Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/81/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Viktora Baraníka a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci proti obžalovanému F. W., pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19.02.2019 takto

rozhodol:

obžalovaný

F. W. F. V. N. F. , narodený XX.XX.XXXX O. G., trvale bytom Š. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 6.9.2015 v ranných hodinách medzi 06.00 hodinou až 07.00 hodinou na spojovacej ceste III/0517 medzi obcou B. a bývalým motorestom N. na parkovisku v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia Combi s evidenčným číslom Q. XXX S., kam sa priviezli s poškodenou X. Z. a ďalšími dvomi mužmi, po zastavení motorového vozidla povedal dvom mužom, ktorí boli v aute, aby vystúpili z auta, potom poškodenej sediacej na sedadle za vodičom vytiahol nohy hore na sedadlo a potiahol ju tak, aby ležala na zadných sedačkách, jednou rukou jej chytil obe ruky a vytiahol jej ich nad hlavu, druhou rukou jej rozopol gombík a zips na rifliach, ktoré mala oblečené a jedným trhnutím jej stiahol dolu nohavice aj s nohavičkami až na členky, na chvíľu jej pustil ruky, tak si chcela vytiahnuť hore nohavice, vtedy ju chytil a hodil ju späť na sedadlá, pričom si udrela hlavu o opierku zadných dverí auta, ľahol si na poškodenú a povedal jej nech sa nerobí, že to nechce a začal ju bozkávať na ústa, krk a prsia, poškodená ho žiadala, aby z nej zliezol dolu, nech to nerobí, trhala ho za oblečenie, chytil ju za nohy pri lýtkach a začal jej vkladať prsty do pohlavných orgánov, poškodená mu odtláčala ruky, hovorila mu, že to nechce, nech s tým skončí, na čo nereagoval, potom jej chytil jednou rukou obe ruky a držal jej ich na bruchu, druhou rukou si dal dolu nohavice a vnikol svojim pohlavným orgánom do pohlavných orgánoch poškodenej a vykonal na nej sexuálny styk, po niekoľkých minútach vytiahol poškodenej ruky nad jej hlavu a sexuálny styk dokonal ejakuláciou na brucho poškodenej napriek tomu, že poškodená sa bránila, kričala, plakala a zreteľne dávala najavo svoj nesúhlas s pohlavným stykom, hoci obvineného odtláčala, vzhľadom na veľkú fyzickú prevahu obvineného sa nedokázala ubrániť, čím poškodená X. Z. utrpela povrchové zranenie hlavy v záhlaví a postraumatickú reakciu, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť,

t e d a :

násilím donútil ženu k súloži,

t ý m s p á ch a l :

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona postupom podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú X. Z., I. XX.XX.XXXX O. Š., G. Z. K. XXX, s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra, podanej na Okresný súd Nitra dňa 24.08.2017 pod č. 4Pv 549/19 (pôvodne podanej dňa 07.12.2016), prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému F. W. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 30.01.2018, 17.04.2018, 18.10.2018 a 19.02.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného z prípravného konania, výsluchom poškodenej X. Z., svedkov Ľ. L., Q. N., M. M., Y. K., Y. Z., za súhlasu strán prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov W. Š.G., W. Y. F. G. K., tiež oboznámením všetkých listinných dôkazov a znaleckých posudkov obsiahnutých v spise ako aj prehratím obrazových záznamov z CD.

Obžalovaný F. W. (ďalej len „obžalovaný“), na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2018 poprel akékoľvek násilie voči poškodenej, tvrdil, že všetko v motorovom vozidle prebehlo na dobrovoľnej báze, s poškodenou sa počas jazdy v aute bozkávali, objímali, dotýkali sa rukami na intímnych miestach, na N. si chceli zapáliť, poškodená poslala Ľ. L. F. Q. N. z auta von, on a poškodená ostali v aute sami, kde sa vzájomne rukami sexuálne stimulovali, on vyvrcholil na jej brucho, ktoré si ona pravdepodobne utrela nohavičkami, ktoré nemala úplne vyzlečené. Pohlavný styk zaprel. Popísal aj, že predtým ako zastavili na N., stáli aj na pumpe, na ktorej asi všetci vystúpili, na pumpe si dali ešte víno a potom odišli preč. Do času vystúpenia na pumpe sedela poškodená na jeho kolenách, kam si sadla ešte vtedy ako odchádzali zo zábavy v pate, sama od seba, nikto ju do auta nenaložil, on sedel ako spolujazdec vedľa šoféra Q. N.. Meria 198 cm a vážil 100kg.

