Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/241/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobkyne: S.. B. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom I., N. XX, zast. JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom, so sídlom Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: ADOS EM, s.r.o., IČO: 36 179 159, so sídlom Komenského 43, Košice, zast. Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o. so sídlom Bočná 10, Košice, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto mesačne za obdobie od 2.11.2011 do 2.11.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2010 žiadala, aby určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa zo dňa 8.10.2010 je neplatné. Písomným podaním zo dňa 21.12.2010 žalobkyňa žiadala, aby bol žalovaný povinný jej zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1.213,82 Eur brutto za obdobie od 2.11.2010 do dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

3. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 15.6.2016. Určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce dané žalovaným žalobkyni listom zo dňa 8.10.2010 je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto za obdobie od 2.11.2010 do 2.11.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v prevyšujúcej časti výšky náhrady mesačnej mzdy zastavil. Žalobcovi priznal náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku prvej inštancie podal žalovaný odvolanie.

5. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.9.2017 potvrdil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce dané žalovaným žalobkyni listom zo dňa 8.10.2010 je neplatné ako aj vo výroku, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto mesačne za obdobie od 2.11.2010 do 2.11.2011 t.j. spolu vo výške 12.006,84 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zrušil rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami v prevyšujúcom výroku o zaplatení náhrady mzdy v spojení s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenie vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania ostal nárok žalobkyne na náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto za obdobie od 2.11.2011 do 2.11.2013.

7. Žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce pod dobu 36 mesiacov.

8. Žalovaný žiadal, aby v prípade vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola priznaná žalobkyni náhrada mzdy po dobu 12-ich mesiacov.

9. Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer, okamžite alebo v skúšobnej dobe, ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

10. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

11. Citované ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce časť prvá je takmer totožná s ust. § 69 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou Zák. č. 65/1965 Z.z. - Zákonníka práce účinného od 1.1.1966 do 31.3.2002. Znenie § 61 ods. 2 predchádzajúceho Zákonníka práce o možnosti zamestnávateľa požiadať o zníženie, prípadne nepriznanie náhrady mzdy, vrátane kritérií pre takéto rozhodnutie, bolo do tohto zákona včlenené novelou vykonanou zákonom č. 20/1975 Zbierky s účinnosťou od 1.7.1975. Účelom tejto úpravy bolo pôsobiť na zamestnanca, aby vyvíjal primerané úsilie - aspoň pri spore, ktorý trvá dlhšie, zapojiť sa dočasne do práce u iného zamestnávateľa.

12. Súd interpretoval ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce spôsobom, akým bola interpretovaná pôvodná judikatúra k § 61 ods. 2 predchádzajúceho zákonníka práce. Predpokladá všeobecnú pracovnú povinnosť - povinnosť zapojiť sa do práce. Podľa názoru súdu v dôsledku spoločensko-ekonomických zmien, ku ktorým došlo po roku 1989 sa táto judikatúra stala nepoužiteľnou. Právnou normou pre súd ako orgán aplikujúci právo nie je totiž len samotný text právneho predpisu ale predovšetkým význam tohto textu meniaci sa v priestore a čase. Systémová zmena v roku 1989 mala v právnom poriadku za následok hodnotovú zmenu v smere hodnotovej diskontinuity s predchádzajúcim obdobím. SR prijatá s účinnosťou od 1.10.1992 v článku 2, ods. 3 ustanovila, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Stanovila tak zásadu rešpektujúcu jednu zo základných hodnôt právneho štátu a to hodnotu slobody konania. Zmyslom tejto zásady je, že právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Interpretácia vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa je v rozpore s uvedením článku 2, ods. 2 Ústavy SR, pretože takáto povinnosť neexistuje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy.

13. Hodnotová zmena v právnom poriadku mala za následok zmenu významu normatívneho textu (právneho pravidla), obsiahnutého v ust. § 79 ods. 2 , ktoré treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne a to v prípadoch ako výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zaručeného v ustanovení Zákonníka práce by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne.

