Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

79Ek/297/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., IČO: 00 682 420, Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, proti povinnému: DL GARANT s.r.o., IČO: 44 425 724, Kostolná 18, 949 01 Nitra, povinný zastúpený zástupcom: Advokáti Heinrich s.r.o., IČO: 36 865 966, Skautská 12, 949 01 Nitra, o vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 12.859,20 eura, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Erik Tóth, Exekútorský úrad Nitra, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp.zn. 213EX/500/18, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Erik Tóth pod sp. zn. 213EX/500/18 pre vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora v rozsahu 12.859,20 eura podľa §61k ods.1 písm. a) z a s t a v u j e.

II Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.07.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy 103.120,67 eura, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 103.120,67 eura od 01.01.2018 do zaplatenia a trov exekúcie oprávneného vo výške 22,86 eura na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica sp. zn. N 264/2012, Nz 30191/2012, NCRls 30835/2012 zo dňa 03.08.2012. Poverením zo dňa 28.08.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora : JUDr. Erik Tóth, Exekútorský úrad Nitra, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 213EX/500/18.

2. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené povinnému podľa tvrdenia povinného fikciou doručenia dňa 03.10.2018) podal u súdneho exekútora dňa 17.10.2018 návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 18.10.2018 návrh na zastavenie exekúcie povinného. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie povinného doručil súdny exekútor aj plnú moc pre právneho zástupcu povinného, list od dražobnej spoločnosti, návrh na zastavenie exekúcie od oprávneného, oznámenie o dražbe, osvedčenie o priebehu dražby spolu s notárskou zápisnicou, odpoveď oprávneného na žiadosť o poskytnutie informácie v akej časti bola splatená pohľadávka oprávneného a upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Dňa 31.10.2018 bol súdu doručený podnet na obstaranie stanoviska oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie o povinného spolu s e-mailovou komunikáciou medzi povinným a oprávneným. Dňa 08.11.2018 bolo súdu doručené podanie ktoré duplicitne obsahovalo niektoré dokumenty predložené súdu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ďalej podanie obsahovalo poverenie pre zamestnancov oprávneného, upovedomenie o začatí exekúcie, postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie od súdneho exekútora a obálka návrhu na zastavenie exekúcie od oprávneného s listinnou doručenkou zo dňa 21.09.2018. Na výzvu zo dňa 23.11.2018 bolo súdu dňa 04.12.2018 doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie spolu s listinnou doručenkou zo dňa 06.12.2018. Dňa 03.02.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie povinného k vyjadreniu oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.