Svedkyňa poškodená X. Z. si na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2017 uplatnila nárok na náhradu škody za imateriálnu ujmu vo výške 10.000,-eur (jej odôvodnenie predložil jej splnomocnenec na č.l. 201-202) a popísala odohranie skutku zhodne s tým ako bol uvedený v skutkovej vete obžaloby. Zotrvala na tom, že obžalovaný s ňou vykonal v aute Škoda Octavia na N. súlož bez jej súhlasu, ona sa bránila slovami, že to nechcela a kričala, aby ho dali z nej dole, pretože svedkovia N. F. L., keď vystúpili z auta si sadli z vonku na kapotu auta a tam fajčili. Fyzicky sa z auta nepokúšala dostať von. Priznala, že v tom čase mala vypité, obžalovaného predtým poznala len z videnia. Jazdu autom popísala tak, že niekto ju v B., odkiaľ chcela ísť po zábave domov, naložil do auta, podľa nej, ju na ruky zobral obžalovaný, sedela mu v aute na kolenách, obžalovaný sa jej počas cesty nedotýkal, držal ju iba za stehno. Po vystúpení G.F. K. z auta, si ju obžalovaný zobral na ruky. Uviedla, že stáli aj na benzínovej pumpe v X. M., kde vystúpila ona, obžalovaný a G. K., na pumpe pili víno a zapálili si, potom po nich došiel šofér. Ostaní boli hladní, chceli sa ísť niekam najesť, ona im hovorila, že oni nech sa idú najesť, ale že ju nech zavezú domov. V Š. vystúpil G. K., ona mu kričala, aby nevystupoval, aby ju tam nenechával. Do auta na pumpe nastúpila späť, pretože si myslela, že ju odvezú domov. Predtým ako zastavili na N., sedeli v aute tak, že ona sama sedela za šoférom, obžalovaný za spolujazdcom a keď Q. N. F. Ľ. L. vystúpili z auta, obžalovaný ju potiahol za nohy, hlavu mala na opierke dvier, obžalovaný kľačal nad ňou, ruky jej držal nad hlavou, nedržal jej ich vtedy, keď jej sťahoval nohavice, ona si vtedy snažila nohavice natiahnuť späť a odsunúť obžalovaného, jemu sa však podarilo vyzliecť jej jednu stranu nohavičiek aj nohavíc. Obžalovaný vnikol do nej pohlavným údom, nevedela uviesť koľko tento styk trval, ukončený bol tak,

že obžalovaný vyvrcholil na jej brucho. Potom si ona natiahla nohavice, neutierala sa a N. F. L. nič o tom, čo sa predtým odohralo v aute, nehovorila. Brániť sa nevedela, lebo to nečakala. Poprela, že by ona o obžalovaného počas cesty prejavovala nejaký záujem, žeby ho rukami uspokojovala, že by sa s obžalovaným bozkávala, bozkával iba on ju, ona jeho bozky neopätovala. Mala zranenie na temene hlavy vzadu z buchnutia, keď ju obžalovaný hodil o opierku na dverách. Z konania obžalovaného mala psychické následky, s priateľom odmietala asi dva tri mesiace pohlavný styk, mala zlé sny, nechodila však ani k psychiatrovi ani k psychológovi. Asi dva dni po tomto incidente ju kontaktoval Y. Z.Č., aby sa stretli; na stretnutí, na ktoré ju doviezli kamarátky, jej povedal, že ak to stiahne, obžalovaný jej dá za to peniaze. Ona to odmietla. O uvedenej situácii hovorila svojmu priateľovi W. Š. a kamarátkam M. M., Y. K. F. M. N..

