Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-26-2018.pdf
PDF · 114.87 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobkyne: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L., G. XX, právne zast. ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA- OOP1-2017/019395/Zan zo dňa 14.05.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu vnútorných vecí Žilina č. OÚ-ZA-OOP1-2017/019395/Zan zo dňa 14.05.2018, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov Žilina č. OU-ZA- OVVS2-2017/046128/1781/KYS, 2018/001587 zo dňa 08.02.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.07.2018, doručenou krajskému súdu dňa 23.07.2018 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2017/019395/Zan zo dňa 14.05.2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-ZA-OVVS2-2017/046128/1781/KYS, 2018/001587 zo dňa 08.02.2018, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobkyňu vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. Predmetného priestupku sa mala žalobkyňa dopustiť urážkou na cti tým, že mala S. Y., nar. XXXX uraziť na cti, keď mala dňa 09.10.2017 a odvtedy každý deň do dňa 16.10.2017 v bytovom dome na ul. G. č. XX v L. vylepovať rukou písané listy vo výťahu, v spoločných priestoroch pri schránkach, na vchodových dverách a taktiež mala dávať tieto listy osobne do rúk domovníčok p. Ing. Z. X. a p. Ing. H. J., v ktorých o p. Y. mala uvádzať nepravdy, že narušuje nočný kľud kopaním a búchaním do dverí, keď ho žena nechce pustiť opitého domov, že ohrozuje deti a ich duševný vývin, sústavne narušuje a strpčuje život obyvateľom bytovky, čím mala žalobkyňa svojim konaním narušiť dobré meno S. Y. u obyvateľov bytovky a uraziť ho na cti. Na to bola žalobkyni podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, v nadväznosti na ust. § 12 ods. 1 a ust. § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená sankcia pokuta vo výške 10,- €, ktorú je povinná uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch bola obvinenej uložená taktiež povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- €.
2. Žalobkyňa v žalobe namietala, že vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by poškodeným mal byť S. Y., nar. XXXX. Žalobkyňa odmieta tvrdenie poškodeného o tom, že ho mala uraziť na cti a narušiť dobré meno tejto osoby u obyvateľov bytovky, resp. v jeho zamestnaní. Správny orgán vychádzal iba z ničím nepodložených tvrdení poškodeného. Pokiaľ ide o výpovede svedkýň p. J. a p. X., tie taktiež nepotvrdili takéto správanie žalobkyne voči poškodenému S. Y.. Zdôraznila, že nikdy nepoukázala na správania S. Y., ale na zástupkyne vlastníkov sa obracala kvôli riešeniu problémov s jeho otcom Y. Y.. Prvostupňový ani odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, aké listy, z akého obdobia, prípadne akého dátumu a ich obsah považoval za očierňujúce, prípadne poškodzujúce česť S. Y., resp. preukazujúce ublíženie na zdraví. Neuviedol obsah ani jediného listu, ktorý by bol ako dôkaz v konaní vykonaný a ktorým údajne malo byť poškodenému ublížené na cti. Ak správny orgán neuvedie dôkazy, ktoré sú nevyhnutným podkladom rozhodnutia a ich hodnotenie, je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko absentovalo vykonanie najzásadnejšieho dôkazu, ktorý mal spôsobiť urážku na cti poškodeného, a to údajné lístky, ktoré mala písať a v dňoch 09.10.2017 až 16.10.2017 vylepovať žalobkyňa a v ktorých mala očierňovať S. Y.. Správne orgány neuviedli v rozhodnutiach, ktoré listy a z ktorého dňa považovali za urážlivé a zosmiešňujúce S. Y.. Rovnako nie je zrejmé, ako dospeli k záveru, že listy boli vylepované v období od 09.10.2017 do 16.10.2017, tieto listy vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú ako dôkazy, ktoré by preukazovali spáchanie skutku. Z rozhodnutí správnych orgánov takisto nie je možné zistiť, v akom časovom horizonte mal byť spáchaný tento priestupok, nakoľko okrem výpovede poškodeného nebol vykonaný žiadny dôkaz preukazujúci, že k údajnému vylepovaniu lístkov v spoločných priestoroch bytového domu malo dôjsť práve v období uvedenom vo výroku rozhodnutia. Táto skutočnosť je dôležitá aj z hľadiska skúmania zániku zodpovednosti za priestupok a uplynutia či už prekluzívnej alebo premlčacej doby. Poukázala na to, že v konaní o priestupku správne orgány sú povinné zistiť skutočný stav veci a z tohto dôvodu bolo nevyhnutné, aby boli presne špecifikované listy a lístky, ktoré údajne mala písať obvinená, a to v rozsahu ich formálneho vyhotovenia a podpisu, ako aj obsahu, vrátane ich datovania. Poukázala aj na skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že „obvinená mala o pánovi Y. uvádzať nepravdy, že narušuje nočný kľud kopaním a búchaním do dverí, keď ho žena nechce pustiť opitého domov ...