3. Z dôkazov predložených k návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že dňa 24.09.2018 podal oprávnený u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného návrhu súdny exekútor dňa 03.10.2018 vydal upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie, v ktorom uviedol, že oprávnený doplnením návrhu na zastavenie exekúcie dňa 28.09.2018 oznámil, že pohľadávka voči povinnému bola dňa 20.09.2018 splatená v celom rozsahu. Na základe uvedeného súdny exekútor zastavil exekúciu v rozsahu 106.858,70 eura a uviedol, že exekučné konanie bude ďalej pokračovať pre vymoženie trov exekúcie v rozsahu 12.859,20 eura.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal prostredníctvom zástupcu uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 24.07.2018 na vykonanie exekúcie, poverenia súdu zo dňa 28.08.2018 vydal súdny exekútor dňa 17.09.2018 Upovedomenie o začatí exekúcie. Upovedomenie bolo povinnému doručované do elektronickej schránky, pri doručení s fikciou doručenia po uplynutí 15 dňovej lehoty. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote povinný podal podľa §61k Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie z nasledovných dôvodov: Oprávnený v podanom návrhu na začatie exekúcie v časti H) uviedol, že nie je vedené ohľadne toho istého nároku iné exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Rovnako oprávnený uviedol, že nie je oprávnený vyžadovať splnenie vymáhaného nároku od iných osôb. Povinný uvádza, že v skutočnosti samotný oprávnený viedol osobitné vykonávacie konania - dobrovoľné dražby v zmysle zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, jednak voči povinnému DL GARANT s.r.o., jednak voči Ľubomírovi Baraníkovi, Kostolná 18, 049 01 Nitra (ako záložnému dlžníkovi). Oprávnený podal návrh na výkon dobrovoľných dražieb dňa 12.02.2018 u dražobníka Dražobná spoločnosť, a.s. Zelinárska 6, 821 08 Bratislava. Dražobná spoločnosť, a.s. vydala dňa 18.07.2018 Oznámenie o dražbe pod číslom 234/2018 (nehnuteľnosť na LV 20.08.2018). Oprávnený bol o oznámení o dražbe ako aj o termíne dražby upovedomený (oznámenie dokonca sám oprávnený podpisoval). Napriek tomu dňa 24.07.2018, t.j. až po oznámení termínu dražby, podal návrh na výkon exekúcie na povinného. Na základe tohto úkonu sa zároveň teda mala realizovať exekúcia na majetok povinného a zároveň aj dražba na časť majetku povinného. Dražby sa uskutočnili dňa 20.08.2018, pričom úspešná bola dražba č.23/2018, kde sa vydržiteľom stala spoločnosť DTS Slovakia s.r.o., Konventná 625/7, 811 03 Bratislava, za vydraženú cenu 160.000,- eur. O úspešnej dražbe boli informované všetky subjekty, vrátane oprávneného dražobníkom listom zo dňa 23.08.2018. Na základe žiadosti povinného, Dražobná spoločnosť listom zo dňa 17.10.2018 oznámila, že vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením nasledovne: 30.000,- eur dňa 20.08.2018 ako zábezpeku, 130.000,- Eur dňa 03.09.2018 ako doplatok. Dražobná spoločnosť rovnako oznámila, že v zmysle § 27 ods. 1, posledná veta zákona č. 527/2002 Z.z., pohľadávka veriteľa (oprávneného) zanikla ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením v rozsahu uspokojenia veriteľa. Keďže cena dosiahnutá vydražením 160.000,- eur presahovala pohľadávku oprávneného (111.666,92 eura - 30,08 eura = 111.636,84 eura), oprávnený (veriteľ) bol v plnom rozsahu uspokojený. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka veriteľa, ktorú uplatnil v návrhu na začatie exekúcie zanikla: v časti 30.000,- eur dňa 20.08.2018 (v deň dražby sa zábezpeka úspešného vydražiteľa exekúcie mení na zaplatenú časť ceny dosiahnutej vydražením), v časti 81.636,84 eura (111.636,84 eura - 30.000,- eura) dňa 03.09.2018. Z uvedeného dôvodu sú tu dôvody podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, teda nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný uhradil aj všetky trovy dražby (náklady a odmenu dražobníka) vo výške 9.555,23 eura. Ako dôkaz povinný priložil Oznámenie o dražbe, list dražobnej spoločnosti zo dňa 23.08.2018 s prílohou Notárska zápisnica a list dražobnej spoločnosti zo dňa 17.10.2018. Povinný uvádza, že oprávnený v zmysle § 61f ods. 2 Exekučného poriadku bezodkladne neoznámil exekútorovi, že došlo k plneniu v prospech oprávneného dňa 21.08.2018 resp. 03.09.2018, čím postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom. Súdny exekútor preto dňa 17.09.2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Oprávnený podaním zo dňa 20.09.2018, doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.09.2018, doručené súdnemu exekútorovi dňa 24.09.2018, podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku navrhol zastavenie exekúcie. Na základe žiadosti o poskytnutie informácie od exekútora, oprávnený podaním zo dňa 25.09.2018, doručené súdnemu exekútorovi dňa 28.09.2018, oznámil, že pohľadávka oprávneného bola dňa 20.09.2018 splatená v celom rozsahu (111.636,84 eura). Následne súdny exekútor vydal dňa 03.10.2018 Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie v rozsahu 106.858,70 eura s tým, že exekučné konanie bude ďalej pokračovať pre vymoženie trov exekúcie v rozsahu 12.859,20 eura. Ako dôkaz povinný priložil Návrh na zastavenie exekúcie od oprávneného zo dňa 20.09.2018, list oprávneného zo dňa 25.09.2018 a upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie zo dňa 03.10.2018. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený nesprávne informoval