Svedok Ľ. L., kamarát obžalovaného, si na hlavom pojednávaní dňa 17.04.2018 pamätal, že v inkriminovaný deň bol na zábave v B., že na pumpu išli on, F., Q., K. a ešte poškodená. Oni s Q. išli vymeniť autá, z B. zobrali ľudí a vrátili sa späť na pumpu. Tvrdil, že si veľa z toho nepamätal, lebo mal dosť vypité. Popísal, že poškodená najprv sedela vpredu na obžalovaného kolenách, a keď sa vrátili na benzínovú pumpu, tak on sedel vpredu, F. M. K. sedeli vzadu po bokoch a poškodená sedela v strede. Tvrdil, že on sám počas cesty spal. Na N. zastali preto, lebo si chceli zapáliť, z auta vystúpil on a Q. N., obžalovaný s poškodenou nevystúpili, podľa neho preto, lebo si myslel, že obžalovaný s poškodenou chceli spolu niečo riešiť, že chceli ostať sami, lebo sa na seba liepali, bozkávali a zdalo sa mu, že im vadilo, že on s N. boli v aute. S Q. N. boli mimo auta asi 15 minút, do auta nevideli, čo obžalovaný s poškodenou robili, nevideli, sklá boli zahmlené, z auta nič nepočuli, ani krik, ani volanie o pomoc, poškodenú nepočul plakať. Pripustil, že auto sa pohybovalo. Keď sa s Q. vrátili do auta, na obžalovanom ani na poškodenej si nič zvláštne nevšimol, poškodená sa na nič nesťažovala.

Svedok Q. N., známy obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2018 vypovedal obdobne ako svedok Ľ.Š. L., dodal aj, že obžalovaný s poškodenou sa na pumpe objímali, že on bol šoférom auta, že poškodená a obžalovaný sa navzájom bozkávali, hladkali, robili si dobre. Rovnako ako L. uvádzal, že on s L. vystúpili z auta preto, aby obžalovaný s poškodenou mali súkromie. Tiež tvrdil, že do auta, od ktorého stáli s L. 15 metrov, nevideli. Keď otvoril dvere na aute, videl ako poškodená ležala na obžalovanom, že sa vzájomne uspokojovali, ona jeho honila, on ju asi prstoval, vyzlečení neboli. Po tom ako toto videl, dvere na aute zavrel a išiel si znova zapáliť. Poprel, že by sedel na kapote aute, z auta počul malé vzdychy, poškodená však na nich nekričala. Na poškodenej si nič, potom ako odišli z N., nezvyčajné nevšimol, neplakala a na obžalovaného si nesťažovala. Svedok pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovediach pripustil, že v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uviedol, že keď otvoril dvere na aute, počul poškodenú ako povedala „F., teraz nie!“, ale o pomoc nevolala.

Kamarátky poškodenej Y. K. F. M. M.Á. na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2018 potvrdili, že poškodená im uviedla, že F. W. ju na N. znásilnil, že nechcela o tom hovoriť, plakala, bola roztrasená, že ju odviezli na políciu. Tiež vedeli o tom, že asi dva dni po skutku Y. Z. kontaktoval poškodenú s tým, či by sa mohli stretnúť a spýtal sa jej, že keby jej dal obžalovaný peniaze, či by to poškodená stiahla. O všetkých týchto skutočnostiach vedeli od poškodenej.

Svedok Y. Z., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2018 pripustil, že po skutku, o ktorom sa dozvedel od K., kontaktoval poškodenú, nevedel si presne spomenúť o čom konkrétnom sa vtedy rozprávali, rozprávali sa len o tom skutku ako sa to stalo, či sa to stalo, nerozprávali sa len o tom, ale v rámci debaty sa spomenulo aj to. O skutku sa dozvedel od svedka K.. Vypovedal aj to, že predtým sa s poškodenou samostatne nestretávali. Poprel, že by ho niekto požiadal, aby poškodenej ponúkol peniaze za stiahnutie trestného oznámenia.