“. Uvedené údajné nepravdy sa rozhodne nemôžu týkať poškodeného S. Y., nakoľko táto osoba nemá ani deti a ani manželku, dokonca ani nebýva v byte so svojimi rodičmi, preto uvedené konštatovania sa jeho osoby nemôžu týkať. Aj tieto skutočnosti týkajúce sa existencie údajného ublíženia na cti a poškodenia dobrého mena u ostatných obyvateľov bytovky, resp. ako uvádza poškodený poškodenia dobrého mena aj v práci, malo byť správnym orgánom zistené vykonaním relevantných dôkazov, čo sa však nestalo. Správny orgán nevypočul všetkých členov rodiny Y., reálne bývajúcich v danom bytovom dome, prípadne iných obyvateľov bytovky, aby zistil a objasnil skutočný stav veci. V rozhodnutí necitoval jediný výrok, ktorý by mohol považovať za urážku na cti S. Y., dokonca ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového orgánu ani nevykonal žiadne listiny
- konkrétne lístky a listy údajne písané obvinenou a údajne s hanlivým obsahom voči S. Y.. Poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/12/2009 zo dňa 17.12.2009 a konštatovala, že nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov považované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Navrhla preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a priznať žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 02.10.2018. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že S. Y. nemal v predmetnom priestupkovom konaní postavenie poškodeného, ale postavenie navrhovateľa. Prvostupňový správny orgán nemal dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení svedkýň Ing. J. a p. X., keďže boli riadne poučené, ich výpovede boli v rovnakých veciach zhodné a boli podporené listinnými dôkazmi. Listy obsahovali uvedenie priezviska „Y.“ bez špecifikovania mena. Predmetné listy a oznamy neboli datované a neboli ani podpísané, avšak vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že ich písala obvinená. Keďže predmetom priestupkového konania bola urážka na cti, nebolo povinnosťou správneho orgánu prepisovať obsah listov a oznámení písaných obvinenou do svojho rozhodnutia. V spise policajného orgánu OO PZ Žilina - západ sa nachádzajú dva listy obvinenej obsahujúcej informácie očierňujúce Y.. Podľa názoru žalovaného bolo v konaní vykonané dostatočné dokazovanie potrebné pre preukázanie viny obvinenej, ktorá sa svojim konaním dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Ďalej žalovaný poukázal na obsah listov založených v spise policajného orgánu, skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh na prejednanie priestupku dňa 07.12.2017 s tým, že jeho návrh korešpondoval so skutočnosťami uvedenými v predmetných listoch založených v spise policajného orgánu. Keďže v konaní bolo ďalšími dôkazmi preukázané, kto písal listy, v akom období a súčasne ich obsah bol z objektívneho hľadiska spôsobilý mať za následok urážku na cti u subjektu, ktorý bol v liste spomínaný a na ktorý sa v liste útočilo, bolo preukázané, že došlo k spáchaniu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán nepovažoval za potrebné, a žalovaný sa s týmto postupom stotožnil, vypočúvať ďalších členov rodiny Y. a ich výsluch nenavrhol žiaden z účastníkov konania. Nie je zrejmé, čo by sa ich vypočutím zistilo. Taktiež nebolo potrebné zisťovať, či došlo k reálnemu poškodeniu dobrého mena a dobrej povesti navrhovateľa v práci, resp. medzi obyvateľmi bytovky. Správny orgán vychádzal z návrhu navrhovateľa zo dňa 07.12.2017, v zmysle ktorého aj rozhodol. Navrhol preto, aby správny súd v zmysle § 190 SSP žalobu zamietol.
