Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-16-2018.pdf
PDF · 165.34 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu v I.rade L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX Y., štátny občan SR a žalobkyne v II.rade C. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX Y., štátna občianka SR, obaja zastúpení JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37894692, proti žalovanému Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W..U..Š. XXXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37950550, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 0058544, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, adresa na doručovanie Hlboká 7, 811 05 Bratislava, o zaplatenie náhrady škody a pohrebných nákladov, takto
rozhodol:
Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.901,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.901,65 € od 20.06.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcovi v I.rade a žalobkyni v II.rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému spoločne a nerozdielne v rozsahu 73,20 %.
Intervenientovi sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.06.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcov zo dňa 19.06.2018, ktorou sa domáhali toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu z titulu náhrady škody a nákladov vo výške 6.813,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.06.2018 do zaplatenia, a tiež nahradiť im trovy konania. Žalobu žalobcovia zdôvodnili tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 05.12.2015 sp.zn.5T/94/2015-584 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.04.2017 sp.zn.3To/30/2017 uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Skutkový základ protiprávneho konania žalovaného spočíva v tom, že dňa 02.08.2013 viedol osobné motorové vozidlo Škoda Felicia EČV: K. v smere od Zvolena na obec Lieskovec a následne pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestnú komunikáciu nedal prednosť v jazde motocyklistovi U.. P. M., nar. XX.XX.XXXX (synovi žalobcov), ktorý jazdil na motocykli Suzuki GSX EČV: Y. a došlo k ich vzájomnej zrážke, pri ktorej motocyklista utrpel smrteľné zranenie. Poistné krytie je v sledovanom prípade dané v zmysle zákona č.381/2001 Z.z.. Vyporiadaním škodovej udalosti bola poverená poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., ktorá prípad eviduje v súvislosti s
poistnou zmluvou XXXXXXXXXX. Predmetom žalobného uplatnenia zo strany žalobcov sú nároky na náhradu vecnej škody a nákladov, a to
- náhrada za poškodenie motocykla značky Suzuki GSX 1400 EČV: Y. vo výške 3.445,- € (viď závery znaleckého posudku č.38/2014 vypracovaného ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline);
- náhrada za znehodnotenie motocyklovej prilby značky Scorpion vo výške 250,- €;
- náhrada nákladov na vybudovanie hrobu vo výške 3.118,50 € (viď účtovný doklad č.150043 a zmluva o dielo s Kamenárstvo Ulický, s.r.o. Rimavské Zalužany). S uvedenými nárokmi uplatnenými v rámci adhézneho trestného konania boli žalobcovia ako poškodení odkázaní na civilný proces (občianske súdne konanie). Po právnej stránke žalobcovia žalobu zdôvodnili odkazom na ustanovenie § 442 ods. 1 OZ a § 449 ods. 2 a ods. 3 OZ.
2. Dňa 03.09.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.08.2018 k podanej žalobe, v ktorom uviedol, že čo sa týka dopravnej nehody s motocyklistom U.. P. M., ku ktorej došlo dňa 02.03.2013, tak v tejto veci prebieha na Okresnom súde Zvolen súdne konanie, v ktorom ho rodičia motocyklistu L. M. a C. M. žalujú o zaplatenie 40.000,- €. Vo veci je vytýčené pojednávanie na deň 12.09.2018. Keďže pracuje v Českej republike, nevie sa narýchlo spojiť so svojim právnikom a k veci sa podrobnejšie vyjadrí prostredníctvom neho, s ktorým sa stretne v predmetný deň 12.09.2018 na súde.
3. Dňa 29.09.2018 bolo na tunajší súd doručené prostredníctvom elektronického podania vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom uviedol, že dňa 13.09.2018 bolo v zmysle § 86 C.s.p. zaslané oznámenie o predmetnom súdnom spore spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441 ako osobe, ktorá má z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení č.XXXXXXXXXX so žalovaným právny záujem na výsledku sporu a z toho dôvodu majú za to, že je na mieste, aby vstúpili do tohto konania. Poukázali pritom, že do konania, ktoré sa viedlo na tunajšom súde, o náhradu nemajetkovej ujmy, tiež na ich podnet vstúpila KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako intervenient. K veci samej uviedol, že z obsahu žaloby nevyplýva, že by KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. bola v súvislosti s poistnoprávnym vzťahom so žalovaným vyzvaná na plnenie, resp. ako na výzvu reagovala.
4. Dňa 14.10.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, v ktorom uviedol, že k meritu veci sa žalovaný nevyjadril. V reakcii na tvrdenia žalovaného uviedol, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. bola vyzvaná na plnenie osobne samotnými žalobcami, avšak uplatnené nároky neboli zatiaľ ani samotným škodcom (žalovaným), ani poisťovňou vysporiadané. Žalovaný ako poistený subjekt v rámci právnej úpravy týkajúcej sa povinného zmluvného poistenia disponuje oprávneniami o poskytovaní údajov vzťahujúcich sa aj na stav a priebeh likvidácie jednotlivých nárokov poškodených. Žalobcovia nemajú výhrady voči vstupu označenej poisťovne do konania ako intervenienta na strane žalovaného, o čo bola požiadaná žalovaným. Na záver uviedol, že žiadajú, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok v znení petitu žalobného návrhu.
5. Dňa 16.11.2018 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o náklady na zriadenie pomníka v zmysle § 101 ods. 3 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sú náklady na pohreb ustálené na sumu 2.324,40 €, pričom náklady na zriadenie pomníka a náhrobnej dosky sa v zmysle § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. uhrádzajú do výšky 663,88 € a sú súčasťou celkových nákladov na pohreb. Z predloženej predfaktúry ZAL 150043, ktorá obsahuje aj položky nesúvisiace so zriadením pomníka a ani z nej nevyplýva, že suma bola aj uhradená, je teda možné priznať len čiastku 663,88 €, aj s prihliadnutím na § 449 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti odkázali na uznesenie Krajského súdu Žilina sp.zn.9Co/23/2014. Pokiaľ ide o výšku nákladov za poškodenie motocyklovej prilby, táto nebola zdokladovaná vôbec. V súvislosti s uplatnenou škodou pokladali z právneho hľadiska za relevantné poukázať na spoluzavinenie nebohého za spôsobenú škodu. Zo záverov znaleckého posudku ÚSI Žilina č.38/2014, vypracovaného znalcom Doc. Ing. Pavlom Kohútom, PhD. zo dňa 24.04.2015, jednoznačne vyplýva, že je nepochybné a preukázané, že hlavnou a podstatnou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že motorkár sa pohyboval rýchlosťou od 86-97 km/hod. v úseku, kde je povolená maximálna rýchlosť 60 km/hod., pričom pri vyhodnocovaní dania prednosti v jazde dospel k záveru, že ak by sa motocykel pohyboval maximálne povolenou rýchlosťou a žalovaný by začal odbočovať, tak by mu dal prednosť v jazde a k nehode by vôbec nedošlo. Ak by aj nebrzdil vôbec, tak by došlo k minutiu vozidla a motocykla na vzdialenosť 8 m. Poukázali tiež na ustanovenie § 441 OZ. S ohľadom na uvedené navrhli
vykonať znalecké skúmanie, na koľko percent sa žalovaný podieľal na spôsobenej škode a v tomto rozsahu ho zaviazať na náhradu škody.
