Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného O. L., L.. XX.X.XXXX E. P., trestne stíhaného pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. februára 2019

rozhodol:

Obžalovaný: O. L., L.. XX.XX.XXXX E. P., trvale bytom D. P., D. XXXX/X,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase najneskôr do 23.03.2017 v mieste svojho bydliska D. XXXX/X, D. P. sfalšoval podpis C. L. na troch výdavkových pokladničných dokladoch a to dokladoch označených dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50 € a 03.09.2016 na sumu 50 €, ktoré spolu s ďalšími šiestimi výdavkovými pokladničnými dokladmi dňa 23.03.2017 v doobedňajších hodinách doručil do podateľne Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom ako súčasť podania nazvaného „Predloženie listinných dôkazov o faktickom plnení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom z manželstva od začatia konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva do predpokladaného rozhodnutia súd v predmetnej veci", ako dôkazy podporujúce jeho tvrdenia v súdnom konaní vedenom Okresným súdom v Novom Meste nad Váhom pod spisovou značkou 6P/33/2015 o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu,

t e d a

- v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý,

- v konaní pred súdom falšoval dôkaz,

č í m s p á c h a l

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 350/17/3304-28 zo dňa 27.8.2018 na obžalovaného O. L., L.. XX.X.XXXX E. P., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe, že „v presne nezistenom čase najneskôr do 23.03.2017 na doposiaľ nezistenom mieste sfalšoval podpis C. L. na troch výdavkových pokladničných dokladoch a to dokladoch označených dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50 € a 03.09.2016 na sumu 50 €, ktoré spolu s ďalšími šiestimi výdavkovými pokladničnými dokladmi dňa 23.03.2017 v presnejšie nezistenom čase od 07:30 hod. do 14:30 hod. doručil do podateľne Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom ako súčasť podania nazvaného „Predloženie listinných dôkazov o faktickom plnení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom z manželstva od začatia konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva do predpokladaného rozhodnutia súd v predmetnej veci", ako dôkazy podporujúce jeho tvrdenia v súdnom konaní vedenom Okresným súdom v Novom Meste nad Váhom pod spisovou značkou 6P/33/2015 o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu“.

Súd vydal dňa 26.9.2018 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby. Obžalovaný proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, preto súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 8.1.2019 a 18.2.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. L., svedkýň C. L. S. S. L., prečítaním znaleckého posudku G.. G.. R. D. a s ďalšími listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetnú trestnú vec a osobu obžalovaného vyplývajúcimi zo zápisníc o hlavnom pojednávaní a to najmä: správou o povesti mesta Stará Turá, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, lustráciou v registri priestupkov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, odpisom z registra trestov a spisom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 6P/33/2015.

Obžalovaný O. L. na hlavnom pojednávaní dňa 08.01.2019 tak ako v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku, resp. necítil sa byť vinný zo spáchania skutku ako trestného činu, pričom nepoprel, že by príslušné tri výdavkové pokladničné doklady, označené dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50 € a 03.09.2016 na sumu 50 € vyhotovil a podpísal za príjemcu. Robil tak postupne v priebehu roku 2016 u seba doma za svoju bývalú manželku podpisoval. Nesnažil sa napodobňovať podpis bývalej manželky. Uviedol, že dňa 23.3.2017 skutočne priniesol osobne v doobedňajších hodinách do podateľne súdu podanie „Predloženie listinných dôkazov o faktickom plnení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom z manželstva od začatia konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva do predpokladaného rozhodnutia súd v predmetnej veci“ a doklady, lebo mu bolo uložené zo strany súdu v danom konaní, aby spísal peniaze, ktoré dal bývalej manželke v hotovosti, ktoré poslal na účet a aby špecifikoval jednotlivé položky výživného na deti. Ide o konanie 6P/33/2015, kde sa rieši výživné do rozvodu. Súčasťou podania boli okrem ďalších šiestich aj tri výdavkové pokladničné doklady označené dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50 € a 03.09.2016 na sumu 50 € ako je v obžalobe. Výdavkové pokladničné doklady predložil ako súčasť podania, lebo samotná tabuľka bez dôkazov by nebola pre konajúcu sudkyňu dostatočná. Jeho bývalá manželka najskôr tvrdila, že z deviatich pokladničných dokladov je iba jeden alebo dva ňou podpísaných, potom sa zistilo, že šesť podpísala ona a tri ostali sporné. Obžalovaný poukázal na to, že nemal dôvod falšovať také nízke sumy dva krát 50 € a jeden krát 100 €, keby to chcel urobiť, tak aspoň 500 € alebo 1000 €. Poškodená mu uviedla, že nech si doklady podpíše sám, preto vedela o tom, že to podpísal sám obžalovaný. Obžalovaný si myslí, že trestné oznámenie na neho podala bývalá manželka, lebo ho chcela kriminalizovať. Podľa účtovného zákona si obžalovaný, keďže je živnostník a vedel, že by ich ešte mohol potrebovať, sporné doklady podpísal sám, pre svoju evidenciu. A tieto aj o rok a pol neskôr naozaj potreboval. Jeho zámerom nebolo zavádzať súd ani nikoho iného. Nechcel klamať ani zavádzať nikoho, nechcel robiť podvod, všetko robil „v dobrom duchu“. Všetko je to vytrhnuté z kontextu, obžalovaný si to v dobrej viere podpísal, je zvyknutý, že to treba robiť, pričom je navyknutý to robiť z účtovníctva. Nevedel vysvetliť, podľa akého ustanovenia účtovného zákona alebo iného predpisu si mohol podpísať na výdavkovom pokladničnom doklade podpis príjemcu. Nie je si ale vedomý, že by postupoval v rozpore s účtovnými predpismi. Podľa obžalovaného existujú situácie, keď