4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného okrem iného poukázala na ust. § 68 ods. 1, 2 zákona o priestupkoch s tým, že návrh na riešenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona môže podať iba postihnutá osoba a v návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou. Keďže žalovaný akcentuje skutočnosť, že S. Y. mal postavenie len navrhovateľa, je možné usudzovať, že táto osoba nebola legitimovaná na podanie návrhu (návrh môže podať iba osoba postihnutá) a navyše prvotný návrh zjavne nezodpovedal zákonným požiadavkám na obsah návrhu vyjadreným v § 68 ods. 2 zákona o priestupkoch, kde malo byť jednoznačne uvedené, kto je postihnutou osobou. Poukázala na hodnotenie výpovedí svedkov X., J., S. I. a úvahu správneho orgánu pri hodnotení dôveryhodnosti svedkov považuje za subjektívnu a svojvoľnú. Žalovaný neuviedol jediný list, ktorý by mala písať samotná žalobkyňa a neuviedol jediný dátum, kedy boli údajné listy písané. Poukázala tiež na objekt skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) a konštatovala, že v predmetnej veci nebol naplnený ani jediný znak skutkovej podstaty tohto priestupku. V závere žiadala, aby súd rozhodol v znení navrhnutého žalobného petitu.
5. Žalovaný dupliku nepodal.
6. Krajský súd v Žiline dňa 18. februára 2019 vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania pri aplikácii ust. § 137 ods. 4 SSP s poukazom na ust. § 194 ods. 2 SSP.
7. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
8. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov, má za to, že rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
9. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ktorý mal súd k dispozícii, vyplynulo, že preskúmavaným rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP1-2017/019395/Zan zo dňa 14.05.2018 Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí Žilina, ako príslušný odvolací orgán, podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-ZA-OVVS2-2017/046128/1781/KYS, 2018/001587 zo dňa 08.02.2018, ktorým ako správny orgán príslušný na konanie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zákon o priestupkoch alebo zákon č. 372/1990 Zb.) uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, skutkovú podstatu ktorého naplnila tým, že mala S. Y., nar. XXXX uraziť na cti, keď mala dňa 09.10.2017 a odvtedy každý deň do dňa 16.10.2017 v bytovom dome na ul. G. č. XX v L. vylepovať rukou písané listy vo výťahu, v spoločných priestoroch pri schránkach, na vchodových dverách a taktiež mala dávať tieto listy osobne do rúk domovníčok p. Ing. Z. X. a p. Ing. H. J., v ktorých o p. Y. mala uvádzať nepravdy, že narušuje nočný kľud kopaním a búchaním do dverí, keď ho žena nechce pustiť opitého domov, ohrozuje deti a ich duševný vývin, sústavne narušuje a strpčuje život obyvateľov bytovky, čím mala svojim konaním narušiť dobré meno S. Y. u obyvateľov bytovky a uraziť ho na cti, za čo jej podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, v náväznosti na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 10,- €. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu sa v plnom rozsahu stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj s jeho odôvodnením. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obvinená nielen že posielala listy domovníčkam, v ktorých napádala pána Y., ale podobné oznamy uverejňovala aj v spoločných priestoroch bytového domu, v ktorom býva obvinená, ako aj rodina Y., vrátane navrhovateľa. Tieto skutočnosti potvrdil nielen navrhovateľ S. Y., ale aj svedkyne: Z. X. a H. J., pričom svedkyňa Z. X. vo výpovedi pred prvostupňovým správnym orgánom uviedla, že sama obvinená sa jej priznala, že ich písala. Svedkyňa J. zase uviedla, že ide o listy obvinenej, keďže ide o to isté písmo, ako je na listoch adresovaných jej, p. J. ako domovníčke bytového domu, v ktorých žije aj obvinená. Hoci ako vypovedala obvinená a jej syn S. I., v listoch sa nepísalo o S. Y., skutočnosť, že listy obsahovali útoky na osobu Y., pričom S. Y. má na uvedenej adrese trvalý pobyt, obsah listov bol aj podľa názoru odvolacieho orgánu z objektívneho hľadiska spôsobilý uraziť S. Y. na cti, keďže išlo o výroky urážlivé a zosmiešňujúce. Hoci obvinená popierala, že by písala listy vyvesené v spoločných priestoroch bytového domu, sama sa nepriamo priznala k ich písaniu, keď prvostupňovému správnemu orgánu uviedla, že neboli namierené proti S. Y., ale jeho otcovi Y. Y., rovnako jej syn S. I. síce nepotvrdil, že tieto listy písala jeho matka, avšak po vzhliadnutí predmetných listov jednoznačne nevylúčil skutočnosť, že ich jeho matka písala. Ďalej žalovaný uviedol, že z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a), o.i. subjekt priestupku - obvinená, ktorá opakovane, teda niekoľkokrát v období od 09.10.2017 do 16.10.2017 v bytovom dome na ul. G. XX v L. vylepovala rukou písané listy v spoločných priestoroch tohto bytového domu očierňujúce pána Y..
10. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.4)
11. To znamená, že povinnosťou príslušného správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách, v ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovávať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, by zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci.
12. Zásadu materiálnej pravdy, ktorá je upravená najmä ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 a § 46 Správneho poriadku) treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje ja požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné.
13. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
14. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne, a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku).
15. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v Správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo).
16. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán v konaní o prejednaní priestupku, pri vydaní rozhodnutí nepostupovali podľa citovaných ustanovení Správneho poriadku a zákona č. 372/1990 Zb. dôsledne a potrebné relevantné dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci nevykonali. Pri svojom rozhodovaní vychádzali prakticky iba z dôkazov, ktoré zadovážil prvostupňový správny orgán (z výpovede obvinenej Z. I., navrhovateľa S. Y., svedkov Z. X., H. J. a S. I., zo spisového materiálu OO PZ Žilina - západ a z podaného návrhu na prejednanie priestupku). Žalobkyňa v žalobe namietala, že správny orgán vychádzal iba z ničím nepodložených tvrdení poškodeného, odmietla jeho tvrdenie, že ho mala uraziť na cti, narušiť jeho dobré meno u obyvateľov bytovky, resp. v jeho zamestnaní. Podľa žalobkyne prvostupňový a ani odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, aké listy, z akého obdobia, prípadne akého dátumu a ich obsah považoval za očierňujúce, prípadne poškodzujúce česť S. Y., resp. preukazujúce ublíženie na cti. Z priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ č. ORPZ-ZA-OPP4-790/2017-P správny súd zistil, že S. Y., nar. XX.XX.XXXX bol vypočutý vo veci podania oznámenia o priestupku dňa 16.10.2017. Vo svojej výpovedi uviedol, že naposledy si našiel na dverách vchodu nalepené listy asi týždeň dozadu, kde suseda (Z. I.) očierňuje jeho aj jeho rodinu. Z uvedeného vyplýva, že nalepené listy teda našiel okolo 09.10.2017. Kópie dvoch takých listov bez dátumu sú zažurnalizované v označenom spise Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ za výpoveďou S. Y. zo dňa 16.10.2017. Naproti tomu S. Y. do zápisnice o prejednaní priestupku na prvostupňovom správnom orgáne dňa 11.01.2018 vypovedal, že Z. I. dňa 09.10.2017 a odvtedy každý deň do dňa 16.10.2017 v bytovom dome na ul. G. č. XX v L. vylepovala rukou písané listy vo výťahu, v spoločných priestoroch pri schránkach, na vchodových dverách a taktiež dávala tieto listy osobne do rúk domovníčok Ing. Z. X. a Ing. H. J.. Prvostupňový správny orgán predmetný rozpor neodstránil a vo výroku o uznaní viny obvinenej Z. I. z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch v skutkovej vete výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že obvinená sa mala skutku dopustiť dňa 09.10.2017 a odvtedy každý deň do dňa 16.10.2017. Obvinená Z. I. do zápisnice o prejednaní priestupku dňa 11.01.2018 spáchanie skutku poprela a tvrdila, že obvinenie vznesené voči nej sa nezakladá na pravde, listy očierňujúce S. Y. nepísala, písala iba bytovej domovníčke pani X. ohľadom schránky, že má neustále rozbitú schránku, aby tam urobila kamery. V spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu sa pritom nachádza pod č. 2 fotokópia listu vyveseného v spoločných priestoroch dňa 09.10.2017, pod č. 7 kópia listu označeného dátumom 27.09.2017 a pod č. 9 kópia listu bez dátumu. Ostatné písomnosti (kópie listov) sa osoby menom Y., resp. rodiny Y. netýkajú. Z výpovedí svedkýň Ing. H. J. a Z. X. nie je možné ustáliť čas spáchania skutku, správny orgán svedkyne na túto skutočnosť vôbec nevypočul.