6. Dňa 29.11.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcov, v ktorom okrem iného uviedol, že po podaní žalobného návrhu došlo zo strany KOOPERATIVA poisťovne, a.s. k vyporiadaniu 2 uplatnených nárokov, ktoré tvorili predmet žaloby, a to konkrétne nároku na náhradu škody za znehodnotenie motocyklovej prilby a nároku nákladov spojených s vybudovaním hrobu. Vzhľadom na to žalobcovia v zmysle § 144 C.s.p. zobrali čiastočne späť žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 3.368,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.368,50 € od 20.06.2018 do zaplatenia a v tejto časti navrhli konanie zastaviť. Zároveň uviedli, že medzi žalobcami a KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. prebieha komunikácia, v rámci ktorej bola poisťovňa požiadaná o podanie informácie o stave šetrenia a vyporiadavania zostávajúceho nároku žalobcov uplatneného aj mimosúdnou cestou u poisťovni, s poukazom na čo žiadali súd odročiť vytýčený termín pojednávania na deň 03.12.2018, z dôvodu možnosti, že nároky žalobcov budú urovnané mimosúdne.
7. Formou elektronického podania zo dňa 04.12.2018 bolo na tunajší súd doručené oznámenie o vstupe intervenienta na strane žalovaného zo dňa 29.11.2018, keď spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441 oznámila súdu, že majú záujem vstúpiť do konania ako intervenient na strane žalovaného v zmysle § 82 C.s.p.. Vstup do tohto konania odôvodnili tým, že majú záujem na jeho výsledku, keďže medzi nimi a žalovaným existuje v predmetnej veci zmluvný poistný vzťah založený poistnou zmluvou č.XXXXXXXXXX, s tým, že podľa výsledku súdneho konania im môžu vzniknúť nové práva resp. povinnosti vo vzťahu k likvidácii poistnej udalosti. Zároveň si v predmetnom konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania.
8. Dňa 11.12.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcov, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný sa snaží spochybňovať trestnoprávnu a občianskoprávnu zodpovednosť a produkuje tvrdenia o zodpovednosti zosnulého syna poškodených žalobcov. V posudzovanom prípade je daná tak objektívna zodpovednosť žalovaného ako prevádzkovateľa motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená nehoda a smrteľný následok (§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka) a jednak subjektívna zodpovednosť žalovaného ako vodiča označeného vozidla založená na zavinení preukázanom a konštatovanom výsledkami trestného konania (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), rozhodnutia, ktorého sú záväzné, aj pre civilný proces. Pokiaľ žalovaný navrhol v konaní vykonať znalecké skúmanie, uviedol právny zástupca žalobcov, že znalcom neprináleží vyjadrovať sa k právnym otázkam týkajúcich sa zavinenia. Vznik, priebeh a okolnosti dopravnej nehody boli predmetom dokazovania v trestnom konaní. V rámci toho konania boli vyhodnotené všetky dôkazy s výsledkom, že základnou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného a s tým spojené protiprávne konanie, ktoré bolo tak závažného charakteru a intenzity, že napĺňalo znaky trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Nesprávna technika jazdy žalovaného spočívala najmä v tom, že pri odbočovaní z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu vľavo nedal prednosť oproti po hlavnej ceste idúcemu motocyklu, v dôsledku čoho došlo k zrážke motocykla a vozidla a úmrtiu motocyklistu, tiež spočívala nesprávna technika jazdy v tom, že odbočovací manéver začal realizovať pred hranicou križovatky (tzv. rezal križovatku) a s vozidlom smeroval do protismerného jazdného pruhu vedľajšej cesty. Poukázal tiež na výpoveď svedka L. Y. v rámci trestného konania, kde tento opísal odbočovací manéver žalovaného tak, že „to odbočovanie obžalovaného bolo také váhavé, či to stihne alebo nie, ale bohužiaľ to nestihol ..., pri odbočovaní ako keby spomalil a z miesta ho potom myklo, to ešte keď išiel rovno, potom akoby pridal a potom už odbočoval plynulo ...“. Žalovaný účelovo dezinterpretuje príčiny a priebeh dopravnej nehody zo dňa 02.08.2013 tvrdiac, že hlavnou príčinou tejto udalosti mala byť neprimerane vysoká rýchlosť motocyklistu. Poškodení žalobcovia ako rodičia zosnulého syna sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania spojeného so stratou (úmrtím ich syna). Nárok na náhradu nákladov spojených s úmrtím syna ustálili a koncipovali aj s ohľadom na okolnosť, že ich syn sa podľa znaleckých výpočtov mohol pred nehodou s motocyklom pohybovať vyššou než dovolenou rýchlosťou. V prípade preukázania takejto skutočnosti by sa mohlo jednať o priestupok. Povinnosť dať prednosť v jazde sa vzťahuje na všetky prevádzky a účastníkov, teda vodič odbočujúci z hlavnej na vedľajšiu cestu je povinný dať prednosť aj osobnému, nákladnému vozidlu, cyklistovi i motocyklu idúcim i vyššou než dovolenou rýchlosťou.
