Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-493-2005.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Subarea
6Er/493/2005
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. B. XXX, B., o vymoženie pohľadávky 764,29 eur, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, pod sp. zn. Ex 2641/2016, o podnete na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e . II. Súdny exekútor, Mgr. Bernard Janík, m á voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom sa dňa 05. 05. 2005 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 224/2005 na vymoženie pohľadávky vo výške 764,29 eur (23.025,- Sk), priznanej vykonateľným platobným výmerom č. 725-1-116/334-4101/2003 zo dňa 03. 09. 2003 vydaným Sociálnou poisťovňou, pobočka Liptovský Mikuláš, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť penále v sume 23 025,- Sk. Platobný výmer nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť dňom 20. 10. 2003. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 002073* zo dňa 30. 05. 2005. Pôvodný súdny exekútor bol odvolaný dňa 29. 11. 2014 a za jeho náhradníka bol určený súdny exekútor Mgr. Bernard Janík.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 15. 02. 2018 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom.
3. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného
alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
7. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
8. Podľa § 277 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), (1) Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. (2) O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
9. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“), pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
11. Podľa § 30 Zákona o Sociálnej poisťovni pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
12. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
13. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť do 20. 10. 2003 penále podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Podľa citovanej právnej úpravy bola s účinnosťou od 1. 7. 2001 určená premlčacia lehota pre vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a súčasne bola stanovená 10 ročná prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie s tým, že sa nepoužijú ustanovenia zákona o správnom konaní (§ 71 ods). Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 2, 3) upravuje aj postup pri platení a vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31. 12. 2003 nebola splnená, a to tak, že po 31. 12. 2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní penále, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1. 1. 2004, keďže povinnosť platiť uloženú sankciu vznikla pred 31. 12. 2003 a do 31. 12. 2003 nebola splnená. Prekluzívna lehota bola síce zavedená až po vydaní exekučného titulu, avšak pri absencii prechodných ustanovení k predmetnej novele zákona o Sociálnej poisťovni je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad pre to ktoré právne odvetvie. V danom prípade ide o ustanovenie procesnej povahy, preto je potrebné toto aplikovať aj na rozhodnutie vydané pred jeho účinnosťou; rozhodujúci je stav právnej úpravy v čase rozhodovania súdu. Napokon súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni, upravuje 10-ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).
14. Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky a sankcie voči Sociálnej poisťovni je preto možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.
15. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 10. 2003. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 20. 10. 2013 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Vzhľadom k tomu, že právna úprava § 262 CSP je vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekuč. por. novšia, súd postupoval v súlade s novšou právnou úpravou („lex posterior“), obsiahnutou v § 262 CSP, ktorou bola zavedená tzv. dvojinštančnosť rozhodovacej činnosti, pokiaľ ide o trovy konania (IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018). V rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu s tým, že tieto trovy bude podľa § 197 ods. 1 Exekuč. por. znášať povinný. O výške trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a/, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.