Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/5/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného D. W. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/77/2017 zo dňa 22.10.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2019 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného D. W. spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v čase od 11:15 hod. do 11:30 hod dňa 16.01.2017 v W. na P. ulici č. XX vo vestibule bytového domu fyzicky napadol poškodenú H. I., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ju pravou rukou zovretou v päsť udrel do pravej strany hrudníka, čím poškodenej H. I. spôsobil pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie s predpokladanou dĺžkou liečenia v trvaní 35 dní a následne sa slovne vyhrážal poškodenému G. I., nar. XX.XX.XXXX, slovami, že „ho zabije a aj jeho rodinu a kľudne si za to odsedí 10 rokov v kriminále“, čím vzhľadom aj na predchádzajúci útok voči manželke poškodeného G. I., u neho vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa v podstate uviedol, že na základe vykonaných dôkazov nebolo možné urobiť jednoznačný záver, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný. Niektoré skutočnosti obsiahnuté v skutkovej vete boli vyvrátené, ostatné spochybnené nedostatočnými dôkazmi.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného smerujúce proti výroku o vine a proti konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.11.2018. Prokurátor sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom. Samosudca sa pri vyhodnocovaní dôkazov priklonil jednak k výpovedi obžalovaného D. W. ako aj jeho priateľky, resp. kamaráta P. T., ktorí potvrdzovali, že v čase skutku boli s ním, pričom on na nikoho neútočil, ale bola to práve poškodená H. I., ktorá podľa tvrdenia svedkyne N. Q.

- priateľky obžalovaného, vyzerala byť pod vplyvom alkoholu, pričom slovne sa vyhrážala obžalovanému, že ho nechá zavrieť, lebo je kriminálnik, a po príchode svedkyne sa tejto začala sťažovať na dupot ich syna, ktorý im vadí. F. pri odchode sa obaja poškodení smiali a boli arogantní. Poškodená H. I. opakovane aj po roku od skutku na hlavnom pojednávaní dňa 22.01.2018 s určitosťou uviedla, že vie, že s manželom vchádzali do vestibulu domu k výťahom, ktoré však nešli, a stretli pred výťahom

obžalovaného, ktorý keď ich zbadal, tak začal na manžela s tým, že čo si zase dovolil búchať, padli aj ne]aké vulgárne slová, povedal, že ho zabije, a následne po týchto slovách manžela dvakrát udrel päsťou do hrude. Vtedy obaja s manželom videli, že je zle, a chceli ísť pešo po schodoch, ale obžalovaný ich pri schránke opätovne verbálne atakoval hrubými slovami a opätovne chcel manžela udrieť, avšak ona sa postavila medzi nich, a preto udrel ju jedenkrát do stredu hrude. Stála rovno, nespadla, neudrela sa o nič, pretože manžel stál za ňou. V tomto smere (ohľadne útoku) vypovedal vo svojej výpovedi aj svedok G. I., ktorý na svojich tvrdeniach zotrval aj na hlavnom pojednávaní, kedy dodal, že obžalovaný išiel oproti nim, pričom si ich všimol, potom do zadného vchodu niekam von, pričom sa vrátil, a z ničoho nič mu začal nadávať, do hajzlov, buchol ho jedenkrát do hrude dlaňou, pričom sa mu vyhrážal, že najprv zabije jeho a potom i rodinu. On s ním nijako nekomunikoval, nevšímal si ho. Vtedy do toho "skočila" jeho manželka, tá ho vyzvala, aby ich nechal tak, a keď videla, že mu chce dať ďalšiu „šupu" dlaňou do hrude, tak to schytala ona. Až po návrate plynára na miesto výkonu práce na prízemí ich domu, došlo k soteniu jeho manželky obžalovaným D. W.. Z lekárskej správy P.. W. T. zo dňa 17.01.2018 vyplýva, že H. I. bola dňa 16.01.2017 podľa svojich slov údajne napadnutá susedom, úderom do hrudníka, pričom udáva bolesti. Z röntgenového nálezu P.. U. zo dna 17.01.2017, teda deň po incidente, vyplýva, že u H. I. ide o deformáciu paravertebrálneho úseku IV. a V. rebra vpravo. Prokurátor sa domnieva, že lekárska správa P.. W. T. o podozrení na zlomeninu rebra a jej následná výpoveď, resp. závery znaleckého posudku znalca P.. C., F.. vôbec nemusia korešpondovať, nakoľko pri ich hodnotení dochádza vždy k odstupu času. Poškodená H. I. podanie trestného oznámenia až na druhý deň vysvetlila tým, že najprv si ako onkologický pacient išla dať vyšetriť onko-markery, až potom išla ku svojej lekárke P.. W. T.. Zo záverov znaleckého posudku P.. P. C., F.. vyplýva, že v dôsledku útoku utrpela H. I. narazenie pravej polovice hrudníka s dobou liečenia 35 dní. Ide o zranenie ľahké, liečba zranení poškodenej si nevyžadovala ošetrenie, ale si vyžiadala telesné šetrenie a užívanie analgetík. Vzniknuté zranenie poškodenej ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života najmä bolestivosťou, ktorá sa zvýrazňovala pri zmene fyzickej polohy, pri kašli, pri námahe, v ľahu, pričom bolestivosť pri narazení hrudnej steny, je podobnej, často takmer rovnakej intenzity ako pri zlomenom rebre/rebrách a liečba narazeného hrudníka je rovnaká ako liečba nekomplikovanej zlomeniny rebier. Narazenie hrudníka mohlo vzniknúť okrem priameho nárazu päste/dlane útočníka do pravej strany hrudníka poškodenej i nárazom pravej prednej časti hrudníka o iný predmet-palicu, boxer, či zväzok kľúčov držaný v dlani útočníka, ale i pádom na stenu či podlahu pri postrčení inou osobou, pri páde a podobne.