9. Dňa 02.01.2019 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcov, v ktorom okrem iného uviedol, že dňa 12.12.2018 im bolo doručené oznámenie
poisťovne (aktuálne intervenienta) o poistnom plnení 2.533,15 €, týkajúcom sa znehodnotenia (totálnej škody) predmetného motocykla. Poisťovňa stanovila všeobecnú hodnotu motocykla vo výške 5.566,29 € a hodnotu použiteľných zvyškov motocykla vo výške 500,- €. Na základe toho poisťovňa priznala poškodeným plnenie titulom poistnej udalosti vo výške 5.066,29 €, ktoré však následne ponížila o 50 %, z dôvodu bližšie nešpecifikovanej spoluviny neurčeného subjektu. Žalobcovia podaním zo dňa 28.12.2018 vyzvali poisťovňu na bližšie ozrejmenie a zdôvodnenie, ako i prehodnotenie svojho stanoviska. Odpoveď zatiaľ neobdržali.
10. Dňa 13.02.2019 prostredníctvom emailu a následne dňa 20.02.2019 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie intervenienta zo dňa 12.02.2019, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného k veci uviedol, že intervenient likvidoval predmetnú škodovú udalosť pod č.XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Na základe výpočtu technika spoločnosti Slovexperta bola posudzovaná rentabilita opravy vozidla, s tým, že poverený likvidátor dospel k záveru, že náklady na opravu presahujú hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti, t.j. škoda spôsobená na vozidle je totálnou škodou. Dňa 10.12.2018 ukončil poverený likvidátor intervenienta šetrenie poistnej udalosti a pri tomto postupe likvidátor určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 5.566,29 €, pričom hodnota predajných zvyškov bola zo strany likvidátora ohodnotená na sumu 500,- €. Na základe uvedeného bola žalobcom priznaná náhrada vo výške 5.066,29 €, pričom poukázali na skutočnosť, že vypočítaná náhrada škody zo strany intervenienta prevyšuje sumu požadovanú žalobcami. Ak by intervenient postupoval na základe predloženého znaleckého posudku, skrátením za spoluvinu poškodeného/ nebohého žalobcom by bola vyplatená suma vo výške 1.722,50 €. Pri náhrade škody nie je možné ignorovať samotnú účasť poškodeného/nebohého na vzniknutej škode aj s poukazom na ustanovenie § 441 OZ. S poukazom na výsledky trestného konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.5T/94/2015 a tiež konania o náhradu nemajetkovej ujmy vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.10C/170/2016, nemožno spoluzavinenie poškodeného/nebohého ignorovať, spoluzavinenie bolo riadne a jasne preukázané. S poukazom na tieto skutočnosti intervenient krátil poistné plnenie o 50 %, t.j. žalobcom bola poukázaná náhrada vo výške 2.533,15 €. Intervenient vyjadril presvedčenie, že v rámci šetrenia poistnej udalosti postupoval správne, zákonne a v súlade s poistnou zmluvou vrátane všeobecných poistných podmienok a likvidácia poistnej udalosti bola preto vedená a ukončená správne. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, vyjadrili názor, že v predmetnom prípade právny základ na jeho uplatnenie neexistuje vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe. Pokiaľ poisťovateľ neskončil šetrenie poistnej udalosti, nevznikol nárok na poistné plnenie a tak sa poistiteľ nemohol dostať ani do omeškania. Pre prípade, že žalobcovia napriek tomu nezoberú žalobu v celom rozsahu späť, žiadal intervenient, aby bola vo zvyšnej časti žaloba žalobcov zamietnutá a o trovách konania aby bolo rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
11. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 03.12.2018, ktoré súd zrušil na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcov, z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Súd následne vytýčil nový termín pojednávania na deň 18.02.2019, na ktoré sa dostavil žalobca v I.rade, nedostavila sa žalobkyňa v II.rade, dostavil sa však ich právny zástupca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa na pojednávanie žalovaný, dostavil sa právny zástupca žalovaného prostredníctvom splnomocnenej advokátskej koncipientky, pričom právny zástupca žalovaného mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil ani intervenient a právny zástupca intervenienta, ktorý mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, s tým, že intervenient resp. jeho právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť, ako i neúčasť intervenienta na tomto pojednávaní podaním zo dňa 12.02.2019, doručené súdu prostredníctvom emailu dňa 13.02.2019, a to z dôvodu hospodárnosti konania, keď zároveň vyjadrili súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd postupoval v zmysle § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne v II.rade, žalovaného, intervenienta a právneho zástupcu intervenienta.
12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložili strany sporu a to: výňatok zo znaleckého posudku č.38/2014 prof. Ing. Gustáva Kasanického, CSc. z Ústavu súdneho inžinierstva v spise na č.l.15-32, predfaktúra z č.l.33, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.12.2018 z č.l.114, výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla č.poistnej udalosti XXXXXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.05.2018, emailová komunikácia zo dňa 16.11.2018, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.05.2018, emailová komunikácia zo dňa 21.01.2019 v reakcii na email zo dňa 14.11.2018, vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 15.01.2019, emailová komunikácia z novembra 2018, odborné vyjadrenie znalca Ing. Romana Blišťana - znalecký
úkon č.16/2017, tiež sa oboznámil s obsahom trestného spisu OS Zvolen sp.zn.5T/94/2015, pripojeného k spisu OS Zvolen 10C/160/2017, ako i s obsahom prednesov právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav. Z výňatku zo znaleckého posudku č.38/2014 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc. súd okrem iného zistil, že tento znalecký posudok bol vypracovaný vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 02.08.2013, ktorej účastníkmi boli motocyklista Pavel Konôpka, Suzuki GSX, EČV: Y. a vodič osobného vozidla Škoda Felicia, EČV: K., Ľ. E., s tým, že v zhrnutí je okrem iného uvedené pri motocykle Suzuki GSX 1400, EČV: Y. všeobecná hodnota vozidla 3.780,- €, hodnota použiteľných zvyškov 334,75 € a výška škody 3.445,- €. Z predfaktúry č.ZAL 150043 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený KAMENÁRSTVO ULICKÝ, s.r.o., IČO: 44592086, ako odberateľ L. M., M. XXX, Y., dátum splatnosti 06.05.2015, pričom bola fakturovaná celková suma 3.118,50 €, s tým, že sú špecifikované jednotlivé položky, ktoré boli fakturované s uvedením konkrétnej ceny tej ktorej položky. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.05.2018 súd zistil, že toto adresoval intervenient žalobcovi v I.rade, dátum podania 17.05.2018, v ktorom mu oznámili, že dňa 15.05.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti (poistná udalosť č.XXXXXXXXXX) zo dňa 02.08.2013, s tým, že likvidujú škodu poškodeného majetku pri dopravnej nehode a poukazujú mu poistné plnenie, na základe predložených dokladov v zmysle § 797 ods. 3 OZ vo výške 841,25 €, ktoré je následne v popise položiek rozpísané, a to konkrétne motorkárske oblečenie komplet - časová cena 418,40 €, oprava náramku 132,- €, faktúra 241151024-FE náramok 60,85 €, oprava prsteňa 230,- €. V záhlaví sú uvedené základné informácie o poistnej zmluve č.XXXXXXXXXX, poistené vozidlo K., poistený E. V.Č.. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.05.2018 súd okrem iného zistil, že ho adresoval intervenient žalobcovi v I.rade, dátum podania 25.05.2018, v ktorom mu oznámili, že dňa 21.05.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti (poistná udalosť č.XXXXXXXXXX, dátum vzniku poistnej udalosti 02.08.2013), s tým, že následkom dopravnej nehody došlo k úmrtiu poškodeného U.. P. M. a v zmysle § 101 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je suma náhrady nákladov a výdavkov na pohreb pre rok 2013 vo výške 2.519,- €, na základe čoho poistné plnenie vo výške 2.519,- € poukazujú v zmysle § 797 ods. 3 OZ, na základe predložených dokladov na tam uvedený bankový účet žalobcu v I.rade. Základné informácie o poistnej zmluve, ktoré sú v tomto doklade uvedené, sú zhodné ako v oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.05.2018. Z emailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcov a intervenientom súd okrem iného zistil, že právny zástupca žalobcov v novembri 2018 žiadal, aby bola špecifikovaná položka poistného plnenia za „motorkárske oblečenie komplet“, a aby oznámili stav konania k ďalším uplatneným nárokom poškodených, najmä motocyklová prilba a motocykel. V reakcii na to mu bolo obratom oznámené, že poistné plnenie bolo poskytnuté za prilbu 240,- €/204,- €, rukavice 35,- €/22,40 €, bundu 150,- €/96,- € a nohavice 150,- €/96,- €, t.j. spolu 575,- €/418,40 €, s tým, že prvá cena je cena vecí a druhá cena po amortizácii (skutočná škoda), pričom k motocyklu sa vyjadrí kolegyňa. V reakcii na email právneho zástupcu žalobcov z novembra 2018, intervenient v január 2019 oznámil, že čiastka 2.519,- €, ktorá bola poskytnutá, ktorá bola uhradená z titulu poistného plnenia, bola uhradená v zmysle § 101 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako suma náhrady nákladov a výdavkov na pohreb pre rok 2013, s tým, že sa jedná o stanovenú maximálnu výšku a preto neboli rozpisované jednotlivé náklady, keďže uplatnené náklady túto maximálnu výšku presiahli. V prípade, ak by bola uplatnená čiastka nižšia ako maximálna zákonom stanovená hranica, uhradili by adekvátne náklady, od ktorých by odpočítali čiastku 79,67 € - štátny príspevok z ÚPSVaR na pohreb. Z listu Vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti č.XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2013, zo dňa 15.01.2019 súd zistil, že ho adresoval intervenient právnemu zástupcovi žalobcov, kde mu oznámili v reakcii na jeho list zo dňa 28.12.2018 po opätovnom prešetrení likvidácie poistnej udalosti, že náhrada škody z PZP sa riadi § 441 a 442 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého sa poškodenému uhrádza skutočná škoda, v tomto prípade s uplatnenou spoluvinou. Je uvedená v predmetnom rozsudku, ktorého výňatok mal tvoriť prílohu tohto listu. S poukazom na to vyjadrili názor, že postup poisťovne je správny. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.12.2018 súd zistil, že ho adresoval intervenient právnemu zástupcovi žalobcov, v ktorom oznámili, že dňa 10.12.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti, s tým, že poistnú udalosť č.XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2013 likvidujú ako totálnu škodu. Poistné plnenie malo byť poukázané v zmysle § 797 ods. 3 OZ, na základe predložených dokladov na tam uvedený bankový účet žalobcu v I.rade vo výške 2.533,15 €, s tým, že z pripojenej prílohy vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla bola stanovená na sumu 5.566,29 €, hodnota použiteľných zvyškov vozidla 500,- €, v dôsledku čoho bolo poistné plnenie priznané vo výške 5.066,29 € a ponížené o spoluvinu v rozsahu 50 %, t.j. poistné plnenie vyplatené vo výške 2.533,15 €. Základné informácie o poistnej zmluve, ktoré sú
tu uvedené, sú zhodné s informáciami o poistnej zmluve v predchádzajúcich oznámeniach o poistnom plnení. Z dokladu Výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla súd okrem iného zistil, že sa týka čísla poistnej udalosti XXXXXXXXXX, dátum poistnej udalosti 02.08.2013, s tým, že je tu uvedené, že výpočet bol uskutočnený v súlade s prílohou č.6 k vyhláške č.492/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti SR o postupoch stanovenia hodnoty cestných vozidiel a vyhláškou č.626/2007 Z.z. MS SR ku dňu 02.08.2013, pričom pri identifikácii vozidla je uvedené SUZUKI GSX 1400, EČV: Y., keď bola vypočítaná všeobecná hodnota tohto vozidla na sumu 5.566,29 €. Dátum spracovania tohto výpočtu 03.12.2018. Z odborného vyjadrenia - znalecký úkon č.16/2017, znalca Ing. Romana Blišťana, z odboru doprava cestná, odvetvie: nehody v cestnej premávke, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 2.10.2017 súd okrem iného zistil, že v závere tohto odborného vyjadrenia znalec odpovedal na otázky zadávateľa (poznámka súdu: JUDr. Nikoleta Oktavcová - advokátka), že vzhľadom k tomu, že zo znaleckého posudku USI Žilina č.38/2014 vyplýva, že vodič vozidla Š-Felicia, EČ: K. začal odbočovať pred križovatkou a na vedľajšiu cestu odbočil do jej protismeru, aby určil z technického hľadiska takú trajektóriu pohybu, aby toto vozidlo odbočovalo povoleným spôsobom, teda začalo by odbočovať v križovatke a nejazdilo by do protismerného jazdného pruhu vedľajšej cesty, na ktorú odbočovalo. Znalec na túto otázku odpovedal grafickým znázornením a jeho popisom, podľa ktorého je z tohto obrázku zrejmé, že vodič vozidla Š-Felicia pri dopravnej nehode začal odbočovať cca 8,2 m pred hranicou križovatky a po odbočení jazdil v protismernom jazdnom pruhu vedľajšej cesty, na ktorú odbočoval. Podľa zadania zadávateľa vodič mal začať odbočovať