Následne súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.0.2018 vykonával podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku dokazovanie čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania W. Š. (priateľ poškodenej), ktorý vypovedal, že poškodená mu po skutku s plačom telefonovala, že ju znásilnili, ale neuviedla kto ju znásilnil, že po skutku bola poškodená smutná, sklesnutá, mala z toho traumu, sexuálny život spolu s poškodenou neviedli asi mesiac po skutku, G. K., ktorý vypovedal, že po zastávke na pumpe v X. M., kde sa zdržali asi 3 hodiny, jeho vyložili v Š., preto ku skutku nevedel nič uviesť, tiež uviedol, že poškodená bola na diskotéke dosť opitá, liepala sa po chlapcoch, behala, tancovala a v aute videl ako poškodená hmatala obžalovaného v rozkroku, ako sa poškodená s obžalovaným v aute bozkávali, poprel, že by ho poškodená žiadala, aby v Š. nevystupoval, W. Y. (kamarát poškodenej), ktorý ku skutku nevedel nič

uviesť, vypovedal len, že poškodená chcela zo zábavy odviezť domov, vyzerala vtedy opito, ale on ju domov nebral, nevedel, kto ju zobral domov a per analogiam aj znalca W.. N. E., ktorý vo svojej výpovedi doplnil, že poškodenej neverbálne prejavy boli, podľa prejavov - popisom situácie autentické, jej výpoveď nebola naučená, vyfabulovaná, výpadky pamäti u nej nezistil a podľa psychologických výsledkov zistil u poškodenej emočné výkyvy, anticipačnú úzkosť. Poškodená mala poruchy spánku, flashbacky, ktoré zhodnotil ako reaktívny stav.

Znalecký posudok č. 46/2015 znalca W.. N. E. - znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia zhodnotil, že poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, ktoré reprodukuje plasticky, v chronologickom slede, postupne s ubúdaním detailnosti. Neboli u nej zistené konfabulačné tendencie, ani osobnostné charakteristiky, ktoré by reprodukované udalosti nevedome skresľovali, či zámerne menili. Jej všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť boli zachované. Intelektový potenciál poškodenej je v pásme populačného nadpriemeru, poškodená je dynamická, cieľavedomá, adaptabilná, v citových vzťahoch má utvorený emočne sýtiaci vzťah.