súdneho exekútora, že pohľadávka bola dňa splatená 20.09.2018. Ako povinný uviedol vyššie, vzhľadom na § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., pohľadávka oprávneného zanikla v časti 30.000,- Eura dňa 20.08.2018 a v časti 81.636,84 eura (111.636,84 eura - 30.000,- eura) dňa 03.09.2018. Časť pohľadávky vo výške 30.000,- eura zanikla ešte pred začatím exekúcie. Časť pohľadávky vo výške 81.636,84 eura zanikla pred vydaním upovedomenie o začatí exekúcie, teda v čase kedy súdny exekútor vydával Upovedomenie o začatí exekúcie, pohľadávka už neexistovala. Povinný v uvedenom poukazuje na § 61n ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Exekučný poriadok. Z uvedených ustanovení podľa povinného vyplýva, že exekútor môže vydať upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie len vtedy, ak to takto navrhne oprávnený, alebo ak ide o prípady § 44 Exekučného poriadku. V tomto prípade nejde ani o jednu z týchto možností, pretože nejde o prípad § 44 Exekučného poriadku, a zároveň oprávnený nenavrhol zastavenie exekúcie len čiastočne, ale v celku. Z uvedených dôvodov má povinný za to, že súdny exekútor nepostupoval v súlade s exekučným poriadkom keď vydal upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Súdny exekútor mal vydať upovedomenie o zastavení exekúcie a čo do trov postupovať v zmysle § 61n ods. 3 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že malo prísť k zastaveniu exekúcie a exekútor si mal žiadať náhradu hotových výdavkov. Len v prípade, že do momentu zastavenia exekúcie exekútor vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, tak vtedy sú súčasťou takejto náhrady výdavkov aj trovy, ktoré si exekútor ponechal podľa § 60 Exekučného poriadku (24% z prijatého plnenia, ktoré obsahuje aj odmenu exekútora). Inak povedané, pri takomto zastavení exekúcie má exekútor nárok „na odmenu“ len v tej časti, ktorú on dovtedy vymohol a prijal na uspokojenie vymáhaného nároku (zrazením 24%) a nárok na náhradu nákladov; avšak nie nárok na odmenu z celej vymáhanej sumy (najmä, ak táto ako pohľadávka zanikla ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie). K uvedenému povinný poukazuje na § 199c Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie podľa povinného rovnako potvrdzuje, že ak sa exekúcia ukončila z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie (čo v danom prípade nastalo - návrh na zastavenie od oprávneného podľa § 61n ods.1 písm. b) Exekučného poriadku), tak trovy sa platia podľa § 198 ods.2 - teda len náhrada výdavkov (prípadne 24% z prijatých súm, ktoré si už exekútor dovtedy stiahol). Dokonca, podľa § 199c ods.2 by sa nemala platiť ani náhrada výdavkov v časti 30.000,- eur, pretože v tejto časti pohľadávka oprávneného zanikla ešte pred začatím exekúcie.

5. Z uvedených dôvodov povinný navrhuje, aby sa exekúcia zastavila v celom rozsahu. Zároveň, navrhuje aby trovy súdneho exekútora vo forme náhrady výdavkov exekútora uhradil oprávnený, keďže jednak oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, ale najmä oprávnený dostatočne včas neoznámil informácie (o uhradení pohľadávky) exekútorovi, čím mu možno pričítať nehospodárny postup súdneho exekútora a súčasný stav. Takýto navrhovaný stav by bol aj v súlade s dobrými mravmi a zásadou spravodlivosti, keďže povinný už uhradil jedny trovy - a to trovy dražby (tiež cca 10%) a nie je dôvodné, aby hradil ďalšie trovy, najmä ak súdny exekútor nevymohol žiadnu sumu.

