, že s dcérou navštevuje M.. C., psychiatričku na Kramároch, dcére odporučila užívanie silných liekov, ktoré jej však zatiaľ nedáva, lebo sú to utlmujúce lieky. Dcéra má somatické problémy, bolí ju bruško. Keď vidí otca, chce sa schovať, nechce ho vidieť. Dcéru na stretnutia pripravuje, privedie ju k bránke, ona však nechce ísť. Keby otec chcel dcéru kontaktovať, môže jej zavolať na jej telefón.
14. Otec v rámci pojednávaní konaných v konaní vedených pod sp.zn. 49P/189/2014 a sp.zn. 49P/9/2018 uviedol, že spočiatku nevedel o tom, že V.. M. pracuje s maloletou, nikto ho nekontaktoval, len školská psychologička mu odporúčala tráviť viac času s Z.. Matka s ním odmieta komunikovať, odmieta sms správy. Od januára 2014 neprebieha riadne styk s dieťaťom. Maloletá ho odmieta, čaká 25 minút pred bránkou, vždy len príde a odíde, pretože matka po pár sekundách zabuchne dvere. Vždy mu bolo povedané, že je chorá. Nesúhlasil s účasťou poradenstva u V.. M. ako nedôveryhodnej osoby. Má voči nemu výhrady, keďže ho neprizval na sedenia a odporučil zmenu priezviska dieťaťa bez toho, aby sa s ním rozprával. Správa V.. M. je neobjektívna. Na začiatku roku 2014 do mája 2014 sa stretnutia s Z. realizovali z väčšej časti, išlo o stretnutia v trvaní hodiny alebo hodiny a pol. Dcéru musel nahovárať, aby s ním išla. Styk bez prítomnosti matky prebiehal v pohode. Dieťa bolo veselé, rozplakala sa, až keď vystúpila z auta a videla matku. Dcére nosil darčeky, ktoré matka neprijímala a vyhadzovala ich. Veci, ktoré zostali u neho sú už malé. Od okamihu, keď prestali spolu žiť, matka navodila stav, aby dieťa naňho zabudlo. Vždy konala opačne, maloletej tvrdila, že jej otec neexistuje a ona sa volá A.. To, že dieťa má vytvorené puto k matke je prirodzené. Konanie matky však od počiatku smerovalo k tomu, aby sa takéto puto nevytvorilo k nemu. Matka chce dosiahnuť, aby dieťa malo vsugerovaný pocit, že otca nemá. On však nechce byť iba pasívnym otcom, ktorého rodičovské povinnosti sú zredukované iba na platenie výživného. Má rovnaké práva ako matka, má právo vychovávať dieťa. Matka od začiatku nerešpektovala vykonateľné súdne rozhodnutie, snažila sa všetkými možnými prostriedkami o čo najmenší počet stretnutí v špecializovanom zariadení, dokonca samotné výchovné opatrenia svojvoľne a predčasne ukončila a to aj napriek tomu, že v predmetnom zariadení boli ešte naplánované minimálne ďalšie dve stretnutia. Matka sa okrem toho snažila čo najviac nespolupracovať, odmietala všetky metódy a odporúčania zo strany zariadenia k naplneniu výchovného opatrenia. Hoci podľa pôvodného rozsudku sa má s dcérou stretávať párnu sobotu a nedeľu od 09.00 - 12.00 hod., na odporúčanie psychologičky pani P. zvolil postupné zbližovanie a za dcérou chodí iba v nedeľu. Styk neprebieha vôbec. Keď príde pre dieťa, matka ho natáča a dieťa stojí na schodoch a neustále opakuje, že ho nechce vidieť. Hoci pôvodne žiadal rozšíriť styk, to je teraz nereálne. S dcérou by chcel byť čo najviac, aktuálne je však reálne len stretávanie sa cez linku detskej istoty. Deväť rokov sa snaží byť s dcérou, čo mu nie je umožnené. Hoci matka hovorí o bolestiach brucha neuviedla, že dieťa malo podozrenie na intoleranciu laktózy, histamínovú intoleranciu a pruh. Matka robí všetko pre to, aby ho vytesnala zo života dcéry.