je možné a potrebné podpísať výdavkový pokladničný doklad aj za príjemcu, nevedel však podľa akého predpisu. Obžalovaný bývalej manželke všetky peniaze skutočne vyplatil. Ku platbe zo dňa 3.9.2016 obžalovaný uviedol, že toto videla aj jeho matka, keď dával 50 € bývalej manželke na kúpu papúč.

Svedkyňa W.. C. L., bývalá manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 08.01.2019 uviedla, že dňa 29.03.2017 sa zúčastnila pojednávania na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom pod sp. zn. 6P/33/2015, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu. Na pojednávaní, na ktoré obžalovaný meškal, jej bola predložená tabuľka a pokladničné doklady, vtedy sa dozvedela, že pokladničné doklady sú sfalšované, ešte v ten istý deň išla na políciu, lebo bola vyšokovaná, že obžalovaný sfalšoval doklady. Obžalovaný dňa 23.03.2017 doložil do spisu podanie aj s viacerými listinnými dôkazmi, okrem iného deväť výdavkových pokladničných dokladov. Na troch z týchto dokladov, označených dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50 € a 03.09.2016 na sumu 50 € sú sfalšované jej podpisy na mieste príjemcu. Svedkyňa si myslí, že podpisy sfalšoval obžalovaný. Obžalovaný sa snažil napodobniť jej podpis ale oná má iný ťah pri podpisovaní a nerobí kvačky. Svedkyňa uviedla, že sa domnieva, že obžalovaný týmto chcel sudkyňu presvedčiť, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne vo väčšom rozsahu, že im dáva extra peniaze navyše a nie je potrebné pristúpiť k zvýšeniu výživného zo strany súdu. Svedkyňa taktiež poprela, že by od obžalovaného finančné sumy uvedené na týchto dokladoch v uvedených termínoch dostala. V čase od marca 2016 jej už obžalovaný posielal peniaze na účet, už ich nepreberala od neho v hotovosti ako to bolo v minulosti medzi nimi bežné. Nechcela, aby obžalovaný skončil vo väzení, lebo musí platiť výživné na tri deti, o ktoré sa ona stará. Svedkyňa poprela, že by obžalovanému dovolila, aby si nejaké doklady za ňu sám podpísal. Taktiež mu neodmietala žiadne doklady podpísať.