6. Na základe podaného návrhu na zastavenie exekúcie od povinného postúpil súdny exekútor súdu dňa 18.10.2018 uvedený návrh na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že dňa 24.09.2018 oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie na základe § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku s tým, že svoj návrh vysvetlil, doplnil o podstatnú skutočnosť a informáciu svojím podaním zo dňa 28.09.2018, kde jasne uviedol, že vymáhaný dlh bol vyrovnaný dňa 20.09.2018, t.j. po obdržaní poverenia na výkon exekúcie a vydania upovedomenie o začatí exekúcie. Uvádza, že exekúcia bola voči povinnému začatá oprávnene, lebo dlh nebol vyrovnaný pred začatím exekúcie. Z tvrdenia oprávneného podľa súdneho exekútora jasne vyplýva, že k vyrovnaniu vymáhaného dlhu došlo v už prebiehajúcej exekúcií a teda súdnemu exekútorovi prináleží príslušná odmena súdneho exekútora, ktorá bola zákonným spôsobom určená v upovedomení o čiastočnom zastavení exekúcie. Na základe uvedených skutočností súdny exekútor žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný povinným zamietol a umožnil ďalej pokračovať v exekúcií pre vymoženie zákonných trov súdneho exekútora.

7. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie doručil súdu e-mailovú komunikáciu povinného s oprávneným, z ktorej vyplýva, že sa povinný informoval u oprávneného, či súdny exekútor predložil návrh na zastavenie exekúcie oprávnenému na vyjadrenie. Z odpovede oprávneného vyplýva, že súdny exekútor oprávneného na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie nevyzval. Povinný preto doručil súdu podnet na obstaranie stanoviska oprávneného v ktorom žiadal, aby súd nahradil činnosť súdneho exekútora a zaslal návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného oprávnenému na vyjadrenie resp. aby vyzval súdneho exekútora, aby tak vykonal a výzvu oprávnenému poslal. Súd preto dňa

23.11.2018 vyzval oprávneného na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie povinného. Oprávnený dňa 04.12.2018 doručil súdu vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie.

8. Oprávnený uvádza, že tvrdenie povinného v zmysle ktorého došlo k uhradeniu pohľadávky oprávneného v rozsahu 30.000,- eur voči povinnému ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nie je pravdivé. Suma 30.000,- eur zložená dňa 02.09.2018 predstavovala dražobnú zábezpeku predstavovala dražobnú zábezpeku v zmysle § 14 zákona č. 527/2002 Z.z.. V prípade, ak by nedošlo k vydraženiu nehnuteľného majetku zložiteľom zábezpeky bol by dražobník povinný zložiteľovi zábezpeky túto dražobnú zábezpeku vrátiť (§ 15 ods.1 zákona 527/2002 Z.z.). V prípade ak by zložiteľ zábezpeky nedoplatil cenu dosiahnutú vydražením, bola by dražobná zábezpeka použitá na úhradu nákladov dobrovoľnej dražby a prípadne aj náhradu nákladov opakovanej dražby (§ 25 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z.). Drobná zábezpeka tak mohla byť použitá na uhradenie pohľadávky oprávneného voči povinnému len v prípade kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: zložiteľ zábezpeky vydražil dražený nehnuteľný majetok, zložiteľ zábezpeky následne doplatil cenu dosiahnutú vydražením nehnuteľného majetku a to postupom v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.. Nakoľko k doplateniu ceny dosiahnutej vydražením zo strany vydražiteľa (a súčasne zložiteľa zábezpeky) došlo až dňa 03.09.2018, mohla byť dražobná zábezpeka až 03.09.2018 použitá na uhradenie ceny dosiahnutej vydražením nehnuteľného majetku. Súčasne k samotnému zániku pohľadávky oprávneného nedošlo dňa 03.09.2018 ako povinný uvádza, ale až dňom obdržania plnenia zo strany oprávneného od dražobníka. K tomuto došlo až dňa 20.09.2018. Oprávnený potvrdzuje, že poukázaním výťažku z dobrovoľnej dražby dňa 20.09.2018 došlo k uhradeniu pohľadávky oprávneného voči povinnému v rozsahu istiny, úrokov, úrokov z omeškania a nákladov dobrovoľnej dražby, nedošlo však k uhradeniu nákladov exekučného konania vedeného voči povinnému.