až za hranicou križovatky a nemal jazdiť v protismernom pruhu cesty, na ktorú odbočoval. S poukazom na to, na grafickom náčrte zobrazil znalec červenou čiarou trajektóriu pohybu ťažiska predmetného vozidla ako bola reálne pri dopravnej nehode určená v znaleckom posudku USI Žilina č.38/2014 a zelenou čiarou trajektóriu pohybu ťažiska predmetného vozidla podľa vyššie uvedených podmienok určených zadávateľom. Na ďalšiu otázku zadávateľa, aby na základe vypočítaného priebehu nehodového deja v znaleckom posudku USI Žilina č.38/2014 vypočítal, či by došlo k zrážke vozidla Š-Felicia, EČ: K. s motocyklom Suzuki GSX, EČ: Y., ak by vodič vozidla Š-Felicia odbočoval po povolenej trajektórii pohybu, teda začal by odbočovať v križovatke a nejazdil by do protismerného jazdného pruhu vedľajšej cesty, na ktorú odbočoval, znalec uviedol, že zo simulácie zabránenia vyplýva, že v prípade, ak by vodič Š-Felicia jazdil po trajektórii pohybu vyznačenou zelenou čiarou, ku zrážke by nedošlo. Vozidlá by sa minuli vo vzdialenosti 0,9 m, vodič vozidla Š-Felicia by v čase míňania jazdil okamžitou rýchlosťou 19 km/hod. a nevytvoril by motocyklistovi prekážku. Motocyklista by bez brzdenia jazdil priamym smerom pri pravom okraji vozovky nezmenenou rýchlosťou 86-97 km/hod.. Zo simulácie zabránenia vyplýva, že vodič vozidla Š-Felicia by nehode takto zabránil aj v prípade, ak by vôbec nepozoroval prichádzajúci motocykel. Na poslednú otázku, aby znalec uviedol, či zistenia zo simulácie zabránenia zrážky podľa otázky č.2 majú vplyv na určenie technickej príčiny dopravnej nehody tak, ako bola určená v znaleckom posudku USI Žilina č.38/2014 a ak áno, aby to popísal bližšie, znalec uviedol, že technická príčina dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky, a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu alebo znemožnili zabrániť dopravnej nehode. Z priebehu nehody, tak ako je vypočítaná jej simulácia v znaleckom posudku USI Žilina č.38/2014 vyplýva, že vodič vozidla Š-Felicia odbočoval doľava takým spôsobom, že vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti motocyklistu (cca 86-97 km/hod.) nedal prednosť motocyklistovi, čím vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti motocyklistu vyvolal kolíznu situáciu. To, čo vyvolalo kolíznu situáciu, bolo nedanie prednosti v jazde vodiča Š-Felicie, pretože vodič odbočoval nesprávnym spôsobom (červená trajektória pohybu). To, čo vyvolalo kolíznu situáciu, bolo nedanie prednosti v jazde vodiča Š-Felicie a nie jeho prípadná nesprávna trajektória jazdy. Z toho vyplýva, že technická príčina nehody je taká, ako je určená v znaleckom posudku USI Žilina č.38/2014. Nesprávnu trajektóriu jazdy vodiča vozidla Š-Felicia možno vyhodnotiť ako príčinu, prečo došlo k nedaniu prednosti v jazde, ale nie ako technickú príčinu nehody. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.5T/94/2015 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 11.12.2015 č.k.5T/94/2015-539, ktorým súd obžalovaného Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu usmrtenia, ktorý mal spáchať dňa 02.08.2013 tam bližšie popísaným spôsobom, pretože skutok nie je trestným činom. Zároveň súd poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Na základe odvolania okresného prokurátora a poškodeného L. M. proti tomuto rozsudku rozhodoval vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 27.04.2016 sp.zn.3To/32/2016 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Následne bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 05.12.2016 sp.zn.5T/94/2015-584, ktorým súd v trestnej veci obžalovaného Ľ. E., pre prečin usmrtenia, uznal za vinného, pretože dňa 02.08.2013 v čase o 18.25 hod. mimo obce na ceste III/066022, kde je maximálne povolená rýchlosť jazdy 60 km/hod. viedol ako vodič bez vplyvu alkoholu osobné motorové vozidlo Škoda Felicia, ev.č.K. v smere od Zvolena na obec Lieskovec, okres Zvolen, následne pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestnú komunikáciu na miesto zvané „Baková Jama“ v rýchlosti vozidla v momente rozpoznateľnosti odbočovacieho manévru cca 31 km/hod. nedal prednosť v jazde motocyklistovi U.. P. M., nar. X.X.XXXX, ktorý jazdil na motocykli Suzuki GSX, ev.č.Y. po ceste III/066022 v opačnom smere, teda od Lieskovca do Zvolena rýchlosťou 86-97 km/hod. na začiatku jeho reakcie na odbočujúce vozidlo vo vzdialenosti 37-41 m a došlo k ich vzájomnej zrážke, pri ktorej motocyklista U.. P. M. utrpel smrteľné zranenie, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Zároveň poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bolo zistené zo znaleckého posudku č.38/2014, že v okamihu, kedy vodič vozidla Škoda Felicia začal vykonávať odbočovanie vľavo, bol motocyklista v dostatočnej vzdialenosti na to, aby nedošlo k vzniku kolíznej situácie za predpokladu, že by sa motocyklista pohyboval správnou technikou jazdy (dovolenou rýchlosťou 60 km/ hod.). V okamihu, kedy vodič vozidla Felicia začínal odbočovací manéver, bola vzdialenosť motocykla a vozidla Felicie taká, že ak by sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 60 km/hod. a vôbec by nebrzdil, tak by nedošlo k nárazu, pretože odbočujúce vozidlo by stihlo odbočiť popred prichádzajúci motocykel. Ak by motocyklista po reakcii brzdil nenáhle (s polovičným spomalením), došlo by k bezpečnému minutiu vozidla a motocykla. Motocykel mal v momente nárazu rýchlosť cca 65-78 km/hod.. Technickou príčinou dopravnej nehody, v prípade, ak obžalovaný má povinnosť predpokladať pohyb vozidiel po hlavnej ceste rýchlosťou výrazne vyššou (86-97 km/hod.) ako je rýchlosť pre daný úsek maximálne povolená (60 km/hod.), bola nesprávna technika jazdy obžalovaného (nedanie prednosti v jazde) a nesprávna technika jazdy vodiča motocykla (rýchlosť jazdy vyššia ako je maximálne povolená rýchlosť) a v prípade, ak obžalovaný uvedenú povinnosť nemá (nemusí predpokladať pohyb vozidiel po hlavnej ceste rýchlosťou výrazne vyššou 86-97 km/hod.) ako je rýchlosť pre daný úsek maximálne povolená (60 km/hod.), potom technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla. Z výsluchu znalca Doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. na hlavnom pojednávaní vyplynulo okrem iného, že pri rýchlosti akou sa motocyklista pohyboval by obžalovaný nehode zabránil len tak, že by neodbočoval, ale odbočil by až po prejdení motocyklistu. Tiež vyhodnocovali danie prednosti v jazde, pričom dospeli k záverom, že ak by sa motocyklista pohyboval maximálne povolenou rýchlosťou a