Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-90-2018.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: N.. Q. K., bytom R. U., C. XXXX/XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 02. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 02. 2017 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zmenil tak, že podľa § 50 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi priznal od 19. 08. 2016 invalidný dôchodok v sume 143,20 eur mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 01. 2017 sa zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 147,20 eur.
2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 13. 06. 2016 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 11. 05. 2016, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Nové Zámky zo dňa 11. 05. 2016 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 30 %.
II.
3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal svoj zhoršený zdravotný stav a nesúhlasil s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %. Poukázal na to, že posudkovým lekárom neboli vzaté do úvahy všetky lekárske nálezy, ktoré predložil, pretože má problémy so závermi, koordináciou, pamäťou, poruchami reči, bolesťami chrbta. Došlo u neho k recidíve, t.j. k druhej mozgovej príhode, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný.
4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 29. 11. 2016 a uznal žalobcu za invalidného s mierou poklesu 55 % od 19. 08. 2016, t.j. od psychologického vyšetrenia, ktoré potvrdilo rozhodujúce zdravotné postihnutie a zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priznal žalobcovi invalidný dôchodok od 19. 08. 2016 v sume 143,20 eur mesačne zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v odvolacom konaní preukázal nesprávnosť posúdenia zdravotného stavu a v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, že sa stal invalidným a získal aj potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z.
Pred vznikom invalidity, t.j. 19. 08. 2016 získal 7020 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, čo je 19 rokov a 85 dní dôchodkového poistenia, teda splnil potrený počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bol je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2015 žalobca nezískal na zistenie priemerného osobného mzdového bodu aspoň 22 kal. rokov podľa § 63 ods. 6 zsz. Týchto 22 kal. rokov nezískal ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984. Priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 67 ods. 7 druhej vety zsz. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kal. rokov. Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky 1949-2002 sú uvedené v prílohe 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a od r. 2013 v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli stanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kal. roku 1978 - 122 dní, 1982 - 181 dní, 1985 - 3 dni, 1986 - 8 dní, 1988 - 22 dní, 1989 - 9 dní, 1990 - 3 dni, 1991 - 40 dní, 1992
- 9 dní, 1993 - 164 dní, patrí žalobcovi za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky je 12,3613. V rozhodujúcom období žalobca získal 5693 dní dôchodkového poistenia, to znamená 15,5973 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,7926. Podľa § 63 ods. 4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2016 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota osobného mzdového bodu 0,8341. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 19. 08. 2016 žalobca získal 7020 dní obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 03. 08. 2025. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku žalobca získal 3271 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 10291 dní, čo pre účely výpočtu predstavuje 28,1946 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota k 19. 08. 2016 je 10.9930 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 - 10,6865 eur a indexu 1,02867383.
Suma invalidného dôchodku je 142,20 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je 0,8341 x 28,1946 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 x 55 % = 142,20 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1 euro mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku v § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.) na sumu 143,20 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82, § 293dq, § 293dr ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 01. 2017 o 4 % mesačne na 147,20 eur.
III.
6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorom namietal nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Nesúhlasil s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mal za to, že jeho zdravotné postihnutie organický psychosyndróm mal byť posúdený podľa kapt. VI., odd. A, položka 9 písm. c/, že sa jedná u neho o organický psychosyndróm ťažkého stupňa a od 19. 08. 2016 žiadal prepočítať aj výšku dôchodku.
IV.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01. 06. 2017 poukázal na to, že posudkový lekár nesprávne aplikoval pri jeho určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prílohu č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Ťažkosti, ktoré udáva žalobca v žalobe nie sú doložené lekárskymi správami z jednotlivých odborných vyšetrení. Po podaní odvolania žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu posudková lekárka ústredia so sídlom v Bratislave 29. 11. 2016 posúdila zdravotný stav pre pretrvávajúce ťažkosti so spontánnou rečovou produkciou a opakované závraty bol žalobca 11. 05. 2015 do 15. 05. 2015 znovu hospitalizovaný na neurologickej klinike a jeho stav bol uzatvorený ako cievna mozgová príhoda ľahkého stupňa. Opakované kontrolné neurologické vyšetrenia preukázali u žalobcu reziduálnu dysartriu ľahkého stupňa motoricky bez deficitu, do popredia vystupovalo zhoršenie psychickej tenzie. Neurológ v marci 2016 vyslovil podozrenie u žalobcu na tendenciu ku konverznej reakcii.