Znalecký posudok č. 1/2019 znalkyne W.. W. Ť., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých uzavrel, že obžalovaný je z hľadiska kognitívnej výbavy schopný správne vnímať, uchovávať v pamäti a následne aj reprodukovať prežité udalosti, jeho všeobecná hodnovernosť je mierne znížená v dôsledku pohotovosti k racionalizácii vlastného správania a konania. Špecifická vierohodnosť k inkriminovanej veci je znížená. Znalkyňa posúdila osobnosť obžalovaného ako integrovanú bez patologických čŕt, s intelektom v pásme populačného podpriemeru, s tendenciou k modifikácii obrazu o sebe sociálne želateľnejším smerom, s tendenciou k impulzivite, v motivačných prvkoch hrajú dôležitú úlohu u neho vlastné potreby a záujmy, nezdržanlivosť, agresivita u obžalovaného nedosahuje chorobný stupeň prejavy agresivity (tieto môžu byť naviazané na napr. deliberačný vplyv alkoholu, afekty), nebola preukázaná väzba agresívneho správania a konania na oblasť sexuality. Obžalovaný nemá sklony k fyzickému násiliu v sexuálnej sfére.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, z ktorých bolo zistené, že bolo zakreslené miesto činu (foto mapy, správa KR PZ), že poškodená vydala svoje rifle a biele čipkované nohavičky, z ktorých sa vyhotovili fotografie, pričom pri vydávaní vecí uviedla, že nohavicami si poutierala z brucha ejakulát obžalovaného; tieto jej boli vrátené 07.07.2016 (zápisnica o vydaní veci a pripojená fotodokumentácia, uznesenie o vrátení veci, záznam o vrátení veci), že bol odobratý biologický materiál z pošvy poškodenej a od obžalovaného bukálny ster (zápisnice o prehliadke tela), že pri ohliadke motorového vozidla Škoda Octavia, e. č. Q. XXX S. boli zaistené dva kusy biologických mikrostôp a jeden biologický ster zo zaschnutých fľakov bledej farby na strednej časti sedadla za šoférom (zápisnica o obhliadke motorového vozidla) a že poškodená bola dňa 06.09.2015 vyšetrená lekárom, pričom uviedla, že bola znásilnená, že mala úraz na hlave po buchnutí, ktorý bol aj diagnostikovaný a že gynekologické vyšetrenie bolo bez známok znásilnenia (lekárske správy). Úradné záznamy z 07.10.2015 evidoval, že vecné stopy boli zaslané na expertízu a zo dňa 21.10.2015 analyzoval kamerový záznam z ČS Slovnaft v X. M. tak, že poškodená prišla na aute Škode Octavia v čase okolo 05:07 hod. dňa 06.09.2015 na ČS spoločne s ďalšími štyrmi osobami mužského pohlavia, poškodená ako prvá vystúpila z vozidla zo strany spolujazdca spoločne s ďalšou osobou mužského pohlavia a odišla do vnútorných priestorov ČS. Jeden z mužov platil za tovar - fľaša vína a kofola, potom sa presunuli za stôl, kde sa posadili a rozprávali, pričom nebolo zrejmé, či dochádzalo k objatiam. Z ČS odišli na tom istom vozidle, na ktorom aj prišli o 05:25 hod. dňa 06.09.2015. Znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy uzavrel, že na predloženej vecnej stope - spodných nohavičkách bola dokázaná prítomnosť ľudskej spermy, na nohaviciach, na výtere z endocervixu a na zadnej klenbe pošvy nebola zistená prítomnosť spermy, malé množstvo krvi sa našlo iba na nohaviciach na pravej časti predného dielu nohavíc. Z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že biologické materiály na nohaviciach a na hrdle maternice poškodenej (endocervix) pochádzali od jednej a tej istej osoby ženského pohlavia. Z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že biologický materiál - zo zadnej klenby pošvy poškodenej pochádza najmenej od dvoch osôb. Z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že biologické materiály z nohavičiek a na nohavíc pochádzajú najmenej od dvoch osôb a DNA profil uvedených zmiešaných stôp je kombináciou profilov DNA porovnávacej vzorky bukálneho výteru obžalovaného a DNA profilu poškodenej. DNA analýza biologického materiálu zaisteného z endocervixu nebola úspešná.

Z dostupných relácií na obžalovaného bolo súdom zistiteľné, že obžalovaný má evidované dva priestupky na úseku dopravy a že bol štyrikrát súdne riešený, naposledy v roku 2012, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 1T/51/2009 zo dňa 26.11.2012, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod s. zn. 6To/15/2013 zo dňa 17.04.2014 odsúdený na trest odňatia slobody na jeden rok nepodmienečne pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6To/15/2013 zo dňa 17.04.2014 bolo zrušené na základe dovolania obžalovaného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo 1/2015 zo dňa 23.02.2015, pretože bol porušený zákon v neprospech obžalovaného, bol zrušený aj rozsudok Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 1T/51/2009 z 16.11.2012. Následne bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 1T/51/2009 dňa 15.07.2015, právoplatným dňa 15.07.2015 na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov nepodmienečne. Podľa ostatných lustrácií sa proti obžalovanému v súčasnosti nevedie žiadne iné trestné stíhanie. Z prehratých obrazových záznamov na CD súd zistil, že na čerpaciu stanicu o 05:07 hod. prišlo osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, z ktorého vystúpila poškodená, obžalovaný a L. a tieto osoby následne išli do predajne čerpacej stanice, kde obžalovaný kúpil kolu a víno a následne si všetci traja išli o 05:10 hod. sadnúť za stôl, ktorý sa nachádzal za stenou, kde bezpečnostná kamera už nezachytávala obraz. O 05.09 hod. bolo na zázname vidieť ako sa poškodená smeje a nechala sa ohmatávať svedkom K.. O 05:25 hod všetci traja opustili predajňu.