obžalovaný by začal odbočovať, tak by mu dal prednosť v jazde. Pri uvedenej rýchlosti, ktorou sa motocyklista pohyboval, ale k daniu prednosti v jazde zo strany obžalovaného nedošlo. Ostáva teda otázkou právnou, či má obžalovaný predpokladať pohybujúce sa motorové vozidlo resp. motorku vyššou rýchlosťou, a ak áno, tak príčinou dopravnej nehody boli 2 skutočnosti, a to rýchlosť motocyklistu a nedanie prednosti v jazde zo strany obžalovaného. Ak obžalovaný ale takúto povinnosť nemá, tak príčinou dopravnej nehody bola len rýchlosť motocyklistu. Na doplňujúcu otázku znalec uviedol, že technika jazdy obžalovaného bola vyhodnotená najmä vo vzťahu k motocyklistovi. Vodič sa zaradil k ľavému okraju vozovky, pričom ak by na ľavej strane odbočovacej cesty stálo nejaké motorové vozidlo, tak by tak nemohol odbočovať, pretože tam bolo málo miesta. Táto skutočnosť ale nezohráva žiadnu úlohu vo vzťahu k predmetnej nehode s motocyklistom. Ak by ale vyhodnocovali napr. inú dopravnú situáciu, tak takéto odbočovanie by bolo zrejme nesprávne. V odôvodnení tohto súdneho rozhodnutia je konštatované, že príčinou dopravnej nehody bol jednak nesprávny odbočovací manéver obžalovaného (porušenie § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke) a jednak prekročená povolená rýchlosť U.. P. M. (porušenie § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke), teda zavinenie na dopravnej nehode mali obaja menovaní. Zároveň ale bolo konštatované, že obžalovaný Ľ. E. svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Súd konštatoval, že pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na okolnosti spáchania skutku, ako aj na spoluzavinenie U.. P. M., tak ako to bolo odôvodnené vyššie. Zároveň tiež súd konštatoval, že v adéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený L. M., ktorý svoj nárok aj vyčíslil, ale súd s poukazom na § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože vzhľadom na spoluzavinenie U.. P. M. by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Zároveň súd poukázal na to, že z inej jeho činnosti
zistil, že na tunajšom súde je pod sp.zn.10C/170/2016 vedené civilné konanie o náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorej ako žalobca vystupuje L. M.. Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaniach okresného prokurátora a poškodeného L. M. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 05.12.2015 sp.zn.5T/94/2015 rozhodol rozsudkom zo dňa 26.04.2017 sp.zn.3To/30/2017, ktorým zamietol odvolanie poškodeného L. M. a výrok o náhrade škody sa tak ponechal nedotknutý a zároveň zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste, pričom rozhodujúc sám odsúdil obžalovaného na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, s tým, že zároveň obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú lehotu vo výmere 18 mesiacov a tiež uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 rok. Z prednesu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby, ako aj ich ďalších vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že ešte pred otvorením pojednávania zobrali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu čiastočne späť aj v rozsahu plnenia poskytnutého dňa 11.12.2018 vo výške 2.533,15 € s príslušenstvom, na základe toho žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 911,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 911,85 € od 20.06.2018 do zaplatenia. Ďalej uviedol, že aktívna legitimácia žalobcov nebola v konaní spochybnená, rovnako ako danosť nároku ako takého. Spornou zostáva jeho výška, ktorú žalovaný spochybňuje, s tým, že oni výpočet všeobecnej hodnoty ozrejmený intervenientom dodatočne nespochybňujú. Poukázal na to, že žalobcovia si svoj nárok na náhradu škody na predmetnom motocykli uplatnili v nižšej výške, ako bola intervenientom vypočítaná všeobecná hodnota vozidla po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov. Spochybnil ale intervenientom tvrdenú spoluvinu s poukazom na to, že žalovaný bol v trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania trestného činu. Tiež spochybnil údajné prekročenie rýchlosti motocyklistom, keďže pred nehodou toto nikto exaktne nemeral a bolo to vypočítané len teoreticky po nehode. Ak by však toto bolo aj preukázané, tak sa jedná o omnoho menej závažnejšie porušenie a to len na úrovni priestupku. Tiež poukázal na to, že nestačí len porušenie nejakej právnej povinnosti, ale musí sa skúmať aj prípadný následok resp. príčinná súvislosť, čo sa v konaní nepreukázalo. Na základe týchto skutočností vyjadrili nesúhlas s krátením plnenia zo strany intervenienta, čo označili za účelové, keďže pri ostatných nárokoch plnenie krátené nebolo. Ak by aj bola pripustená nejaká spoluvina, tak určite nie v takomto rozsahu 50 %, čo označil za neprimerané. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.04.2014 sp.zn.9Co/2/2014, kde bola skutková situácia taká, že bolo vyhodnotené spoluzavinenie bicyklistu, ktorý jazdil pod vplyvom alkoholu 1,25 m od okraja vozovky, a to v rozsahu 25 %, resp. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.12Co/690/1969, kde tiež cyklista pod vplyvom alkoholu jazdil neosvetlený a bola mu prisúdená spoluvina v rozsahu 30 %. Vzhľadom na tieto skutočnosti zotrval na dôvodnosti žaloby v časti, ktorá zostala predmetom tohto súdneho sporu a žiadal, aby súd žalobe v tomto rozsahu vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ žalovaný odkazoval na predmetný znalecký posudok vykonaný v rámci trestného konania, tak právny zástupca žalobcov uviedol, že v ňom na strane 62 boli posudzované výhľadové pomery žalovaného, z ktorého vyplynulo, že žalovaný jednoznačne videl vozidlo, ktorému mal dať prednosť, žalovaný išiel nízkou rýchlosťou a teda jednoznačne mal a mohol dať prichádzajúcemu motocyklistovi prednosť. Tiež v rámci tohto znaleckého skúmania bola jazda motocyklistu vyhodnotená ako správna, reagoval včas, naopak žalovaný neurobil nič pri odbočovaní, resp. odbočoval ako keby oproti nešlo nič. Preukázaný teda zo strany žalobcov bol tak nárok, ako i jeho výška a žalobcovia uniesli dôkazné bremeno ohľadne nároku na náhradu škody, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali svojich písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedli, že vzhľadom na spoluzavinenie motocyklistu pri predmetnej dopravnej nehode popreli nárok žalobcov na úhradu žalovanej sumy, ktorá zostala predmetom tohto súdneho konania po čiastočnom späťvzatí žaloby. V dôsledku čoho žiadali žalobu zamietnuť.
13. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
14. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2018 zobrali žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 3.368,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 20.06.2018 do zaplatenia a následne pred otvorením pojednávania dňa 18.02.2019 zobrali žalobu späť v ďalšej časti, a to o zaplatenie istiny vo výške 2.533,15 €, tiež s príslušenstvom a ďalej sa tak domáhali už len zaplatenia sumy 911,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 911,85 € od 20.06.2018 do zaplatenia. Súd o týchto čiastočných späťvzatiach žaloby rozhodol tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.901,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.901,65 € od 20.06.2018 do zaplatenia, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcov so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzali žalobcovia žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovaného resp. intervenienta k čiastočnému späťvzatiu, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.
15. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcov, po čiastočnom späťvzatí žaloby, nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia boli rodičmi P. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pri predmetnej dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 02.08.2013 utrpel smrteľné zranenia. Táto dopravná nehoda bola riešená na Okresnom súde Zvolen v rámci trestného konania, keď po tom, čo bol nadriadeným Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušený rozsudok tunajšieho súdu, ktorým súd žalovaného spod obžaloby oslobodil, bol následne v tomto konaní rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 05.12.2016 sp.zn.5T/94/2015 žalovaný uznaný za vinného, z toho, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, keď došlo k vzájomnej zrážke osobného motorového vozidla, ktoré viedol ako vodič s motocyklom, ktorý viedol U.. P. M., jazdiaci na motocykli rýchlosťou 86-97 km/hod., potom čo tomuto nedal prednosť v jazde. Žalobcovia sa podanou žalobou pôvodne domáhali nároku na náhradu vecnej škody, a to konkrétne za poškodenie predmetného motocykla značky Suzuki GSX 1400, EČ: Y. (ďalej len „predmetný motocykel“) vo výške 3.445,- €, náhrady za znehodnotenie motocyklovej prilby značky Scorpion vo výške 250,- € a náhrady nákladov na vybudovanie hrobu vo výške 3.118,50 €. V priebehu konania, a to ešte pred otvorením pojednávania tak, ako to bolo vyššie špecifikované, zobrali žalobcovia svoj nárok v časti späť, konkrétne vo výške 5.901,65 € s príslušenstvom a predmetom konania tak zostala len suma 911,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 20.06.2018 do zaplatenia, čo malo predstavovať zvyšok nároku na náhradu vecnej škody za poškodenie predmetného motocykla v rozsahu, v ktorom nebolo žalobcom poskytnuté poistné plnenie intervenientom z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď intervenient vyčíslil nárok žalobcov na poistné plnenie z tohto konkrétneho nároku na výšku 5.066,29 €, ktorú ale následne krátil z titulu spoluviny v rozsahu 50 % a na základe toho poskytol žalobcom poistné plnenie z tohto nároku v danom rozsahu 2.533,15 €. Nakoľko sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady škody, súd z tohto dôvodu skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, t.j.: 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon žalovaného, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen (po odvolaní okresného prokurátora a poškodeného L. M. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.04.2017 sp.zn.3To/30/2017) tento zodpovednostný predpoklad preukázaný, keďže bol viazaný v zmysle citovaného ustanovenia § 193 C.s.p. týmto trestným rozsudkom o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Pokiaľ ide o vznik (existenciu) škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, že bola žalobcom spôsobená vecná škoda, okrem iného aj na predmetnom motocykli, čo v konaní ani nebolo sporné, s tým, že dokonca intervenient v rámci svojho výpočtu výšky poistného plnenia ohľadne tohto nároku vychádzal zo všeobecnej hodnoty predmetného motocykla vo výške 5.566,29 € a následne potom, čo bola od tejto čiastky odpočítaná hodnota použiteľných zvyškov v rozsahu 500,- €, bola výška škody ustálená na sumu 5.066,29 € a žalobcovia vychádzali pri určení výšky škody zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, v dôsledku čoho uplatnili nárok na náhradu škody za poškodenie predmetného motocykla pôvodne vo výške 3.445,- €, keďže v danom znaleckom posudku bola všeobecná hodnota motocykla stanovená na sumu 3.780,- € a hodnota použiteľných zvyškov 334,75 €. S poukazom na predmetný trestný rozsudok Okresného súdu Zvolen mal súd preukázané aj ďalšie zodpovednostné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. objektívnu existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom, keď súd vzťah príčiny a následku medzi protiprávnym konaním a škodou videl v tom, že pokiaľ by nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu jeho právnej povinnosti dať prednosť v jazde motocyklistovi U.. P. M., nedošlo by k ich vzájomnej zrážke a v dôsledku toho ani k vecnej škode na predmetnom motocykli resp. ďalším následkom s tým súvisiacich. Pokiaľ ide o posledný zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumpcia zavinenia). Na základe vyššie uvedených skutočností mal teda súd preukázané splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov a následne základ nároku žalobcov na náhradu predmetnej škody. Spornou otázkou zostala v konaní otázka výšky náhrady tejto škody, keď žalovaný namietal spoluzavinenie motocyklistu a žiadal, aby súd prihliadol v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka na zavinenie poškodeného, keďže s poukazom na závery vyplývajúce aj z predmetného trestného rozsudku Okresného súdu Zvolen, bolo zavinenie poškodeného konštatované, v dôsledku čoho žalovaný by mal znášať škodu len pomerne, keďže škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, teda dotyčného motocyklistu. Na túto skutočnosť reflektoval aj intervenient, keď poistné plnenie, ktoré