9. Oprávnený preto súhlasí so zastavením exekučného konania voči povinnému vo vyššie uvedenom rozsahu. Oprávnený má však za to, že nie sú splnené podmienky zastavenia exekučného konania v celom rozsahu, nakoľko nedošlo k úplnému uhradeniu pohľadávky oprávneného teda aj vrátane trov exekúcie.

10. Súdu bolo dňa 03.02.2019 doručené vyjadrenie od povinného v ktorom uvádza, že povinný podaním zo dňa 17.10.2018 podal návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 04.12.2018. Podanie oprávneného bolo povinnému sprístupnené v elektronickom súdnom spise dňa 24.01.2019. Na základe uvedeného povinný zaslal súdu v nadväznosti na uvedené podanie oprávneného nasledovné vyjadrenie: Oprávnený vo svojom vyjadrení predovšetkým uvádza, nesprávne termíny jednotlivých právnych skutočností. Suma 30.000,- Eur bola zložená dražobnej spoločnosti dňa 20.08.2018 (nie 02.09.2018 ako nesprávne uvádza oprávnený). Dňa 20.08.2018 došlo zároveň aj k úspešnému vydraženiu predmetu dražby. V zmysle § 26 zákona č.527/2002 Z. z.: (3) Dražobná zábezpeka sa vydražiteľovi započítava do ceny dosiahnutej vydražením. Z uvedeného podľa povinného vyplýva, že tvrdenia oprávneného, že nemuselo dôjsť k vydraženiu predmetu dražby a preto dražobná zábezpeka nemôže byť považovaná za platbu pre oprávneného, nie je správne a najmä aplikovateľné na tento prípad, pretože k vydraženiu došlo dňa 20.8.2018. Akékoľvek fikcie, že čo ak by k vydraženiu nedošlo, sú podľa povinného nelogické, pretože k vydraženiu došlo. Týmto dňom, 20.8.2018, sa dražobná zábezpeka považuje za zaplatenú cenu dosiahnutú vydražením. Pokiaľ oprávnený poukazuje na okolnosť, že vydražiteľ nemusel doplatiť zvyšok ceny dosiahnutej vydražením, a vtedy by sa musela dražobná zábezpeka použiť na úhradu nákladov dražby v zmysle § 25 ods.4 zákona č.527/2002 Z. z., a preto sa dražobná zábezpeka nepovažuje za cenu predmetu dražby, je nesprávne. Pokiaľ oprávnený poukazuje na § 25 ods.4 zákona č.527/2002 Z. z., tak takáto situácia (použitie dražobnej zábezpeky na použitie nákladov dražby) môže nastať len vtedy ak sú splnené zákonom stanovené podmienky - teda vydražiteľ nezaplatí zvyšok ceny dosiahnutej dražbou. Teda až splnením tejto podmienky nastanú následky hypotézy právnej normy, teda že dražobná zábezpeka sa mení na účely použitia na úhradu nákladov. Pokiaľ však splnenie tejto podmienky hypotézy právnej normy nenastane (teda nestane sa, že vydražiteľ nedoplatí zvyšok ceny), tak stále platí to, že dražobná zábezpeka zložená úspešným vydražiteľom sa považuje za uhradenú cenu dosiahnutej dražby. Opätovne a stále teda platí, že týmto dňom, 20.8.2018, sa dražobná zábezpeka považuje za zaplatenú cenu dosiahnutú vydražením. Tvrdenie oprávneného, že k zániku pohľadávky oprávneného došlo až dňa 20.09.2018, kedy mala byť cena dosiahnutá vydražením obdržaná na účet oprávneného, je podľa povinného absolútne nesprávne. V zmysle § 27 ods.1 posledná veta platí: Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa

z výťažku dražby. Ide o jasné a zreteľné ustanovenie zákona, ktoré upravuje, že už dňom zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením zo strany vydražiteľa zaniká pohľadávka veriteľa (oprávneného). Nie až dňom, kedy sa peniaze dostanú od dražobnej spoločnosti na účet veriteľa. Dražobná spoločnosť vykonáva dražbu v mene a na účet veriteľa, a takto aj prijíma plnenie od vydražiteľa. Vydražiteľom zaplatená cena dosiahnutá dražbou sa nikdy nedostáva do vlastníctva dražobnej spoločnosti, ale je hneď vlastníctvom veriteľa. Okolnosť, prečo dražobná spoločnosť neposkytla oprávnenému peniaze hneď 03.09.2018, ale až 20.09.2018, je už interným vzťahom medzi dražobnou spoločnosťou a oprávneným, ktorý nemôže zasahovať do ustanovenia. § 27 ods.1 posledná veta. Okolnosť, že pohľadávka zanikla čiastočne dňa 20.08.2018 a vo zvyšku dňa 03.09.2018 potvrdila aj dražobná spoločnosť. Tvrdenia oprávneného sú v tomto smere podľa povinného nepochopiteľné. Nepochopiteľný je prístup samotného oprávneného. Oprávnený podaním zo dňa 20.09.2018, doručené súdnemu exekútorovi dňa 24.09.2018, podľa § 61n ods.1 písm. b) Exekučného poriadku navrhol zastavenie exekúcie. A to celej exekúcie v zmysle § 61n ods.1 písm. b). Podaním zo dňa 04.12.2018 nemôže oprávnený zmeniť svoje stanovisko tým, že už nežiada zastavenia exekučného konania v celom rozsahu, ale len v rozsahu istiny, úrokov, nákladov, ale trvá na pokračovaní v exekúcii čo do trov exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie má analogické postavenie ako späťvzatie žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že žalobca nemôže odvolať svoje späťvzatie. Späťvzatie späťvzatia nie je možné. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry (napr. Ro 60/99, 6Obo 27/98, 15C 48/2009 KS Nitra, 17C 139/2005 OS Košice I, 28C 110/2007 OS Trnava). Uplatnený nárok späťvzatím návrhu nezaniká a možno si ho uplatniť znova. Avšak takúto žiadosť je nevyhnutné posudzovať ako podanie nového návrhu. Preto na vyjadrenie oprávneného v podaní zo dňa 04.12.2018, že už nežiada zastavenie celého exekučného konania, ale len jeho časti, nie je možné prihliadať. V danej veci platí podanie oprávneného zo dňa 20.09.2018, ktorým oprávnený navrhol zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Za takýchto okolností bolo nevyhnutné postupovať podľa § 61n Exekučného poriadku: (1) Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, akb) zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, (2) Ak to navrhol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) alebo tak ustanovuje tento zákon v § 44 ods. 3 a 6, exekútor vydá upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Z uvedených ustanovení podľa povinného vyplýva, že exekútor môže vydať upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie len vtedy, ak to takto navrhne oprávnený, alebo ak ide o prípady podľa § 44 Exekučného poriadku. V tomto prípade nejde ani o jednu z týchto možností, pretože nejde o prípad § 44 Exekučného poriadku, a zároveň oprávnený nenavrhoval zastavenie exekúcie len čiastočne, ale v celku. Z uvedených dôvodov má povinný za to, že súdny exekútor nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom keď vydal upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Súdny exekútor mal vydať upovedomenie o zastavení exekúcie a čo do trov postupovať v zmysle § 61n ods.3 v spojení s § 198 ods.2 Exekučného poriadku: (2) Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Keďže súdny exekútor nevymohol a neprijal žiadne peniaze, tak si nemá ako ponechať trovy (24% z prijatej sumy). Súdny exekútor preto môže uplatniť v rámci ukončenia exekúcie len náhradu hotových výdavkov. Z uvedeného podľa povinného vyplýva, že malo prísť k zastaveniu exekúcie v celosti a exekútor si mal žiadať náhradu hotových výdavkov. V zmysle § 61f ods.2 EP: (2) Ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.09.2018. Povinnému bolo doručené fikciou doručenia po uplynutí 15 dňovej lehoty po doručení do elektronickej schránky. Povinný nevie presne termín, ale uvádza, že pravdepodobne pôjde o deň 03.10.2018. Ako povinný uviedol, pohľadávka zanikla čiastočne dňa 20.08.2018 a vo zvyšku dňa 03.09.2018. Oprávnený však túto okolnosť neoznámil súdnemu exekútorovi riadne a včas. Až podaním zo dňa 20.09.2018, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24.09.2018, oznámil návrh na zastavenie exekúcie, a až podaním zo dňa 25.09.2018, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.09.2018 oznámil, že pohľadávka bola uhradená. Z uvedeného podľa povinného jasne a zreteľne vyplýva, že oprávnený porušil svoje povinnosti, následkom čoho vznikli ďalšie trovy exekúcie - poštovné zasielaním upovedomení súdneho exekútora. Oprávnený postupoval v rozpore s právnym predpisom už pri podávaní návrhu na začatie exekúcie. V návrhu na začatie exekúcie uviedol, že: - iné vykonávacie konanie nie je vedené - avšak bolo, - nárok nie je vymáhaný v inom vykonávacom konaní - avšak bol, - oprávnený nie je oprávnený vyžadovať splnenie nároku od inej osoby- avšak bol, a to od záložného dlžníka. Oprávnený teda už pri začatí exekúcie podal vedome nesprávne informácie, ktoré zase viedli k nedôvodnému zvyšovania trov exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by oprávnený podal pravdivé informácie pri podaní návrhu na začatie exekúcie,