14. V danom prípade súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 157/2010.

15. V ďalšom poukazuje vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku náhrady mzdy za 24 mesiacov, t.j. za obdobie od 2.11.2011 do 2.11.2013, že za výkon práce pre žalovaného v uvedenom období žalobkyňa nepoberala absolútne žiadnu mzdu ani inak označenú odplatu, či príjem a to tak peňažne ako aj nepeňažný. Žalobkyňa v inkriminovanom období bola štatutárnym orgánom - konateľom žalovaného. Z uvedeného dôvodu bol na založenie pracovno-právneho vzťahu žalobkyni žalovanému potrebný súhlas valného zhromaždenia. Tento súhlas však druhá konateľka a spoločníčka spoločnosti K. O. napriek opakovaným žiadostiam žalobkyne odmietla žalobkyni udeliť, preto k založeniu žiadneho pracovno-právneho vzťahu k žalovanému nedošlo. Pokiaľ ide o registračné listy adresované sociálnej poisťovni žalobkyňa uvádza, že nakoľko pre žalovaného skutočne prácu (bezplatne vykonávala bolo ju potrebné inštitucionalizovať a preto aj predkladať príslušné výkazy sociálnej poisťovni, inak by žalobkyňa vystavila žalovaného nebezpečenstvu uloženia sankcie za nelegálne zamestnávanie, čo si žalobkyňa ako konateľka s postupujúcou odbornou starostlivosťou nemohla dovoliť. Z uvedeného dôvodu zmieňované registračné listy nie sú dôkazom o tom, že žalobkyňa mala k výkonu práce pre žalovaného za obdobie po 1.1.2014 nejaký príjem, nakoľko žiadny takýto príjem jej nikdy vyplatený nebol. Žalobkyňa sa o založenie pracovného pomeru k žalovanej po 1.1.2014 usilovala avšak pre nesúčinnosť K. O. druhej spoločníčky a konateľky žalovanej sa tak nestalo. Nestalo sa tak napriek tomu, že založenie pracovného pomeru žalobkyne k spoločnosti bolo podmienkou určeného Košickým samosprávnym krajom preto, aby žalobkyňa mohla zastávať funkciu odborného zástupcu žalovanej pre výkon činnosti ADOS EM. Napokon žalobkyňa mala potrebné vzdelanie a kvalifikáciu pre výkon činnosti, ktorá za účelom záchrany povolenia pre výkon činnosti ADOS EM navrhla K. O. založenie nového pracovného pomeru žalobkyne k spoločnosti. K. O. však s návrhom žalobkyne nesúhlasila, naopak dala na úrad Košického samosprávneho kraja návrh na zrušenie povolenia žalovanej spoločnosti, v dôsledku čoho aj Úrad Košického samosprávneho kraja povolenie žalovanej na výkon činnosti ADOS zrušil v mesiaci jún 2014. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa z pracovného pomeru resp. iného pracovno-právneho vzťahu nemala žiadny príjem.

16. Záverom súd uvádza, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú naďalej vyhrotené, čo vyplýva zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 31Cb 41/2018. Žalobu podal žalovaný ADOS EM s.r.o. a žalovaným je Bc. B. Č. o zaplatenie sumy 44.600 Eur spolu s príslušenstvom.

17. Na základe vyššie uvedenej úvahy je súd toho názoru, že žalovaná za svoje konanie je povinná znášať dôsledky a teda súd poskytol v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce ochranu zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a preto priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto za obdobie od 2.11.2011 do 2.11.2013 (pri ustálení výšky náhrady mzdy súd vychádzal zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného). Ostatné námietky žalovaného vo vzťahu k náhrade mzdy považuje za nedôvodné, nesúvisiace s predmetom konania (napokon sú predmetom konania v súdnych sporoch medzi stranami sporu).

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. V danom prípade bola žalobkyňa neúspešná v pomerne nepatrnej časti, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania.

21. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) úd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.