Súd nevykonal, napriek zásadným rozporom vo výpovediach obžalovaného a poškodenej, konfrontáciu medzi nimi, a to aj s poukazom na aktuálnej znenie § 125 odsek 5 Trestného poriadku, ktoré vylučuje konfrontáciu so svedkom, na ktorom bol spáchaný trestný čin proti ľudskej dôstojnosti (v danom prípade zločin znásilnenia). Rovnako tak súd nemohol vykonať ani vyšetrovací pokus podľa § 157 Trestného zákona, pretože poškodená, ktorá je v tejto kauze obzvlášť zraniteľnou obeťou (§ 2 odsek 1 písmeno c) zákona o obetiach trestných činov bod 4.) s týmto druhom dokazovania nesúhlasila, aby nebola vystavená druhotnej viktimizácii.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného vo výroku rozsudku právne kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko bolo dostatočným spôsobom preukázané, že skutok sa stal, vykázal znaky žalovaného trestného činu a tento zavinene spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky trestného činu znásilnenia po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože násilím donútil ženu k súloži.

Zločinu znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Chráneným objektom je právo ženy rozhodovať slobodne o svojom pohlavnom živote. Hmotným predmetom útoku je žena bez ohľadu na vek, vyspelosť, spôsob jej života. Donútenie ženy k súloži znamená, že páchateľ násilným konaním prekonáva vážne mienený odpor ženy a žena podľahne preto, že nemá iné východisko a upustí od ďalšieho odporu pre zrejmú beznádejnosť alebo strach, že páchateľ hrozbu bezprostredného násilia aj vykoná.

Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný násilím (držaním rukou nad hlavou) prinútil poškodenú k súloži, ktorá skutočne vážne vyjadrila svoj odpor voči pohlavnému styku s obžalovaným (výpoveď poškodenej) v aute Škoda Octavia Combi s evidenčným číslom Q. XXX S. dňa 6.9.2015 medzi 06.00 hodinou až 07.00 hodinou na spojovacej ceste III/0517 medzi obcou B. a bývalým motorestom N. na parkovisku (foto mapy, správa KR PZ Nitra), v ktorom okrem nich dvoch nebol nikto iný prítomný, pretože, po zastavení motorového vozidla, obžalovaný povedal Q. N. F. Ľ. L., ktorí sedeli predtým s nimi v aute, aby z neho vystúpili a tam poškodenú spôsobom uvedeným v skutkovej vete znásilnil. Ak by obžalovaný neplánoval pohlavný styk s poškodenou, tak by zrejme svedkov N. F. L. von z auta neposlal. Zo správania a konania poškodenej (kamerový záznam, výpovede svedkov K., Y.) v situáciách, ktoré bezprostredne skutku samotnému predchádzali, sa mohlo javiť (najmä prehraté kamerové záznamy), že by poškodená so sexuálnym stykom s obžalovaným nemusela mať problém, ale relevantnosť trestnej