Prokurátor dôvodí, že skutková veta obžaloby neuvádza, že poškodená H. I. utrpela zlomeninu, ale pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia 35 dní ako následok útoku obžalovaného D. W.. Pokiaľ ide o výsluchy svedkov P. T. a N. Q., sú to buď príbuzní obžalovaného alebo jeho priatelia, preto nie je dôvodné predpokladať, že by proti nemu uvádzali skutočnosti potvrdzujúce jeho vinu, odhliadnuc od možnosti použiť ustanovenie § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, najmä v prípade družky obžalovaného D. W., s ktorou má dieťa. Svedok T. potvrdil, že po jeho príchode na miesto stretnutia s obžalovaným k obytnému domu, cez presklené dvere videl, ako sa obžalovaný asi 1-2 minúty zastavil pri manželskom páre, pričom to vyzeralo tak, že sa hádajú. Pani gestikulovala a ten pán tam len stál. Manželský pár potom zabočil doprava, akoby k výťahom. Prokurátor je toho názoru, že sa dôkaznú situáciu nepodarí zosilniť, nakoľko iné osoby ako poškodení a obžalovaný neboli priamo pri skutku, a je ťažké predpokladať, že by sa po výsluchu svedkov C. X. a U. O., ktorí si nič nepamätali, našiel ešte iný svedok, ktorý by dokázal tak precizovať svoju výpoveď, aby to stačilo na odsúdenie páchateľa, ako dôkaz svedčiaci v prospech obžaloby. Za tejto situácie sa preto tiež javí zvláštnym postup súdu, ktorý bez vykonaného dokazovania najprv obžalovaného D. W. trestným rozkazom uznal vinným a po podaní odporu obomi procesnými stranami (obžalovaným a prokurátorom) po vykonaní dokazovania už v odôvodnení rozsudku spochybňoval aj výpovede poškodených uvádzané v podanom trestnom oznámení, teda vôbec pred začatím trestného stíhania, tobôž nie po vznesení obvinenia. Prokurátor má zato, že argumenty poškodenej H. I. a jej manžela G. I. spolu s ich nezmenenou výpoveďou ohľadom vedenia útoku obžalovaným prezentované na hlavnom pojednávaní, lekárske správy a znalecký posudok usvedčujú obžalovaného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona tak, ako konštatuje skutková veta obžaloby. Ak by sa odvolací súd aj nestotožnil s týmto názorom, má prokurátor zato, že konanie obvineného D. W. voči telesnej integrite poškodených dosiahlo takú intenzitu, že by ho bolo potrebné posúdiť minimálne ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb., keďže k fyzickému a verbálnemu útoku na poškodených G. I. a H. I. došlo vo vestibule obytného domu na P. ulici č. XX, teda na mieste verejnosti prístupnom. Vzhľadom

na uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný D. W. využil právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, a to prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.12.2018. Obhajoba uvádza, že ak prokurátor považuje spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaným za preukázané, prečo potom vznáša alternatívny návrh na posúdenie skutku ako priestupku. Pokiaľ by skutočne došlo k fyzickému a verbálnemu útoku obžalovaného na poškodených so spôsobením zranenia s dobou liečenia 35 dní, posúdenie skutku ako priestupku by neprichádzalo do úvahy. Samotný tento zásadný rozpor v odvolaní prokurátora len potvrdzuje, že ani prokurátor nie je na základe vykonaného dokazovania presvedčený o tom, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Za vyslovene otázne obhajoba považuje to, prečo prokurátor ako na usvedčujúce dôkazy poukazuje na lekárske správy a znalecký posudok. Týmto sa totiž na hlavnom pojednávaní preukázalo, že lekárska správa P.. W. T. bola nepravdivá. Práva na základe uvedeného nepravdivého lekárskeho vyjadrenia bolo obvinenému vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba. Skutočnosť, že lekárske potvrdenie bolo nepravdivé, bola zistená už v prípravnom konaní, pretože písomný znalecký posudok bol vypracovaný v prípravnom konaní. Poverený príslušník PZ ani prokurátor však na toto závažné zistenie nereagovali potrebným vykonaním dokazovania ešte v prípravnom konaní. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal podrobné dokazovanie s tým, že v zmysle zásady in dubio pro reo rozhodol o oslobodení spod obžaloby. Oslobodzujúci rozsudok je podľa obhajcu správny, zákonný a aj podrobne a presvedčivo zdôvodnený. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na neverejnom zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovaného a ostatné procesné strany. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie neustanovil, prostredníctvom obhajcu však písomne požiadal o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na to, že takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku konal v neprítomnosti obžalovaného, a podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku tiež v neprítomnosti poškodených.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť a poukázala na písomné dôvody odvolania.

Obhajca považoval rozsudok súdu prvého stupňa za správny, zákonný a náležite odôvodnený, a preto navrhol odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci navrhnuté procesnými stranami v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, zákonným spôsobom, a tieto dôkazy okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie pritom aj zákonným spôsobom odôvodnil, keď uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 25.08.2017 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na D. W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Obžalovaný D. W. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného, svedkov H. I., G. I., P.. W. T., P. T., C. X., P. A., U. O. a N. Q., vypočul znalca P.. P. C., F.. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného D. W. spočívala v tvrdení, že počas náhodného stretnutia s poškodenými vo vestibule domu sa ich pýtal na incident, ktorý mali predtým poškodení s jeho družkou, ktorú zastrašovali. Poškodená začala naňho vulgárne vykrikovať a osočovať ho. Obžalovaný vyšiel von za kamarátom, následne prišla dole družka obžalovaného, ktorá sa s nimi rozprávala, poškodená sa ešte otočila za obžalovaným a vyhrážala sa jeho uväznením. Na to obžalovaný reagoval tak, že on zavolá políciu. Susedský spor sa začal narodením syna obžalovaného v roku 2014, odkedy sa poškodení sťažujú na hluk.

Naproti tomu poškodená H. I. uviedla, že obžalovaný pri výťahoch 2 razy udrel poškodeného G. I. päsťou do hrude, po ich presunutí sa ku schránkam ich opätovne vulgárne napadol a chcel poškodeného znova udrieť, poškodená sa postavila medzi nich, a preto obžalovaný udrel do hrude ju. Potvrdila vyjadrenie obžalovaného, že chcel zavolať políciu, a že ona sa ho pýtala, či chce ísť do basy. Vyhrážal sa im zabitím. Na poschodí stretli družku obžalovaného, ktorá sa im ospravedlnila, a poškodená ju požiadala, aby nerámusili. Jednalo sa o druhý incident, k prvému došlo v roku 2016, kedy poškodený G. I. u obžalovaného zvonil a žiadal ho, aby nerobili hluk, v dôsledku čoho ho obžalovaný 2 krát udrel päsťou do hrude.

Oproti prípravnému konaniu poškodená neuviedla na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný udrel poškodeného 3 razy asi do ramena, ju chytil pod krk, sotil ju a potom udrel do hrude.