17. Z ust. § 195 písm. c) SSP vyplýva, že správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. V § 2 ods. 4 Trestného poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny. Táto zásada vychádza z úpravy ustanovenej v článku 50 ods. 2 Ústavy SR a v článku 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 2 Dohovoru. Podľa tejto zásady každý, proti komu sa vyvodzuje trestná i administratívna zodpovednosť, sa považuje za nevinného, kým sa príslušným orgánom (v trestnom konaní súdom a v administratívnom konaní orgánom verejnej správy) právoplatne nerozhodne o jeho vine. Prezumpcia neviny súčasne znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina. Z tejto zásady pri dokazovaní pri správnom trestaní následne vyplývajú tieto pravidlá:
- in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech osoby podozrivej zo spáchania správneho deliktu v širšom zmysle,
- osobe podozrivej zo spáchania správneho deliktu v širšom zmysle musí byť vina preukázaná, t.j. takáto osoba nie je povinná dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jej prospech, resp. svoju nevinu (ak daná osoba niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako, ak táto osoba k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé, pričom uznanie viny za správny delikt v širšom zmysle je možné len, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine zaň).
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vina musí byť preukázaná, t.j. uznanie viny je možné, len ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvinenej zo spáchania priestupku, a tie v posudzovanej veci vyplývajú z toho, že nebol riadne zistený čas spáchania skutku, neboli zaistené všetky listy, a teda je sporné, kedy ich vlastne obvinená napísala, neboli okrem domových dôverníčok Ing. H. J. a Z. X. vypočutí iní svedkovia, ktorí by bez pochybnosti potvrdili, že obvinená sa takého konania dopustila, pričom správny orgán sa nezaoberal ani rozpormi vo výpovedi svedka - oznamovateľa S. Y.. V tomto smere je potrebné považovať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, pričom ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových. Pokiaľ niektoré bližšie dôvody vyplývajú až z vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.10.2018 k správnej žalobe, je potrebné konštatovať, že tieto potom mali byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o vine z priestupku obvinenej, resp. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ďalej je potrebné konštatovať, že v posudzovanej veci nebolo ani spoľahlivo preukázané, voči komu útok obvinenej smeroval, kto je teda poškodený, či rodina Y. alebo len S. Y.. Z výpovede svedkyne Z. X. zo dňa 11.01.2018 len všeobecne vyplynulo, že obvinená očierňuje rodinu Y., z výpovede Ing. H. J. zo dňa 11.01.2018 naopak vyplýva, že obvinená očierňuje pána Y.. Správny orgán sa náležite nevysporiadal ani s obranou obvinenej, ktorá spáchanie priestupku poprela, pričom z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe zo dňa 02.10.2018 vyplýva, že správny orgán vychádzal z návrhu navrhovateľa zo dňa 07.12.2017, v zmysle ktorého aj rozhodol, pričom skutkový stav veci ale riadne zistený nebol a vina žalobkyne zo spáchania skutku, uvedeného vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností doposiaľ vykonanými dôkazmi preukázaná nebola.
19. Žalovaný správny orgán, ako správny orgán druhého stupňa, rozhodnutím zo dňa 14.05.2018, posúdiac odvolanie žalobkyne, sa bez ďalšieho stotožnil s postupom a závermi prvostupňového správneho orgánu, odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov zo dňa 08.02.2018 potvrdil, neakceptujúc námietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa skutkových zistení. Podľa názoru krajského súdu námietky žalobkyne vznesené v odvolaní žalovaný dostatočne nevyhodnotil, pričom nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na ustálenie viny zo spáchania priestupku, preto správny súd dospel k záveru, že bolo predovšetkým povinnosťou žalovaného zisťovať skutkový stav veci, a to aj pomocou ďalších dôkazov, ktoré bolo možné vo veci vykonať. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP.
20. V ďalšom konaní žalovaný správny orgán doplní dokazovanie v naznačenom smere, odstráni pochybnosti týkajúce sa času spáchania skutku, okrem S. Y., nar. XX.XX.XXXX vypočuje ku skutku aj ďalších svedkov, ktorí o konaní žalobkyne v kritickom čase majú vedomosť, pričom sa vysporiada tiež s odvolacími námietkami žalobkyne, opätovne právne posúdi konanie žalobkyne, ak jej bude preukázané, a to v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
21. Žalobkyňa mala v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.