zodpovednosti obžalovaného za znásilnenie v danej situácii bolo, že odpor poškodenej pred súložou nebol len predstieraný, so samotným pohlavným stykom, pred ním samotným, už výslovne nesúhlasila, čo aj nahlas vyjadrila slovami, že „to“ nechcela, bránila sa a žiadala, aby obžalovaného z nej dali muži stojaci vonku dole, pričom utrpela povrchové zranenie hlavy (lekárske správy). To, že poškodená vyvíjala menej intenzívny odpor (napr. nebila obžalovaného, nekopala ho, nehrýzla) vyplynulo z danej situácie, keď vonku stáli dvaja kamaráti obžalovaného, na ktorých kričala, aby obžalovaného z nej dali dole, ale títo jej nepomohli. Nakoniec poškodená po incidente s obžalovaným svedkom N. F. L., ktorí sa po skutku vrátili naspäť do auta, ani nič nepovedala (výpoveď poškodenej). Svedkovia Q. N. F. Ľ. L. síce vypovedali, že nič nepočuli a nič nevideli, keď stáli v blízkosti auta, v ktorom sa odohral skutok, ale tieto výpovede v kontexte s výpoveďou poškodenej, považoval súd len za snahu pomôcť svojmu kamarátovi - obžalovanému, a sebe neuškodiť, pretože, ak by priznali, že poškodená na nich kričala, aby jej pomohli, a oni tak neurobili, tak by sa usvedčili z toho, že napomáhali obžalovanému k spáchaniu zločinu.

Obžalovaný bol z protiprávneho konania usvedčovaný preto priamo výpoveďou poškodenej, ktorá zhodne vypovedala v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, nepriamo výpoveďami svedkov Š., K., M., ktorým sa poškodená hneď po skutku zdôverila o násilnom čine spáchanom na nej a listinnými a vecnými dôkazmi, znaleckými posudkami. Podporným dôkazom o vine obžalovaného bola aj výpoveď svedka Z., ktorý priznal, že po skutku kontaktoval poškodenú, aby sa ňou stretol, že s ňou o skutku hovoril, hoci predtým sa sám s poškodenou nikdy nestretal. Bolo preto pravdepodobné, že keby k ničomu závažnému medzi obžalovaným a poškodenou nedošlo, svedok Z. by poškodenú nemal vôbec dôvod kontaktovať, aby sa s ňou rozprával o skutku, ktorý sa nestal, resp. sa rozprával o niečom, čo by nebolo vážne. Súd aj v tomto smere uveril poškodenej, že svedok Z. ako kamarát obžalovaného sa s ňou stretol, aby jej ponúkol peniaze za stiahnutie oznámenia voči obžalovanému.

Pri osobne orientovanom a navyše sexuálne motivovanom trestnom čine je vždy významným dôkazom výpoveď poškodenej osoby, teda obete trestného činu. Poškodená ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedala pod prísahou, po poučení o dôsledkoch krivej prísahy a svojou výpoveďou presvedčila súd o tom, že bola obeťou znásilnenia (že so súložou dobrovoľne nesúhlasila a že sa jej podvolila iba násilím). Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede poškodenej, nakoľko znalec z odboru psychológie W.. N. E., ktorý poškodenú vyšetril, v závere znaleckého posudku uviedol, že výpoveď poškodenej možno považovať za vierohodnú, vzhľadom na to, že táto je schopná vnímať a reprodukovať prežité udalosti, ktoré reprodukuje plasticky a v chronologickom slede, pričom znalec u nej nezistil žiadne konfabulačné a skresľujúce tendencie.

Na druhej strane obžalovaný, podľa znaleckej expertízy, je síce integrovanou osobnosťou bez patologických čŕt, ale je nezdržanlivý, dôležitú úlohu u neho zohrávajú vlastné záujmy, je aj schopný správne vnímať, uchovávať v pamäti a následne aj reprodukovať prežité udalosti, jeho všeobecná hodnovernosť je však mierne znížená v dôsledku pohotovosti k racionalizácii vlastného správania a konania, rovnako aj špecifická vierohodnosť k inkriminovanej veci je u obžalovaného znížená. Agresivita u obžalovaného nedosahuje chorobný stupeň, obžalovaný nemá sklony k fyzickému násiliu v sexuálnej sfére. Súd výpoveď obžalovaného v kontexte so závermi tohto znaleckého dokazovania vyhodnotil ako exkulpáciu svojho protiprávneho konania, keď nevedel prekonať a ovládnuť, napríklad aj pod vplyvom alkoholu ako u neho, tak u poškodenej (výpovede poškodenej, svedkov K. F. Y.), vlastnú potrebu sexuálneho uspokojenia.