Pre pretrvávanie celkovej spomalenosti žalobcu, nespavosti, napätia, depresívnej nálady, poruchy pamäti, reči bol žalobca už v novembri 2015 vyšetrený psychológom a od januára 2016 začal navštevovať aj psychiatra. Psychiater u neho zistil ľahkú kognitívnu poruchu a v popredí je neurotická tenzia a obavnosť, poruchy spánku, afektívna patológia, nepsychotického depresívneho charakteru. Pre poruchy reči chodí žalobca k logopédovi, ktorý tiež popísal ľahký stupeň miernej kognitívnej poruchy, anomickú afáziu (neschopnosť si vybaviť pojem pri zachovanej schopnosti ho slovne popísať), alexiu (porucha čítania), ťažisko deficitu je v oblasti porozumenia prečítaného textu.
V júni 2016 bol žalobca opätovne hospitalizovaný na neurologickej klinike pre zhoršenie reči, tlak do hlavy, zhoršenie chôdze a závraty. Zrealizovanými vyšetreniami sa u neho nezistila nová cievna mozgová príhoda. Konzultovaný psychiater zistil u žalobcu ľahkú dysartriu, odpovede sú adekvátne a emotivita depresívne sýtená, nedosahovala však psychotickú hĺbku.
Psychológ vyšetril žalobcu 19. 08. 2016 a usúdil, že v klinickom obraze dominujú príznaky organického sychosyndrómu s deterioráciou intelektových schopností ľahkého až stredneťažkého stupňa v koincidencii s úzkostne depresívnou symptomatikou. Nie sú u žalobcu prítomné príznaky svedčiace pre ťažký stupeň organickej afektívnej úzkostnej poruchy.
Na základe nového psychologického vyšetrenia zo 16. 08. 2016 bola určená žalobcovi miera poklesu 45 % podľa kapt. VI. odd. A položka 1 písm. b/ stredne ťažká porucha osobnosti s úzkostnou depresívnou symptomatikou, ktorá bola zvýšená o 10 % za iné zdravotné postihnutie žalobcu, a to bolesti chrbtice, poruchy chôdze a osteochondrózu L5 S1 s degeneráciou disku. Celková miera poklesu schopnosti žalobcu je 55 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 19. 08. 2016.
Žalovaný správny orgán nezistil diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovým lekárom. Preto žiadal aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 9. Krajský súd rozsudkom 23Sa/44/2017-54 zo dňa 07. 08. 2017 zamietol žalobu žalobcu, pretože nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného zrušené. 10. Žalobca podal dňa 20. 10. 2017 kasačnú sťažnosť, voči rozhodnutiu správneho súdu a žiadal kasačný súd zrušiť rozsudok krajského súdu, prípadne zrušiť rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava. 11. Žalovaný správny orgán sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril dňa 20. 10. 2017 a žiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 12. Kasačný súd rozsudkom 7Sk/9/2018-102 zo dňa 24. 10. 2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 07. 08. 2017 č. 23Sa/44/2017-54 a vec mu vrátil na nové konanie. Poukázal na to, že správny súd v zmysle § 106 ods. 1 SSP nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného s tým, aby sa k nemu vyjadril a s poukazom na čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, má účastník konania právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle princípu kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je z hľadiska systematického súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré spolu s právom na prístup k súdnej a inej právnej ochrane a osobitnými právami vzťahujúcimi sa len na trestné konanie tvorí ucelený systém práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je zaradené do druhej hlavy siedmeho oddielu Ústavy SR. Právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu patrí teda medzi ľudské práva chránené Ústavou SR. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami ale aj povinnosťami, ktoré z tohto u stanovenia vyplývajú. V danom prípade bolo povinnosťou krajského súdu, aby pred svojim rozhodnutím v konaní, v ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 106 ods. 1 SSP, poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu žalovanej. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že podľa citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 SSP platí, že ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia, alebo rozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. To však nemožno chápať tak, že pôjde rozhodnutie vo veci po jej meritórnom prejednaní, hoci bez nariadenia pojednávania, ale pôjde najmä o odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania. Pokiaľ bude teda správny súd rozhodovať vo veci bez nariadenia pojednávania, bude povinný poskytnúť účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k písomným podaniam ostatných účastníkov. 13. V predmetnej veci krajský súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Krajský súd doručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 01. 06. 2017 žalobcovi, ktorý ho prevzal doporučenou zásielkou do vlastných rúk dňa 30. 11. 2018. 15. Krajský súd určil termín vyhlásenia rozsudku na 18. 02. 2019, ktorý bol vyvesený dňa 11. 02. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Nitre ako i na internetovej stránke. 16. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného dňa 05. 02. 2019. Nesúhlasil so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiada správnu aplikáciu v ustanovení prílohy č. 4, a to posúdenie jeho zdravotného postihnutia podľa kapt. VI., položka 9 písm. c/ - stavy po cievnych mozgových príhodách, ťažké formy, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 60-75%. 17. Žalovaný správny orgán sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril prípisom zo dňa 05. 02. 2019, v ktorom uviedol, že žalovaný správny orgán určil mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti správne v zmysle prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Podľa predložených lekárskych nálezov najzávažnejšou chorobou ovplyvňujúcou stanovenie rozhodujúcej príčiny dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu bol psychiatričkou diagnostikovaný organický psychosyndróm ťažkého stupňa (choroba vyvolaná v dôsledku mozgového infarktu), čo vyplýva z lekárskej správy MUDr. Ivety Süt?ovej. Z lekárskych správ a nálezov je zrejmé, že diagnostikovaný psychosyndróm ako stav po cievnej mozgovej príhode, z hľadiska závažnosti posudzovania diagnóz žalobcu podľa prílohy č. 4 je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého stavu. Organický psychosyndróm označuje rôznorodé psychické disfunkcie súvisiace s prechodným alebo trvalým poškodením mozgu. Jedná sa teda o rôzne psychické dysfunkcie, ktoré vznikli a môžu pretrvávať v dôsledku poškodenia mozgu. Je spôsobený chorobou mozgu, ktorý vedie k zmene ľudskej psychózy. Určujúcim pre organické je to, že tento syndróm je priradený vždy k nejakej mozgovej alebo systémovej chorobe, ktorú možno diagnostikovať samostatne. Ischemické ochorenie je poškodenie časti orgánu tela v dôsledku upchatia jednej alebo viacerých ciev. Náhle cievne mozgové príhody ischemické vznikajú v dôsledku poruchy prekrvenia časti celého mozgu. Zo zdravotnej dokumentácie je nepochybné, že v oddiele A položka 9 písm. c/ je presne zadefinované zdravotné postihnutie žalobcu, ktoré je rozhodujúcou príčinou jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, t.j. stav po mozgovej príhode, ako ťažkú formu pod písm. c/ uvádza choroby „hemiparézy ťažkého stupňa“, alebo chorobu „organický psychosyndróm“. 18. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca bol v r. 2012 hospitalizovaný na Neurologickej klinike NsP Nové Zámky, jeho stav sa zlepšil, následne však riadne vykonával pracovnú činnosť až do mozgovej príhody. Od tejto hospitalizácie nemal zdravotné problémy, pôsobil ako samostatne zárobkovo činný osoba v oblasti mimosúdnych riešení sporov ako mediátor a socioterapeut. Vykonával mimoškolské vzdelávacie činnosti, kurzy, bol školiteľom záverečných prác, študentom vysokoškolského štúdia. Od 17. 04. 