Svedkyňa S. L., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 08.01.2019 uviedla, že bola svedkom jeden krát odovzdania peňazí. Bolo to dňa 3.9.2016 a obžalovaný dal bývalej manželke C. L. 50 € na papuče pre deti, pričom táto mu povedala, nech si doklad podpíše sám. Svedkyňa si to pamätá, lebo to bolo na začiatku školského roka. O odovzdaní iných platieb obžalovaného poškodenej nemá vedomosť. Svedkyňa vždy hovorila obžalovanému, že keď dáva peniaze, aby dával cez účet alebo mal o tom písomný doklad. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť, že obžalovaný si sám podpísal tri pokladničné doklady, lebo toto jej sám obžalovaný povedal. Svedkyňa hoci má skúsenosti s účtovníctvom, nevie o žiadnom predpise, ktorý by mu toto dovoľoval. V tomto prípade išla iba o evidenciu, ktorú si chcel viesť obžalovaný, tento nečakal, že vec skončí na súde.

Zo znaleckého posudku znalkyne G.. G.. R. D., z odboru písmoznalectva, č. 9/2018 vypracovaného dňa 10.2.2018 vyplýva, že podpisy na troch výdavkových pokladničných dokladoch a to dokladoch označených dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50 € a 03.09.2016 na sumu 50 €, nepodpísala pri kolonke príjemca C. L., ale podpísal ich obžalovaný O. L.. Z porovnania skutočných podpisov O. L. S. C. L., ako aj sfalšovaných podpisov C. L.T. je zrejmé, že sa obžalovaný snažil podpis C. L. napodobniť.

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 6P/33/2015, okrem iného vyplýva, že dňa 14.10.2015 sa začalo na základe návrh C. L. na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, kde ako odporca je označený obžalovaný, O. L.. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 23.3.2017 bolo osobne do podateľne Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom doručené podanie označené ako „Predloženie listinných dôkazov o faktickom plnení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom z manželstva od začiatku konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva do predpokladaného rozhodnutia súd v predmetnej veci“. Z obsahu podania vyplýva, že na preukázanie finančného plnenia výživného na deti v rozhodnom období predkladá obžalovaný súdu v prílohe finančného plnenia v tabuľke označenej „Platby manželke C. L. od 09/2015“. Prílohu podania tvoria aj výdavkové pokladničné doklady za jednotlivé mesiace rozhodného obdobia. Obžalovaný v podaní tvrdil, že tieto dôkazy a doklady preukazujú, že si vyživovaciu povinnosť voči deťom riadne plnil a to aj nad rozsah uvedenej vyživovacej povinnosti a preto navrhoval, aby súd návrh C. L. zamietol. Z prílohy podania - tabuľky Platby manželke, ktorú vyhotovil obžalovaný vyplýva, že obžalovaný tam uviedol, že v mesiaci 3/2016 uhradil C. L. v hotovosti 100 € a na účet 150 €, v mesiaci 4/2016 v hotovosti 50 € a na účet 200 € a v mesiaci 9/2016 uhradil v hotovosti 50 € a na účet 200 €. Prílohu k podaniu tvorilo aj 9 výdavkových pokladničných dokladov, z toho troch označených dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50 € a 03.09.2016 na sumu 50 €. Z týchto vyplýva, že tam uvedené finančné

prostriedky mali byť vyplatené obžalovaným O. L. C. L. v hotovosti, pričom na dokladoch sú tri podpisy

- podpis „vyhotovil“, „schválil“ a podpis „príjemcu“. Zo správy o povesti mesta Stará Turá zo dňa 04.12.2018 vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese D. P., D.Á. XXXX/X. Na Mestskej polícii Stará Turá nebol riešený za priestupok. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 02.08.2018 vyplýva, že obžalovaný sa dopustil 9 priestupkov, prevažne v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy. Podľa odpisu z registra trestov zo dňa 14.02.2019 vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z lustrácie obžalovaného v sociálnej poisťovni vyplýva, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.7.2012 doposiaľ.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý, b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,

V zmysle § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona ako je uvádzané vyššie, zločinu marenia spravodlivosti sa dopustí ten, kto predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý alebo falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane nerušeného a zákonného súdneho procesu aj v jeho kontradiktórnej podobe. Falšovaním dôkazu sa pritom rozumie nezákonné vyhotovenie dôkazu. Pokiaľ obžalovaný sfalšuje dôkaz a takýto sfalšovaný dôkaz, o ktorom musí vedieť, že je sfalšovaný predloží v konaní pred súdom súdu na účel použiť ho ako pravý, dopúšťa sa spáchania zločinu marenia spravodlivosti v zmysle § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona. Trestný čin marenia spravodlivosti v zmysle § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je pritom dokonaný už predložením sfalšovaného dôkazu súdu na účel, aby sa použil ako pravý a to bez ohľadu na to, či sa tento následne v konaní vykoná alebo nie, prípadne či na jeho základe sa dosiahne iné rozhodnutie vo veci, v ktorej sa predložil.

Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie zločinu marenia spravodlivosti v zmysle § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, pričom súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku za upresnenia a doplnenia skutkovej vety oproti podanej obžalobe tak, že bolo doplnené miesto spáchania trestného činu falšovania dôkazu, a to, že k tomuto došlo v mieste bydliska obžalovaného a k doručeniu podania súdu spolu s dôkazmi došlo dňa 23.3.2017 v doobedňajších hodinách ako to pri svojej výpovedi obžalovaný sám uviedol. Súd mal za to, že týmto konaním obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona a to aj subjektívnej stránky, ktorá v podstate ako jediná bola sporná zo strany obhajoby. Spáchanie tohto trestného činu mal súd za preukázané okrem samotnej výpovede obžalovaného, ktorý potvrdil, že tri výdavkové doklady podpísal aj za osobu príjemcu, aj výpoveďou svedkýň, C. L., ktorá uviedla, že sporné tri výdavkové doklady nepodpísala, S. L., ktorej obžalovaný uviedol, že si doklady podpísal sám, ako aj ako aj znaleckým posudok G.. G.. R. D. č. 9/2018, znalkyne z odboru písmoznalectva, z ktorého vyplýva, že výdavkové pokladničné doklady označené dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50 € a 03.09.2016 na sumu 50 € podpísal za osobu príjemcu obžalovaný, hoci ich mala podpísať C. L.. V neposlednom rade spáchanie trestného činu bolo preukázané aj oboznámením ďalších listinných dôkazov a spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 6P/33/2015. Pri naplnení jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu mal súd za to, že obžalovaný bol subjektom, ktorý môže spáchať uvedený zločin, pretože bol účastníkom konania o úpravu práv o povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré sa začalo ešte v roku 2015 a v ktorom konaní mohol predkladať dôkazy, k čomu bol v danom konaní aj súdom vyzvaný. Objektívnu stránku skutkovej podstaty naplnil obžalovaný tým, že sfalšoval dôkaz a to v čase, kedy už prebiehalo konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom (najneskôr do 23.3.2017), pričom dôkaz falšoval tým spôsobom, že vyhotovil nezákonný dôkaz a to tri výdavkové pokladničné doklady označené dátumom 04.03.2016 na sumu 100 €, 07.04.2016 na sumu 50

€ a 03.09.2016 na sumu 50 €, pričom na týchto dokladoch neoprávnene podpísal vlastnou rukou osobu príjemcu, ktorou mala byť C. L., pričom jej podpis sa snažil napodobniť. Týmto konaním obžalovaný naplnil objektívnu stránku v zmysle § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pričom predložením týchto falšovaných dôkazov, teda dôkazov, o ktorých vedel, že sú falšované do podateľne súdu dňa 23.3.2017 v rámci podania „Predloženie listinných dôkazov o faktickom plnení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom z manželstva od začatia konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva do predpokladaného rozhodnutia súd v predmetnej veci" za účelom použiť ich ako pravé v civilnom konaní, naplnil aj objektívnu stránku skutkovej podstaty v zmysle § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Uvedené výdavkové pokladničné doklady obžalovaný predložil súdu ako dôkaz, teda ako listinu preukazujúcu ním tvrdené skutočnosti a slúžiaci na objasnenie veci a rozhodnutie civilného súdneho sporu, pretože v danom konaní bol súdom vyzvaný, aby špecifikoval a preukázal sumy doposiaľ plateného výživného na maloleté deti. Obžalovaný sa tak sfalšovanými dôkazmi snažil presvedčiť súd, že výživné v danom čase a v danej výške skutočne zaplatil. Poškodená však túto skutočnosť poprela, že by jej obžalovaný dané finančné prostriedky v rámci výživného skutočne uhradil. Súd pritom ale dodáva, že uvedená skutočnosť, či zaplatil alebo nie, nemá vplyv na naplnenie znakov skutkovej podstaty stíhaného zločinu marenia spravodlivosti.