15. Zo správy L. V. T., G..U.., zo dňa 27.08.2017 k realizácii výchovného opatrenia došlo dňa 24.04.2017 a trvalo do dňa 22.08.2017. V tomto časovom intervale sa zrealizovalo celkom 13 stretnutí, z toho 3 stretnutia s rodičmi bez dieťaťa, 1 stretnutie matka s dieťaťom, 7 stretnutí malo charakter asistovaných kontaktov "dieťa - otec" za prítomnosti matky a psychologičky, 2 stretnutia samostatné s otcom. Stretnutie dňa 22.08.2017 bolo rozdelené na kontakt dieťaťa s otcom a na záverečnú analýzu zrealizovaných intervencií a z toho plynúce poradenstvo. Počet zrealizovaných stretnutí bol považovaný poradenskou psychologičkou za nedostatočný pre dosiahnutie primeranej vzťahovej roviny "dieťa - otec" a pre vyladenie rodičovskej komunikácie, ktorá je výrazne narušená, poznačená napätím a nedôverou a nespracovanými negatívnymi zážitkami z minulosti. V záverečnej správe bolo odporučené obom rodičom, že je v záujme dieťaťa pokračovať v kontaktoch otec- dieťa podľa rozhodnutia súdu.
16. Zo správy L. V. T., G..U.., zo dňa 28.09.2018 z realizácie posledného výchovného opatrenia, nariadeného uznesením tunajšieho súdu č.k. 49P/151/2017-13, vyplýva, že po nariadení výchovného opatrenia v novembri 2017 sa otec pravidelne pred každým párnym utorkom informoval, či sa stretnutie s dcérou bude konať, matka sa však odvolávala na fakt, že rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť. Prvé stretnutie s matkou sa realizovalo dňa 23.01.2018, prvý asistovaný kontakt dieťaťa s otcom sa konal dňa 06.02.2018. Na stretnutie dňa 04.09.2018 sa dostavil len otec, matka s maloletou neprišli, pričom matka vopred o tom neinformovala, ani následne nereagovala na telefonát, e-mail. Kontaktovala ich až právna zástupkyňa matky s oznámením, že matka sa naďalej nebude zúčastňovať odborného psychologického poradenstva z dôvodu uplynutia doby osem mesiacov od vykonateľnosti uznesenia, ktorým bolo výchovné opatrenie nariadené. Celkovo bolo v zariadení realizovaných 16 stretnutí, prvé len s matkou, 12 asistovaných kontaktov a 2 stretnutia zamerané na poradenstvo rodičom, bez prítomnosti dieťaťa. Na poslednom stretnutí bol prítomný len otec. L. V. T., G..U.. záverom konštatovala, že vzťahová rovina dieťaťa s otcom nie je dostatočne ukotvená. Maloletá sa dokázala pri prvých stretnutiach s otcom zahrať, akceptovať jeho prítomnosť, ale na vedomej úrovni prevláda u nej odmietavý postoj. Proces zbližovania napreduje veľmi pomaly. Majú za to, že matka neposilňuje dôležitosť role otca v živote dcéry. Pre maloletú je matka osobou reprezentujúcou bazálne istoty a bezpečie, je na ňu emočne silno naviazaná. Pre prehĺbenie citovej väzby dieťaťa s otcom je z toho dôvodu nesmierne dôležitá práve spolupráca matky, dieťa by jednoduchšie prijalo záujem zo strany otca, ak by zo strany matky cítilo jasný signál, že jej kontakt s otcom je dôležitý. Stretnutia boli realizované za prítomnosti matky a psychológa. Dieťa sa hneď po príchode usadilo v tesnej blízkosti matky, otcovi neochotne odpovedalo na pozdrav. Dieťa otca odmietalo, vyčítalo mu, že "kvôli nemu sem musím chodiť". Dieťa je zaťažované záležitosťami dospelých, počas stretnutí kládlo otcovi otázky