tak by súdny exekútor musel postupovať inak. A najmä, pokiaľ by oprávnený hneď oznámil súdnemu exekútorovi, že pohľadávka je uhradená (čo už mohol čiastočne 20.08.2018 priamo exekučnému súdu, resp. bez akýchkoľvek pochýb 03.09.2018 priamo exekútorovi), tak by súdny exekútor ani nevydával Upovedomenie o začatí exekúcie (ktoré vydal až dňa 17.09.2018). Na základe porušenia povinností teda oprávnený spôsobil zbytočné trovy exekúcie. Vzhľadom na analógiu podľa § 256 ods.2 CSP: Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Podľa povinného je dôvodné, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, oprávnený má za to, že v danom prípade má ísť len o náhradu vynaložených nákladov súdneho exekútora. Súdny exekútor nevykonal žiaden úkon, na základe ktorého by došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Ani žiaden úkon, na základe ktorého by povinný šiel dobrovoľne uhradiť svoj dlh. Dlh bol uhradený na základe vykonávacieho konania - dobrovoľná dražba založeného majetku. Už v čase vydania poverenia súdom (28.08.2018) bola úspešne zrealizovaná dražba a zaplatená časť pohľadávky vo výške 30.000,- eur. Zvyšná časť pohľadávky bola uhradená vydražiteľom dňa 03.09.2018. Táto suma však nebola uhradená z dôvodu začatého exekučného konania, ale z dôvodu prebiehajúceho konania o dobrovoľnej dražbe a úspešnej dražby zrealizovanej ešte pred začatím exekučného konania. Vstup súdneho exekútora teda nemal žiaden vplyv na úhradu pohľadávky oprávneného. K úhrade pohľadávky nedošlo „pod ťarchou“ exekučného konania. Z uvedeného dôvodu súdnym exekútorom oznámená vôľa pokračovať v exekúcii vymáhaní trov exekúcie v rozsahu 12.859,20 eur, je podľa povinného nesprávna, pretože vychádza z uplatnenia si nároku súdneho exekútora na odmenu vo výške 10.652,- eur a paušálnych výdavkov 30,- eur, plus DPH. Súdnemu exekútorovi však nevznikol nárok na odmenu vo výške 10% z pohľadávky, keďže jediný úkon súdneho exekútora (upovedomenie o začatí exekúcie) nemal žiaden vplyv na úhradu dlhu, ktorý bol už predtým vymožený dobrovoľnou dražbou. Nielenže v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (03.10.2018), ale už v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie (17.09.2018), bol dlh oprávnenému už uhradený (20.08.2018, resp.03.09.2018). Ako už povinný uviedol, vzhľadom na vykonávacie konanie - dobrovoľná dražba, prišiel (bol nútený uhradiť) povinný už o náhradu trov dobrovoľnej dražby vo výške 9.827,43 eura. Pokiaľ by mal uhradiť ďalších 12.859,20 eura na trovách exekúcie (ktorá nič nevymohla), tak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nakoniec v zmysle § 199c ods.4 EP: (4) V ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii. V danom prípade nedošlo k uspokojenie nároku oprávneného z majetku povinného. Predmet dražby nebol majetok, ktorý by patril do majetku povinného, ktorý by podliehal exekúcii. Preto nedošlo ani k stavu podľa § 199c ods.4, že by povinný strpel uspokojenie vymáhaného majetku zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a na náhradu trov exekúcie vo výške náhrady paušálnych výdavkov 30,- eur zaviazal oprávneného.

12. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

13. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

16. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

17. Podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.

18. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

19. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.

20. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.

21. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného ako aj s vyjadrením súdneho exekútora.

22. Súd uvádza, že má za preukázané, že oprávnený dňa 24.09.2018 navrhol súdnemu exekútorovi zastavenie exekúcie v zmysle § 61n ods.1 písm. b) Exekučného poriadku. Na základe žiadosti súdneho exekútora následne oprávnený dňa 28.09.2018 oznámil súdnemu exekútorovi, že pohľadávka oprávneného voči povinnému bola oprávnenému dňa 20.09.2018 splatená v celom rozsahu. Na základe uvedených skutočností mal súdny exekútor v súlade s § 61n ods.1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Súdny exekútor nadbytočne vyzýval oprávneného na uvedenie dôvodu, pre ktorý oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie. V súlade s dispozičným oprávnením oprávneného (§ 48 ods.1 Exekučného poriadku) môže tento navrhnúť aj zastavenie exekúcie. Samotná táto skutočnosť zakladá povinnosť súdneho exekútora rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený (jeho právny nástupca) bez akýchkoľvek procesných prekážok môže navrhnúť zastavenie exekúcie. V takom prípade však niet procesného dôvodu, ktorý opodstatňuje pokračovanie v exekúcii. Exekúcia sa z procesných dôvodov vyjadrujúcich dispozičnú zásadu platnú aj v exekučnom konaní musí zastaviť. V danom prípade tak exekúciu súdny exekútor obligatórne zastaví v celom rozsahu, a to na základe dispozičného práva oprávneného podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku). Súdny exekútor však vydal upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie a exekúcia pokračovala na vymoženie sumy 12.859,20 eura. Vzhľadom na to, že súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie pre vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora, a táto prebiehala neoprávnene, keďže záväzok povinného voči oprávnenému zanikol čo oprávnený súdnemu exekútorovi včas oznámil a navrhol súdnemu exekútorovi zastaviť exekúciu, súd exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

23. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

24. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č.68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

25. Podľa § 21 ods.2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

26. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur.

27. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

28. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,- eur, ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

29. Vzhľadom na to, že v zmysle citovaného § 61n ods.1 Exekučného poriadku nastal dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súdny exekútor mal v upovedomení o zastavení exekúcie podľa § 61n ods.3 Exekučného poriadku vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov. Pretože si súdny exekútor túto povinnosť nesplnil súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur, keďže v zmysle citovaného § 21 ods.1 a 2 Vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 17.09.2018 Upovedomenie o začatí exekúcie. Exekúcia mala byť zastavená na základe návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.09.2018 doplneného dňa 28.09.2018 z ktorého vyplynulo, že vymáhaný nárok bol splnený do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na odmenu v zmysle citovaného § 22 ods.1 a 2 Vyhlášky č. 68/2017 vo výške 30,- eur (50 % zo 60,- eur) a DPH vo výške 20 % (6,- eur), spolu 36,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.