2013 pôsobil aj v „Centrum Slniečko n.o. Nitra“ ako terénny sociálny pracovník a od novembra 2014 vo funkcii vzdelávacieho a preventívneho centra EduCan. Žalobca dostal v máji 2015 mozgový infarkt z trombózy mozgových ciev, v dôsledku čoho bolo u neho diagnostikované ďalšie ochorenie a poruchy, zapríčinené poškodením mozgu a žalovaný má aj ďalšie zdravotné problémy. Po infarkte bol dlhodobo práceneschopný a reálne stratil možnosť zárobkovej činnosti. V medicínskej terminológii sa označenie cievna mozgová príhoda ľahkého stupňa sa považuje taká forma mozgovej príhody, ktorej negatívne následky za krátky čas pominú, napr. čiastočné ochrnutie tváre, končatiny tak, že vo viacerých prípadoch si toto ochorenie pacient ani neuvedomí a považuje ju za bežné nevoľnosti. Cievna mozgová príhoda spojená s vyvolanými pretrvávajúcimi alebo trvalými následkami sa neoznačuje za ľahký stupeň. V prípade cievnej mozgovej príhody, ktorá je spojená s trvalými následkami tak ako preukazujú lekárske nálezy u žalobcu, z hľadiska lekárskej kvalifikácie, nie je možné uvádzať tvrdenie, že sa jedná o tzv. cievnu mozgovú príhodu ľahkého stupňa. Žalobca ďalej vo vyjadrení uvádza, že diagnostikovaný organický posychosyndróm a pridružené zdravotné problémy uvádzané v lekárskych správach a nálezoch možno dať do priamej príčinnej súvislosti následkov dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, posúdiť jeho zdravotný stav podľa kapt. č. VI., položka 9 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ďalej vykonať prepočet a určiť výšku invalidného dôchodku podľa upravenej miery poklesu a doplatiť rozdiel medzi vyplácanou a novourčenou výškou invalidného dôchodku. 19. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovanému správnemu orgánu, ktorý sa k nemu písomne nevyjadril. VI. 20. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 21. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 22. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 11. 05. 2016 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nových Zámkoch dňa 11. 05. 2016, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil organickú afektívnu poruchu, poruchu intelektu vyvolané ochorením, poškodením, alebo disfunkciou mozgu podľa kapt. VI., odd. A, položka 1, písm. a/ s mierou poklesu 30 %. Vzhľadom na tento záver posudku posudkového lekára prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 630 803 6801 0 zo dňa 13. 06. 2016 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. 23. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým posudkovým lekárom v Banskej Bystrici dňa 29. 11. 2016. Posudková lekárka na základe novodoložených lekárskych nálezov, najmä psychologického vyšetrenia zo dňa 19. 08. 2016, kedy psychológ vyšetril žalobcu a usúdil, že v klinickom obraze dominujú príznaky organického psychosyndrómu s deterioráciou intelektových schopností ľahkého až stredne ťažkého stupňa v koincidencii s úzkostne depresívnou symptomatikou. Nie sú prítomné príznaky svedčiace pre ťažký stupeň organickej úzkostnej poruchy. Na základe tohto psychologického vyšetrenia posudková lekárka určila hornú hranicu percentuálneho rozpätia pre stredne ťažké poruchy osobnosti, poruchy správania a intelektu vyvolané ochorením, poškodením a disfunkciou mozgu podľa prílohy č. 4 45% mierou poklesu. Zvýšila percentuálnu mieru o 10 % pre bolesti chrbtice, poruchy chôdze a osteochodnrózu. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 55 % od 19. 05. 2016. 24. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 25. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil ani z predložených lekárskych nálezov, ktoré pripojil žalobca k žalobe. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobcu a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 26. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobcu je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 19. 08. 2016, t.j. od psychologického vyšetrenia. Žalobca v konaní o opravnom prostriedku preukázal listinnými dôkazmi, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. 27. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 28. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.
Ak by žalobca relevantným spôsobom preukázal výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
29. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).