Poškodený G. I. vypovedal obdobne s tým rozdielom, že obžalovaný ho buchol 1 krát dlaňou do hrude, a následný úder dostala poškodená, ktorá sa postavila medzi nich. Obžalovaný odišiel, znova sa vrátil, chytil poškodenú za rukáv a sotil ju k výťahu. Ani táto výpoveď v celosti nekorešponduje s výpoveďou svedka z prípravného konania, čo svedok vysvetlil odstupom času. Rozpory sa týkali mykania poškodeného za rukáv a úderu päsťou či dlaňou do hrude poškodenej.

Svedok P. T., ktorý stál pred vchodom a videl do vestibulu, videl obžalovaného a poškodených vo vestibule, pani prudko gestikulovala, žiaden fyzický kontakt však nevidel. Svedkovia C. X. a U. O. ku skutku nič neuviedli, svedok C. X. si nepamätal ani svoju prítomnosť v danom dome.

Z uvedených dôkazov rezultuje, že boli produkované 2 verzie priebehu skutkového deja, keď obžalovaný tvrdí, že fyzicky nikoho nenapadol, a poškodení tvrdia opak. Za takejto dôkaznej situácie sa súd prvého stupňa správne zameral na objektivizujúce dôkazy vo vzťahu k následkom použitia násilia, t.j. lekárske potvrdenie a znalecký posudok, a logicky na výstupoch z týchto dôkazov založil aj hodnotenie vierohodnosti usvedčujúcich svedeckých výpovedí. Keďže otázka vyjadrení obžalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, je v rovine tvrdení poškodených proti tvrdeniu obžalovaného, pričom k vyhrážkam bezo sporu došlo aj zo strany poškodenej H. I., ktorá ich sama spontánne opísala, je pre ustálenie priebehu skutkového deja kardinálne preukázanie existencie zranenia poškodenej a zistenie možných mechanizmov jeho vzniku. V tomto smere z lekárskej správy i svedeckej výpovede P.. W. T. vyplýva len subjektívne tvrdenie poškodenej o bolesti v oblasti hrudníka, naopak znalec P.. P. C., F.. mal okrem uvedenej lekárskej správy k dispozícii H. snímok spolu s popisom, a tiež poškodenú vyšetril dňa 21.03.2017, t.j. cca 2 mesiace po skutku. Skonštatoval, že vlastným vyšetrením nezistil žiadne stopy zranenia. Z popisu RTG snímku, zo snímku vyhotoveného deň po skutku a na podklade konzultácie s rádiológom zistil, že v čase vyhotovenia snímku, t.j. deň po skutku, mala poškodená kontúziu (pomliaždenie) pravého hemitoraxu. Odvolací súd teda dospel k záveru, že objektívne bolo zistené, že deň po skutku mala poškodená poranenie pravej časti hrudníka. Vo vzťahu k mechanizmu vzniku tohto

zranenia znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že k narazeniu hrudníka môže dôjsť úderom, pádom, nie je však možné popísať presný mechanizmus úrazu poškodenej bez prihliadnutia na informáciu od pacienta. Vyhodnotiac znalecký posudok vo vzájomných súvislostiach s dvoma protichodnými verziami priebehu skutkového deja, keď žiaden svedok nepotvrdil verziu poškodených, ale jeden očitý svedok potvrdil verziu obžalovaného (T.), nie je možné prijať nepochybný záver o tom, že poranenie poškodenej vzniklo predchádzajúci deň úderom päsťou obžalovaného. Pri tomto závere odvolací súd prihliadal aj na to, že daný typ poranenia - kontúzia hrudníka - môže v zmysle záverov znaleckého dokazovania vzniknúť pri ktorejkoľvek bežnej dennej činnosti človeka.

Na základe uvedených skutočností má odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa vážne pochybnosti o tom, čo sa vo vestibule v inkriminovanom čase odohralo. Nepochybné je, že došlo k vyhroteniu susedského sporu, avšak či konanie obžalovaného (alebo poškodenej H. I.) prekročilo zákonnú hranicu alebo nie, nie je možné objektívne a bez rozumných pochybností zistiť.

V zmysle týchto úvah odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky prokurátora sú neopodstatnené, pretože nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Aj odvolací dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného vyvrátená nebola, pretože neexistuje žiaden vierohodný priamy dôkaz ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bol postavený pred súd. Základné zásady trestného konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine (aj treste) o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.

Správne uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, preto výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.