Na to, aby došlo k spáchaniu trestného činu, musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. V tomto prípade súd mal za to, že obžalovaný naplnil aj subjektívnu stránku žalovaného zločinu marenia spravodlivosti. Podľa názoru súdu obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný presne vedel, čo robí, keď falšoval dôkazy a podpisoval výdavkové pokladničné doklady v mene svojej bývalej manželky ako osoby príjemcu. Obžalovaný ako sám uvádzal a ako bolo zistené zo sociálnej poisťovne, dlhšiu dobu pracuje ako živnostník a má skúsenosti s výdavkovými pokladničnými dokladmi, teda presne vie, kto taký doklad podpisuje ako osoba ktorá ho vyhotovila, schválila a ktorá osoba podpisuje ako osoba, ktorá finančné prostriedky v doklade uvedené prijala, teda príjemca. Obžalovaný vedel, že sám doklady za príjemcu podpísať nemôže, pričom neuviedol ustanovenie žiadneho zákona, ktorý by mu niečo také umožňovalo urobiť a takéto ustanovenie zákona ani neexistuje. Obžalovaný teda chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Súd neuveril ani tomu, že si uvedené doklady vyhotovil obžalovaný a aj sám podpísal (aj za príjemcu) iba pre svoju vlastnú evidenciu a v dobrej viere, pretože v takomto prípade, jednak, ak by ich nikde nepredkladal, nebolo by potrebné ich vyhotovovať, obžalovanému by stačilo si niekde uvedenú skutočnosť zapísať pre svoju evidenciu, nebolo by vôbec potrebné vyhotovovať pokladničný doklad s tromi podpismi a pokiaľ ich predložil ako súčasť podania, v ktorom neuviedol, že dané tri doklady si podpísal sám pre svoju evidenciu (túto skutočnosť zamlčal), hoci vedel, že ich falšoval, konal v priamom úmysle aj v zmysle § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, obžalovaný teda podľa názoru súdu konal v priamom úmysle aj pri predložení týchto falšovaných dokladov súdu, pretože jeho cieľom bolo použiť ich ako pravé a nimi presvedčiť v civilnom konaní súd, že výživné v danej výške skutočne platil a to v rozsahu vyššom ako bolo jeho povinnosťou. Obžalovaný, keďže sám doklady sfalšoval, bol si aj jednoznačne vedomý, že súdu predkladá falšované doklady. Jeho úmysel spočívajúci v predložení falšovaného dôkazu za účelom použiť ho ako pravý je jednoznačný. Obžalovaný pritom neuviedol na svoju obranu žiadne také skutočnosti, ktoré by ho zbavovali viny zo spáchania žalovaného skutku.

Na základe uvedeného súd mal za to obžalovaný naplnil svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona a preto ho uznal za vinného zo spáchania tohto zločinu na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody, ktorý trest musel súd obligatórne ukladať za spáchaný zločin v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona a to na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto ukladal trest v rámci základnej trestnej sadzby 1 až 6 rokov. Súd mal za to, že na obžalovaného ako osobu doposiaľ kriminálne nenarušená, so spáchanými viacerými priestupkami možno pôsobiť aj trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý trest bude pre obžalovaného tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie dostatočný. Súd mal pri ukladaní trestu aj za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný a súčasne sú splnené podmienky v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, teda ide o trest nepresahujúci 2 roky, pričom vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a preto súd u obžalovaného výkon uloženého trestu podľa citovaných ustanovení podmienečne odložil a súčasne určil podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona

primeranú skúšobnú dobu na 2 roky. Súd pri určovaní skúšobnej doby v dolnej polovici zákonnej sadzby prihliadol aj na povahu spáchaného trestného činu, ktorým je závažnejší trestný čin a to zločin ako aj na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Takto určenú skúšobnú dobu súd považuje za primeranú spáchanej trestnej činnosti, pričom súd upozorňuje obžalovaného, že počas skúšobnej doby musí viesť riadny život, inak súd môže nariadiť nepodmienečný trest odňatia slobody a to už aj v priebehu skúšobnej doby. Pod vedením riadneho života je potrebné okrem nedopúšťania sa páchania priestupkov alebo trestných činov si predstaviť aj riadne platenie výživného určeného súdom na maloleté deti, neplnenie ktorej povinnosti môže byť vykladané v neprospech obžalovaného pri rozhodovaní o tom, či sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.