Súd pritom nezistil žiaden motív, ktorý by viedol poškodenú vypovedať v neprospech obžalovaného a k jeho falošnému obvineniu (poškodená s obžalovaným sa poznali len z videnia, súd nezistil, že by medzi sebou mali nejaké nevysporiadané vzťahy, nejakú nenávisť, nevraživosť, že by sa poškodená chcela obžalovanému za niečo pomstiť a pod.). Sama skutočnosť, že neboli zistené zranenia a ani DNA obžalovaného na a v pohlavných orgánoch poškodenej, automaticky nevylúčila, že súlož s obžalovaným bola vykonaná dobrovoľne (lekárske správy a znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy). Podporným dôkazom k výpovedi poškodenej, konkrétne, že ejakulát jej obžalovaný strekol na brucho, ktorý si poškodená následne utrela nohavicami, bol aj znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, ktorý vyhodnotil, že na nohavičkách a nohaviciach poškodenej bola nájdená DNA obžalovaného.

Súd s ohľadom na znalecké závery skonštatoval, že výpoveď poškodenej bola dostatočne presvedčivá a nechýbala jej logika v opise spôsobu, akým sa skutok stal. Na tomto mieste bolo potrebné pripomenúť,

že spomienky obete sexuálneho zločinu síce môžu byť mimoriadne nepríjemné, avšak väčšinou je práve výpoveď obete jediným priamym usvedčujúcim dôkazom znásilnenia a preto je podstatné, aby výpoveď poškodenej obete bola v hlavných a podstatných dejových momentoch jednoznačná. Súd po vyhodnotení výpovede poškodenej, napriek citlivosti popisovaného trestného činu sexuálneho charakteru uzavrel, že dokazovaním bolo preukázané, že poškodená už od prvotnej výpovede na polícii až po výpoveď na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných skutkových okolnostiach rovnako. V tejto súvislosti dal súd do pozornosti, že dokazovanie minulých skutkových okolností vrátane ich popisu je limitované u každého jednotlivca jeho biologickými, psychologickými a sociálnymi danosťami.

Z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním ako trestne zodpovedná osoba dopustil trestného činu vyššej závažnosti a konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona (jednota vedomosti a vôle), kedy chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích schopností v čase skutku. Obžalovaný použil násilie voči poškodenej a s poškodenou vykonal súlož a to aj napriek jej nesúhlasu - vážne mienenému odporu. Motívom konania obžalovaného bola snaha o svoje sexuálne uspokojenie, ktorá korešponduje aj so závermi znaleckého posudku psychologičky W.. Ť..

Súd pri ukladaní trestu postupoval zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu uvedené v Trestnom zákone.

Obžalovaný bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný, naposledy skôr uvádzaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/51/2009. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, neprihliadol ani na žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal pri určovaní trestu bola určená v ustanovení § 199 odsek 1Trestného zákona v rozmedzí 5 až 12 rokov, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona. Súd obžalovanému, s prihliadnutím na jeho osobu a charakter protiprávneho konania, uložil trest na samej spodnej hranici základnej trestnej sadzby, nezistiac žiadne okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodnili použitie zmierňovacieho ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Trestného zákona.

Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti, zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov.

Pokiaľ išlo o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na život obžalovaného pred spáchaním trestného činu, obžalovaný nevykazuje takú mieru narušenia, pre ktorú by bolo potrebné obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bol toho názoru, že na nápravu obžalovaného postačuje jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, kde bude jeho prevýchova riadne zabezpečená.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú si poškodená uplatnila vo výške 10.000,- eur súd rozhodol podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku tak, že poškodenú odkázal na civilné konanie, pretože na takéto rozhodnutie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne ujmy podľa § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka a splnenie podmienok uvedených v § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní nevytvorili súdu dostatočný podklad na rozhodnutie o náhrade nemajetkovej ujmy a ďalšie dokazovanie zamerané na zabezpečenie potrebných podkladov by presiahlo rámec trestného stíhania obžalovaného a neúmerne by ho predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.