poskytol žalobcom, krátil z titulu spoluviny v rozsahu 50 %. Súd preto zameral svoje skúmanie na zistenie miery zavinenia poškodeného v súvislosti so spôsobením škody a teda či aj poškodený svojim zavineným konaním prispel k vzniku škody. Súd pritom vychádzal zo samotného rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 05.12.2016 č.k.5T/94/2015-584, v ktorom s poukazom na vykonané dokazovanie v rámci tohto trestného konania bolo jednoznačne konštatované, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bol jednak nesprávny odbočovací manéver obžalovaného, konkrétne v zmysle § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlá ..., avšak zároveň bolo príčinou dopravnej nehody aj prekročenie povolenej rýchlosti U.. P. M., a to konkrétne porušenie § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, teda zavinenie na dopravnej nehode mali obaja menovaní. Znaleckým dokazovaním vykonaným v rámci tohto trestného konania bolo jednoznačne konštatované, že v okamihu, kedy žalovaný ako vodič vozidla Škoda Felicia začal vykonávať odbočovanie vľavo, bol motocyklista v dostatočnej vzdialenosti na to, aby nedošlo k vzniku kolíznej situácie za predpokladu, že by sa pohyboval správnou technikou jazdy, čiže dovolenou rýchlosťou 60 km/hod., s tým, že ak by aj motocyklista v takomto prípade vôbec nebrzdil, tak by k nárazu nedošlo, pretože odbočujúce vozidlo by stihlo odbočiť popred prichádzajúci motocykel. Pri výsluchu znalca Doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. na hlavnom pojednávaní sa znalec vysporiadal aj s otázkou spôsobu vykonania odbočovacieho manévru zo strany žalovaného, čo aj v súdenej veci namietali žalobcovia, odkazujúc pritom na odborné vyjadrenie znalca Ing. Romana Blišťana zo dňa 02.10.2017, znalecký úkon č.16/2017, keď znalec Doc. Kohút uviedol, že táto skutočnosť, t.j. že sa vodič zaradil k ľavému okraju vozovky, pričom ak by na ľavej strane odbočovacej cesty stálo nejaké motorové vozidlo, tak by nemohol takto odbočovať, pretože tam bolo málo miesta, nezohráva žiadnu úlohu vo vzťahu k predmetnej nehode s motocyklistom. Rovnako podľa názoru súdu z predmetného vyššie citovaného
odborného vyjadrenia znalca Ing. Blišťana vyplýva, že technická príčina nehody je taká, ako bola určená v predmetnom znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina č.38/2014, s tým, že to čo vyvolalo kolíznu situáciu bolo nedanie prednosti vjazde vodiča Š-Felicie a nie jeho prípadná nesprávna trajektória jazdy, ktorú by bolo možné vyhodnotiť len ako príčinu, prečo došlo k nedaniu prednosti vjazde, ale nie ako technickú príčinu nehody, čiže predmetným odborným vyjadrením neboli spochybnené závery predmetného znaleckého posudku vykonaného v rámci trestného konania, keď znalec s poukazom na to, že sa jedná o otázku právnu, ponechal nezodpovedané to, či má obžalovaný predpokladať pohybujúce sa motorové vozidlo resp. motorku vyššou rýchlosťou, s tým, že ak takú povinnosť má, tak príčinou dopravnej nehody boli 2 skutočnosti, a to rýchlosť motocyklistu a nedanie prednosti v jazde zo strany obžalovaného a v prípade, že obžalovaný takúto povinnosť nemá, tak príčinou dopravnej nehody bola len rýchlosť motocyklistu. S poukazom na tieto skutočnosti teda súd jednoznačne zastáva názor, že predmetnú dopravnú nehodu zapríčinil aj samotný motocyklista, keď podstatným spôsobom prekročil povolenú rýchlosť. Súd totiž má za to, že skutočnosť, že zo strany motocyklistu bola prekročená maximálna povolená rýchlosť o približne 30 km/hod., mala jednoznačne vplyv na rozhodnutie žalovaného uskutočniť odbočovací manéver, keď je veľmi komplikované predvídať o koľko iný účastník cestnej premávky, ktorý má prednosť v jazde prekročí najvyššiu povolenú rýchlosť, a teda kedy je ešte možné odbočovací manéver uskutočniť. Pritom na strane motocyklistu nešlo iba o mierne prekročenie rýchlosti, s ktorým by malo a mohlo byť rátané aj inými účastníkmi cestnej premávky, ale o podstatné prekročenie rýchlosti. Vzhľadom na tieto okolnosti súd určil mieru zavinenia resp. spoluzavinenia žalovaného a poškodeného v rovnakom pomere. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu vecnej škody za poškodenie predmetného motocykla vo výške 3.445,- € a zo strany intervenienta bolo za žalovaného poskytnuté poistné plnenie z tohto titulu vo výške 2.533,15 €, v dôsledku toho, že poistné plnenie krátili o 50 % z titulu spoluviny, dospel súd k záveru, že nárok žalobcov na zaplatenie sumy 911,85 € s príslušenstvom, ktorý zostal predmetom tohto súdneho konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcov nie je dôvodný a preto súd v celej tejto zvyšnej časti žalobu zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Keďže súd žalobu, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti, zamietol, posudzoval súd pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v prospech žalobcov, keďže ohľadne tej časti konania, v ktorej súd konanie po čiastočnom späťvzatí zastavil, súd vychádzal z toho, že zastavenie konania zavinil žalovaný, keďže k plneniu zo strany intervenienta malo dôjsť až v priebehu konania, čo nenamietal ani žalovaný, ani samotný intervenient, v dôsledku čoho súd ustálil, že nárok na náhradu trov konania v tejto časti by prislúchal žalobcom. Naopak v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, v tejto časti bol úspešný žalovaný. Na základe týchto skutočností teda súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 73,20 %, keď vychádzal z toho, že predmetom konania bola istina 6.813,50 € s príslušenstvom, konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.901,65 € spolu s príslušenstvom a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 911,85 € s príslušenstvom, čiže úspech žalobcov bol 86,60 %, úspech žalovaného 13,40 %, čiže rozdiel predstavuje 73,20 % v prospech žalobcov, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Nakoľko si nárok na náhradu trov konania uplatnil aj intervenient, o tomto nároku súd rozhodol tiež s poukazom na zásadu pomeru úspechu strán sporu v konaní. Keďže intervenient vystupoval na strane žalovaného, preto mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.