týkajúce sa súdnych sporov, pýtalo sa ho prečo podal výkon rozhodnutia. Otec sa snažil dcére dávať najavo, že sa o ňu zaujíma, snažil sa pristupovať trpezlivo, s humorom, na dcéru netlačil. V mnohých situáciách sa mu podarilo dcéru zaujať, rozosmiať, tá sa ale následne svoju reakciu snažila maskovať a nedať otcovi najavo, že ju rozosmial ( odvrátila tvár, aby nevidel ako jej dvíha kútiky úst do smiechu). Napätie medzi rodičmi výrazne ovplyvňuje emočné prežívanie dieťaťa na stretnutiach. Po prvých stretnutiach navrhli rodičom zrealizovať kontakt v exteriéri na mieste, ktoré by si dieťa vybralo, z dôvodu zabezpečenia príjemnejšieho a najmä prirodzenejšieho prostredia pre dieťa s cieľom znížiť intenzitu napätia. Matka s návrhom nesúhlasila, preto sa všetky stretnutia odohrávali v priestoroch L. V. T.. Dieťa zo stretnutí odchádzalo zväčša predčasne, otec trpezlivo rešpektoval dcérine rozhodnutie, bol vďačný, že ju mohol aspoň vidieť. Na základe ich doterajšej spolupráce s rodinou odporučili pokračovať v stretávaní sa dieťaťa s otcom aj naďalej za asistencie odborného pracovníka, v kratších časových odstupoch - raz za týždeň na jednu hodinu, s postupným prechodom do exteriéru (detské ihrisko, príroda, kultúrne podujatia...). Zároveň, kým nedôjde k prehĺbeniu vzťahu dcéry k otcovi, neodporúčajú pokračovať vo víkendových stretnutiach.
17. Súdu je z jeho činnosti známe, že matka podala v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletou vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 49P/9/2018 vyjadrenie k správe L. V. T., G..U.. z realizácie výchovného opatrenia, ktorého predĺženia sa otec svojim návrhom v tomto konaní domáha. Matka sa v predmetnom podaní vyjadrila, že stanovisko L. V. T., G..U.. je neobjektívne, zavádzajúce a neúplné, nakoľko neopisuje celkové ani skutočné prežívanie, vnímanie dieťaťa a jeho slovné vyjadrenia, názor prezentovaný počas sedení. Podľa matky neprebiehalo odborné poradenstvo ohľadom vzťahových problémov, dieťa po príchode poslali sa hrať. Otec sa na sedeniach vyjadril, že matku nepotrebuje a nepotrebuje ani, aby existovala. Nezmenil svoj postoj a naďalej s ňou odmieta komunikovať. Matka informovala pracovníkov zariadenia ako aj otca o nevhodnosti výchovného opatrenia vzhľadom na zhoršený stav maloletej a jej zistené diagnózy: J. Y. E. a vnímavosť na stres, V., V., zhoršený stav po stránke A. (bolesti hlavy, brucha, vracanie), A., G.. Maloletej bolo odporúčané odborníkom zvoliť postupný nenútený kontakt s otcom. Bola zaradená do integrovaného vzdelávania v J. Š., ktorú navštevuje. Rady odborníkov špecializované zariadenie aj otec odignorovali, tak isto aj samotné vyjadrenie dieťaťa, že tam nechce chodiť, nechce sa stretávať s otcom, necíti sa dobre, bolí ju bruško, že chce byť doma s maminkou a iné. Matka uviedla, že nemá žiadnu dôveru voči organizácii L. V. T. a odmieta, aby jej dcéra a ona boli nútené absolvovať ďalšie výchovné opatrenie, ktoré je v rozpore so záujmom a potrebami dieťaťa. Víkendové stretnutia matka umožňuje otcovi podľa rozsudku, avšak otec sa nedostavuje pravidelne a ani sa neinformuje ohľadom dieťaťa, ani ju neinformuje ohľadom jeho príchodov.
18. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako "CMP"), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako "CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
23. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
24. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
25. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac doposiaľ vykonané dokazovanie súd z úradnej povinnosti začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to dočasná úprava styku otca s dcérou je nevyhnutná. Vo veci maloletej Z. už súd opakovane uložil maloletej a jej rodičom výchovné opatrenie s cieľom obnovenia vzťahu maloletej s jej otcom a odstránenia problémov pri realizácii styku otca s maloletou. Hoci sa matka " naoko" tvári ako spolupracujúci rodič, ktorý nebráni v kontakte otca s dcérou, jej reálne kroky tomu nezodpovedajú. Absolútne nelogicky pôsobí jej postoj, keď pôvodne ona navrhla uloženie výchovného opatrenia a následne sa voči rozhodnutiu odvolá, keď namieta rozsah výchovného opatrenia. Počas ďalšieho výchovného opatrenia sa odmieta zúčastniť stretnutí, lebo rozhodnutie ešte podľa nej nie je vykonateľné alebo už uplynula doba jeho vykonateľnosti. Hoci stretnutia otca s dcérou pomalými krokmi napredujú, matka opäť úplne nelogicky nesúhlasí s postupmi a metódami odborníkov. Nesúhlasila ani len s návrhom akreditovaného subjektu na zmenu prostredia na realizáciu styku, aby tieto stretnutia boli pre dieťa príjemné a samo si mohlo vybrať prostredie, ktoré má rado. Z dokazovania v konaní vedenom pod sp.zn. 49P/9/2018 je zrejmé, že matke tento stav, kedy sa otec s dcérou nestretáva, plne vyhovuje a smeruje len k takému citovému odcudzeniu, aby súd mal rozhodnúť o styku tak ako si to matka predstavuje. (matka navrhuje asi na jeden rok prerušiť kontakt otca s dcérou a následne žiada aby bol styk neupravený). V tomto smere, kedy súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, mal súd za to, že v danom prípade vznikla neodkladná potreba a zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia je viac ako nevyhnutný. Súd po kontaktovaní zariadenia a overenia si kapacitných možností zariadenia, dočasne upravil styk otca s dcérou na každý párny utorok v čase od 17.00 hod. do 18.30 hod.. Súd upravil stretnutia otca s dcérou bez prítomnosti matky. Zo správy akreditovaného subjektu vyplýva, že za prítomnosti oboch rodičov je cítiť výrazné napätie, čo maloletému dieťaťu neprospieva. Matka je pri styku kontraproduktívny prvok, brzdí napredovaniu vzťahu otca s dcérou. Dieťa je už vo veku 10 rokov, kedy už nevyžaduje neustálu prítomnosť matky na stretnutiach. V prípade potreby poskytnutia podpory maloletému dieťaťu bude na stretnutiach prítomný psychológ, ktorý dokáže usmerniť tak otca a poskytnúť odbornú pomoc aj dieťaťu. Vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s maloletou, bude súd pokračovať v konaní, kde vyhodnotí výsledky doposiaľ realizovaných výchovných opatrení, spoluprácu resp. nespoluprácu rodičov a po vykonanom dokazovaní rozhodne o optimálneho rozsahu styku otca s dcérou v súlade s jej najlepším záujmom. V konaní vedenom pod sp. zn. 49P/9/2018 o návrhu otca a o návrhu matky o zmenu úpravy styku súd pojednávanie odročil na deň 03.05.2019. Keďže z vyjadrenia otca je zrejmé, že tak ako bol styk upravený pôvodným rozsudkom sa už dlhodobo neuskutočňuje, súd do času právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. 49P/9/2018 pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.12.2011, č.k. 4C/226/2010-283 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2013, č.k. 9Co/277/2012-511 v časti úpravy styku s otca s maloletou Z..
26. Nakoľko podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, nič nebráni tomu, aby sa bezprostredne nadviazalo na doterajšie výsledky výchovných opatrení a otec mohol pokračoval v stretávaní sa s dcérou v zariadení L. V. T., G..U...
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.